Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 288/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, , zastúpenej advokátkou ,

advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 31. mája 2017 a tiež rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 21. júna 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ,

, (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou , advokátska kancelária, ,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 31. mája 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a tiež rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 21. júna 2018 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na majetok obchodnej spoločnosti

, bol uznesením krajského súdu

sp. zn. z 20. februára 2004 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej

podstaty bol ustanovený advokát , advokátska kancelária,

(ďalej len „žalovaný“).

3. Advokátka , (ďalej len „žalobkyňa“),

sa návrhom na začatie konania (ďalej aj „žaloba“) na krajskom súde domáhala

proti žalovanému určenia, že pohľadávka v sume 16 632,28 € (ďalej len „sporná

pohľadávka“) 1. je oprávnená, 2. je pohľadávkou proti podstate a 3. uspokojuje

sa podľa v spojení s o konkurze

a vyrovnaní v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze

a vyrovnaní“) v poradí podľa § 31 ods. 6 písm. e) zákona o konkurze a vyrovnaní.

V právnej veci žaloby sa na krajskom súde viedlo konanie pod sp. zn. .

4. Rozsudkom krajského súdu bola žaloba zamietnutá a zároveň žalobkyni bola

uložená povinnosť nahradiť žalovanému aj trovy tohto konania.

5. Žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala riadne a včas odvolanie – riadny

opravný prostriedok, o ktorom bolo rozsudkom najvyššieho súdu rozhodnuté tak,

že rozsudok krajského súdu bol ako vecne správny potvrdený a žalovanému bol proti

žalobkyni priznaný aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa zistenia ústavného

súdu rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu nadobudol

právoplatnosť 28. júla 2018.

6. Žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala riadne a včas aj dovolanie –

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

2 Obdo V 6/2019 z 25. apríla 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) odmietnutý.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť

3. júna 2019.

7. Z obsahu (originálu) listiny označenej ako „Prehlásenie o postúpení pohľadávky“

z 2. augusta 2019 (ďalej len „oznámenie o postúpení pohľadávky“), ktorá bola pripojená

k ústavnej sťažnosti ako jej príloha, vyplýva, že žalobkyňa ako „pôvodná veriteľka“ spornú

pohľadávku 1. augusta 2019 „postúpila“ na sťažovateľku ako „novú veriteľku“.

8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

«... A.) Procesné obmedzenie rozsahu popieracieho prejavu

... „Trváme na stanovisku, že dôvody popretia pohľadávky proti podstate nemôžu

byť rozširované v rámci incidenčného konania po tom, čo takéto popretie oznámil veriteľovi

konkurzný súd a uložil mu povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu na konkurznom súde.

Dôvod popretia pohľadávky žalobkyne proti podstate oznámený konkurzným

KS Košice, že správca uznal pohľadávku do sumy 308,50 EUR a poprel do sumy

16632,28 EUR len z jediného dôvodu, že výpočet je v rozpore s vyhl. č.

Len z týchto dôvodov popretia by mal súd v tohto konaní vychádzať“...

Niet najmenších pochýb, že Žalovaný v priebehu tohto súdneho konania dodatočne

uplatnil ďalší popierací dôvod, pričom tak učinil oneskorene.

Argumentácia dovolacieho súdu neobstojí, nakoľko nesprávne zlučuje dve

samostatné popieracie prejavy založené na dvoch samostatných popieracích dôvodoch...

Sťažovateľ namieta, že je extrémne nespravodlivé a ústavne neudržateľné aby

v priebehu konania všeobecné súdy napriek zákonnému obmedzeniu predstavujúcemu

procesnú preklúziu povolili protistrane aby napriek tomu produkovala úkony majúce

priamy vplyv na výsledok konania ...

B.) Porušenie právnych zásad

Sťažovateľ namieta porušenie zásady „zmluvnej autonómie a zmluvnej slobody“.

Sťažovateľ namieta aj porušenie zásady „čo nie je zakázané je dovolené“.

Sťažovateľ so Žalovaným v súlade so zásadou autonómie a zmluvnej slobody uzavrel

v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky Zmluvu o poskytovaní právnych

služieb...

