Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 202/2013
PDF · 299.7 KB
No categories available
III. ÚS 202/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť S. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. O., B., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992 a Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
10 Co 101/2008) a takto
rozhodol:
1. Základné právo S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992 p o r u š e n é
b o l o .
2. Základné právo S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 10 Co 101/2008) p o r u š e n é n e b o l o .
3. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 99/1992 konal bez zbytočných prieťahov.
4. S. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť S. B. trovy konania v sume
331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jej právneho zástupcu
advokáta JUDr. R. O., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 202/2013-28 zo 14. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. B.j, ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.
zn. Spr. 3228/2013 z 28. marca 2013, v ktorom okrem iného uviedol:
„Dňa 30. 03. 1992 na Okresný súd Bratislava I doručený žalobný návrh, ktorým sa
navrhovateľky domáhali proti pôvodnému odporcovi v 1. rade: S., štátny podnik... B. a
pôvodnému odporcovi v 2. rade; Československý štát v zastúpení Ministerstvom vnútra SR
vydania nehnuteľností, a to právnym titulom podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách...
Dňa 24.5.1993 sa vo veci konalo pojednávanie...
Dňa 19.9.1994 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Uznesením zo dňa 19.9.1994 súd rozhodol
o zastavení konania v časti týkajúcej sa pôvodného odporcu v 2. rade- Československý štát
v zastúpení Ministerstvom vnútra SR a v tejto časti konanie zastavil.
Uznesením zo dňa 30.3.1995 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, za znalca
ustanovil Ing. M. B.
Dňa 10.5.1995 na súd doručené podanie ustanoveného znalca - návrh na zmenu
znalca. Dňa 12.9.1995 súd uznesením za znalca ustanovil Ing. A. F, Úradný záznam súdu o
tom, že ustanovený znalec si dňa 11.10.1995 osobne vyzdvihol súdny spis za účelom
vyhotovenia znaleckého posudku.
Dňa 13.2.1996 na súd doručené podanie ustanoveného znalca Ing. A. F., žiadosť o
zabezpečenie dokumentácie potrebnej k vyhotoveniu znal. posudku...
Dňa 4.3.1996 do súdneho spisu doručené podanie PZ N, dňa 12.4.1996 doručené
podanie odporcu, ktorý požiadal súd o predĺženie súdom uloženej lehoty...
Dňa 22.7.1996 ustanovenému znalcovi zaslaný spisový materiál na vyhotovenie
posudku. Dňa 19.11.1996 súd Ing. A. F. urgoval na vyhotovenie a predloženie znaleckého
posudku.
Dňa 23.4.1997 na súd doručený súdny spis spolu s podaním Ing. A. F. Dňa 2.5.1997
súd vo veci na vyhotovenie znaleckého posudku ustanovil znalca Ing. J. G., ktorý si súdnu
zásielku obsahujúcu uznesenie o jeho ustanovení na pošte podľa vrátenej doručenky
nevyzdvihol...
Dňa 18.11.1997 pokyn zákonnej sudkyne na doručovanie uznesenia o ustanovení
za znalca znalcovi Ing. J. G. cestou súdneho doručovateľa...
Dňa 6.4.1998 pokyn zákonnej sudkyne na doručovanie uznesenia o ustanovení
za znalca znalcovi Ing. J. G. prostredníctvom Policajného zboru SR Bratislava I.
Dňa 10.6.1998 na súd doručená odpoveď... ohľadom doručenia súdnej zásielky
ustanovenému znalcovi, z ktorej odpovede zrejmé, že znalec na uvádzanej adrese rok
nebýva a novú adresu sa polícii zistiť nepodarilo...
Dňa 19.6.1998 pokyn zákonnej sudkyne na zisťovanie, či ustanovený znalec Ing. J. G.
je stále vedený v zozname znalcov, pokyn na zisťovanie jeho aktuálnej adresy.
Dňa 24.8.1998 zistené, že ustanovený znalec Ing. J. G. bol odvolaný 20.8.1997.
