Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 476/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti C. LTD, Anglicko, zastúpenej

advokátom Mgr. A. Š., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 10. decembra 2012 o začatí konkurzného konania a uznesením

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 4. januára 2013 o vyhlásení konkurzu

na majetok obchodnej spoločnosti S. s. r. o., B., a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti C. LTD o d m i e t a ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C. LTD, Anglicko (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom Mgr. A. Š., B., ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 10. decembra 2012 o začatí konkurzného konania a uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 4. januára 2013 o vyhlásení konkurzu na majetok

obchodnej spoločnosti S. s. r. o., B. (ďalej len „dlžník“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením

sp. zn. z 10. decembra 2012 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. Označené

uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 242/2012 zo 14. decembra 2012.

Sťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:

„Dňa 18. 12. 2012 po zverejnení Rozhodnutia I (uznesenie okresného súdu

z 10. decembra 2012, pozn.) v Obchodnom vestníku podal Sťažovateľ ako veriteľ dlžníka

námietky k Rozhodnutiu I, ktorým bolo začaté konkurzné konanie, ktorým Sťažovateľ

poukázal na skutočnosť, že dlžníkov návrh na vyhlásenie konkurzu nespĺňal zákonné

náležitosti, a to z dôvodu, že v mene dlžníka bol podaný len dvomi z troch konateľov, pričom

z výpisu z obchodného registra Dlžníka vyplýva odlišný spôsob konania. Preto podľa

Sťažovateľa návrh na vyhlásenie konkurzu nespĺňal základné zákonné náležitosti a zároveň

vykazoval procesnú vadu konania, nakoľko návrh nebol podaný v mene Dlžníka oprávnenou

osobou, čo spôsobilo nedostatok procesnej spôsobilosti Dlžníka v danom súdnom konaní,

a teda rozhodnutie o začatí konkurzného konania bolo nezákonné.“

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. januára 2013 vyhlásil konkurz

na majetok dlžníka. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. M. Š., B. Súčasne vyzval veriteľov

dlžníka, aby v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky. Označené

uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2013 z 11. januára 2013.

Sťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti najmä uvádza:

„Tak, ako to vyplýva zo zverejnenia Rozhodnutia I a následne Rozhodnutia II

(uznesenie okresného súdu zo 4. januára 2013, pozn.), konkurzné konanie bolo začaté

a konkurz vyhlásený na základe návrhu dvoch členov štatutárneho orgánu Dlžníka,

a to konkrétne pána J. R. a pána T. L.

Podľa výpisu z obchodného registra Dlžníka, štatutárny orgán Dlžníka je tvorený

tromi konateľmi, a to menovite J. R..., T. L... a R. K..., ktorí sú v mene Dlžníka oprávnení

konať len všetci traja spoločne.

Zo zverejnenia Rozhodnutia I a Rozhodnutia II, ktoré boli vydané na základe návrhu

členov štatutárneho orgánu Dlžníka, kde absentuje pán R. K. ako konateľ spoločnosti,

je zrejmé, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný v mene dlžníka riadne, keďže

nebol podaný osobami oprávnenými konať v mene spoločnosti Dlžníka.“

V tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že okresný súd „neodstránil vadu konania,

ktorá spočívala v nedostatku procesnej spôsobilosť Dlžníka, a vydal Rozhodnutie I

a Rozhodnutie II za nesplnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie I a Rozhodnutie II

teda vykazuje vadu, spočívajúcu v nedostatku procesnej spôsobilosti Dlžníka.

Napriek takto závažnej vade návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo konkurzné konanie

nielen začaté ale aj na majetok Dlžníka bol konkurz vyhlásený.“.

Podľa sťažovateľky vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka v rozpore so zákonom

došlo okrem iného „k zásahu do práv v majetkovej sféry Sťažovateľa“. V tejto súvislosti

argumentuje tým, že „vyhlásením konkurzu na majetok Dlžníka, dochádza k zmene

hmotnoprávneho postavenia Dlžníka, a v tej súvislosti k zmene hmotnoprávneho postavenia

existujúcich veriteľov, ktoré spočíva v zmenenom spôsobe a postupu uspokojenia

ich existujúcich pohľadávok.

