Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 425/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť PharmDr. J. V., B., a Ing. D. V., B., obaja zastúpení

advokátom Mgr. M. Z., Advokátska kancelária Z., B., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva podľa a 3 a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 15. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť PharmDr. J. V. a Ing. D. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 21. januára

2013 doručená sťažnosť PharmDr. J. V. a Ing. D. V. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len ,a“), práva na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. novembra 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako kupujúci uzavreli

18. septembra 2002 s mestom B. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola

kúpa pozemku v katastrálnom území S. Správa katastra B. (ďalej len „správa katastra“)

rozhodnutím č. V-4072/1995 z 29. októbra 2002 (ďalej len „rozhodnutie správy katastra“)

povolila vklad vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na sťažovateľov. Na základe

protestu prokurátora bolo rozhodnutím Katastrálneho úradu v B. č.

z 28. septembra 2004 rozhodnutie správy katastra zrušené a vec bola vrátená na nové

konanie. Následne správa katastra rozhodnutím č. V-4072/02 z 26. augusta 2005 (ďalej len

„nové rozhodnutie správy katastra“) návrh na vklad vlastníckeho práva k pozemku zamietla.

Na základe podaného odvolania sťažovateľmi Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

č. k. -31 z 23. februára 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. apríla 2006,

potvrdil nové rozhodnutie správy katastra.

3. Na podklade uvedených skutkových okolností sťažovatelia podali 17. apríla 2009

žalobu na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), ktorou sa domáhali

zaplatenia náhrady škody v celkovej sume 189 670,05 € proti Slovenskej republike,

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Škoda mala spočívať

v skutočnej škode a najmä v ušlom zisku, keďže sťažovatelia mali v čase

nadobúdania nehnuteľnosti záujem realizovať podnikateľský zámer, konkrétne výstavbu

a prevádzkovanie lekárne. Príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím správy

katastra a vznikom škody sťažovatelia dôvodili tak, že nebyť nezákonného rozhodnutia

správy katastra, neinvestovali by čas a finančné prostriedky na realizáciu zámeru projektu

a namiesto toho by investovali na inom vhodnom mieste.

4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 30. mája 2011 (ďalej

len „rozsudok okresného súdu“) konanie v časti o sume 4 547,56 € zastavil a vo zvyšku

žalobný návrh sťažovateľov zamietol. Podstatným dôvodom na zamietnutie žaloby bola

skutočnosť, že okresný súd z vykonaného dokazovania nezistil príčinnú súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím správy katastra a požadovanou škodou, naopak, súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že škoda bola spôsobená v dôsledku

absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú si spôsobili sťažovatelia sami, prípadne spolu

s predávajúcim.

5. Proti zamietajúcej časti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti potvrdil. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd nesprávnou aplikáciou

a interpretáciou právnych predpisov a nesprávnym hodnotením dôkazov zasiahol

do ich označených základných práv. V tejto súvislosti sťažovatelia uvádzajú:

„Krajský súd v Bratislave, ako aj Okresný súd Bratislava I uviedli, že Sťažovateľmi

uplatnená škoda bola v príčinnej súvislosti s neplatnosťou Zmluvy, a nie v príčinnej

súvislosti s Nezákonným rozhodnutím. Uznali však, že došlo k vydaniu nezákonného

rozhodnutia, ako aj k vzniku škody. ... bez ohľadu na skutočnosť, či Sťažovatelia alebo

niekto iný zavinil/spôsobil, že Zmluva bola neplatná, Správa katastra sama spôsobila

nezákonný stav, ktorému mohla a mala zabrániť tým, že by bola vydala zákonné

rozhodnutie, t. j. že by hneď zamietla návrh na povolenie vkladu. Akonáhle Správa katastra

povolila vklad vlastníckeho práva k Pozemku, Sťažovatelia začali realizovať svoj

podnikateľský zámer na Pozemku vo forme prevádzkovania lekárne... Sťažovatelia nemali

dôvod pochybovať o správnom rozhodnutí Správy katastra a museli z neho vychádzať.