Dňa 2.11.1998 súd vo veci na vyhotovenie znaleckého posudku ustanovil znalca I. B.
Dňa 3.2.1999 pokyn súdu na zaslanie súdneho spisu súdnemu znalcovi spolu
so žiadosťou o vyhotovenie posudku v lehote 30 dní...
Dňa 10.9.1999 na súd doručený vyhotovený znalecký posudok.
Dňa 9.11.1999 pokyn zákonnej sudkyne na expedovanie doručeného posudku
účastníkom, následne na predloženie na rozhodnutie o znalečnom...
Dňa 12.11.1999 súd uznesením rozhodol o odmene ustanoveného znalca.
Dňa 28.2.2000 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 22.5.2000.
Dňa 22.5.2000 na súd doručené podanie PZ N - žiadosť o ospravedlnenie neúčasti
na
pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania.
Dňa 22.5.2000 pojednávanie odročené na 18.9.2000.
Dňa 18.9.2000 vo veci sa konalo pojednávanie, pre neúčasť odporcu bolo odročené
na 30.10.2000...
Dňa 30.10.2000 vo veci sa konalo pojednávanie, bez ospravedlnenia sa poj.
nezúčastnili PZ N, ani samotné navrhovateľky, pojednávanie odročené na neurčito. Pokyn
sudcu na zisťovanie pobytu navrhovateliek...
Dňa 10.1.2002 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 27.2.2002.
Dňa 31.1.2002 na súd doručené podanie PZ N- žiadosť o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania na máj 2002...
Dňa 27.2.2002 súd pojednávanie odročil na deň 15.5.2002.
Dňa 15.5.2002 vo veci sa konalo pojednávanie, tohto sa PZ N, ani samotné
navrhovateľky bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnili.
Vo veci bol vyhlásený prvý rozsudok Okresného sudu Bratislava I č. kon.: 8 C 99/92-
264, ktorým návrh zamietnutý.
Dňa 15.5.2002 vo veci doručené podanie PZ N - ospravedlnenie z neúčasti
na pojedn.
Dňa 30.7.2002 doručené odvolanie navrhovateliek voči rozsudku č. kon.: 8 C 99/92 -
264, toto pokynom zo dňa 26.8.2002 preposlané na vedomie odporcovi.
Dňa 1.10.2002 súdny spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave...
Uznesením č. k. 12 Co 433/2002 - 288 zo dňa 31. 10. 2003 Krajský súd v Bratislave
prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 6.2.2004 súdny spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I.
Dňa 6.4.2004 súd uznesením č. k. 8 C 99/92 - 291 pripustil, aby namiesto
dovtedajšieho odporcu v 1. rade vstúpila ako nový odporca v 1. rade spoločnosť
Bratislavská stavebno - realitná spoločnosť a. s... Bratislava.
Dňa 23.4.2004 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 1.6.2004.
Dňa 26.5.2004 na súd doručené podanie PZ N - žiadosť o ospravedlnenie neúčasti
na
pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania.
Dňa 1.6.2004 bolo vytýčené pojednávanie odročené na deň 17.9.2004.
Dňa 17.9.2004 sa vo veci konalo pojednávanie, toto odročené na deň 16.11.2004,
pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci - prípis súdu adresovaný PZ N na presnú
špecifikáciu návrhu predneseného na pojednávaní...
Dňa 29.10.2004 zrušenie vytýčeného termínu pojednávania z dôvodu PN zákonnej
sudkyne...
Dňa 22.9.2005 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, vytýčený termín
pojednávania na deň 20.12.2005.
Uznesením č. k. 8 C 99/92 - 356 zo dňa 14. 10. 2005 súd pripustil pristúpenie
do konania pani E. B..., ako navrhovateľky v 3. rade (čl. 356) a pripustil i pristúpenie
účastníka; JUDr. I. A... ako správkyne konkurznej podstaty spol. S. a. s... Dňa 14.10.2005
súd zároveň uznesením č. kon.: 8 C 99/1992 - 357 pripustil zmenu žalobného petitu.