Sťažovateľ je veriteľom Dlžníka a v minulosti viedol rokovania s ostatnými veriteľmi

Dlžníka a spoločníkmi Dlžníka o jej vstupe do spoločnosti Dlžníka, pričom dané rokovania

boli následne prerušené.

Vyhlásením konkurzu na majetok Dlžníka v rozpore so zákonom, sa Sťažovateľovi

nezákonne odňala akákoľvek možnosť prejaviť záujem o vstup do spoločnosti Dlžníka

a dané rokovania obnoviť.“.

Sťažovateľka tvrdí, že „vyhlásenie konkurzu spôsobuje zníženie miery možného

uspokojenia pohľadávky Sťažovateľa voči Dlžníkovi, ktorú si Sťažovateľ uplatnil

aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č. k.

(predtým vedenom pod sp. zn. ), v ktorom sa domáha voči Dlžníkovi

zaplatenia sumy vo výške 438.010,01 EUR.

Uvedený predpoklad vychádza zo stavu majetku, záväzkov a podnikateľskej činnosti

Dlžníka, v rámci ktorej mal Dlžník zámer realizovať výstavbu distribučného a logistického

centra v blízkosti mesta Senec, pričom je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má projekt

realizovať a vykonával výstavbu potrebných inžinierskych sietí. V prípade, ak by Dlžník

pokračoval v realizácii svojho pôvodného projektu a ďalej podnikal, je možné dôvodne

predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia

konkurzu.

V dôsledku obmedzenej možnosti uspokojenia pohľadávky Sťažovateľa vznikne

v majetkovej sfére Sťažovateľa škoda, ktorú vzhľadom na vyhlásené konkurzné konanie

nebude možné nijako eliminovať.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na právo na ochranu majetku a nezákonným

zásahom do majetkovej sféry ( ) bolo porušené

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi –

spoločnosti S. s. r. o... zo dňa 10. 12. 2012, sp. zn.: , ktoré bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, číslo OV

242/2012, zo dňa 14. 12. 2012 a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I o vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka... zo dňa 4. 1. 2013, sp. zn.: , ktoré bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku... číslo OV 8/2013, zo dňa 11. 1. 2013;

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (

Slovenskej republiky) bolo porušené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, o začatí

konkurzného konania voči dlžníkovi... zo dňa 10. 12. 2012, sp. zn.: , ktoré bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku... číslo OV 242/2012, zo dňa 14. 12. 2012 a rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava I o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka... zo dňa 4. 1. 2013,

sp. zn.: , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku... OV 8/2013, zo dňa

11. 1. 2013;

3. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o začatí konkurzného konania voči

dlžníkovi... zo dňa 10. 12. 2012, sp. zn.: , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku... číslo OV 242/2012, zo dňa 14. 12. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému

súdu Bratislava I na ďalšie konanie;

4. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o vyhlásení konkurzu na majetok

dlžníka... zo dňa 4. 1. 2013, sp. zn.: , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku... číslo OV 8/2013, zo dňa 11. 1. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie;

5. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Bratislava I povinnosť

uhradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom do 7 dní odo dňa právoplatnosti

tohto nálezu.“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka tiež

navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu

sp. zn. zo 4. januára 2013 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej a uložil okresnému

súdu a správcovi podstaty zdržať sa akýchkoľvek úkonov v konaní vedenom

pod sp. zn. .

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal

predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Vo vyjadrení okresného súdu

k sťažnosti sp. zn. Spr. 3343/2013 z 2. mája 2013 sa okrem iného uvádza:

«... K aktívnej legitimácii sťažovateľa na podanie ústavnej sťažnosti

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii... účastníkmi

konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom

ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže

do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať

návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd

do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného

konania pristúpiť.

