Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 441/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., B., zastúpeného W. s. r. o., B., konajúca

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Ľ. L., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2012 doručená sťažnosť JUDr. M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Okresný súd Nitra rozhodnutím zo dňa 28. 10. 2009, sp. zn. zamietol

žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal výmeny výrobku. Krajský súd v Nitre v konaní

o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 10. 2009, sp. zn.

svojím rozhodnutím zo dňa 12. 5. 2010, sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 14. 6. 2010

(doručené dňa 15. 6. 2010) voči rozsudkom súdov prvého a druhého stupňa dovolanie na

Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vo svojom dovolaní navrhol uvedené rozsudky zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ako aj v súlade s ust.

navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku.

Sťažovateľ podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 1. 8. 2011 a 3. 11. 2011

žiadosti, ktorými žiadal, aby bolo rozhodnuté o podanom dovolaní, čo najskôr, a to

z dôvodu zlého zdravotného stavu sťažovateľa.

Sťažovateľ podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 9. 5. 2012 poslednú

žiadosť, v ktorej s poukazom na judikatúru v Slovenskej republike a závery Českého

ústavného súdu žiadal, aby bolo rozhodnuté o podanom dovolaní, a opäť poukázal na

skutočnosť, že reálne hrozí zánik žalovaného a z dôvodu zlého zdravotného stavu

sťažovateľa ktorý čaká od roku 2011 na doručenie šošoviek z USA a ich operačnú

implantáciu. Sťažovateľ poukázal na exekúciu, ktorá bolo voči nemu vykonaná na podklade

vyššie uvedených rozsudkov, pričom zdôraznil, že je potrebné vykonať spravodlivosť

a odstrániť zásah do sťažovateľovho ústavného práva na spravodlivý súdny proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky listom zo dňa 10. 7. 2012 odpovedal na sťažnosť

sťažovateľa zo dňa 9. 5. 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil sťažnosť

sťažovateľa ako dôvodnú, pričom skonštatoval, že do vyše roka a 11 mesiacov, od kedy bol

spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie (30. 7. 2010)

považuje za opodstatnený prieťah v konaní v zmysle ust.

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však napriek vyššie uvedenému o dovolaní

sťažovateľa do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti naďalej nerozhodol.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: „... rozhodnutie o dovolaní vzhľadom na zlý

zdravotný stav sťažovateľa, na ktorý poukázal a preukázal v každej zo svojich sťažností si

vyžaduje výnimočnú rýchlosť konania. Právo sťažovateľa, ktoré si uplatnil v predmetom

súdnom konaní sa totiž viaže na jeho osobu. Pokiaľ táto výnimočná rýchlosť konania

nebude zabezpečená, bude to viesť k odmietnutiu výkonu spravodlivosti. Vzhľadom na

skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nevykonal voči sťažovateľovi žiadny

procesný úkon a ani posúdenie merita veci nezávisí od odborného posúdenia nemožno tu

hovoriť o zložitosti veci. Sťažovateľ je, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného maximálne

súčinný a nemožno mu teda pričítať spomalenie postupu súdneho konania. Sťažovateľ si

dovoľuje poukázať na tú skutočnosť, že prieťahy v konaní nezavinil a ani nespôsobil.“

Podľa názoru sťažovateľa „... v danej veci je zrejmé, že sa neodôvodnene zasiahlo do

ústavného práva sťažovateľa. Ďalej je zrejmé, že v dôsledku nečinnosti Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky nebolo vôbec rozhodnuté o odklade vykonateľnosti, čo spôsobilo tú

skutočnosť, že sťažovateľovi sa nepodarilo odvrátiť negatívne následky exekučného

konania. V dôsledku pretrvávajúcej nečinnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa

reálne vzďaľuje možnosť sťažovateľa dosiahnuť spravodlivosť v súdnom konaní

nasledujúcom po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä vzhľadom na

jeho zlý zdravotný stav. Skutočnosť, že reálne hrozí procesná nespôsobilosť, resp. zánik

žalovaného je ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou pri určení výšky finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľ vzhľadom na závažnosť zásahu považuje primerané

zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 5 000,- EUR (slovom: päťtisíc eur) do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania na

účet splnomocneného zástupcu sťažovateľa v lehote do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.“

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

z najvyššieho súdu príslušný spis a zároveň požiadal predsedu najvyššieho súdu

JUDr. Štefana Harabina (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“) o vyjadrenie k sťažnosti.

V nadväznosti na túto žiadosť predseda najvyššieho súdu v prípise sp. zn. KP 4/2012

z 12. septembra 2012 uplatnil námietku predpojatosti proti všetkým sudcom IV. senátu

ústavného súdu, o ktorej rozhodol I. senát ústavného súdu uznesením č. k.

15 z 24. októbra 2012 tak, že namietaných sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o

sťažnosti sťažovateľa nevylúčil.

Následne sa k sťažnosti vyjadril predseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho

súdu v prípise č. k. -48 (Nobs 125/2012) zo 6. februára 2012, v ktorom okrem

iného uviedol:

„Predmetom konania v právnej veci sťažovateľa na najvyššom súde bolo

rozhodovanie o dovolaní sťažovateľa v procesnom postavení žalobcu, o výmenu výrobku za

nový výrobok, vedenej pôvodne na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

následne, na odvolanie sťažovateľa, na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. .