Dňa 20.12.2005 vo veci sa konalo pojednávanie, toto bolo odročené na deň
17.1.2006...
Dňa 17.1.2006 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo odročené na deň
17.3.2006...
Dňa 17.3.2006 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo odročené na deň
29.5.2006...
Dňa 29.5.2006 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo z dôvodu neprítomnosti PZ
odporcov odročené na deň 10.10.2006.
Dňa 10.10.2006 na súd doručené podanie PZ N - žiadosť o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania.
Dňa 10.10.2006 pojednávanie odročené na 5.12.2006 pre neúčasť účastníkov a ich
zástupcov.
Dňa 11.10.2006 na súd doručené podanie PZ odporcu v2. rade,- ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní...
Dňa 14.11.2006 PZ odporcu na súd doručil žiadosť o zmenu termínu pojednávania,
kt. sa malo uskutočniť 5.12.2006 z dôvodu kolízie pojednávaní.
Dňa 5.12.2006 bolo pojednávanie odročené na 27.2.2007...
... dňa 26.2.2007 na súd doručené podanie PZ N - ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní a žiadosť o odročenie termínu pojednávania.
Dňa 27.2.2007 súd pojednávanie pre neprítomnosť všetkých účastníkov odročil
na deň 15.5.2007...
Dňa 7.5.2007 na súd doručené podanie PZ N - vyjadrenie vo veci + návrh na zmenu
žalobného petitu.
Dňa 15.5.2007 pojednávanie, toto odročené na deň 14.6.2007. PZ odporcu v prvom
rade spolu s jeho štatutárnym zástupcom požiadali súd o ospravedlnenie ich neúčasti
pre chorobu a požiadali o odročenie pojednávania...
Dňa 14.6.2007 vo veci sa konalo pojednávanie, toto odročené na deň 28.9.2007.
Uznesením č. kon.: 8 C 99/1992 - 468 súd pripustil zmenu žalobného návrhu.
Dňa 28.9.2007 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo odročené na deň
9.11.2007...
Dňa 9.11.1997 sa vo veci konalo pojednávanie, súdu predložené písomné vyjadrenie
sa k návrhu odporcom v 1. rade, pojednávanie odročené na deň 13.11.2007.
Dňa 13.11.2007 pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 6.12.2007. Termín
6.12.2007 bol zo zdravotných dôvodov sudkyne preložený na 11.1.2008.
Dňa 6.12.2007 na súd doručené podanie navrhovateliek - návrh na pristúpenie
ďalších účastníkov, zmena žalobného návrhu...
Dňa 11.1.2008 vo veci sa konalo pojednávanie, toto bolo odročené na deň
4.3.2008...
Dňa 4.3.2008 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo odročené na deň 11.3.2008.
Dňa 11.3.2008 sa vo veci konalo pojednávanie, na tomto dokazovanie vyhlásené
za skončené a pojednávanie bolo za účelom vyhlásenia rozsudku odročené na deň
Dňa 14.3.2008 vo veci vyhlásený v poradí druhý rozsudok tunajšieho súdu č. kon.
8 C 99/1992-529, ktorým návrh navrhovateľov zamietnutý...
Dňa 20.11.2008 súdny spis predložený na rozhodnutie o odvolaniach Krajskému
súdu v Bratislave...
Dňa 22.4.2009 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo odročené na 20.5.2009.
Dňa 20.5.2009 sa vo veci konalo pojednávanie, na ňom rozhodnuté rozsudkom č. kon.:
10 Co 101/08 - 586, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súdny
spis vrátený tunajšiemu súdu dňa 21.7.2009...
Dňa 27.8.2009 na súd doručené dovolanie navrhovateliek podané proti časti
rozhodnutia KS BA.
Dňa 8.9.2009 na súd doručené dovolanie odporcu v 1. rade proti rozsudku krajského
súdu...
Dňa 7.12.2009 preposlanie dovolaní účastníkov na vyjadrenie sa k nim.