Podľa účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby,

o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby

sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná

a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

Sťažovateľa nemožno v zmysle vyššie citovaných ustanovení , považovať

za účastníka konania, nakoľko nie je ani navrhovateľom, dlžníkom (úpadcom),

alebo veriteľom, ktorí si spôsobom ustanoveným prihlásil svoje pohľadávky podľa

, ani veriteľom, ktorý pred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu

pristúpil do konkurzného konania na základe návrhu v ktorom preukázal, že by inak

bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak ako to ustanovuje .

Nakoniec ho nemožno považovať ani za účastníka pre tú časť konkurzného konania

v ktorom sa rozhoduje o jeho právach alebo povinnostiach v zmysle ,

nakoľko tými sa rozumejú výlučne len tie osoby, ktoré majú práva a povinnosti

iba v niektorej časti konkurzného konania, ako napríklad správca, ak sa rozhoduje o jeho

odvolaní, osoba, ktorej súd uloží určitú povinnosť, alebo tretie osoby v konaní o uložení

pokuty za neposkytnutie súčinnosti podľa , prípadne osoby ktorým súd

predbežným opatrením uložil určitú povinnosť podľa . Naopak veriteľa,

v prípade, ak podal návrh na vyhlásenie konkurzu podľa , alebo si podľa

a nasl. riadne prihlásil svoju pohľadávku, treba považovať za účastníka pre celé

konkurzné konanie, a to buď od jeho začiatku, ak je veriteľ zároveň navrhovateľom, alebo

od momentu riadneho prihlásenia jeho pohľadávky, ak navrhovateľom nie je, pričom

z podaní, ktoré tvoria obsah súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že spoločnosť C... nebol

ani navrhovateľom v tomto konaní a ani veriteľom, ktorý v konkurze prihlásil svoje

pohľadávky, nakoľko tými sa môže stať až potom, ako spôsobom ustanoveným riadne

prihlási svoje pohľadávky v zákonnej lehote uvedenej v uznesení súdu o vyhlásení

konkurzu...

Ako vyplýva z vyššie uvedeného sťažovateľ v období, kedy boli súdom vydané

ústavnou sťažnosťou napádané rozhodnutia, nebol účastníkom konania, teda v tomto

období nedisponoval žiadnymi procesnými právami, ktoré by mu vyplývali buď zo

alebo subsidiárne z , a ktoré by mu boli následne v rovine základných práv a slobôd

zaručené SR, alebo niektorou medzinárodnou zmluvou. Súd preto ani nemohol

do takýchto práv sťažovateľa zasiahnuť. Súd je toho názoru, že postupoval plne v súlade

s ustanoveniami vyššie uvedených právnych predpisov, a rovnako aj s ustanoveniami

SR, keď so sťažovateľom v predmetnom štádiu konkurzného konania nekonal ako s

jeho účastníkom, pretože práve takýto postup súdu by nemal oporu v zákone a bol by teda

nezákonným (a neústavným) rovnako ako rozhodnutia, ktoré by súd na základe takéhoto

postupu neskôr v konaní vydal. Vzhľadom na uvedené je preto súd toho názoru,

že sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie ústavnej sťažnosti

smerujúcej proti postupu a rozhodnutiam konkurzného súdu v tej časti v konania, v ktorej

mu zákon nepriznáva žiadne procesné práva, pretože takýmto subjektom je podľa čl. 127

ods. 1 SR len ten subjekt, ktorého alebo medzinárodnou zmluvou zaručené

základné práva a slobody boli (procesným) postupom alebo rozhodnutiami súdu porušené.

