Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 198/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. I. L., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. M., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. I. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. I. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. I. L. trovy konania

v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. M.,

B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd uznesením č. k. -26 zo 14. mája 2013 prijal v časti

na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. I. L. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd sa (prostredníctvom podpredsedníčky) vyjadril k sťažnosti podaním

z 11. júna 2013, v ktorom okrem iného uviedol:

«K samotnému priebehu konania... uvádzam vykonané procesné úkony od doručenia

návrhu na začatie konania, ktorým sa sťažovateľka voči odporcovi domáha priznania zľavy

zo základnej sadzby nájomného a odstránenia existujúcich závad v byte, návrhu na súd

doručeného dňa 11. 2. 2009:

Dňa 6. 3. 2009 odporca bol zo strany súdu vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému

žalobnému návrhu.

Dňa 4. 5. 2009 do súdneho spisu doručené vyjadrenie sa odporcu k žalobnému

návrhu. Z dôvodu, že neplatnosť nájmu z bytu bola predmetom iného súdneho sporu, žiadal

konanie do jeho skončenia prerušiť...

Dňa 26. 3. 2010 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, za návrh vyrubený

súdny poplatok, žiadosť o pripojenie spisu sp. zn.: tunajšieho súdu...

Dňa 17. 6. 2010 súd rozhodol uznesením o návrhu navrhovateľky na prerušenie

konania do skončenia konania sp. zn.: tak, že návrh na prerušenie konania

zamietol...

Dňa 5. 8. 2010 súd uznesením navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov...

Dňa 30. 11. 2010 doručená žiadosť OS BA III o poskytnutie informácie ohľadom

stavu konania sp. zn.. , dňa 7. 12. 2010 vyhotovená a expedovaná odpoveď...

Vo veci bol na deň 2. 2. 2011 vytýčený termín pojednávania...

Dňa 1. 2. 2011 do súdneho spisu doručené podanie právneho zástupcu odporcu –

žiadosť o ospravedlnenie neúčasti a vytýčenie nového termínu pojednávania.

Dňa 2. 2. 2011 zápisnica o pojednávaní, pojednávanie odročené na deň 4. 3. 2011

z dôvodu, že podľa názoru sudkyne existoval priestor na zmierovacie konanie...

Dňa 4. 3. 2011 vo veci sa konalo pojednávanie, toto bolo odročené na neurčito,

nakoľko to navrhli obidvaja účastníci za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody.

Až na tomto pojednávaní navrhovateľka špecifikovala žalobný návrh v časti, v ktorej

sa domáha od odporcu rekonštrukcie elektroinštalácie a v časti uvedenia bytu

do užívateľného stavu, pričom na oprave plynu už netrvala. Odporca v rámci zmierovacieho

konania uznal, že navrhovateľka má nárok na čiastočnú zľavu základnej sadzby nájomného,

bol ochotný vykonať aj opravy v byte s tým, že musí posúdiť ich dôvodnosť a rozsah.

Navrhovateľka tiež namietala výšku predpisu mesačného predpisu za nájom. Účastníci

sa však rozchádzali v názore na členstva navrhovateľky v družstve, od ktorého je závislá

výška nájmu...

Dňa 7. 3. 2011 žiadosť o pripojenie spisu tunajšieho súdu, spis

nebolo možné požičať z dôvodu, že vo vecí bol vytýčený termín pojednávania. V konaní sp.

zn. sa rieši otázka členstva navrhovateľky v družstve, od ktorej závisí výška

mesačného nájmu.

Dňa 1. 4. 2011 na súd došlo podanie navrhovateľky, ktorým súdu oznámila,

že k mimosúdnemu urovnaniu predmetnej sporovej vecí dovtedy nedošlo.

Dňa 18. 4. 2011 opätovná žiadosť o pripojenie spisu tunajšieho súdu.

Dňa 21. 4. 2011 vo veci na deň 3. 6. 2011 vytýčený termín pojednávania.

Dňa 27. 5. 2011 do súdneho spisu doručené podanie právneho zástupcu

navrhovateľa – žiadosť o ospravedlnenie neúčasti navrhovateľky a právn. zástupkyne

z dôvodu hospitalizácie navrhovateľky a žiadosť o vytýčenie nového termínu pojednávania.

Dňa 3. 6. 2011 zápisnica o pojednávaní, toto bolo z dôvodu nasledujúceho

dovolenkového obdobia odročené na deň 5. 10. 2011...

Dňa 5. 10. 2011 vo veci sa konalo pojednávanie, na ktorom pojednávaní odporca

vzhľadom na viacero súdnych sporov vedených s navrhovateľkou, v ktorých sa riešia právne

otázky podstatné pre toto konanie, navrhol konanie prerušiť do skončenia konania

vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. a na Okresnom súde Bratislava III

vedeného pod sp. zn. . Navrhovateľka s prerušením pojednávania vzhľadom

na právny stav veci súhlasila, uviedla, že je to z právneho hľadiska nevyhnutné, poukázala

však i na to, že vzhľadom na dovtedajšie správanie odporcu v iných konaniach, môže aj

predmetné konanie predĺžiť o niekoľko rokov.