Dňa 9.12.2009 súd autoremedúrou zrušil uznesenie č. k. 8 C 99/1992 - 572 o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.
Dňa 23.3,2010 na súd doručené vyjadrenie sa navrhovateľov.
Dňa 19.8.2010 súd predložil spis na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu SR.
Dňa 1.7.2011 súdny spis vrátený tunajšiemu súdu s tým, že treba zistiť zloženie senátu KS
BA, ktorý senát uznesením z 31.10.2003 sp. zn.: 12 Co 433/2002 zrušil prvýkrát rozsudok
tunajšieho súdu a taktiež treba odstrániť nezrovnalosti v zápisnici o pojednávaní
pred odvolacím súdom z 24.9.2003.
Dňa 21.7.2011 dopyt tunajšieho súdu adresovaný podpredsedovi KS BA v zmysle
usmernenia Najvyššieho súdu SR, dňa 15.8.2011 obdržaná žiadaná odpoveď.
Dňa 6.10.2011 súdny spis opätovne predložený Najvyššiemu súdu SR.
Dňa 3.8.2012 súdny spis vrátený tunajšiemu súdu spolu s uznesením Najvyššieho
súdu č. kon.: 7 Cdo 133/2011 - 677. ktorým odmietnuté dovolanie odporkyne v 1. rade proti
rozsudku KS BA, zároveň čiastočne rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušený.
Dňa 15.11.2012 pokyn vyššieho súdneho úradníka na expedovanie rozhodnutia
Najvyššieho súdu účastníkom konania.
Dňa 16.1.2013 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup.
Dňa 25.2.2013 súdny spis predložený na ďalší procesný postup Krajskému súdu
v Bratislave.
Dňa 11.3.2013 na Krajský súd v Bratislave doručené podanie PZ N.
Dňa 13.3.2013 pokyn predsedníčky senátu odvolacieho súdu na ďalší procesný
postup.
Nakoľko ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I mi neprináleží posudzovať
zákonnosť zvoleného postupu súdu a povahu jednotlivých jeho úkonov, ako ani usmerňovať
zákonného sudcu, akým spôsobom má v súdnom konaní postupovať, posudzovala som
postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulostí. S poukazom na dĺžku
konania musím konštatovať, že konanie v predmetnej veci je ako celok poznačené
prieťahmi. Vzhľadom na pretrvávajúci vysoký počet nevybavených vecí v súdnom oddelení
zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi
Okresného súdu Bratislava I predĺžili, mám preto za to, že ku vzniku prieťahov v konaní zo
strany tunajšieho súdu došlo z objektívnych dôvodov, a to najmä z dôvodu nadmernej
zaťaženosti sudcov a vyšších súdnych úradníkov občianskoprávneho úseku Okresného súdu
Bratislava I.
Subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne, vyššieho súdneho úradníka, prípadne iných
zamestnancov súdu v tomto prípade zistené nebolo.
Súdny spis sa zároveň v období od 1.10.2002 do 6. 2.2004, v období od 20.11.2008
do 21.7.2009 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave a v čase od 19.8.2010 do 1.7.2011
a následne od 6.10.2011 do 3.8.2012 bol v dispozícii Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ ide
o postup Krajského súdu v Bratislave ako i postup Najvyššieho súdu SR, musím uviesť,
že ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava l mi neprináleží hodnotiť, či v uvedenom
období boli zo strany súdu vo veci spôsobené prieťahy v konaní, respektíve mi neprináleží
akýmkoľvek spôsobom sa vyjadrovať k postupom uvedených súdov.
