Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (42)IV. ÚS 390/2013
PDF · 275.31 KB
No categories available
IV. ÚS 390/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
7453/2013, sp. zn. Rvp 7454/2013, sp. zn. Rvp 7455/2013, sp. zn. Rvp 7456/2013, sp. zn.
Rvp 7457/2013, sp. zn. Rvp 7458/2013, sp. zn. Rvp 7459/2013, sp. zn. Rvp 7460/2013, sp.
zn. Rvp 7461/2013, sp. zn. Rvp 7462/2013, sp. zn. Rvp 7463/2013, sp. zn. Rvp 7464/2013,
sp. zn. Rvp 7465/2013, sp. zn. Rvp 7466/2013, sp. zn. Rvp 7467/2013, sp. zn. Rvp
7468/2013, sp. zn. Rvp 7469/2013, sp. zn. Rvp 7470/2013, sp. zn. Rvp 7471/2013, sp. zn.
Rvp 7472/2013, sp. zn. Rvp 7473/2013, sp. zn. Rvp 7474/2013, sp. zn. Rvp 7475/2013, sp.
zn. Rvp 7476/2013, sp. zn. Rvp 7477/2013, sp. zn. Rvp 7478/2013, sp. zn. Rvp 7479/2013,
sp. zn. Rvp 7480/2013, sp. zn. Rvp 7481/2013, sp. zn. Rvp 7482/2013, sp. zn. Rvp
7483/2013, sp. zn. Rvp 8965/2013, sp. zn. Rvp 8966/2013, sp. zn. Rvp 8967/2013, sp. zn.
Rvp 8968/2013, sp. zn. Rvp 8969/2013, sp. zn. Rvp 8970/2013, sp. zn. Rvp 8971/2013, sp.
zn. Rvp 8972/013, sp. zn. Rvp 8973/2013 a sp. zn. Rvp 8974/2013, ktorými namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 NcC 81/2012 zo 16. októbra
2012, sp. zn. 2 NcC 45/2012 a sp. zn. 2 NcC 86/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn.
11 NcC 224/2012 a sp. zn. 11 NcC 223/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 56/2012,
sp. zn. 2 NcC 95/2012, sp. zn. 2 NcC 76/2012 a sp. zn. 2 NcC 66/2012 zo 17. októbra 2012,
sp. zn. 2 NcC 71/2012, sp. zn. 2 NcC 61/2012, sp. zn. 2 NcC 51/2012 zo 16. októbra 2012,
sp. zn. 2 NcC 83/2012, sp. zn. 2 NcC 85/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 76/2012
a sp. zn. 11 NcC 108/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 106/2012, sp. zn.
9 NcC 106/2012, sp. zn. 5 NcC 107/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 108/2012
z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 107/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 91/2012
a sp. zn. 2 NcC 92/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 107/2012 z 22. októbra 2012,
sp. zn. 3 NcC 106/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 108/2012 zo 17. októbra 2012,
sp. zn. 3 NcC 108/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 109/2012, sp. zn. 2 NcC 94/2012,
sp. zn. 5 NcC 105/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 62/2012 zo 16. októbra 2012,
sp. zn. 5 NcC 58/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 92/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn.
9 NcC 221/2012, sp. zn. 9 NcC 222/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 207/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 222/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 208/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 105/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 96/2012
z 19. októbra 2012 a sp. zn. 9 NcC 223/2012 z 25. októbra 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 7453/2013, sp.
zn. Rvp 7454/2013, sp. zn. Rvp 7455/2013, sp. zn. Rvp 7456/2013, sp. zn. Rvp 7457/2013,
sp. zn. Rvp 7458/2013, sp. zn. Rvp 7459/2013, sp. zn. Rvp 7460/2013, sp. zn. Rvp
7461/2013, sp. zn. Rvp 7462/2013, sp. zn. Rvp 7463/2013, sp. zn. Rvp 7464/2013, sp. zn.
Rvp 7465/2013, sp. zn. Rvp 7466/2013, sp. zn. Rvp 7467/2013, sp. zn. Rvp 7468/2013, sp.
zn. Rvp 7469/2013, sp. zn. Rvp 7470/2013, sp. zn. Rvp 7471/2013, sp. zn. Rvp 7472/2013,
sp. zn. Rvp 7473/2013, sp. zn. Rvp 7474/2013, sp. zn. Rvp 7475/2013, sp. zn. Rvp
7476/2013, sp. zn. Rvp 7477/2013, sp. zn. Rvp 7478/2013, sp. zn. Rvp 7479/2013, sp. zn.
