Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)IV. ÚS 247/2014
PDF · 284.21 KB
No categories available
IV. ÚS 247/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Jána Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta
doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 18558/2013,
Rvp 18577/2013, Rvp 18578/2013, Rvp 18579/2013, Rvp 21077/2013, Rvp 21078/2013,
Rvp 21079/2013, Rvp 21080/2013, Rvp 21081/2013, Rvp 21082/2013, Rvp 21083/2013,
Rvp 21084/2013, Rvp 21085/2013, Rvp 21086/2013, Rvp 21087/2013, Rvp 21088/2013,
Rvp 21092/2013, Rvp 21094/2013, Rvp 21095/2013, Rvp 21096/2013, Rvp 21097/2013,
Rvp 21099/2013, Rvp 21100/2013, Rvp 21101/2013, Rvp 21102/2013, Rvp 21103/2013,
Rvp 21104/2013, Rvp 21105/2013, Rvp 21106/2013, Rvp 21107/2013, Rvp 21108/2013,
Rvp 21109/2013, Rvp 21110/2013, Rvp 21111/2013, Rvp 21112/2013, Rvp 21113/2013,
Rvp 21114/2013, Rvp 21115/2013, Rvp 21116/2013, Rvp 21117/2013, Rvp 21118/2013,
Rvp 21119/2013, Rvp 21120/2013, Rvp 21121/2013, Rvp 21122/2013, Rvp 21123/2013,
Rvp 21124/2013, Rvp 21125/2013, Rvp 21126/2013, Rvp 21127/2013, Rvp 21128/2013,
Rvp 21129/2013, Rvp 21130/2013, Rvp 21131/2013, Rvp 21132/2013, Rvp 21133/2013
a Rvp 21197/2013, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave spisových
značiek: 2 NcC 126/2012, 2 NcC 153/2012 zo 17. októbra 2012, 8 NcC 189/2012,
3 NcC 307/2012, 5 NcC 325/2012, 5 NcC 335/2012, 3 NcC 340/2012 z 22. októbra 2012;
8 NcC 348/2012, 14 NcC 336/2012, 8 NcC 336/2012, 14 NcC 314/2012, 14 NcC 334/2012
z 23. októbra 2012; 14 NcC 348/2012, 2 NcC 340/2012, 2 NcC 332/2012, 2 NcC 341/2012,
3 NcC 357/2012, 2 NcC 321/2012, 2 NcC 301/2012, 2 NcC 310/2012, 14 NcC 329/2012
z 24. októbra 2012; 6 NcC 319/2012, 6 NcC 320/2012, 9 NcC 336/2012, 9 NcC 335/2012,
9 NcC 339/2012, 9 NcC 340/2012, 9 NcC 328/2012, 6 NcC 337/2012 z 25. októbra 2012;
2 NcC 263/2012, 5 NcC 334/2012, 2 NcC 325/2012, 5 NcC 339/2012, 5 NcC 327/2012,
5 NcC 331/2012 z 26. októbra 2012; 11 NcC 348/2012, 11 NcC 349/2012, 8 NcC 349/2012,
11 NcC 337/2012, 6 NcC 348/2012, 4 NcC 313/2012, 11 NcC 336/2012, 11 NcC 340/2012,
4 NcC 314/2012, 3 NcC 312/2012, 4 NcC 324/2012, 4 NcC 333/2012, 11 NcC 335/2012,
11 NcC 341/2012, 3 NcC 336/2012, 4 NcC 326/2012, 11 NcC 329/2012, 11 NcC 338/2012,
4 NcC 340/2012 z 29. októbra 2012, 14 NcC 349/2012 z 30. októbra 2012
a 10 NcC 82/2013 z 27. marca 2013, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 18558/2013, Rvp 18577/2013, Rvp 18578/2013, Rvp 18579/2013,