Zo záznamov obchodného registra NS SR vyplýva, že v predmetnej veci bolo dovolanie

doručené tunajšiemu súdu 30. júla 2010 a náhodným výberom bola vec pridelená senátu

1 Obdo (10), ktorého predsedom bol vtom čase JUDr. J. Š. a podľa organizácie práce v

senáte bol súčasne aj tzv. sudcom spravodajcom. Práca v senáte bola poznačená zmenami v

zložení senátu, keď jedna z členiek senátu bola zmenou rozvrhu práce zaradená do iného

senátu... druhá členka senátu... bola opatrením predsedu NS SR... z vec prejednávajúceho

senátu vypustená z dôvodu jej odchodu do starobného dôchodku... Nakoniec aj samotný

predseda senátu... bol opatrením predsedu NS SR... zo senátu 10 vypustený, a to z dôvodu

jeho odvolania z funkcie sudcu prezidentom Slovenskej republiky.

Vec bola rozhodnutá až po novom zložení senátu 1 Obdo, a to 5. decembra 2012.

Je potrebné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa vysloveným v ústavnej sťažnosti (str. 7)

o tom, že v priebehu konania na dovolacom súde k istým prieťahom v konaní došlo.

Najvyšší súd listom z 10. júla 2012 vyhodnotil jeho sťažnosť z 9. mája 2012 adresovanú NS

SR za dôvodnú s tým, že príslušný senát sa vecou zaoberá a bude dohliadnuté na to, aby k

ďalším neodôvodneným prieťahom nedochádzalo. V súčasnosti je však konanie na

najvyššom súde skončené, z dôvodu ktorého je návrh sťažovateľa adresovaný ústavnému

súdu, aby najvyššiemu súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov, neaktuálny... najvyšší

súd má za to, že postupom v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn. k

porušeniu sťažovateľom namietaného základného práva podľa

Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nedošlo. Z tohto dôvodu

navrhujeme podnet sťažovateľa odmietnuť...“

Predseda najvyššieho súdu podal 22. februára 2013 proti sudcovi ústavného súdu

Ladislavovi Oroszovi, ktorému bola vec sťažovateľky pridelená ako sudcovi spravodajcovi

(ďalej len „sudca spravodajca“), trestné oznámenie a zároveň v televíznych reláciách

televízie TA3 odvysielaných 21. februára 2013 a 11. marca 2013 formuloval proti nemu

osobné invektívy. Sudca spravodajca v tejto súvislosti (aj keď sa zo subjektívneho hľadiska

necítil byť predpojatý) listom z 28. marca 2013 (ďalej len „oznámenie“) oznámil tieto

skutočnosti v zmysle

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

predsedníčke ústavného súdu a zároveň ju požiadal, aby zabezpečila postup podľa § 28

ods. 2 , t. j. aby predložila jeho oznámenie obsahujúce skutočnosti,

ktoré by mohli zakladať jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci sťažovateľa

na rozhodnutie senátu ústavného súdu, ktorý je o ňom príslušný rozhodnúť v súlade

s platným rozvrhom práce ústavného súdu.

O oznámení sudcu spravodajcu rozhodol I. senát ústavného súdu uznesením

č. k. -8 z 5. júna 2013 tak, že sudcu spravodajcu z výkonu sudcovskej

funkcie vo veci sťažovateľa nevylúčil. Označené uznesenie bolo sudcovi spravodajcovi

doručené 21. júna 2013. Z uvedeného dôvodu IV. senát ústavného súdu ani v období

od 28. marca 2013 do 21. júna 2013 nemohol vo veci sťažovateľa konať a rozhodovať.

Z predloženého spisu najvyššieho súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

vec bola najvyššiemu súdu ako dovolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o dovolaní

30. júla 2010. Najvyšší súd o dovolaní rozhodol uznesením sp. zn.

z 5. decembra 2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -140

z 12. mája 2010 a rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -97 z 28. októbra

2009 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia zo súdneho spisu konštatuje, že

v namietanom konaní dochádzalo k prieťahom, avšak zároveň poukazuje na svoju

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Navyše, v konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona

o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za

vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že ak

orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť

bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa (

ods. 3 ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa

doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na

prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základného

práva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi najvyššieho súdu

podal 9. mája 2012 (predchádzajúce podania sťažovateľa z 1. augusta 2011 a 3. novembra

2011 adresované predsedovi príslušného senátu najvyššieho súdu najvyšší súd

nekvalifikoval ako sťažnosti podľa zákona o súdoch, pozn.). Po podaní sťažnosti najvyšší

súd uznesením sp. zn. z 5. decembra 2012 rozhodol o dovolaní tak, že

napadnuté rozsudky prvostupňového a odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd po podaní sťažnosti začal

vo veci konať, t. j. prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna ochrana jeho

základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru.

Sumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že postup najvyššieho súdu

v namietanom konaní bol najmä v období po predložení spisu poznamenaný prieťahmi, ale

po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi najvyššieho súdu došlo

k náprave, pričom ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti najvyšší súd o dovolaní

rozhodol.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2013