Súd na základe uvedeného konanie sp. zn.: uznesením prerušil

do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.

a na Okresnom súde Bratislava III vedeného pod sp. zn. . Dňa 10. 11. 2011

na súd doručené odvolanie navrhovateľky voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o prerušení

konania.

Dňa 5. 12. 2011 súd na vedomie zaslal odporcov; odvolanie podané navrhovateľkou.

Dňa 10. 1. 2012 súdny spis po vrátení doručenky od odporcu predložený Krajskému

súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Dňa 3. 4. 2012 súdny spis vrátený z odvolacieho súdu na vyhotovenie opravného

uznesenia rozhodnutia o prerušení súdneho konania spolu so žiadosťou o predloženie spisu

.

Dňa 19. 4. 2012 súd vydal opravné uznesenie k uzneseniu o prerušení konania,

dňa 26. 4. 2012 žiadosť adresovaná oddeleniu 24 C o zapožičanie spisu .

Dňa 12. 6. 2012 úradný záznam spísaný vyšším súdnym úradníkom o tom,

že spis nie je možné krajskému súdu zapožičať z dôvodu, že vo veci je na deň

12. 7. 2012 vytýčený termín pojednávania.

Dňa 25. 6. 2012 súdny spis opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave

na rozhodnutie o podanom odvolaní...

Dňa 18. 2. 2013 Krajský súd v Bratislave uznesením č. kon.: -163

rozhodol o odvolaní navrhovateľky podanom voči uzneseniu o prerušení konania tak,

že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací

súd je toho názoru, že súd si má vyriešiť všetky otázky prejudiciálne.

Dňa 22. 3. 2013 súdny spis vrátený z Krajského súdu v Bratislave na OS BA I...

Dňa 24. 4. 2013 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo vecí, expedovanie

rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave novému právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Dňa 10. 5. 2013 na súd doručené podanie pôvodnej právnej zástupkyne

navrhovateľky – oznámenie o vypovedaní plnej moci navrhovateľke...

Dňa 6. 6. 2013 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 3. 7. 2013, opätovná

žiadosť o pripojenie spisu sp. zn.: .

Nakoľko ako podpredsedníčke Okresného súdu Bratislava I mi neprináleží

posudzovať zákonnosť zvoleného postupu súdu a povahu jednotlivých jeho úkonov,

ako ani usmerňovať zákonného sudcu, akým spôsobom má v súdnom konaní postupovať,

posudzovala som postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulosti.

S poukazom na vyššie uvedený zoznam úkonov musím konštatovať, že konanie

v predmetnej veci bolo v počiatočných fázach poznačené prieťahmi aktuálne však súd

vo veci bezprieťahovo koná. Vzhľadom na pretrvávajúci vysoký počet nevybavených vecí

v súdnom oddelení zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka sa jednotlivé časové

úseky medzi prvotnými úkonmi Okresného súdu Bratislava I predĺžili, mám preto

za to, že k vzniku prieťahov v konaní zo strany tunajšieho súdu došlo z objektívnych

dôvodov, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťažeností sudcov a vyšších súdnych úradníkov

občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I.

Subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne, vyššieho súdneho úradníka, prípadne iných

zamestnancov súdu v tomto prípade zistené nebolo.

Dovoľujem si týmto poukázať i na predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu SR,

v ktorých ústavný súd vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ),

V období od 10. 1. 2012 do 3. 4. 2012 a v období od 25. 6. 2012 do 22. 2. 2013

sa súdny spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, preto v danom období

mi neprináleží sa vyjadrovať k postupu Krajského súdu.

Stotožňujem sa s názorom zákonnej sudkyne, že sa jedná o skutkovo a právne zložitú

vec, nakoľko sa súd musí vysporiadať s prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa dvoch iných

súdnych sporov. K vzniku prieťahov v konaní prispela aj navrhovateľka, ktorá predmetný

byt, v ktorom sa domáha opráv v danom stave prevzala a užívala už od roku 1989

a nevyužila všetky právne prostriedky vyplývajúce zo zákona, napr. nepodala žalobný

návrh, v ktorom by sa domáhala všetkých nárokov, súhlasila dvakrát s odročením

pojednávania za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody, ďalej sa ospravedlnila z

pojednávania a žiadala ho odročiť. Navrhovateľka súhlasila s prerušením konania, avšak

voči rozhodnutiu, ktorým súd konanie prerušil sa odvolala.

Zákonná sudkyňa JUDr. B. B. vo svojom vyjadrení k predloženej ústavnej sťažnosti

sťažovateľky okrem iného uviedla, že sťažnosť považuje za nekorektnú vzhľadom na postup

navrhovateľky.

V prípade, ak Ústavný súd... dospeje k záveru, že právo sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si požiadať..., aby

vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa svojím postupom nezavinila vznik prieťahov v konaní.

Rovnako si dovoľujem požiadať..., aby pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody, ktoré mali za následok, že

predmetné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené a sťažovateľke nárok na finančné

zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu...“

Obdobné procesné úkony, ktoré uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, zistil

aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním

z 24. júna 2013, v ktorom súhlasila s tým, aby ústavný súd v danej veci upustil od verejného

ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného

práva podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci.