... V rámci zmluvnej autonómie sa potom realizuje zmluvná sloboda, ktorá má

rozmanité prejavy. Je to najmä právo fyzických a právnických osôb rozhodovať sa nielen

s kým zmluvu uzavrú, ale aj sloboda pri určovaní jej obsahu a sloboda pri určovaní jej

formy.“

Sťažovateľ namieta, že nie je možné zamieňať „zmluvnú odmenu“ prameňom, ktorej

je súkromnoprávny vzťah so súdmi priznanou výškou náhrady trov konania...

Nie je preto správny názor odvolacieho súdu, že podielová odmena je v incidenčných

konaniach neprípustná, nakoľko žiaden právny predpis dohodu o takejto odmene

nevylučuje...

C.) Svojvôľa, extrémna nespravodlivosť

... V predmetnej veci Znalec odpovedal, že nie je možné rozhodnúť, či ide o nepravý

vlastnoručný podpis, alebo o pravý vlastnoručný podpis.

Nepredstavuje teda správne vyhodnotenie dôkazu Znaleckého posudku... súdom, že

posudzovaný podpis nie je pravý vlastnoručný podpis, nakoľko to nepredstavuje záver

Znaleckého posudku. Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd mali za zistenú skutočnosť,

ktorá nebola v konaní zistená...

Žalobca má za to, že hodnotenie odpovede znalca „neviem“ respektíve „nie je možné

rozhodnúť“ prestavuje otázku zásadného právneho významu všeobecne v rámci

rozhodovacej činnosti súdov... Žalobca má za to, že súdu neprináleží modifikovať závery

Znalca, ... súd nemôže nahradiť vlastným názorom vecnú správnosť Znaleckého posudku...

Sťažovateľ považuje za nesporné, že odpoveď Znalca v znaleckom posudku

nepreukazuje, že podpis na zmluve a faktúre nie je pravý vlastnoručný podpis žalovaného.

Súd prvého stupňa a odvolací súd neprípustne modifikovali odpoveď znalca v neprospech

Žalobcu, čo nie je ústavne konformné...

D.) Kontrolný znalecký posudok

... je extrémne nespravodlivé, že Sťažovateľovi bolo zamietnuté vykonať kontrolný

znalecký posudok.

Žalobca tak v písomnom podaní – Stanovisko žalobkyne s procesným návrhom zo

dňa 29.05.2017, ako aj na pojednávaní konanom dňa 31.05.2017 navrhol vykonať kontrolné

znalecké dokazovanie. Žalobca predmetné náležite odôvodnil...

... zamietnutie návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku malo priamy

dosah na výsledok konania...

... nie je udržateľné a ústavne konformné zamietnutie návrhu na vykonanie ďalšieho

(kontrolného) znaleckého posudku, čo založilo nesprávne meritórne rozhodnutie...»

9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 21.06.2018 v spojení s Rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č. k. -223 z 31. mája 2017 p o r u š e n é b o l o .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky z r u š u j e Rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 21.06.2018 a z r u š u j e Rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č. k. -223 z 31. mája 2017.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je p o v i n ý do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť Sťažovateľovi trovy konania na účet

právneho zástupcu Sťažovateľa ... vedený...“

10. Sťažovateľka v závere ústavnej sťažnosti zároveň navrhla, aby ústavný súd

dočasným opatrením rozhodol tak, že „... odkladá vykonateľnosť napadnutého

právoplatného rozhodnutia - Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn.: zo dňa 21.06.2018 až do meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o tejto sťažnosti.“.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

16. Ústavný súd primárne skúmal, či ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou

osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv

alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy podľa .

17. Podľa judikatúry ústavného súdu o ústavnú sťažnosť podanú zjavne

neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom

alebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov

(m. m. , , , ). O nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu

a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného

konania (stranou sporu) alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti ().

18. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho súdu.

19. V zmysle ak tento zákon v piatej alebo šiestej časti

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

20. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia,

ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

21. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany

a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je

ustanovené inak.

22. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) veriteľ môže svoju pohľadávku

aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza

aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný

postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je

oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže,

zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

25. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi

dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Za daných okolností ústavný súd zdôrazňuje, že ako to z ústavnej sťažnosti

a jej príloh zjavne vyplynulo, v právnej veci žaloby účastníkom (stranou sporu) základného

(nachádzacieho) konania nebola sťažovateľka ( ,

, pozn.), ale žalobkyňa (advokátka , ,

pozn.), aj keď sťažovateľka s cieľom preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie

na podanie tejto ústavnej sťažnosti predložila ústavnému súdu oznámenie o postúpení

pohľadávky z 2. augusta 2019, z ktorého vyplýva, že k postúpeniu spornej pohľadávky

zo žalobkyne na sťažovateľku malo dôjsť 1. augusta 2019, t. j. po nadobudnutí

právoplatnosti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu

(po 28. júli 2018, pozn.), ktorým bolo základné (nachádzacie) konanie ukončené.

Oznámenie o postúpení pohľadávky bez ďalšieho nijako nepreukazuje, že „pohľadávka“,

ktorá mala byť postúpená, existuje, či patrila pôvodnému veriteľovi (žalobkyni)

a či skutočne podľa písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky aj prešla na sťažovateľku.

Práve naopak, ak žaloba, ktorou sa žalobkyňa (nie sťažovateľka, pozn.) okrem iného

domáhala proti žalovanému určenia, že sporná pohľadávka je oprávnená a je pohľadávkou

proti podstate, bola rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu

právoplatne zamietnutá, dôsledkom materiálnej stránky právoplatnosti týchto súdnych

rozhodnutí znamenajúcej ich záväznosť platí, že sporná pohľadávka už nie je sporná, ale je

neoprávnená a ako neoprávnená nemôže byť spôsobilým predmetom právne relevantného

postúpenia. Inými slovami, v prípade „postúpenia“ neoprávnenej, resp. neexistujúcej

pohľadávky nie je možné hovoriť o právne relevantnom postúpení, ktoré by bolo spôsobilé

po žalobkyni založiť právne nástupníctvo, a tým aktívnu vecnú legitimáciu sťažovateľky

na podanie tejto ústavnej sťažnosti. Samotným právnym úkonom postúpenia pohľadávky

totiž nie je možné „prebiť“ záväznosť výroku právoplatného súdneho rozhodnutia,

z ktorého vyplýva, že táto je neoprávnená, t. j. nie je.

Ústavný súd nad rámec tejto pre svoje rozhodnutie o ústavnej sťažnosti rozhodujúcej

argumentácie už iba pre úplnosť veci dodáva, že sťažovateľka (postupníčka) s cieľom

preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie ústavnému súdu nepredložila ani len písomnú

zmluvu o postúpení spornej pohľadávky, na základe ktorej malo dôjsť k prechodu

„pohľadávky“ samotnej a všetkých práv s ňou spojených z pôvodného veriteľa (žalobkyne)

na nového veriteľa (sťažovateľku). Sťažovateľka (postupníčka) predložila ústavnému súdu

iba oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom nepreukázala a ani len netvrdila, že by

žalobkyňa (postupkyňa) bola oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému (dlžníkovi)

doručila, prípadne, že by sa toto oznámenie prinajmenšom dostalo do dispozičnej sféry

dlžníka a tým proti dlžníkovi vyvolalo právne účinky postúpenia.

V kontexte danej veci je však skúmanie relevantného oznámenia postúpenia

pohľadávky dlžníkovi aj tak bezvýznamné, pretože ako to z právoplatného rozsudku

krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu nepochybne vyplýva, sporná

pohľadávka proti dlžníkovi, ktorá mala byť zo žalobkyne na sťažovateľku postúpená,

už nie je sporná, ale je neoprávnená, t. j. žalobkyňa nebola jej hmotnoprávnou nositeľkou,

a preto jej „postúpením“ sa sťažovateľka nemohla stať právnou nástupkyňou žalobkyne.

27. Pretože sťažovateľka nebola účastníčkou konania (stranou sporu), z ktorého

napadnuté rozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu vzišli, a nepreukázala, že by sa bola

po nadobudnutí ich právoplatnosti stala právnou nástupkyňou žalobkyne (dôsledkom

postúpenia neoprávnenej pohľadávky sa jej právnou nástupkyňou totiž stať nemohla, pozn.),

nie je v konaní o tejto ústavnej sťažnosti aktívne vecne legitimovaná.

28. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom

súde.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími

návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu