Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 5/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. P., T., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. K., T.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 v spojení s a Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 12. septembra 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. V. P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra

2011 doručená sťažnosť Mgr. V. P., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 12.

septembra 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh veriteľa (Ing. M. K.) dlžníka –

S., s. r. o., B. (ďalej len „úpadca“), okresný súd uznesením sp. zn. z 20. mája

2011 vyhlásil na majetok úpadcu konkurzné konanie. Následne okresný súd uznesením sp.

zn. z 20. júna 2011 prerušil konkurzné konanie proti úpadcovi, a to na návrh

jedného z konateľov úpadcu (Ing. R. B.) z 3. júna 2011 (ktorého sťažovateľ v sťažnosti

označuje ako „domnelého konateľa úpadcu“, pozn.), pričom spolu s týmto návrhom bola

okresnému súdu predložená „Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku“ z 2.

júna 2011, ktorou konatelia úpadcu Ing. M. K. a Ing. R. B. poverili, resp. udelili súhlas

JUDr. J. P., aby ako správca vypracoval reštrukturalizačný posudok úpadcu z dôvodu, že

úpadca mal záujem odvrátiť úpadok a zachovať podnik. Podľa sťažovateľa predmetný

návrh, ako aj dohoda boli podpísané iba jedným z v tejto dohode označených konateľov,

pričom podľa výpisu z obchodného registra v čase uzatvorenia predmetnej dohody mali za

spoločnosť konať a podpisovať vždy dvaja konatelia spoločne.

Okresný súd napriek uvedenej skutočnosti na základe návrhu úpadcu na povolenie

reštrukturalizácie doručeného okresnému súdu 25. júla 2011 spolu so správcom

vypracovaným reštrukturalizačným posudkom úpadcu uznesením sp. zn.

zo 4. augusta 2011 začal proti úpadcovi reštrukturalizačné konanie. Následne okresný súd

uznesením sp. zn. z 12. septembra 2011 povolil reštrukturalizáciu úpadcu

a ustanovil do funkcie správcu JUDr. J. P. (ďalej len „správca“) a zároveň vyzval veriteľov,

aby v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky.

Konkurznému a reštrukturalizačnému konaniu predchádzal návrh jedného

zo spoločníkov úpadcu Ing. M. K. z 10. mája 2011 ostatným spoločníkom úpadcu, ktorým

ich vyzval, aby vyjadrili súhlas s prijatím troch uznesení mimo valného zhromaždenia (ich

návrh bol súčasťou predmetnej výzvy). Predmetom týchto uznesení bolo okrem iného aj

rozšírenie okruhu konateľov úpadcu o Ing. M. K. a Ing. R. B., ako aj zmena v spôsobe

konania konateľov za úpadcu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Dňa 16. 05. 2011 Ing. P. R.

ako jeden zo spoločníkov Dlžníka vyjadril svoj nesúhlas s rozhodovaním spoločníkov mimo

valného zhromaždenia“, avšak „Okresný súd Bratislava I ako príslušný registrový súd

napriek uvedenému rozhodol o zápise zmeny zapísaných údajov do Obchodného registra.“.

Z uvedeného dôvodu „Podaním zo dňa 02. 06. 2011 Ing. P. R. podal žalobu o určenie

neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia Dlžníka.“.

Podľa sťažovateľa je uznesenie okresného súdu sp. zn. z 12. septembra

2011 o povolení reštrukturalizácie úpadcu nezákonné, „pričom takéto rozhodnutie bolo

spôsobilé porušiť ústavné práva sťažovateľa...“. Podľa sťažovateľa okresný súd nebol

oprávnený začať reštrukturalizačné konanie, ale bol „povinný riešiť otázku týkajúcu sa

oprávnenosti podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako otázku predbežnú

vzhľadom na skutkový stav, a to, že rozhodnutia spoločníkov Dlžníka (úpadcu, pozn.) prijaté

mimo valného zhromaždenia nemožno považovať za platné“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

«Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra dlžníka za spoločnosť „konatelia

konajú a podpisujú v mene spoločnosti vždy dvaja spoločne. Konatelia podpisujú v mene

spoločnosti tak, že k písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripoja svoj podpis.“

Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia je zrejmé,

že i keď Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať za Dlžníka, z

podaného návrhu na prerušenie konania ako i priloženej dohody o vypracovaní

reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako i dohodu podpísal len jeden z

konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob konania nie je spôsobilý

vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu Dlžníka by obligatórne mali prejavovať

vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.).

Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal konkurzné konanie

prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí

reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť (§ 113

ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Nakoľko

Porušovateľ už o začatí reštrukturalizačného konania rozhodol, nemal reštrukturalizáciu

Dlžníka povoliť z dôvodu, že neboli splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu.

Porušovateľ mal reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaviť. Týmto

nezákonným rozhodnutím tak porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na súdnu a

inú právnu ochranu v zmysle , subsidiárne právo Sťažovateľa ako veriteľa

Dlžníka vlastniť majetok.»

Sťažovateľ namieta „porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1

) a (kumulatívne) právo na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd), v spojení (subsidiárne) s právom vlastniť

majetok ( )...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.

2 zo dňa 12. 09. 2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2 zo dňa 12. 09. 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho

konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť

nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných

práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany

svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľ musí teda namietať

porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním pred všeobecným súdom to

prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta

porušenie svojich základných práv (m. m. ).

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) účastníkmi

reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom

ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 121 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlášku spolu s prílohami

dáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise

na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia

reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa

v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného

plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva

rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Reštrukturalizačné konanie je osobitným druhom konania upraveným zákonom

o konkurze a reštrukturalizácii spravidla s veľkým počtom účastníkov, ktorých počet sa

v priebehu celého reštrukturalizačného konania, ale najmä počas reštrukturalizácie pomerne

často mení. V reštrukturalizačnom konaní ide o majetok dlžníka, a preto je jeho prvým

a stálym účastníkom dlžník. Reštrukturalizačné konanie je konaním, ktoré začína na návrh,

a preto je jeho ďalším účastníkom navrhovateľ (týmto môže byť dlžník alebo veriteľ). Tieto

osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania od jeho začiatku. K týmto účastníkom sa

neskôr postupne počas plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok pripoja (môžu pripojiť)

veritelia prihlásených pohľadávok.

Z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že

v namietanom reštrukturalizačnom konaní bol v jeho štádiu od doručenia návrhu

na povolenie reštrukturalizácie okresnému súdu 25. júla 2011 až do prihlásenia pohľadávok

zo strany veriteľov (ku ktorým patrí aj sťažovateľ, pozn.) účastníkom reštrukturalizačného

konania len úpadca (dlžník, pozn.) ako navrhovateľ. Sťažovateľ ako veriteľ úpadcu získal

postavenie účastníka reštrukturalizačného konania až prihlásením svojej pohľadávky, t. j. až

po vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn. z 12. septembra 2011 o povolení

reštrukturalizácie.

Keďže sťažovateľ nemal v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tej

časti reštrukturalizačného konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého uznesenia

okresného súdu) procesné postavenie účastníka konania, nemohol v tejto časti konania

uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo

v posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd

(napr. ).

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne

legitimovaný na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

(obdobne pozri napr. ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012