Rvp 21077/2013, Rvp 21078/2013, Rvp 21079/2013, Rvp 21080/2013, Rvp 21081/2013,
Rvp 21082/2013, Rvp 21083/2013, Rvp 21084/2013, Rvp 21085/2013, Rvp 21086/2013,
Rvp 21087/2013, Rvp 21088/2013, Rvp 21092/2013, Rvp 21094/2013, Rvp 21095/2013,
Rvp 21096/2013, Rvp 21097/2013, Rvp 21099/2013, Rvp 21100/2013, Rvp 21101/2013,
Rvp 21102/2013, Rvp 21103/2013, Rvp 21104/2013, Rvp 21105/2013, Rvp 21106/2013,
Rvp 21107/2013, Rvp 21108/2013, Rvp 21109/2013, Rvp 21110/2013, Rvp 21111/2013,
Rvp 21112/2013, Rvp 21113/2013, Rvp 21114/2013, Rvp 21115/2013, Rvp 21116/2013,
Rvp 21117/2013, Rvp 21118/2013, Rvp 21119/2013, Rvp 21120/2013, Rvp 21121/2013,
Rvp 21122/2013, Rvp 21123/2013, Rvp 21124/2013, Rvp 21125/2013, Rvp 21126/2013,
Rvp 21127/2013, Rvp 21128/2013, Rvp 21129/2013, Rvp 21130/2013, Rvp 21131/2013,
Rvp 21132/2013, Rvp 21133/2013 a Rvp 21197/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 18558/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. júna 2013
a 17. septembra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) spisových značiek:
2 NcC 126/2012 a 2 NcC 153/2012 zo 17. októbra 2012; 8 NcC 189/2012, 3 NcC 307/2012,
5 NcC 325/2012, 5 NcC 335/2012, 3 NcC 340/2012 z 22. októbra 2012; 8 NcC 348/2012,
14 NcC 336/2012, 8 NcC 336/2012, 14 NcC 314/2012, 14 NcC 334/2012
z 23. októbra 2012; 4 NcC 348/2012, 2 NcC 340/2012, 2 NcC 332/2012, 2 NcC 341/2012,
3 NcC 357/2012, 2 NcC 321/2012, 2 NcC 301/2012, 2 NcC 310/2012, 14 NcC 329/2012
z 24. októbra 2012; 6 NcC 319/2012, 6 NcC 320/2012, 9 NcC 336/2012, 9 NcC 335/2012,
9 NcC 339/2012, 9 NcC 340/2012, 9 NcC 328/2012, 6 NcC 337/2012 z 25. októbra 2012;
2 NcC 263/2012, 5 NcC 334/2012, 2 NcC 325/2012, 5 NcC 339/2012, 5 NcC 327/2012,
5 NcC 331/2012 z 26. októbra 2012; 11 NcC 348/2012, 11 NcC 349/2012, 8 NcC 349/2012,
11 NcC 337/2012, 6 NcC 348/2012, 4 NcC 313/2012, 11 NcC 336/2012, 11 NcC 340/2012,
4 NcC 314/2012, 3 NcC 312/2012, 4 NcC 324/2012, 4 NcC 333/2012, 11 NcC 335/2012,
11 NcC 341/2012, 3 NcC 336/2012, 4 NcC 326/2012, 11 NcC 329/2012, 11 NcC 338/2012,
4 NcC 340/2012 z 29. októbra 2012, 14 NcC 349/2012 z 30. októbra 2012
a 10 NcC 82/2013 z 27. marca 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľka doručila ústavnému súdu vo veci
vedenej krajským súdom pod sp. zn. 6 NcC 348/2012 týkajúcej sa konania vedeného
Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 12 C 177/2012 totožné sťažnosti vedené
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 21096/2013 a sp. zn. Rvp 21197/2013.