Rozhodnutiami súdu však nebolo porušené ani právo sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu podľa SR, pretože sťažovateľ môže svoje procesné

práva v konaní ako konkurzný veriteľ uplatňovať zákonnom ustanoveným spôsobom po tom,

ako si riadne prihlási svoje pohľadávky, ktoré voči úpadcovi má a nadobudne

tak postavenie účastníka konkurzného konania (pričom je v tomto smere irelevantný

sťažovateľov nesúhlas s platnou a účinnou právnou úpravou obsiahnutou v , uvedený

v jeho ústavnej sťažnosti, ktorá mu pred prihlásením jeho pohľadávok do konkurzu

nepriznáva postavenie účastníka konkurzného konania, ak sám nie je navrhovateľom, a teda

ani procesné právo podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu vydaným v tomto

štádiu konkurzného konania, pretože sa prezumuje ústavná súladnosť tejto právnej normy),

a ani právo sťažovateľa na majetok podľa SR, keďže jeho pohľadávky

sa budú v konkurznom konaní uspokojovať zákonnom ustanoveným spôsobom...

Bez ohľadu na vyššie uvedené považuje súd za potrebné vyjadriť sa k vlastnému

obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľa tvorí námietka, že návrh na vyhlásenie

konkurzu nebol podaný osobami oprávnenými konať v mene spoločnosti S. s. r. o.,

čo má spôsobovať vadu uznesenia súdu o začatí konkurzného konania. Ako ďalej vyplýva

zo sťažnosti sťažovateľa podľa jeho názoru mali návrh na vyhlásenie konkurzu podať všetci

konatelia dlžníka – spoločnosti S. s. r. o., ktorí sú zapísaní v obchodnom registri,

a ktorí sú podľa tohto zápisu oprávnení konať v mene spoločnosti spoločne, teda nielen

členovia jeho štatutárneho orgánu J. R. a T. L., ktorí návrh na vyhlásenie konkurzu podali

bez toho, aby ho podpísal aj ďalší konateľ spoločnosti R. K. Súd však tento názor

sťažovateľa nezdieľa.

Podľa druhá veta ...

právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa štatutárnym orgánom spoločnosti

(s ručením obmedzeným, pozn. súdu) je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac,

je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak.

Podľa návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom

súde... Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka

likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie

konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti

mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny

orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca

dlžníka.

Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení § 13 ods. 1 a 133 ods. 1 Obchodného

zákonníka právnická osoba, teda aj obchodná spoločnosť koná štatutárnym orgánom,

ktorým je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorou je aj dlžník – spoločnosť

S. s. r. o., jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, tak ako je to aj prípade

dlžníka..., je každý z nich oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, ak spoločenská

zmluva neurčuje inak. Zo spoločenskej zmluvy, ako aj zápisu v obchodnom registri dlžníka...

však vyplýva, že konatelia sú oprávnení v mene spoločnosti konať spoločne, teda

spoločenská zmluva a na ňu nadväzujúci zápis v obchodnom registri určuje inak, ako

dispozitívne ustanovenie , a teda každý úkon, ktorý

nebol urobený voči súdu všetkými konateľmi spoločnosti spoločne, by súd musel vyhodnotiť

ako úkon, ktorý nebol urobený v mene dlžníka... Uvedené by znamenalo, že ak by

za osobu oprávnenú alebo povinnú podať návrh na vyhlásenie konkurzu ustanovoval

výlučne len dlžníka, teda spoločnosť S. s. r. o., musel by ho súd podľa

vyzvať, aby odstránil vady návrhu, doplnením podpisov všetkých konateľov spoločnosti,

a ak by tak dlžník na základe jeho výzvy neurobil, návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle

predmetného ustanovenia odmietnuť. Zo znenia ustanovenia však

vyplýva, že okrem samotného dlžníka, ktorý je v úpadku a jeho štatutárneho orgánu, majú

povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj členovia jeho štatutárneho orgánu,

pričom je potrebné odmietnuť názor vyplývajúci zo sťažnosti sťažovateľa podľa ktorého

jednotliví členovia štatutárneho orgánu dlžníka sú tak oprávnení urobiť jedine spôsobom,

akým konajú ako kolektívny štatutárny orgán dlžníka podľa jej spoločenskej zmluvy, teda