Čo sa predmetu konania týka, tento považujem za právne zložitý, vo vecí bolo
potrebné nariadiť znalecké dokazovanie a samotná povaha veci si vyžaduje osobitnú
starostlivosť pri prerokúvaní a jej rozhodovaní. Zároveň v priebehu konania došlo
k rozširovaniu okruhu účastníkov, samotní navrhovatelia v priebehu konania niekoľkokrát
zmenili petit (viď podania doručené na súd 7.5.2007 a 6.12.2007, zmena petitu pripustená
uznesením č. kon.: 8 C 99/1992 - 357 zo dňa 14.10.2005). Mám taktiež za to, že na dĺžku
konania nemalou mierou prispeli aj samotní účastníci konania, ktorí sa nezúčastňovali
a ospravedlňovali sa z vytýčených termínov pojednávaní, iba samotný právny zástupca
navrhovateľov tak učinil sedemkrát (dňa 22.5.2000, 30.10.2000, 31.1.2002, 15.5.2002,
26.5.2004, 10.10.2006, 26.2.2007).
Z vyššie uvedeného prehľadu úkonov vyplýva, že prvostupňový súd vo veci samej
už dvakrát rozhodol, a to rozsudkom č. kon.: 8 C 99/92 - 264 zo dňa 15.5.2002 a rozsudkom
č. kon. 8 C 99/1992 - 529 zo dňa 14.3.2008. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva,
že v časti určenia, že veci patria do dedičstva po poručiteľovi (keďže odvolací súd v tejto
časti prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie prvostupňovému súdu), bude
môcť pokračovať až po vrátení súdneho spisu z Krajského súdu v Bratislave, ktorý odvolací
súd rozhodne o návrhu v častiach zrušených dovolacím súdom.
V prípade, ak Ústavný súd... prijme sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie
a následne dospeje k záveru, že jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
bolo porušené, dovoľujem si požiadať Ústavný súd..., aby vzal do úvahy, že zákonná
sudkyňa svojím postupom nezavinila vznik prieťahov v konaní. Rovnako si dovoľujem
požiadať Ústavný súd..., aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal
do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody, ktoré mali za následok, že predmetné konanie
nebolo doposiaľ právoplatne skončené a sťažovateľke nárok na finančné zadosťučinenie
nepriznal v plnej výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu...“
Obsah spisu okresného súdu, ktorý bol daný na nahliadnutie ústavnému súdu,
potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu, a preto ich ústavný súd považuje
za preukázané.
Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaniami
sp. zn. Spr. 3152/13 z 5. apríla 2013 a 5. júna 2013, v ktorých okrem iného uviedol:
„JUDr. Janka Gažovičová, predsedníčka senátu 8 Co mi oznámila, že vec Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 8 C 99/1992, bola naposledy predložená Krajskému súdu
v Bratislave na konanie a rozhodnutie dňa 25. 02. 2013.
Odvolací senát 8 C o tunajšieho súdu t. č. v predmetnej veci vykonáva prvotné
procesné úkony, spojené so zabezpečením prípravy súdneho spisu sp. zn. 8 Co 142/2013
na ďalší procesný postup. Po kompletnom spracovaní spisového materiálu, bude vec
zaradená na jej prerokovanie podľa poradia...
Predsedníčka senátu uviedla, že vzhľadom na to, že písomným podaním, doručeným
odvolaciemu súdu dňa 11. 03. 2013, podal právny zástupca navrhovateľov, okrem iného,
aj návrh na zámenu účastníkov konania na strane odporcu v 1. rade postupom podľa
ustanovenia § 92 ods. 2. 3 O. s. p. z dôvodu, že došlo k zmene vlastníctva sporných
nehnuteľností a ich vlastníkom prestal byt' odporca v I, rade a stala sa nimi spoločnosť
TATRA UNITED CORPORATION, a. s.
Keďže pre potreby rozhodnutia o procesnom návrhu navrhovateľov je potrebné
zistiť, na základe akého právneho titulu došlo k zmene vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, dňa 13. 03. 2013 bola v predmetnej veci sp. zn. 8 Co 142/2013 vyzvaná
právna zástupkyňa odporcu v 1. rade, aby zaslala odvolaciemu súdu zmluvu o zlúčení,
na základe ktorej malo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti.
Výzva jej bola doručená dňa 04. 04. 2013.