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava III,
Okresnému súdu Bratislava IV a Okresnému súdu Pezinok (ďalej spolu aj „okresné súdy“)
žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorými sa proti Slovenskej republike,
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, domáha svojich nárokov
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „žaloby
o náhradu škody“). Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť „kontinuálnym a zásadným
zásahom do jej základných práv“, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom
predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v exekučných konaniach vedených okresným súdom, ktorých účastníkom bola sťažovateľka
(oprávnená, pozn.). Konania, predmetom ktorých sú nároky sťažovateľky na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike, sú Okresným súdom
Bratislava III vedené pod spisovými značkami: 12 C 178/2012, 12 C 104/2012,
12 C 187/2012, 12 C 115/2012, 12 C 154/2012, 12 C 172/2012, 12 C 174/2012,
12 C 181/2012, 12 C 183/2012, 12 C 184/2012, 45 C 120/2012, 45 C 121/2012,
12 C 177/2012, 12 C 159/2012, 12 C 164/2012, 45 C 98/2012, 45 C 173/2012,
45 C 107/2012, 45 C 108/2012, 45 C 130/2012, 45 C 111/2012, 45 C 114/2012,
45 C 117/2012, 45 C 118/2012, 45 C 119/2012, 45 C 154/2012, 45 C 101/2012.
45 C 97/2012, 45 C 115/2012, 45 C 99/2012, 6 C 124/2012, 6 C 150/2012,
6 C 102/2012, 45 C 131/2012, 45 C 132/2012, 45 C 166/2012, 45 C 165/2012,
45 C 160/2012, 45 C 161/2012, 45 C 162/2012, 45 C 164/2012,. 45 C 123/2012,
45 C 155/2012, 45 C 176/2012, 45 C 175/2012, 45 C 174/2012, 45 C 179/2012,
45 C 180/2012, 45 C 183/2012, 45 C 185/2012, 45 C 186/2012, 45 C 187/2012,
4 C 91/2012, Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 7 C 228/2012 a Okresným súdom
Pezinok pod sp. zn. 5 C 239/2012 a sp. zn. 5 C 223/2012 (ďalej spolu len „označené
konania okresných súdov“).
Sťažovateľka v sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že práve
nesprávny úradný postup okresných súdov poznačený zbytočnými prieťahmi mal byť
dôvodom podania jej žalôb o náhradu škody okresným súdom, ktoré sú zároveň podľa
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súdmi príslušnými na prerokovanie
a rozhodnutie týchto vecí.
Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala
„už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným
prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne
a vecne príslušného Okresného súdu... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho
pohľadu)“.
V rámci odôvodnenia uplatneného nároku sťažovateľka okrem iného poukázala
na skutočnosť, že okresné súdy, ktoré mali zapríčiniť svojím nesprávnym úradným
postupom vznik škody na jej strane, nemôžu byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude
o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu
zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného
súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.
Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prerokovania a rozhodovania v označených konaniach okresného súdu.
Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce
zásah do jej práv, konkrétne:
«- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom;
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd..., t. j. práva na nestranný súd
zriadený zákonom.»
Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie upriamuje pozornosť na právne závery
obsiahnuté v judikatúre ústavného súdu (napr. II. ÚS 283/09, III. ÚS 116/06, II. ÚS 336/09,
III. ÚS 47/05, III. ÚS 71/97, I. ÚS 46/05, IV. ÚS 345/09), ako aj Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu
(rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, odsek 73; rozsudok
ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).
Sťažovateľka tvrdí, že objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby
o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresných súdov majú byť prerokované
a rozhodnuté sudcami tých istých okresných súdov, ktorí majú medzi sebou „minimálne
kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti
všetkých sudcov okresných súdov, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu
javiť z pohľadu účastníkov ako nezávislí.
V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre
a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo a právne
obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd vo svojich napadnutých
uzneseniach.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu boli porušené jej základné
práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň
napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania
a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti“ napadnutých uznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné
konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností, z ktorých vyplýva ich právna
a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského
súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
uznesenia.
II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,
ktorými krajský súd inter alia rozhodol o (ne)vylúčení konkrétnych sudcov okresných
súdov z prerokúvania a rozhodovania v označených konaniach okresných súdov.
II.2.1 K uzneseniu krajského súdu sp. zn. 10 NcC 82/2013 z 27. marca 2013
Sťažovateľka k sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 18558/2013
nepredložila kópiu uznesenia krajského súdu sp. zn. 10 NcC 82/2013 z 27. marca 2013
[čo bola povinná urobiť v zmysle § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde], ktoré ako
uvádza sa týka konania o námietke zaujatosti vo veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 4 C 91/2012. Ústavný súd dožiadaním na krajskom súde, ako aj
na Okresnom súde Bratislava III zistil, že sťažovateľkou označené konania (sp. zn.
