Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/104/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného R. P., nar. XX.XX.XXXX, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.04.2020, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.9.2020 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného R. P. zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa , žiadosť odsúdeného R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, X., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.06.2016, sp. zn. a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.01.2016, sp. zn. , zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, ako i prvá materiálna podmienka - preukázanie polepšenia vo výkone trestu svojim správaním a vystupovaním, plnením príkazov a nariadení, plnením cieľov programu zaobchádzania a s prihliadnutím aj na dosiahnuté disciplinárne odmeny, avšak nespĺňa druhú materiálnu podmienku - odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Prvostupňový súd poukázal najmä na obsah registra trestov odsúdeného, kde má odsúdený evidovaných 10 záznamov, pre rozličnú trestnú činnosť. Prvostupňový súd osobitne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že odsúdenému bol doposiaľ už 5 krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čo svedčí o tom, že napriek tomu, že odsúdený bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, výkon trestu odňatia slobody nemal naňho doposiaľ potrebný prevýchovný účinok a odsúdený sa napriek tomu opakovane dopúšťal trestnej činnosti. V prípade odsúdeného je teda riziko sociálneho zlyhania vysoké a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ takým vplyvom, aby bol odsúdený schopný viesť na slobode riadny život. Samotné plnenie si povinností a riadne správanie počas výkonu trestu odňatia slobody, t. j. v prostredí vynútenej disciplíny, nemôže byť samé o sebe dôvodom na použitie takého mimoriadneho inštitútu, akým je podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil tak prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Michala Kruteka ako i vlastnoručným podaním. Obhajoba poukázala na to, že prvostupňový súd nedostatočne ohodnotil správanie sa odsúdeného vo výkone trestu (nebol disciplinárne potrestaný, dostal 7 disciplinárnych pochvál, za čo bol odmenený dňa 7.11.2019 mimoriadnym voľnom na opustenie ústavu za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania), ktoré preukazuje, že sa nejedná o problémovú osobu s nemožnosťou resocializácie, ale o človeka, ktorý má vybudované pozitívne pracovné návyky. Nie je zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový súd pri posudzovaní žiadosti odsúdeného o prepustení na slobodu prihliadal iba

na výpis z registra trestov odsúdeného a neprihliadal na stav jeho prevýchovy počas výkonu trestu. Aj v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky sú všeobecné súdy povinné skúmať stav prevýchovy u každého jedného odsúdeného a skúmať, či hrozba trestu za porušenie podmienok podmienečného prepustenia nie je dostatočnou sankciou pre odsúdených. Obhajoba pritom poukázala na viaceré konkrétne právne vety v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky ( zo dňa 13.6.2017, - 9 zo dňa 6.12.2018, zo dňa 9.11.2016) ako i odbornú literatúru a navrhla, aby sťažnostný súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil ako predčasné a nedôvodné. Odsúdený vo svojom vlastnoručnom sťažnostnom odôvodnení, okrem toho čo uviedol prostredníctvom svojho obhajcu, doplnil, že jeho správanie vo výkone trestu nie je vynútené, že k jeho zlyhaniu došlo po tom, čo 10 rokov viedol riadny život (od ostatného vykonania si trestu), v minulosti ešte nežiadal o podmienečné prepustenie, teraz je to prvý krát a dôvodom jeho nápravy je jeho svedomie voči spoločnosti i jeho rodine. Má za to, že rozsudok mu nebol uložený bez možnosti podmienečného prepustenia a preto žiada o jeho podmienečné prepustenie. Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť. Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd, po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval procesne správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý krajský súd považuje za správny a zákonný. Podľa , súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený nesplnil druhú materiálnu podmienku, teda, že vzhľadom na osobu odsúdeného a na jeho trestnú minulosť (10 záznamov v odpise Registra trestov), odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. S odôvodnením napadnutého uznesenia ohľadom nesplnenia druhej materiálnej podmienky zo strany odsúdeného sa sťažnostný súd plne stotožňuje a na dôvody uvedené súdom prvého stupňa, bez potreby ich opakovania, poukazuje. Vo vzťahu k námietke uvádzanej obhajobou v sťažnosti, že podľa hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov odsúdený svojim správaním preukázal polepšenie a snahu viesť riadny život, sťažnostný súd uvádza, že uvedené nasvedčuje na splnenie prvej materiálnej podmienky podľa , teda na to, že odsúdený vo výkone trestu svojim správaním a plnením povinností preukazuje polepšenie, avšak nemožno z neho automaticky vyvodiť kladný záver o splnení druhej materiálnej podmienky. O splnení podmienok na podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle rozhoduje súd po zvážení všetkých vykonaných dôkazov (vrátane trestnej minulosti odsúdeného), z ktorých jedným je aj hodnotenie riaditeľa ÚVTOS. Hoci odsúdený v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza, že jeho pozitívne správanie sa vo výkone trestu nie je vynútené, nie je možné sa stotožniť s názorom obhajoby, že toto jeho pozitívne správanie sa vo výkone trestu (kde je odsúdený objektívne vo vynútenom režime) automaticky preukazuje, že sa bude pozitívne (teda nie v rozpore s ) správať aj na slobode v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Jeho trestná minulosť totiž svedčí o pravom opaku a preto aj sťažnostný súd dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa druhú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.