Nakoľko na tuto výzvu právna zástupkyňa nereagovala, dňa 31. 05. 2013, bola
zo strany odvolacieho súdu urgovaná.
Následne bude vec podľa poradia zaradená na prerokovanie a rozhodnutie.
S uvedeným vyjadrením predsedníčky senátu 8 Co sa v celom rozsahu stotožňujem.“
Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu i krajského súdu
vyjadril podaním zo 14. júna 2013, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Pokiaľ ide o vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 3.
2013, ústavnému súdu doručené dňa 5. 4. 2013, tak z neho jednoznačne vyplýva, že ústavná
sťažnosť bola podaná dôvodne, nakoľko potvrdzuje, že napadnuté konanie je poznačené
prieťahmi. Obranu Okresného súdu Bratislava I spočívajúcu v pretrvávajúcom vysokom
počte nevybavených vecí v súdnom oddelení zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka,
a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti sudcov a vyšších súdnych úradníkov, považujem
za neakceptovateľnú. Vzhľadom na nadmernú zaťaženosť Okresného súdu Bratislava I ako
údajný objektívny dôvod vzniknutých prieťahov sa natíska logická otázka koľko iných 21
ročných vecí má Okresný súd Bratislava I nevybavených a nerozhodnutých v prvom stupni
a koľko iných ešte starších nevybavených vecí je potrebné na úkor tejto veci uprednostniť.
V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní
(III. ÚS 17/02). Námietka veľkého počtu nevybavených vecí. či námietka nedostatočného
personálneho obsadenia tohto súdu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo
znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Preto
okolnosti uvedené predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v súvislosti s pozitívnym
záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov sú
neakceptovateľné.
Pokiaľ ide o tvrdenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava i, že na dĺžku konania
nemalou mierou prispeli samotní účastníci konania, ktorí sa ospravedlňovali z vytýčených
termínov pojednávaní a samotný právny zástupca navrhovateľov; tak učinil sedemkrát,
konštatujem, že vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (viac ako 21 rokov) je vplyv
odročenia niektorých pojednávaní z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu
navrhovateľov zanedbateľný a nemôže ospravedlniť skutočnosť, že konanie nie je ani po 21
rokoch jeho trvania právoplatne skončené, naviac keď väčšina pojednávaní na súde prvého
stupňa nemala žiadne reálne výsledky, po vyvolaní veci boli pojednávania hneď odročené,
a to bez uvedenia dôvodu, pre ktorý sa pojednávanie odročuje.
Argumenty Okresného súdu Bratislava i ako aj Krajského súdu v Bratislave, ktorými
poukazujú na časté zmeny okruhu účastníkov v priebehu konania ako aj zmeny petitu,
rovnako nemožno akceptovať. Ide o jednoduché procesné rozhodnutia súdu, naviac využitie
procesných prostriedkov navrhovateľmi na úspešné uplatnenie svojich nárokov
a oprávnených záujmov, ktoré bolo potrebné urobiť aj vzhľadnom právne nástupníctvo
z dôvodu úmrtia jednej z navrhovateliek, a tiež z dôvodu neustálych prevodov dotknutých
nehnuteľností nemožno pripísať na ťarchu účastníkov konania“.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu
pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne
orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce
plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie
a stav právnej istoty.
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05,
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd bral
do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter
veci. Predmetom sporu (sťažovateľka je navrhovateľkou v druhom rade) bolo najprv
konanie o reštitučnom nároku na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, ktoré spravidla nemožno
hodnotiť ako právne zložité (IV. ÚS 223/03, II. ÚS 50/06, III. ÚS 45/07, II. ÚS 377/09).
Čo sa týka faktickej zložitosti veci, ústavný súd hodnotí vzhľadom na potrebu
vykonania znaleckého dokazovania toto konanie ako skutkovo náročnejšie, pričom
konštatuje, že ani skutková zložitosť veci však nemôže zakladať dôvod na ospravedlnenie
nečinnosti a neefektívnosti postupu okresného súdu v tejto veci, ktorou by bolo možné
zdôvodniť doterajšiu dĺžku konania, a to najmä s poukazom na povahu veci, ktorá si
vyžaduje osobitnú rýchlosť konania (II. ÚS 50/06).