Rvp 7480/2013, sp. zn. Rvp 7481/2013, sp. zn. Rvp 7482/2013, sp. zn. Rvp 7483/2013, sp.
zn. Rvp 8965/2013, sp. zn. Rvp 8966/2013, sp. zn. Rvp 8967/2013, sp. zn. Rvp 8968/2013,
sp. zn. Rvp 8969/2013, sp. zn. Rvp 8970/2013, sp. zn. Rvp 8971/2013, sp. zn. Rvp
8972/2013, sp. zn. Rvp 8973/2013 a sp. zn. Rvp 8974/2013 s p á j a na spoločné konanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 7453/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky boli 8. januára 2013 a 14. januára 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 NcC 81/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn.
2 NcC 45/2012 a sp. zn. 2 NcC 86/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 224/2012
a sp. zn. 11 NcC 223/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 56/2012, sp. zn.
2 NcC 95/2012, sp. zn. 2 NcC 76/2012 a sp. zn. 2 NcC 66/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn.
2 NcC 71/2012, sp. zn. 2 NcC 61/2012, sp. zn. 2 NcC 51/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn.
2 NcC 83/2012, sp. zn. 2 NcC 85/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 76/2012
a sp. zn. 11 NcC 108/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 106/2012, sp. zn.
9 NcC 106/2012, sp. zn. 5 NcC 107/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 108/2012
z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 107/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 91/2012
a sp. zn. 2 NcC 92/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 107/2012 z 22. októbra 2012,
sp. zn. 3 NcC 106/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 108/2012 zo 17. októbra 2012,
sp. zn. 3 NcC 108/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 109/2012, sp. zn. 2 NcC 94/2012,
sp. zn. 5 NcC 105/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 62/2012 zo 16. októbra 2012,
sp. zn. 5 NcC 58/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 92/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn.
9 NcC 221/2012, sp. zn. 9 NcC 222/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 207/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 222/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 208/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 105/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 96/2012
z 19. októbra 2012 a sp. zn. 9 NcC 223/2012 z 25. októbra 2012 (ďalej spolu aj „napadnuté
uznesenia“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava II (ďalej
len „okresný súd“) žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorými sa
proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
domáha svojich nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „žaloby o náhradu škody“). Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť
kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie
súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v exekučných konaniach vedených okresným súdom, ktorých
účastníkom bola sťažovateľka (oprávnená, pozn.). Konania, predmetom ktorých sú nároky
sťažovateľky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike,
sú okresným súdom vedené pod sp. zn. 58 C 203/2012, sp. zn. 15 C 197/2012, sp. zn.
52 C 192/2012, sp. zn. 8 C 158/2012, sp. zn. 8 C 149/2012, sp. zn. 17 C 198/2012, sp. zn.
11 C 196/2012, sp. zn. 11 C 209/2012, sp. zn. 51 C 198/2012, sp. zn. 12 C 123/2012, sp. zn.
7 C 202/2012, sp. zn. 9 C 36/2012, sp. zn. 18 C 265/2012, sp. zn. 18 C 202/2012, sp. zn.
12 C 120/2012, sp. zn. 50 C 107/2012, sp. zn. 50 C 100/2012, sp. zn. 50 C 105/2012, sp. zn.
50 C 106/2012, sp. zn. 50 C 118/2012, sp. zn. 50 C 117/2012, sp. zn. 50 C 116/2012, sp. zn.
50 C 115/2012, sp. zn. 50 C 114/2012, sp. zn. 50 C 113/2012, sp. zn. 50 C 108/2012, sp. zn.
50 C 109/2012, sp. zn. 50 C 110/2012, sp. zn. 50 C 111/2012, sp. zn. 50 C 112/2012, sp. zn.
14 C 142/2012, sp. zn. 15 C 205/2012, sp. zn. 14 C 160/2012, sp. zn. 8 C 144/2012, sp. zn.
8 C 145/2012, sp. zn. 8 C 146/2012, sp. zn. 8 C 153/2012, sp. zn. 8 C 155/2012, sp. zn.
18 C 194/2012, sp. zn. 18 C 207/2012 a sp. zn. 8 C 159/2012 (ďalej spolu aj „predmetné
konania okresného súdu“).
Sťažovateľka v sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že práve
nesprávny úradný postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom
podania jej žalôb o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie týchto
vecí.
Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala
„už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným
prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne
a vecne príslušného Okresného súdu Bratislava II sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka
zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného
poukázala na skutočnosť, že okresný súd, ktorý zapríčinil svojím nesprávnym úradným
postupom vznik škody na jej strane, nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude
o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu
zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného
súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.
Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce
zásah do jej práv, konkrétne:
«- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom;
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), t. j. práva
na nestranný súd zriadený zákonom.»
V rámci svojej argumentácie sťažovateľka poukázala na právne závery obsiahnuté
v judikatúre ústavného súdu (napr. II. ÚS 283/09, III. ÚS 116/06, II. ÚS 336/09,
III. ÚS 47/05, III. ÚS 71/97, I. ÚS 46/05, IV. ÚS 345/09), ako aj Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu
(rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, odsek 73; rozsudok
ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).
V predmetných konaniach vedených okresným súdom bude podľa sťažovateľky
nevyhnutné na základe vykonaného dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo
k uskutočneniu nesprávneho úradného postupu, pričom pri danom právnom stave bude
takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil
ním škodu žalobcovi. V tomto prípade preto existuje legitímny dôvod pochybovať
o nestrannosti okresného súdu, ako aj nestrannosti sudcov tohto súdu, a to najmä preto, že:
„a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutí ako svedkovia sudcovia okresného súdu
na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok
vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda
okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,
kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto
rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci
administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil. V prípade
nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,
kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce
sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné
rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude
vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.
Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť
zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne
v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky
nestrannosti.
b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie
zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude
vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne
tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho
oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie
nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo
súdneho oddelenia.
c) Otázky, ktoré by museli v súvislosti s posudzovaním nesprávneho úradného
postupu sudcovia, ktorí sú kolegovia na tom istom súde, paralelne riešiť, a spôsob ako by
ich riešili, by prejudikoval stanovisko súdu a nenáležite ovplyvňoval vývoj iných sporov
rovnakého druhu prebiehajúcich na tom istom súde. V takomto prípade nemožno
predpokladať zdanie spravodlivého výkonu súdnej moci. Sudcovia by opäť mali nutne
v sporovom konaní predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.
d) Súd musí byť inter alia nezávislí od strán v spore. Ak je súdom Okresný súd
Brezno a na strane žalovaného stojí zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, ktorý obhajuje postupy sudcu a zamestnancov Okresného súdu Brezno, aby tak
dokázal, že v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup Okresného súdu Brezno a škoda
nenastala, nemožno hovoriť o tom, že súd je nezávislí od žalovaného ako strany v spore.
Navyše ak podľa úpravy regresnej náhrady v zmysle ust. § 21 a nasl. zákona č. 514/2003
Z. z. bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tým, kto bude uplatňovať
regresnú náhradu voči súdu a následne súd bude povinný uplatňovať regresnú náhradu
voči zodpovednej osobe, teda sudcovi. Sudca má záujem na tom, aby žalovaný bol v spore
úspešný a aby sa tak predišlo uplatňovaniu regresnej náhrady voči nemu, či jeho kolegom,
zamestnancom súdu. Sudcovia by mali nutne v sporovom konaní predsudky vo vzťahu k ich
regresnému postihu. Predsudky tohto druhu spochybňujú naplnenie požiadavky
nestrannosti.“
Podľa sťažovateľky objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby
o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresného súdu majú byť prerokované
a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „minimálne
kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu
javiť v očiach strán ako nezávislí. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd
v Trnave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich
rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako
krajský súd vo svojich napadnutých uzneseniach.
Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutých uzneseniach dostatočne nevyhodnotil
dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných
vecí, ktorými sú:
„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj
z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu
priamo dotknutý vo svojich právach;
b) nutnosť vylúčenia sudcu, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než
z dokazovania na konaní;
c) ekonomickú závislosť.“
Sťažovateľka svoje sťažnosti následne doplnila podaniami doručenými ústavnému
súdu 26. februára 2013, v ktorých reagovala na uznesenie ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti ústavným
súdom odmietnuté z dôvodu nedostatku jeho právomoci na ich prerokovanie a rozhodnutie,
„s nádejou, že zvráti stav bezlimitnej deformácie ľudských práv uskutočňovanej
systematicky činnosťou súdov Slovenskej republiky v oboch systémoch súdnej moci, pričom
táto jeho preventívna činnosť zamedzí diskreditácii Slovenskej republiky na pôde
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu“.
Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv
podaním dovolania z dôvodu podľa ust. §237 písm. g) OSP (dovolanie nie je prípustné)!
Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“.
V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach
vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých
tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú
rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil, práve a len
v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia
(40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
3 Cdo 20/97, v ktorom tento súd vyslovil: ,,Na prejednanie opravného prostriedku
(odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval
o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší
súd v takomto prípade konanie o opravnom prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení
Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že
vo veci je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o podanej
ústavnej sťažnosti, pričom vzhľadom k existencii viac ako 10.000 pozitívnych rozhodnutí
krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré predložil sťažovateľ ústavnému súdu ako
dôkazy v konaní a ktoré svedčia o jednoznačnej potrebe vylúčiť okresné súdy
z prejednávania a rozhodovania vecí s predmetom náhrady škody, neostáva nič iné, len zo
strany ústavného súdu vyhovieť princípu legality a princípu právnej istoty a rozhodnúť
podľa predloženého petitu“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach
rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu boli
porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na
ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd
- uznesením sp. zn. 2 NcC 81/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 58 C 203/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. P. P., nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na
postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 45/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 15 C 197/2012 sudkyňu tohto
súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 86/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 52 C 192/2012 sudkyňu tohto
súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 11 NcC 224/2012 z 26. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 158/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. P. P., nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na
postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 11 NcC 223/2012 z 26. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 149/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. P. P., nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na
postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 56/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 17 C 198/2012 sudkyne tohto
súdu JUDr. G. S. a JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 95/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 11 C 196/2012 sudkyňu tohto
súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 76/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 11 C 209/2012 sudkyňu tohto
súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 66/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 51 C 198/2012 sudkyňu tohto
súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 71/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 12 C 123/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 61/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 C 202/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 51/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 C 36/2012 sudkyňu tohto
súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na postup
podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 83/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 205/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 85/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 202/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;
- uznesením sp. zn. 11 NcC 76/2012 z 22. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 12 C 120/2012 sudkyňu okresného
súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na
postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 11 NcC 108/2012 z 22. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 50 C 107/2012 sudkyňu okresného
súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na postup
podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 14 NcC 106/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil sudkyňu
okresného súdu JUDr. I. D. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom
pod sp. zn. 50 C 100/2012;
- uznesením sp. zn. 9 NcC 106/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 105/2012 sudcov tohto
súdu;
- uznesením sp. zn. 5 NcC 107/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 106/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. I. D.;
- uznesením sp. zn. 6 NcC 108/2012 z 22. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 118/2012 sudkyňu
okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu;
- uznesením sp. zn. 14 NcC 107/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 117/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. I. D.;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 91/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 116/2012 sudkyňu
okresného súdu M. M., nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu a návrhu sťažovateľky na
postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 92/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 50 C 115/2012 sudkyňu okresného
súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu a návrhu sťažovateľky na postup podľa
§ 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 6 NcC 107/2012 z 22. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 114/2012 sudkyňu
okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu;
- uznesením sp. zn. 3 NcC 106/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 113/2012 sudcov tohto
súdu;
- uznesením sp. zn. 4 NcC 108/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 108/2012 sudkyňu
okresného súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu;
- uznesením sp. zn. 3 NcC 108/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil sudcov okresného
súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn.
- uznesením sp. zn. 4 NcC 109/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 110/2012 sudkyňu
okresného súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 94/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 50 C 111/2012 sudkyňu okresného
súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu;
- uznesením sp. zn. 5 NcC 105/2012 zo 17. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 50 C 112/2012 sudkyňu tohto
súdu JUDr. I. D.;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 62/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 14 C 142/2012 sudkyňu
okresného súdu JUDr. P. P., nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu a návrhu sťažovateľky
na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 5 NcC 58/2012 z 26. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 15 C 205/2012 sudkyňu
okresného súdu JUDr. G. D.;
- uznesením sp. zn. 3 NcC 92/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 14 C 160/2012 sudcov tohto
súdu;
- uznesením sp. zn. 9 NcC 221/2012 z 25. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 144/2012 sudcov tohto
súdu;
- uznesením sp. zn. 9 NcC 222/2012 z 25. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 145/2012 sudcov tohto
súdu;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 207/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 146/2012 sudkyňu
okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu;
- uznesením sp. zn. 5 NcC 222/2012 z 26. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 153/2012 sudcu tohto
súdu Mgr. R. P.;
- uznesením sp. zn. 2 NcC 208/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 155/2012 sudkyňu
okresného súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu a návrhu sťažovateľky
na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;
- uznesením sp. zn. 4 NcC 105/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 194/2012 sudkyňu
okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov tohto súdu;
- uznesením sp. zn. 3 NcC 96/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 207/2012 sudcov tohto
súdu;
- uznesením sp. zn. 9 NcC 223/2012 z 25. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 159/2012 sudcov tohto
súdu.