jedine spoločne. K takémuto právnemu záveru nemožno dospieť na základe logicko-

gramatického výkladu , z ktorého vyplýva, že ustanovuje jednotlivých

členov štatutárneho orgánu dlžníka za samostatné aktívne legitimované subjekty,

ktoré sú povinné podať takýto návrh v mene dlžníka, a to aj samostatne. Ak by tomu

tak nebolo by ich samostatne neustanovoval ako subjekty povinné podať návrh

na vyhlásenie konkurzu a ukladal by túto povinnosť iba dlžníkovi a jej štatutárnemu orgánu,

pričom na základe aplikácie ustanovení o konaní obchodnej

spoločnosti ( druhá veta ) a štatutárnom orgáne

spoločnosti (, , , ),

ktoré sú k ustanoveniam ustanoveniami všeobecnými, by bolo zrejmé, kto

je štatutárnym orgánom dlžníka a akým spôsobom má konať tak, aby v mene dlžníka splnil

povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Neúnosnosť takého logicko-gramatického

výkladu podľa ktorého jednotliví členovia kolektívneho štatutárneho

orgánu dlžníka nemajú povinnosť (teda ani oprávnenie) podať návrh na vyhlásenie

konkurzu napriek tomu, že ich výslovne vymenováva medzi povinnými osobami,

sa ukazuje najmä vtedy, ak toto ustanovenie vykladáme v nadväznosti na ,

podľa ktorého sú oprávnenými osobami na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nielen

dlžník a veriteľ, ale v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje ,

pričom je nepochybné, že tak robí práve v ustanovení , kde za osoby

povinné (a teda aj oprávnené) podať návrh na vyhlásenie konkurzu bez ďalšieho ustanovuje

aj jednotlivých členov štatutárneho orgánu dlžníka, ktorým je právnická osoba – obchodná

spoločnosť. Opačný záver naviac nepodporuje ani teleologický výklad ustanovenia § 18

ods. 2 , a to jednak preto, že ani z dôvodovej správy k (parlamentná tlač 835)

nevyplýva, že by navrhovateľ zákona alebo zákonodarca mali úmysel obmedziť povinnosť

podať návrh na vyhlásenie konkurzu len na samotného dlžníka, a taktiež preto, že ak by sme

prijali záver, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu majú členovia kolektívneho

štatutárneho orgánu dlžníka – obchodnej spoločnosti len vtedy, ak konajú tak, ako im to ako

štatutárnemu orgánu ustanovuje zákon, prípadne spoločenská zmluva, zmaril by sa tým účel

samotného konkurzného konania, ktorým je riešenie úpadku dlžníka tak, aby

sa pre veriteľov dosiahla čo najväčšia miera uspokojenia ich pohľadávok, nakoľko

za takéhoto právneho stavu by bolo možné začať konkurzné konanie len v minime prípadov,

keďže, ako to vyplýva zo súdnej praxe, a nakoniec aj z tohto konkrétneho prípadu,

kolektívne štatutárne orgány dlžníka – spoločnosti v úpadku, sú len málokedy spôsobilé

konať v súlade so spoločenskou zmluvou, ak ich tá oprávňuje konať spoločne, či už pre

vzájomné „prehadzovanie si“ povinností, obštrukcie, alebo obyčajné ignorovanie svojich

povinností jednotlivými členmi štatutárneho orgánu, atď. Súd preto prijal právny záver,

že je špeciálnym ustanovením k všeobecným ustanoveniam

, ako aj k ustanoveniam spoločenskej zmluvy dlžníka..., ktoré

jednotlivých členov jeho kolektívneho štatutárneho orgánu oprávňuje konať vo veci podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu samostatne, a umožňuje im tak zároveň splniť si povinnosť,

ktorej nesplnenie spôsobuje na ich strane závažné následky, v podobe vzniku povinnosti

nahradiť škodu, ako aj vzniku ich trestnej zodpovednosti.

Na uvedenom nemení nič ani sťažovateľova argumentácia znením ustanovenia § 11

ods. 4 platným a účinným od 01. 01. 2013, ktoré má potvrdzovať sťažovateľov názor,

že členovia štatutárneho orgánu dlžníka nie sú oprávnení podať návrh na vyhlásenie

konkurzu samostatne, a to preto, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol dlžníkom podaný

dňa 26. 10. 2012.

