Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)IV. ÚS 5/2012
PDF · 151.64 KB
No categories available
IV. ÚS 5/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. P., T., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. K., T.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. V. P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra
2011 doručená sťažnosť Mgr. V. P., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy
uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 R 5/2011 z 12.
septembra 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh veriteľa (Ing. M. K.) dlžníka –
S., s. r. o., B. (ďalej len „úpadca“), okresný súd uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. mája
2011 vyhlásil na majetok úpadcu konkurzné konanie. Následne okresný súd uznesením sp.
zn. 2 K 23/2011 z 20. júna 2011 prerušil konkurzné konanie proti úpadcovi, a to na návrh
jedného z konateľov úpadcu (Ing. R. B.) z 3. júna 2011 (ktorého sťažovateľ v sťažnosti
označuje ako „domnelého konateľa úpadcu“, pozn.), pričom spolu s týmto návrhom bola
okresnému súdu predložená „Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku“ z 2.
júna 2011, ktorou konatelia úpadcu Ing. M. K. a Ing. R. B. poverili, resp. udelili súhlas
JUDr. J. P., aby ako správca vypracoval reštrukturalizačný posudok úpadcu z dôvodu, že
úpadca mal záujem odvrátiť úpadok a zachovať podnik. Podľa sťažovateľa predmetný
návrh, ako aj dohoda boli podpísané iba jedným z v tejto dohode označených konateľov,
pričom podľa výpisu z obchodného registra v čase uzatvorenia predmetnej dohody mali za
spoločnosť konať a podpisovať vždy dvaja konatelia spoločne.
Okresný súd napriek uvedenej skutočnosti na základe návrhu úpadcu na povolenie
reštrukturalizácie doručeného okresnému súdu 25. júla 2011 spolu so správcom
vypracovaným reštrukturalizačným posudkom úpadcu uznesením sp. zn. 2 R 5/2011
zo 4. augusta 2011 začal proti úpadcovi reštrukturalizačné konanie. Následne okresný súd
uznesením sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011 povolil reštrukturalizáciu úpadcu
a ustanovil do funkcie správcu JUDr. J. P. (ďalej len „správca“) a zároveň vyzval veriteľov,
aby v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky.
Konkurznému a reštrukturalizačnému konaniu predchádzal návrh jedného
zo spoločníkov úpadcu Ing. M. K. z 10. mája 2011 ostatným spoločníkom úpadcu, ktorým
ich vyzval, aby vyjadrili súhlas s prijatím troch uznesení mimo valného zhromaždenia (ich
návrh bol súčasťou predmetnej výzvy). Predmetom týchto uznesení bolo okrem iného aj
rozšírenie okruhu konateľov úpadcu o Ing. M. K. a Ing. R. B., ako aj zmena v spôsobe
konania konateľov za úpadcu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Dňa 16. 05. 2011 Ing. P. R.
ako jeden zo spoločníkov Dlžníka vyjadril svoj nesúhlas s rozhodovaním spoločníkov mimo
valného zhromaždenia“, avšak „Okresný súd Bratislava I ako príslušný registrový súd
napriek uvedenému rozhodol o zápise zmeny zapísaných údajov do Obchodného registra.“.
Z uvedeného dôvodu „Podaním zo dňa 02. 06. 2011 Ing. P. R. podal žalobu o určenie
neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia Dlžníka.“.
Podľa sťažovateľa je uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra
2011 o povolení reštrukturalizácie úpadcu nezákonné, „pričom takéto rozhodnutie bolo
spôsobilé porušiť ústavné práva sťažovateľa...“. Podľa sťažovateľa okresný súd nebol
oprávnený začať reštrukturalizačné konanie, ale bol „povinný riešiť otázku týkajúcu sa
oprávnenosti podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako otázku predbežnú
vzhľadom na skutkový stav, a to, že rozhodnutia spoločníkov Dlžníka (úpadcu, pozn.) prijaté
mimo valného zhromaždenia nemožno považovať za platné“.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:
«Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra dlžníka za spoločnosť „konatelia
konajú a podpisujú v mene spoločnosti vždy dvaja spoločne. Konatelia podpisujú v mene
spoločnosti tak, že k písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripoja svoj podpis.“
Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia je zrejmé,
že i keď Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať za Dlžníka, z
podaného návrhu na prerušenie konania ako i priloženej dohody o vypracovaní
reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako i dohodu podpísal len jeden z
konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob konania nie je spôsobilý
vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu Dlžníka by obligatórne mali prejavovať
vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.).
Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal konkurzné konanie
prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí
reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť (§ 113
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“). Nakoľko
Porušovateľ už o začatí reštrukturalizačného konania rozhodol, nemal reštrukturalizáciu
Dlžníka povoliť z dôvodu, že neboli splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu.
Porušovateľ mal reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaviť. Týmto
nezákonným rozhodnutím tak porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na súdnu a
inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy, subsidiárne právo Sťažovateľa ako veriteľa
Dlžníka vlastniť majetok.»
Sťažovateľ namieta „porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1
Ústavy) a (kumulatívne) právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd), v spojení (subsidiárne) s právom vlastniť
majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy)...“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:
„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.
2 R/5/2011 zo dňa 12. 09. 2011 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2 R/5/2011 zo dňa 12. 09. 2011 sa
zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho
konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť
nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných
práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany
svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať
porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním pred všeobecným súdom to
prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta
porušenie svojich základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).
Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) účastníkmi
reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom
ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
Podľa § 121 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlášku spolu s prílohami
dáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise
na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia
reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa
v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného
plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva
rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
Reštrukturalizačné konanie je osobitným druhom konania upraveným zákonom
o konkurze a reštrukturalizácii spravidla s veľkým počtom účastníkov, ktorých počet sa
v priebehu celého reštrukturalizačného konania, ale najmä počas reštrukturalizácie pomerne
často mení. V reštrukturalizačnom konaní ide o majetok dlžníka, a preto je jeho prvým
a stálym účastníkom dlžník. Reštrukturalizačné konanie je konaním, ktoré začína na návrh,
a preto je jeho ďalším účastníkom navrhovateľ (týmto môže byť dlžník alebo veriteľ). Tieto
osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania od jeho začiatku. K týmto účastníkom sa
neskôr postupne počas plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok pripoja (môžu pripojiť)
veritelia prihlásených pohľadávok.
Z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že
v namietanom reštrukturalizačnom konaní bol v jeho štádiu od doručenia návrhu
na povolenie reštrukturalizácie okresnému súdu 25. júla 2011 až do prihlásenia pohľadávok
zo strany veriteľov (ku ktorým patrí aj sťažovateľ, pozn.) účastníkom reštrukturalizačného
konania len úpadca (dlžník, pozn.) ako navrhovateľ. Sťažovateľ ako veriteľ úpadcu získal
postavenie účastníka reštrukturalizačného konania až prihlásením svojej pohľadávky, t. j. až
po vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011 o povolení
reštrukturalizácie.
Keďže sťažovateľ nemal v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tej
časti reštrukturalizačného konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého uznesenia
okresného súdu) procesné postavenie účastníka konania, nemohol v tejto časti konania
uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo
v posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd
(napr. II. ÚS 205/04).
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne
legitimovaný na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú
neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. januára 2012