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci

sp. zn. podľa troch označených základných kritérií dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ktorá je predmetom konania

(o priznanie zľavy zo základnej sadzby nájomného a tepla a uloženia povinnosti odstránenia

závad v byte), ústavný súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že ide o skutkovo

a právne zložitú vec z dôvodu, že „sa súd musí vysporiadať s prejudiciálnymi otázkami

týkajúcimi sa dvoch iných súdnych sporov“, keďže zo spisu okresného súdu a doterajšieho

postupu okresného súdu nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali štvorročný priebeh

konania jeho zložitosťou.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa

a dohovoru.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka bola v konaní aktívna, podala viackrát sťažnosti

na prieťahy v konaní, predniesla návrh na odročenie pojednávania pre účely uzatvorenia

mimosúdnej dohody (odporca však na jej výzvy nereagoval) a raz požiadala odročiť

pojednávanie pre jej hospitalizáciu, ako aj podala proti rozhodnutiu o prerušení konania

odvolanie, v dôsledku čoho sa spis nachádzal na krajskom súde „v období od 10. 1. 2012

do 3. 4. 2012 a v období od 25. 6. 2012 do 22. 2. 2013“, ale na druhej strane však ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľka mala nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobila,

a ústavný súd zo spisu nezistil, že by sa podstatne podieľala na predĺžení tohto konania.

V dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť

za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno

pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ,

).

Rovnako na doterajšiu dĺžku konania nemala vplyv ani skutočnosť, že až po viac

ako dvoch rokoch od začiatku konania na pojednávaní konanom 4. marca 2011

„špecifikovala žalobný návrh v časti, v ktorej sa domáha od odporcu rekonštrukcie

elektroinštalácie a v časti uvedenia bytu do užívateľného stavu, pričom na oprave plynu

už netrvala“, pretože okresný súd sa touto skutočnosťou doteraz nezaoberal.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli

v určitých obdobiach zbytočné prieťahy, v niektorých prípadoch bolo jeho konanie málo

efektívne a minulo sa svojmu účinku.

Nečinnosť v postupe okresného súdu v trvaní viac ako 15 mesiacov bola zistená

už na začiatku konania v období od 6. marca 2009, keď vyzval odporcu na vyjadrenie

k návrhu, až do 17. júna 2010, keď zamietol návrh na prerušenie konania (v tomto období

v marci 2010 urobil iba jednoduchý úkon – výzvu na zaplatenie súdneho poplatku).

Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní 7 mesiacov bolo zistené aj od 5. augusta 2010,

keď okresný súd sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, až do 4. marca

2011, keď odročil pojednávanie na neurčito po návrhoch účastníkov konania pre účely

uzatvorenia mimosúdnej dohody. V tomto čase najprv pojednávanie určené na 2. február

2011 odročil pre neúčasť odporcu a aj neskôr okresný súd odročil pojednávanie určené

na 3. jún 2011 z dôvodu hospitalizácie sťažovateľky až na 5. október 2011.

V ďalšom období okresný súd vykazoval nielen nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť

keď jeho rozhodnutie o prerušení konania krajský súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, a i keď okresný súd vo veci nariadil štyrikrát pojednávanie, vec nie je po viac

ako štyroch rokoch pripravená na rozhodnutie, teda okresný súd v priebehu konania

nepostupoval podľa zásady vyplývajúcej z prvej vety ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V postupe okresného súdu nemožno nájsť ani paralelu medzi ustanovením § 114 ods. 1

, podľa ktorého pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť

o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Stav právnej neistoty účastníkov konania nebol teda do dnešného dňa odstránený,

čo nemožno akceptovať.

Ústavný súd v tejto spojitosti pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ

obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.

Aj okresný súd priznal zbytočné prieťahy v konaní a jeho nečinnosť a neefektívnu

činnosť nemôžu ospravedlniť objektívne dôvody „pretrvávajúci vysoký počet

nevybavených vecí v súdnom oddelení zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka“,

pretože ústavný súd viackrát uviedol (napr. , , ),

že v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka pretrvávajúceho vysokého

nápadu vecí a v tejto súvislosti nedostatok sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu

okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s

pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných

prieťahov.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľa podľa v zmysle zákona o ústavnom

súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 7 000 €. Svoju žiadosť odôvodnila dôvodmi uvedenými na strane 7 svojej sťažnosti.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru nemožno účinne odstrániť

len uplatnením tejto jeho právomoci. Vzhľadom na zistenú dobu nečinnosti a neefektívnej

činnosti považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu, teda aj povahu veci (o čo sťažovateľke

ide, vyplýva z petitu jej návrhu), ústavný súd rozhodol, že finančné zadosťučinenie v sume

1 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu,

je primeranou satisfakciou spojenou s porušením základného práva sťažovateľky.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa o úhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní

vedenom ústavným súdom advokátkou JUDr. D. M., ktorá si ich uplatnila v sume 323,50 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania je totožná so sumou vypočítanou

ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, preto priznal právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 36 ods. 2

) úhradu trov konania v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013