Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b68/384827.50bb41.pdf
PDF · 154.42 KB
No categories available
7Cdo/133/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 133/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ G. H., bývajúcej v B.,
2/ S. B., bývajúcej v B., 3/ E. B., bývajúcej v I., 4/ R. B., bývajúcemu v I., 5/ Y. B., bývajúcej
v I., všetkých zastúpených JUDr. Dušanom Kubovčákom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 58, proti ţalovaným 1/ B. – r. a.s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej
JUDr. M. H., advokátkou so sídlom v B., 2/ JUDr. I. Á., správkyni konkurznej podstaty
úpadcu S. a.s. v likvidácii, so sídlom v B., IČO: X., o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po nebohom A.. B. a o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 8 C 99/1992, o dovolaní ţalobkýň 1/ a 2/ a ţalovanej 1/ proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2009 sp. zn. 10 Co 101/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
I. O d m i e t a dovolanie ţalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 22. apríla 2009 sp. zn. 10 Co 101/200 vo výroku, ktorým bol
zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 14. marca 2008 č.k.
8 C 99/1992- 529 vo výroku o zamietnutí ţaloby o určenie, ţe veci patria
do dedičstva po poručiteľovi A.. B. a o vrátení veci v zrušenej časti súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2009 sp. zn.
10 Co 101/200 vo výrokoch, ktorými bol:
1/ zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 14. marca 2008 č.k.
8 C 99/1992- 529 tak, ţe ţalovanej 1/ bola uloţená povinnosť vydať ţalobkyniam 1/
a 2/ pozemok parcela č. X. vo výmere 460 m² zastavané plochy a nádvoria zapísaný na
liste vlastníctva č. X. Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu katastrálne
územie Staré mesto a
2/ zamietnutá ţaloba voči ţalovanému 2/ a zamietnutý zvyšok ţaloby na vydanie vecí
(stavby) z titulu reštitučného nároku.
III. Vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Posledne pripustenou zmenou ţaloby sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe
nehnuteľnosti (pozemok parcela č. X. vo výmere 460 m² zastavané plochy a nádvoria
zapísaný na liste vlastníctva č. X. Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre
katastrálne územie Staré mesto a stavba súpisné č. X. postavená na pozemku parcele č. X.
správna budova zapísaná na liste vlastníctva č. X. Správy katastra pre Hlavné mesto SR
Bratislavu, katastrálne územie Staré mesto) patria do dedičstva po poručiteľovi A.. B. a
v prípade nevyhovenia tomuto návrhu ţiadali, aby súd uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť
vydať tieto nehnuteľnosti ţalobkyniam 1/ a 2/ podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách (ďalej len zákon č. 87/1991 Zb.).
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. marca 2008 č.k. 8 C 99/1992- 529 ţalobu
zamietol s tým, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia sa alternatívnym petitom domáhali dvoch
nárokov, čo súd povaţoval za rozpor s procesnou teóriou, ktorá podľa jeho názoru v prípade
alternatívnych petitov umoţňuje domáhať sa len jedného nároku viacerými spôsobmi
(petitmi). Ako príklad uviedol, ţe ak nie je moţné vydanie veci pre jej zničenie, moţno sa
z rovnakého titulu domáhať popri vydaniu (primárny petit) aj peňaţnej náhrady za jej zničenie
(alternatívny petit). Ţalobcami formulovaný petit nemohol súd zmeniť ani opraviť a pre tento
„procesný nedostatok“ ţalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3
Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. apríla 2009 sp. zn.
10 Co 101/2008 rozsudok súdu prvého stupňa A/ zrušil v časti o určenie, ţe nehnuteľnosti
patria do dedičstva a v zrušenom rozsahu vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, B/ zmenil
tak, ţe ţalovanej 1/ uloţil povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vydať
ţalobcom 1/ a 2/ pozemok parcela č. X. vo výmere 460 m² zastavané plochy a nádvoria
zapísaný na liste vlastníctva č. X. Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu katastrálne
územie Staré mesto a C/ zamietol ţalobu v časti reštitučného nároku voči ţalovanému 2/ aj
v zostávajúcej časti reštitučného nároku o vydanie veci (stavby).
