Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 247/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 18577/2013, , , , ,

Rvp 21079/2013, , , , ,

Rvp 21084/2013, , , , ,

Rvp 21092/2013, , , , ,

Rvp 21099/2013, , , , ,

Rvp 21104/2013, , , , ,

Rvp 21109/2013, , , , ,

Rvp 21114/2013, , , , ,

Rvp 21119/2013, , , , ,

Rvp 21124/2013, , , , ,

Rvp 21129/2013, , , ,

a , ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave spisových

značiek: , zo 17. októbra 2012, ,

, , , z 22. októbra 2012;

, , , ,

z 23. októbra 2012; , , , ,

, , , ,

z 24. októbra 2012; , , , ,

, , , z 25. októbra 2012;

, , , , ,

z 26. októbra 2012; , , ,

11 NcC 337/2012, , , , ,

, , , , ,

11 NcC 341/2012, , , , ,

z 29. októbra 2012, z 30. októbra 2012

a z 27. marca 2013, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 21077/2013, , , , ,

Rvp 21082/2013, , , , ,

Rvp 21087/2013, , , , ,

Rvp 21096/2013, , , , ,

Rvp 21102/2013, , , , ,

Rvp 21107/2013, , , , ,

Rvp 21112/2013, , , , ,

Rvp 21117/2013, , , , ,

Rvp 21122/2013, , , , ,

Rvp 21127/2013, , , , ,

Rvp 21132/2013, a s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. júna 2013

a 17. septembra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) spisových značiek:

a zo 17. októbra 2012; , ,

, , z 22. októbra 2012; ,

14 NcC 336/2012, , ,

z 23. októbra 2012; , , , ,

, , , ,

z 24. októbra 2012; , , , ,

, , , z 25. októbra 2012;

, , , , ,

z 26. októbra 2012; , , ,

11 NcC 337/2012, , , , ,

, , , , ,

11 NcC 341/2012, , , , ,

z 29. októbra 2012, z 30. októbra 2012

a z 27. marca 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľka doručila ústavnému súdu vo veci

vedenej krajským súdom pod sp. zn. týkajúcej sa konania vedeného

Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. totožné sťažnosti vedené

ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn. .

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava III,

Okresnému súdu Bratislava IV a Okresnému súdu Pezinok (ďalej spolu aj „okresné súdy“)

žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorými sa proti Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, domáha svojich nárokov

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „žaloby

o náhradu škody“). Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť „kontinuálnym a zásadným

zásahom do jej základných práv“, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom

predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v exekučných konaniach vedených okresným súdom, ktorých účastníkom bola sťažovateľka

(oprávnená, pozn.). Konania, predmetom ktorých sú nároky sťažovateľky na náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike, sú Okresným súdom

Bratislava III vedené pod spisovými značkami: , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , .

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,. ,

, , , , ,

, , , , ,

, Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. a Okresným súdom

Pezinok pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej spolu len „označené

konania okresných súdov“).

Sťažovateľka v sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že práve

nesprávny úradný postup okresných súdov poznačený zbytočnými prieťahmi mal byť

dôvodom podania jej žalôb o náhradu škody okresným súdom, ktoré sú zároveň podľa

(ďalej aj „OSP“) súdmi príslušnými na prerokovanie

a rozhodnutie týchto vecí.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala

„už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne

a vecne príslušného Okresného súdu... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho

pohľadu)“.

V rámci odôvodnenia uplatneného nároku sťažovateľka okrem iného poukázala

na skutočnosť, že okresné súdy, ktoré mali zapríčiniť svojím nesprávnym úradným

postupom vznik škody na jej strane, nemôžu byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude

o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu

zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného

súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov

okresného súdu z prerokovania a rozhodovania v označených konaniach okresného súdu.

Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce

zásah do jej práv, konkrétne:

«- základného práva zaručeného , t. j. práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu ( SR) a práva

na prerokovanie veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd..., t. j. práva na nestranný súd

zriadený zákonom.»

Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie upriamuje pozornosť na právne závery

obsiahnuté v judikatúre ústavného súdu (napr. , , ,

, , , ), ako aj Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu

(rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, odsek 73; rozsudok

ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).

Sťažovateľka tvrdí, že objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby

o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresných súdov majú byť prerokované

a rozhodnuté sudcami tých istých okresných súdov, ktorí majú medzi sebou „minimálne

kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti

všetkých sudcov okresných súdov, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu

javiť z pohľadu účastníkov ako nezávislí.