Znenie ustanovenia platné a účinné ku dňu 26. 10. 2012, teda ku

dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom, bolo nasledovné: „Ak osoba povinná

podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh

na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla,

ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje

za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil

z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas,

predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré

po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali

neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie

tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného

konania pre nedostatok majetku.“

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu

nepoznal exkulpáciu jednotlivých členov štatutárneho orgánu dlžníka zo zodpovednosti

za nepodanie takéhoto návrhu, preto znenie predmetného ustanovenia ani žiadnym

spôsobom nemôže preukazovať, či podporovať závery prijaté sťažovateľom v otázke výkladu

povinností členov štatutárneho orgánu dlžníka pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Súd na záver taktiež považuje za potrebné dodať, že spoločnosť C. LTD... požadovala

zastavenie začatého konkurzného konania preto, že následkom začatého konkurzného

konania podľa jej názoru došlo k odňatiu možnosti prejaviť záujem o jej vstup

do spoločnosti S. s. r. o. Ak by súd bez zákonného dôvodu pristúpil na uvedenú požiadavku

sťažovateľa, sledujúcu uspokojenie výlučne jeho individuálny záujem, konal by tak nielen

v rozpore s ustanovením , ale aj ostatnými ustanoveniami , ako aj ďalších

zákonov, vrátane , nakoľko by osoby, ktoré ani nie sú účastníkmi konkurzného

konania zvýhodnil na úkor iných veriteľov dlžníka, čo je nielen neprípustné,

ale aj nezákonné, a teda v konečnom dôsledku taktiež neústavné.»

Vyjadrenie okresného súdu z 2. mája 2013 ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi

sťažovateľky na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľky

nevyužil v určenej lehote a ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti možnosť zaujať

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že napriek závažnej vade návrhu

na vyhlásenie konkurzu spočívajúcej v nedostatku procesnej spôsobilosti dlžníka (návrh

na vyhlásenie konkurzu podpísali len dvaja z troch spoločne konajúcich konateľov dlžníka)

okresný súd začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Vyhlásenie

konkurzu podľa sťažovateľky znižuje mieru možného uspokojenia jej pohľadávky voči

dlžníkovi.

Zo sťažnosti sťažovateľky, z jej príloh a vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd

zistil, že sťažovateľka, ktorá je zahraničnou právnickou osobou a jej registrovaným sídlom

je Anglicko, je veriteľkou dlžníka.

Dňa 26. októbra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh dlžníka na vyhlásenie

konkurzu podľa a nasl. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“). Návrh za dlžníka podpísali konatelia T. L. a J. R.. Podpis tretieho

konateľa R. K. na návrhu chýbal.

Z uvedeného dôvodu okresný súd uznesením z 12. novembra 2012 vyzval

navrhovateľa (dlžníka) na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konkurzného konania

pod následkom odmietnutia podania. Prípisom doručeným 29. novembra 2012 podpísaní

dvaja konatelia dlžníka okresnému súdu oznámili, že ako aktívne legitimované osoby

v zmysle § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (členovia štatutárneho orgánu

dlžníka) trvajú na podanom návrhu, a keďže okresný súd iný nedostatok návrhu nevytkol,

poukázali na jeho povinnosť rozhodnúť o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi.

Navyše oznámili, že tretí konateľ dlžníka R. K. krátko predtým odstúpil z funkcie konateľa

s tým, že neposkytne súčinnosť v súvislosti s podpísaním návrhu.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 10. decembra 2012 začal

voči dlžníkovi konkurzné konanie; označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

15. decembra 2012. Keďže okresný súd nemal pochybnosti o majetnosti dlžníka, uznesením

zo 4. januára 2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka; označené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 12. januára 2013.