10 NcC 82/2013 a sp. zn. 4 C 91/2012) na uvedených súdoch nie sú vedené, preto ústavný
súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú (bez toho, aby vyzýval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti predložením
kópie právoplatného rozhodnutia, ktorým mali byť porušené jej práva), pretože z uvedeného
je zrejmé, že označeným uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť k porušenie v sťažnosti
označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru.
II.2.2 K ostatným uzneseniam krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní sťažností konštatuje, že sťažovateľka sa na neho
opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými sťažnosťami, o ktorých už
viackrát rozhodol, pričom formuloval k jej námietkam jednoznačné právne závery (pozri
m. m. IV. ÚS 579/2013, IV. ÚS 390/2013, IV. ÚS 531/2013). Z uvedeného vyplýva, že
sťažovateľke už musí byť právny názor ústavného súdu na problematiku týkajúcu
sa nedostatku jeho právomoci na preskúmanie rozhodnutí príslušných všeobecných súdov
týkajúcich sa námietky zaujatosti sudcov všeobecných súdov konajúcich o žalobách
sťažovateľky o náhrade škody dostatočne známy. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
otázka, aký význam a efektivitu má pre ňu opakované podávanie sťažností ústavnému súdu
v skutkovo a právne takmer identických veciach, keďže aj podľa judikatúry ESĽP nie je
nevyhnutné, aby z hľadiska splnenia právnych predpokladov na podanie individuálnej
sťažnosti na ESĽP opakovane preukazovala vyčerpanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy ako právneho prostriedku nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa tento javí
z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.
V naznačenom kontexte ústavný súd poukazuje na judikatúru ESĽP k čl. 13
dohovoru, z ktorej možno identifikovať požiadavky kladené na vlastnosti vnútroštátnych
prostriedkov nápravy, ku ktorým patrí požiadavka ich prístupnosti, adekvátnosti a praktickej
účinnosti (k tomu pozri KMEC, J. et al. : Evropská úmluva o lidských právech. Velké
Komentáře. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 198). Povinnosť vyčerpať prostriedok nápravy
i v prípade pochybnosti o jeho účinnosti vyplýva taktiež z ustálenej judikatúry ESĽP
(Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok zo 6. 11. 1980, č. 7654/76, bod 37), táto sa však
uplatní v prípadoch, keď pochybnosti sťažovateľa o účinnosti prostriedku nápravy nie sú
podložené dostatočnými argumentmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že takýto
prostriedok nápravy ponúka primerané vyhliadky na úspech, napr. s ohľadom na ustálenú
vnútroštátnu judikatúru (Radio France a ďalší proti Francúzsku, rozhodnutie ESĽP
z 23. 9. 2003, č. 53984/00, bod 34).
Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnostiach, ktoré sú
predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že odôvodnenia napadnutých
uznesení krajského súdu obsahujú z hľadiska skutkových zistení a právneho posúdenia vecí
krajskými súdmi obdobné závery ako v iných jej veciach, ktoré už ústavným súdom boli
preskúmané a rozhodnuté.
S poukazom na uvedené skutočnosti a prihliadajúc na zásadu efektivity a procesnej
hospodárnosti konania sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania týchto sťažností
plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr.
uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 579/2013 z 23. septembra 2013, sp. zn.
IV. ÚS 390/2013 z 20. júna 2013 a sp. zn. IV. ÚS 531/2013 z 22. augusta 2013) týkajúcich
sa takmer rovnakých sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté
z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie.
Ústavný súd vzhľadom na uvedené pri predbežnom prerokovaní sťažností
zdôrazňuje, že považuje za dostatočné poukázať na právne závery, na základe ktorých
odmietol predchádzajúce sťažnosti sťažovateľky z dôvodu nedostatku právomoci ústavného
súdu na ich prerokovanie, ktoré nie je účelné opakovane uvádzať aj v odôvodnení tohto
uznesenia, a preto v tejto časti rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že
sťažnosti opäť odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci na ich prerokovanie.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2014