V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre

a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo a právne

obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd vo svojich napadnutých

uzneseniach.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu boli porušené jej základné

práva podľa a a právo podľa dohovoru, zároveň

napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade

vykonateľnosti“ napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností, z ktorých vyplýva ich právna

a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s , tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,

ktorými krajský súd inter alia rozhodol o (ne)vylúčení konkrétnych sudcov okresných

súdov z prerokúvania a rozhodovania v označených konaniach okresných súdov.

II.2.1 K uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 27. marca 2013

()

Sťažovateľka k sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

nepredložila kópiu uznesenia krajského súdu sp. zn. z 27. marca 2013

[čo bola povinná urobiť v zmysle ], ktoré ako

uvádza sa týka konania o námietke zaujatosti vo veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. . Ústavný súd dožiadaním na krajskom súde, ako aj

na Okresnom súde Bratislava III zistil, že sťažovateľkou označené konania (sp. zn.

a sp. zn. ) na uvedených súdoch nie sú vedené, preto ústavný

súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (bez toho, aby vyzýval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti predložením

kópie právoplatného rozhodnutia, ktorým mali byť porušené jej práva), pretože z uvedeného

je zrejmé, že označeným uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť k porušenie v sťažnosti

označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru.

II.2.2 K ostatným uzneseniam krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní sťažností konštatuje, že sťažovateľka sa na neho

opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými sťažnosťami, o ktorých už

viackrát rozhodol, pričom formuloval k jej námietkam jednoznačné právne závery (pozri

m. m. , , ). Z uvedeného vyplýva, že

sťažovateľke už musí byť právny názor ústavného súdu na problematiku týkajúcu

sa nedostatku jeho právomoci na preskúmanie rozhodnutí príslušných všeobecných súdov

týkajúcich sa námietky zaujatosti sudcov všeobecných súdov konajúcich o žalobách

sťažovateľky o náhrade škody dostatočne známy. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva

otázka, aký význam a efektivitu má pre ňu opakované podávanie sťažností ústavnému súdu

v skutkovo a právne takmer identických veciach, keďže aj podľa judikatúry ESĽP nie je

nevyhnutné, aby z hľadiska splnenia právnych predpokladov na podanie individuálnej

sťažnosti na ESĽP opakovane preukazovala vyčerpanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

ako právneho prostriedku nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa tento javí

z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.

V naznačenom kontexte ústavný súd poukazuje na judikatúru ESĽP k čl. 13

dohovoru, z ktorej možno identifikovať požiadavky kladené na vlastnosti vnútroštátnych

prostriedkov nápravy, ku ktorým patrí požiadavka ich prístupnosti, adekvátnosti a praktickej

účinnosti (k tomu pozri KMEC, J. et al. : Evropská úmluva o lidských právech. Velké

Komentáře. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 198). Povinnosť vyčerpať prostriedok nápravy

i v prípade pochybnosti o jeho účinnosti vyplýva taktiež z ustálenej judikatúry ESĽP

(Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok zo 6. 11. 1980, č. 7654/76, bod 37), táto sa však

uplatní v prípadoch, keď pochybnosti sťažovateľa o účinnosti prostriedku nápravy nie sú

podložené dostatočnými argumentmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že takýto

prostriedok nápravy ponúka primerané vyhliadky na úspech, napr. s ohľadom na ustálenú

vnútroštátnu judikatúru (Radio France a ďalší proti Francúzsku, rozhodnutie ESĽP

z 23. 9. 2003, č. 53984/00, bod 34).

Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnostiach, ktoré sú

predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že odôvodnenia napadnutých

uznesení krajského súdu obsahujú z hľadiska skutkových zistení a právneho posúdenia vecí

krajskými súdmi obdobné závery ako v iných jej veciach, ktoré už ústavným súdom boli

preskúmané a rozhodnuté.

S poukazom na uvedené skutočnosti a prihliadajúc na zásadu efektivity a procesnej

hospodárnosti konania sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania týchto sťažností

plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr.

uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 23. septembra 2013, sp. zn.

z 20. júna 2013 a sp. zn. z 22. augusta 2013) týkajúcich

sa takmer rovnakých sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené pri predbežnom prerokovaní sťažností

zdôrazňuje, že považuje za dostatočné poukázať na právne závery, na základe ktorých

odmietol predchádzajúce sťažnosti sťažovateľky z dôvodu nedostatku právomoci ústavného

súdu na ich prerokovanie, ktoré nie je účelné opakovane uvádzať aj v odôvodnení tohto

uznesenia, a preto v tejto časti rozhodol podľa tak, že

sťažnosti opäť odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci na ich prerokovanie.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014