Z odôvodnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu vyplýva, že okresný súd

sa oboznámil aj s podaním sťažovateľky zo 17. decembra 2012, doručeným okresnému súdu

18. decembra 2012, označeným ako „Námietky voči uzneseniu o začatí konkurzného

konania“. Argumentáciou totožnou s argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení okresného

súdu k sťažnosti sťažovateľky z 2. mája 2013 (pozri časť I tohto uznesenia) dospel okresný

súd k záveru, že sťažovateľku nemožno „považovať za účastníka konania, nakoľko

nie je ani navrhovateľom, dlžníkom (úpadcom), alebo veriteľom, ktorý si spôsobom

ustanoveným prihlásil svoje pohľadávky podľa , ani veriteľom,

ktorý pred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu pristúpil do konkurzného konania

na základe návrhu v ktorom preukázal, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie

konkurzu, tak ako to ustanovuje . Nakoniec ho nemožno považovať

ani za účastníka pre tú časť konkurzného konania v ktorom sa rozhoduje o jeho právach

alebo povinnostiach v zmysle , nakoľko tými sa rozumejú výlučne

len tie osoby, ktoré majú práva a povinnosti iba v niektorej časti konkurzného konania,

ako napríklad správca, ak sa rozhoduje o jeho odvolaní, osoba, ktorej súd uloží určitú

povinnosť, alebo tretie osoby v konaní o uložení pokuty za neposkytnutie súčinnosti podľa

, prípadne osoby ktorým súd predbežným opatrením uložil určitú

povinnosť podľa . Naopak veriteľa, v prípade, ak podal návrh na vyhlásenie

konkurzu podľa , alebo si podľa a nasl. riadne prihlásil svoju

pohľadávku, treba považovať za účastníka pre celé konkurzné konanie, a to buď od jeho

začiatku, ak je veriteľ zároveň navrhovateľom, alebo od momentu riadneho prihlásenia jeho

pohľadávky, ak navrhovateľom nie je, pričom z podaní, ktoré tvoria obsah súdneho spisu

jednoznačne vyplýva, že spoločnosť C. LTD... ani mesto S..., nie sú ani navrhovateľmi

v tomto konaní a ani veriteľmi, ktorí v konkurze prihlásili svoje pohľadávky, nakoľko tými

sa môžu stať až potom, ako spôsobom ustanoveným riadne prihlásia svoje pohľadávky

v zákonnej lehote uvedenej v tomto uznesení súdu o vyhlásení konkurzu.“.

Napriek tomu sa okresný súd v odôvodnení uznesenia zo 4. januára 2013 o vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka zaoberal námietkou sťažovateľky, podstatou ktorej

je skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný osobami oprávnenými konať

v mene dlžníka. Podľa názoru sťažovateľky návrh na vyhlásenie konkurzu mali podať všetci

konatelia dlžníka, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri a ktorí sú podľa tohto zápisu

oprávnení konať v mene dlžníka spoločne, teda nielen členovia jeho štatutárneho orgánu J.

R. a T. L., ktorí návrh na vyhlásenie konkurzu podali bez toho, aby ho podpísal aj ďalší

konateľ dlžníka – R. K. Okresný súd sa s uvedeným názorom sťažovateľky nestotožnil,

pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol, že „

je špeciálnym ustanovením k všeobecným ustanoveniam § 133 ods. 1 Obchodného

zákonníka, ako aj k ustanoveniam spoločenskej zmluvy dlžníka – spoločnosti S. s. r. o., ktoré

jednotlivých členov jeho kolektívneho štatutárneho orgánu oprávňuje konať vo veci podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu samostatne, a umožňuje im tak zároveň splniť si povinnosť,

ktorej nesplnenie spôsobuje na ich strane závažné následky, v podobe vzniku povinnosti

nahradiť škodu, ako aj vzniku ich trestnej zodpovednosti.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že uvedený právny názor zastáva aj Krajský súd

v Bratislave, ktorý je odvolacím súdom Okresného súdu Bratislava I (porovnaj

napr. uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 11. 10. 2012, č. k. -116

IČS:), nie je preto dôvod, aby sa od neho súd odkláňal.“.