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka
sporu pripisovala veľký význam, pretože bola právne zastúpená advokátom, ale na druhej
strane jeho neúčasti na viacerých pojednávaniach, ako to uviedol vo svojom vyjadrení
okresný súd, čiastočne tiež prispeli k predĺženiu konania, a preto tieto skutočnosti ústavný
súd zohľadnil pri priznaní sumy finančného zadosťučinenia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd poznamenáva, že obdobie od podania žaloby okresnému súdu
(30. marec 1992) do 15. februára 1993, teda do nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom
súde, pre nedostatok svojej právomoci neposudzoval, a to z dôvodu, že zákon o ústavnom
súde neobsahuje ustanovenia o spätnej účinnosti. Ústavný súd preto nemá oprávnenie konať
o porušení základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému
došlo pred uvedeným dátumom (II. ÚS 55/03, IV. ÚS 47/03). Zároveň však pripomína,
že na posúdenie doterajšej dĺžky konania pred okresným súdom ústavný súd musel
preskúmať i stav, v akom sa vec nachádzala k tomuto termínu, a dobu, ktorá do 15. februára
1993 v konaní uplynula.
Ústavný súd opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru zastáva názor, že napadnuté
konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené od roku 1992 (navyše v reštitučnej veci), nie je
potrebné osobitne vyhodnocovať a hodnotiť jednotlivé procesné úkony vykonané okresným
súdom v jeho doterajšom priebehu. V okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania je
z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná a nepochybne
signalizuje, že v napadnutom konaní dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej neistoty
účastníkov konania (m. m. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 269/2012, III. ÚS 103/2013).
Súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako
to je v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia vcelku považovať
za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy i právom podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08, III. ÚS 383/2012).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v neprimeranej zaťaženosti zákonných sudcov
a nedostatočnom počte sudcov na vybavovanie na súd napadnutých vecí (ako dôvodov,
ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní) ústavný súd
neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 147/02,
I. ÚS 100/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992 bolo porušené základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
4. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala aj porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom krajského súdu
v konaniach vedených pod sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
Ústavný súd konštatuje, že dĺžka konaní vedených krajským súdom [v prvom prípade
preskúmaval rozsudok prvostupňového súdu zo 14. marca 2008 a rozhodol už 20. mája
2009, teda po siedmich mesiacoch od doručenia spisu (20. novembra 2008), a v druhom
prípade až 25. februára 2013 mu bol predložený súdny spis po rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky] nesignalizuje oproti postupu okresného súdu, ktorý predovšetkým
nesie zodpovednosť za dobu predĺženia posudzovaného konania, úroveň odôvodňujúcu
záver o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy [resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (podobne
III. ÚS 30/03, III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04)].
Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd preto vyslovil, že postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
10 Co 101/2008) základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru) porušené nebolo.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v zmysle § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej
pod sp. zn. 8 C 99/1992 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 25 000 €
od okresného súdu, ktoré odôvodnila na strane 6 svojej sťažnosti.
V danom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie
finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na celkovú dĺžku konania, nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992, ale aj ďalšie okolnosti prípadu ústavný súd
považoval priznanie sumy 10 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
advokátom JUDr. R. O. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania v celkovej sume 331,13 €,
ktoré nešpecifikovala.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá
predstavovala sumu 781 €.
Ústavný súd jej priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia a podanie sťažnosti v roku 2013) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14
ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby v roku 2013 predstavovala sumu 130,16 € a režijný paušál 7,81 €. K tomu je
potrebné pripočítať 20 % DPH v sume 55,18 €, pretože advokát je jej platcom. Úhrada bola
teda priznaná v celkovej sume 331,12 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Košiciach 28. augusta 2013