Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 126/2018
PDF · 122.62 KB
No categories available
IV. ÚS 126/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2018
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Miroslava Duriša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom,
Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 2 C 101/2015 z 27. novembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. januára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Námestovo (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 2 C 101/2015 z 27. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je pred okresným súdom
účastníčkou konania „o zaplatenie sumy 24.000,-EUR s prísl.“ na strane žalobcu.
Na pojednávaní v jej právnej veci nariadenom na 27. november 2017 okresný súd
napadnutým uznesením rozhodol, že „pripúšťa zastupovanie žalovaného
, ktorá predložila splnomocnenie od žalovaného pre jeho zastupovanie v tomto
súdnom konaní“.
Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že „ v súčasnosti
vystupuje ako tzv. všeobecná zástupkyňa , , trvalé bytom
v konaniach vedených na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn.
2 C 101/2015 a pod sp.zn. 7 C 5/2015“, z čoho vyplýva, že žalovaného v konaní pred
okresným súdom „zastupuje v dvoch konaniach, ktoré majú odlišný predmet konania“.
Podľa názoru sťažovateľky mal teda okresný súd v takejto situácii v zmysle § 89 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“) „vydať uznesenie o nepripustení zastúpenia žalovaného
“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2 C 101/2015 zo dňa 27.11.2017 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2 C 101/2015 zo dňa 27.11.2017 sa
zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Sťažovateľke sa priznávajú trovy tohto konania...“
II.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým
okresný súd na pojednávaní 27. novembra 2017 rozhodol, že v konaní vedenom pod sp. zn.
2 C 101/2015 pripúšťa zastupovanie žalovaného zástupcom (fyzickou osobou), ktorý nie je
advokát.
Podľa judikatúry ústavného súdu o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu
a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012,
I. ÚS 243/2011, II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
namietaným postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť
vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej
(namietanej) časti (IV. ÚS 476/2013).
Z uvedených dôvodov vo vzťahu k námietke sťažovateľky ústavný súd poukazuje na
to, že účastníkom tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o pripustení alebo nepripustení
zastúpenia (do 30. júna 2016 § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, teraz § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku), je
iba fyzická osoba, ktorá má zastupovať účastníka konania, a účastník konania, ktorého má
táto fyzická osoba zastupovať. Procesných pomerov iných účastníkov konania sa
rozhodnutie súdu o pripustení alebo nepripustení zastúpenia netýka, preto im ani
neprislúcha právo podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 247/2010 zo 16. decembra 2010,
taktiež R 35/2011). Na základe uvedeného možno prijať jednoznačný záver, že (1)
sťažovateľka v tejto fáze konania, teda vo fáze rozhodovania všeobecného súdu o pripustení
zastupovania protistrany inou fyzickou osobou, nie je jeho účastníčkou, pretože sa v tejto
časti konania nerozhoduje o jej právach, a že (2) jej postavenie v konaní pred okresným
súdom sa prijatím napadnutého uznesenia nijakým spôsobom nemení. Vzhľadom na
uvedené nemožno už na prvý pohľad uvažovať o akomkoľvek zásahu do základného práva
sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. do jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(obdobne II. ÚS 205/04).
V dôsledku uvedeného bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky už pri jej predbežnom
prerokovaní odmietnuť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd
sa už nezaoberal ďalšími jej návrhmi uvedenými v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2018