Škoda, ktorá vznikla žalobcom, nevznikla ako následok neplatnosti Zmluvy. Škoda

je v príčinnej súvislosti s Nezákonným rozhodnutím. Ak Sťažovatelia aj uzatvorili neplatnú

Zmluvu, Správa katastra mala vydať hneď zákonné rozhodnutie (t. j. zamietnuť návrh

na povolenie vkladu). a tak by nevznikla žalobcom nimi uplatnená škoda,

a to z nasledovného dôvodu. Ak by Správa katastra nevydala Nezákonné rozhodnutie,

ale zákonné rozhodnutie, Sťažovatelia by hneď vedeli, že nemôžu nadobudnúť vlastnícke

právo k Pozemku a obstarali by si iný Pozemok, na ktorom by realizovali Zámer. Uvedeným

Sťažovatelia dôvodili v čl. IV. svojho odvolania... Krajský súd v Bratislave sa však

v odôvodnení svojho rozsudku... s touto námietkou vôbec nevysporiadal.

Pre úplnosť zdôrazňujeme, že Sťažovatelia boli v neistote až do 19. 4. 2006, kedy

nadobudlo právoplatnosť Konečné rozhodnutie, či nadobudnú vlastnícke právo k Pozemku

alebo nie, t. j. 4 roky. ...

Ako Sťažovatelia uviedli i v odvolaní, pre ustálenie zodpovednosti za škodu

nie je podstatné, že škoda vznikla ako dôsledok jedinej skutočnosti. Podstatné je, že táto

škoda bola spôsobená aspoň v dôsledku jednej skutočnosti, s ktorou právne predpisy

spájajú zodpovednosť za škodu. Ak škoda vznikla v dôsledku viacerých skutočností,

je potrebné tieto skutočnosti oddeliť a zistiť vo vzťahu ku každej skutočnosti, či by škoda

vznikla, ak by daná skutočnosť nenastala. Pri týchto skutočnostiach (bez ktorých by škoda

nevznikla, resp. by vznikla v menšom rozsahu) treba zas posúdiť, či právne predpisy s

týmito skutočnosťami spájajú zodpovednosť za škodu. Ak áno, za škodu zodpovedá osoba

určená právnymi predpismi, pokiaľ zodpovedná osoba nepreukáže liberačnú udalosť, resp.

pokiaľ sa nevyviní (ak to samozrejme pripúšťajú právne predpisy). Ak škoda vznikla v

dôsledku viacerých skutočností, za ktoré zodpovedajú viaceré osoby, pripadá do úvahy

spoločná zodpovednosť, ak to zas umožňujú právne predpisy. ...

Krajský súd v Bratislave sa však s vyššie uvedenými argumentmi vôbec

nevysporiadal.“

6. V petite sťažnosti sťažovatelia žiadali vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie ich označených základných práv podľa a 3 a podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil

na ďalšie konanie a priznal im náhradu trov konania.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade

krajského súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré sťažovatelia označili, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ).

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

11. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľov podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

12. Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľmi označených základných práv

rozsudkom krajského súdu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal,

či napadnutý rozsudok nie je neodôvodnený alebo arbitrárny v takom rozsahu, že by to malo

za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

14. Sťažovatelia vidia porušenie nimi označených základných práv v tom,

že napadnutý rozsudok krajského súdu je ústavne nekonformný a krajský súd nesprávne

aplikoval ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon

o zodpovednosti za škodu“). Sťažovatelia sa domnievajú, že všeobecné súdy

im mali priznať nárok na náhradu škody v sume, akú si uplatňovali, pretože boli

jednoznačne naplnené predpoklady na vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorá im bola

spôsobená.

15. V danej veci ústavný súd konštatuje, že zákon o zodpovednosti za škodu zakladá

objektívnu zodpovednosť štátu za súčasného splnenia troch podmienok, a tými sú nesprávny

úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody.

16. V konkrétnych okolnostiach danej veci bolo zásadnou otázkou určenie, či medzi

nezákonným rozhodnutím správy katastra ako orgánu verejnej správy a údajnou škodou

sťažovateľa existuje príčinná súvislosť.

17. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo vzťahu k nedostatku príčinnej súvislosti medzi

nezákonným rozhodnutím správy katastra a vznikom škody argumentoval: «Nárok

navrhovateľov okrem nesprávneho úradného postupu vychádzal aj z nezákonného

rozhodnutia, ktorým malo byť rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu. V danom

prípade uvedené rozhodnutie možno považovať za nezákonné z dôvodu, že bolo zrušené

katastrálnym úradom a neskôr bol tento „stav“ potvrdený aj rozsudkom krajského súdu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z troch uvedených

kumulatívnych podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody

podľa citovaného zákona nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi nezákonným

rozhodnutím a vzniknutou škodou. Navrhovatelia totiž uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá bola

aj podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu absolútne neplatná, nakoľko nerešpektovala

právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytového domu, a teda

nebola v súlade s ustan. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov... Navrhovatelia teda uzatvorili neplatnú zmluvu, ktorú predložili

správe katastra s návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Neplatnosť tejto

zmluvy si spôsobili navrhovatelia sami, prípadne spolu s predávajúcim, ktorým bolo Mesto

B... Aj keď možno konštatovať nezákonné rozhodnutie správy katastra, vznik škody nemožno

pripísať k zodpovednosti odporcu, pretože táto nevznikla v priamej príčinnej súvislosti

s jeho konaním. Pokiaľ by navrhovatelia neuzatvorili neplatnú kúpnu zmluvu, nedošlo

by k vzniku škody... Z výsluchu navrhovateľa v I. rade, ktorý zariaďoval všetky záležitosti

ohľadne kúpy a ďalších súvisiacich právnych úkonov, súd zistil, že pred uzatvorením kúpnej

zmluvy komunikoval s predávajúcim, pred overením geometrického plánu a ani potom si list

vlastníctva na pôvodný pozemok nevyžiadal a ani nijakým spôsobom nezisťoval na správe

katastra ďalšie okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na prevod predmetného pozemku okrem

zisťovania prípadných ťiarch od niektorých inštitúcií (plynárne, telekomunikácie). Následne

navrhovatelia uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá bola absolútne neplatná. Súd na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov v uplatnenej časti

nemožno vyhovieť pri neexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním

odporcu, ktoré nebolo príčinou vzniku škody, ale túto spôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy.»

V súlade s uvedeným krajský súd v napadnutom rozsudku doplnil: „Odvolací súd sa plne

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k nedostatku príčinnej

súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, keď škoda vznikla v dôsledku uzavretia

absolútne neplatnej kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi a Mestom B. Navrhovatelia

nemohli realizovať podnikateľský zámer nie v dôsledku nezákonného rozhodnutia správy

katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, ale v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej

zmluvy. Ak by totiž navrhovatelia uzavreli zmluvu platnú, po povolení vkladu vlastníckeho

práva by svoj podnikateľský zámer realizovať mohli.“

18. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (m. m. , , ,

).

19. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , ).

20. Napadnutý rozsudok krajského súdu poukazujúc na závery rozsudku okresného

súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov

a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd

sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľov

zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovatelia v tomto konaní dostali

odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol,

že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu

ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

21. Ústavný súd tiež poukazuje na to, že krajský súd namietaným rozsudkom

sťažovateľovi neodoprel spravodlivosť, a skutočnosť, že jeho názor sa s právnym názorom

krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na súdnu ochranu (resp. na spravodlivý proces) stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (). Medzi

napadnutým rozsudkom krajského súdu a základným právom sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá

by signalizovala, že mohlo dôjsť k jeho porušeniu, čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti v tejto časti pre zjavnú neopodstatnenosť.

22. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

23. Podstata základného práva na náhradu škody podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného

rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá

povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na náhradu škody vykonávajú ( v spojení

s ). Inými slovami, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46

ods. 3 nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (

v spojení s ) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady

na jej uplatnenie.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd podľa názoru ústavného súdu

ústavne súladným postupom vyhodnotil a aplikoval na prípad sťažovateľov relevantnú

právnu normu, na základe čoho dospel k záveru, že sťažovatelia nespĺňali zákonné

podmienky ( v spojení s ) na uplatnenie si nároku podľa

, pričom tomuto jeho záveru sa nedá vyčítať arbitrárnosť ani

svojvoľnosť, takže v konečnom dôsledku nemohlo ani dôjsť k porušeniu čl. 46 ods. 3

.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

26. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov, ktoré sú viazané na skutočnosť,

že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013