II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné
konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 7453/2013, sp. zn. Rvp 7454/2013, sp. zn. Rvp 7455/2013, sp. zn. Rvp 7456/2013,
sp. zn. Rvp 7457/2013, sp. zn. Rvp 7458/2013, sp. zn. Rvp 7459/2013, sp. zn.
Rvp 7460/2013, sp. zn. Rvp 7461/2013, sp. zn. Rvp 7462/2013, sp. zn. Rvp 7463/2013,
sp. zn. Rvp 7464/2013, sp. zn. Rvp 7465/2013, sp. zn. Rvp 7466/2013, sp. zn.
Rvp 7467/2013, sp. zn. Rvp 7468/2013, sp. zn. Rvp 7469/2013, sp. zn. Rvp 7470/2013,
sp. zn. Rvp 7471/2013, sp. zn. Rvp 7472/2013, sp. zn. Rvp 7473/2013, sp. zn.
Rvp 7474/2013, sp. zn. Rvp 7475/2013, sp. zn. Rvp 7476/2013, sp. zn. Rvp 7477/2013,
sp. zn. Rvp 7478/2013, sp. zn. Rvp 7479/2013, sp. zn. Rvp 7480/2013, sp. zn.
Rvp 7481/2013, sp. zn. Rvp 7482/2013, sp. zn. Rvp 7483/2013, sp. zn. Rvp 8965/2013,
sp. zn. Rvp 8966/2013, sp. zn. Rvp 8967/2013, sp. zn. Rvp 8968/2013, sp. zn.
Rvp 8969/2013, sp. zn. Rvp 8970/2013, sp. zn. Rvp 8971/2013, sp. zn. Rvp 8972/013,
sp. zn. Rvp 8973/2013 a sp. zn. Rvp 8974/2013, z ktorých vyplýva ich právna a skutková
súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a rozhodnutia krajského
súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
uznesenia.
II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami
krajského súdu, ktorým tento inter alia rozhodol o (ne)vylúčení sudcov okresného súdu.
Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústava). Túto ochranu
poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)
alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto
práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46
až čl. 50 ústava) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,
ktorého určuje zákon.
Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 ústavy je v Občianskom súdnom poriadku garantované prostredníctvom vylúčenia
sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 14 až § 16 OSP).
Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho
názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej prejednávaní a rozhodovaní vylúčený, je
dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je však
povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (v danom prípade sťažovateľky, ktorá
podala námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu) a vylúčiť ňou označených sudcov
z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania vecí pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť
súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto prípade návrh na vylúčenie
všetkých sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť) a rozhodnúť
o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých
všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré
ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na
jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné
možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa
Občianskeho súdneho poriadku, sa nemožno domáhať ochrany svojich práv v konaní pred
ústavným súdom.
Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry
všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základného
práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy) dôvodom na podanie odvolania
(§ 201 a nasl. OSP), príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie
dovolania [§ 237 písm. g) OSP (pozri napr. IV. ÚS 26/04, IV. ÚS 201/04)]. Pokiaľ podľa
názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a napadnutými uzneseniami
rozhodol zjavne neodôvodnene, potom sa jej sťažnosti podané ústavnému súdu javia ako
predčasné, keďže v ďalšom konaní v merite vecí pred všeobecnými súdmi môže
sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa ochrany svojich práv
podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne dovolania proti
rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda v predmetných konaniach existuje
„iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným
právam sťažovateľky. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 153/96 z 21. augusta 1997, v ktorom sa inter alia uvádza:
„Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia
nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle
ustanovenia § 237 písm. g) O. s. p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju
posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli
uvedené nové skutočnosti.“ Ústavný súd preto zastáva názor, že v posudzovaných veciach
sťažovateľky nemá dostatok právomoci na meritórne preskúmanie jej námietok smerujúcich
proti napadnutým uzneseniam krajského súdu.
Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci sa
ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní pred
všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy zjavne vyplýva,
že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne
i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné
v konaní pred všeobecnými súdmi.
Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosti sťažovateľky pri ich predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej
právomoci.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky
uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júna 2013