Ústavný súd z konečného zoznamu pohľadávok založeného v spise okresného súdu

zistil, že sťažovateľka si v predmetnom konkurznom konaní v zákonom ustanovenej

45-dňovej lehote prihlásila nezabezpečenú pohľadávku v celkovej sume 645 309,43 €

(zapísaná do zoznamu pohľadávok 25. februára 2013). Správca podstaty ku dňu zistenia

pohľadávky 27. marca 2013 poprel sťažovateľke celkom sumu 610 484,43 €, z toho sumu

403 185,01 € v časti prihlásenej istiny a sumu 207 299,42 € v časti prihláseného

príslušenstva – úrokov z omeškania. Za zistenú správca považoval sťažovateľkou prihlásenú

pohľadávku v sume 34 825 €. Podaním prihlášky sa sťažovateľka stala po vyhlásení

konkurzu účastníčkou predmetného konkurzného konania.

Keďže sťažovateľka sťažnosťou podľa namieta, že okresný súd

v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. napadnutými uzneseniami porušil

jej základné práva podľa a , ústavný súd sa pri predbežnom

prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba

jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení

s konaním pred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom

súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. ).

Za sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa,

prípadne z iných dôvodov (m. m. , , ,

). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy,

ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej

(namietanej) časti.

V konkurznom konaní si veritelia osobitným spôsobom vymáhajú pohľadávky.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného od 1. januára 2012

pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

Tak ako v iných konaniach aj v konkurznom konaní si veriteľ musí uplatniť svoje právo,

ak chce, aby jeho pohľadávka bola uspokojená. Ak podal návrh na vyhlásenie konkurzu

veriteľ, tak sa stáva účastníkom konania doručením návrhu na súd. Tento záver platí napriek

tomu, že samotné konkurzné konanie sa podľa zákona začína až zverejnením uznesenia

o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku. Ostatní veritelia, ktorí nepodali

návrh na vyhlásenie konkurzu, sa môžu stať účastníkmi konania do vyhlásenia

konkurzu tým, že pristúpia do konania (§ 14 ods. 4 a § 24 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii), alebo môžu vstúpiť do tohto konania do vyhlásenia konkurzu návrhom

na vstup do konania (§ 25 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Po vyhlásení

konkurzu sa veriteľ, ktorému pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, môže stať

účastníkom konania len podaním prihlášky alebo vstupom do konania [§ 25 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii (K tomu pozri ĎURICA, M. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii. Komentár. Praha: C. H. Beck 2012, s. 205)].

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj obsahu

priložených listín a vyžiadaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka v období,

keď okresný súd vydal napadnuté rozhodnutia (tak uznesenie o začatí konkurzného konania

z 10. decembra 2012, ako aj uznesenie o vyhlásení konkurzu zo 4. januára 2013), nebola

účastníčkou konania, teda v tomto období nedisponovala žiadnymi procesnými právami,

ktoré by jej vyplývali buď zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo subsidiárne

z , a teda z ústavného hľadiska ani základnými právami

podľa , ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou. Ako veriteľka dlžníka (úpadcu)

sťažovateľka získala postavenie účastníka konkurzného konania až prihlásením svojej

pohľadávky, t. j. až po vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 4. januára

2013 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

Keďže sťažovateľka nemala v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase

(v tej časti konkurzného konania, v rámci ktorej došlo k vydaniu napadnutých uznesení

okresného súdu) procesné postavenie účastníka konania, nemohla v tejto časti konania

uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlo

v posudzovanej časti konania dôjsť ani k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd

(napr. ).

Na základe uvedeného sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

stotožnil s argumentáciou okresného súdu, v zmysle ktorej sťažovateľka nie je aktívne

vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k preskúmavaniu sťažnosťou napadnutých

uznesení okresného súdu ani postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Keďže sťažnosť

podľa podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná

na jej podanie, ústavný súd jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako podanú neoprávnenou osobou (obdobne pozri

napr. , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2013