Na rozdiel od súdu prvého stupňa povaţoval uplatnené nároky (určenie, ţe veci patria
do dedičstva a vydanie vecí podľa reštitučných predpisov) za samostatne uplatnené nároky,
nie však za nárok uplatnený alternatívnym petitom. Súd prvého stupňa o ţalobe na určenie, ţe
veci patria do dedičstva nekonal so všetkými účastníkmi, preto odvolací súd v tejto časti
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.). Vychádzajúc z doplneného dokazovania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, ţe reštitučný nárok ţalobkýň 1/ a 2/ pokiaľ ide
o vydanie pozemku je dôvodný len voči ţalovanej 1/, preto reštitučný nárok v zostávajúcej
časti zamietol – a/ pokiaľ išlo o vydanie stavby vychádzal z toho, ţe nárok bol uplatnený
(zmenou ţaloby z 26. júna 2005) po uplynutí zákonom stanovenej lehote (§ 5 ods. 4 zákona
č. 87/1991 Zb.) a b/ reštitučný nárok voči ţalovanej 2/ zamietol pre nedostatok pasívnej
legitimácie, keď za povinnú osobu povaţoval len ţalovanú 1/. O trovách konania rozhodol
s odkazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaná 1/ (proti celému
rozhodnutiu) a ţalobkyne 1/ a 2/ (proti ţalobe zamietajúcim výrokom). Ţalovaná 1/ navrhla
zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie, pretoţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.) v dôsledku nerešpektovania princípu dvojinštančnosti v tom, ţe
odvolací súd meritórne vec prejednal i keď súd prvého stupňa sa vecou zo skutkového ani
právneho hľadiska nezaoberal a ţalobu zamietol pre „procesný nedostatok“. Odvolací súd
neupozornil účastníkov, ţe odlišne posúdi ţalobný návrh (petit) oproti súdu prvého stupňa,
ktorý ho povaţoval za alternatívny. Nárok na vydanie veci (pozemku) ţalovaná 1/ povaţuje
za neopodstatnený z vecných hľadísk, ktoré v dovolaní bliţšie rozviedla.
Ţalobkyne 1/ a 2/ navrhli rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej zamietajúcej
časti zrušiť z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) v tom, ţe ţalovaná 2/ v čase uplatnenia reštitučnej výzvy na vydanie veci
i podania tejto ţaloby na súd bola povinnou osobou, pretoţe sporné nehnuteľnosti v tom čase
drţala. Za nesprávny povaţovali názor odvolacieho súdu o oneskorenom uplatnení
reštitučného nároku na vydanie stavby pred súdom v dôsledku toho, ţe ţalobou (viď jej obsah
na č.l. 1-3 spisu) v znení jej neskorších zmien si uplatnili vrátenie celého reštituovaného
majetku (pozemku aj stavby).
Ţalobkyne 1/ a 2/ navrhli dovolanie ţalovanej 1/ odmietnuť pre jeho neopodstatnenosť
a čiastočnú neprípustnosť, pokiaľ toto smeruje proti výroku, ktorým odvolací súd v časti
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátmi (§ 241
ods. 1 O.s.p.) najskôr skúmal, či predmetný rozsudok moţno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu o zrušení rozsudku súdu
prvého stupňa v jeho zmeňujúcej a zrušenej časti a o vrátení veci na ďalšie konanie nestráca
povahu uznesenia i keď je obsiahnutý v rozsudku.
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v prípade, kedy
došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúce
a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie ţalovanej 1/ je pre túto časť
procesne neprípustné.
V prejednávanej veci sú dovolaním napadnuté výroky rozsudku odvolacieho súdu
ktorým bola ţaloba voči ţalovanej 2/ zamietnutá a tieţ zmietnutá ţaloba v časti o reštitučnom
nároku na vydanie veci (stavby). Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4 O.s.p.
Ţalobkyňami 1/ a 2/ dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou
odvolací súd ţalobu zamietol, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených rozsudkov.
Prípustnosť dovolania proti nemu (v tejto časti) preto z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.
nemoţno vyvodiť. Dovolanie ţalobkýň 1/ a 2/ je pre túto časti procesne neprípustné, pokiaľ
by viedlo k vade podľa § 237 písm. f/ (ako je uvedené ďalej).
Pokiaľ ide o dovolanie ţalovanej 1/ smerujúce voči výroku odvolacieho súdu
o povinnosti vydať pozemok ţalobkyniam 1/ a 2/ prípustnosť dovolania v tejto časti vyplýva
V kontexte so závermi dovolacieho súdu o procesnej (ne)prípustnosti dovolania
v tomto prípade je vhodné uviesť, ţe mimoriadna povaha dovolania v rámci systému
opravných prostriedkov sa prejavuje aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať
dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho
dôvodu). Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa
ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje
podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Pre účely predmetného
dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe existencia procesnej vady konania v zmysle
§ 237 O.s.p., na ktorú poukazuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., zakladá nielen
prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávne
právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) na rozdiel od toho nezakladajú procesnú
prípustnosť dovolania; to znamená, ţe na existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. môţe dovolací súd vziať zreteľ len v prípade procesne prípustného
dovolania.
K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dovolací súd uvádza, ţe
o procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré
vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo
nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania
podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej
z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe
v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou
z taxatívne vymenovaných vád.
Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nebola v dovolaní namietaná
a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie je daná.
K vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú ţalovaná 1/ vidí v nesprávnom
postupe odvolacieho súdu zakladajúcom porušenie princípu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania, dovolací uvádza:
Odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť
procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
V zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je
pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu
tohto ustanovenia vyjadrili.
V preskúmavanom prípade odvolací súd dospel k záveru, ţe na vec sa vzťahujú
ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb., ktoré súd prvého stupňa neaplikoval, pretoţe za
rozhodujúci dôvod pre zamietnutie ţaloby povaţoval (len) „procesný nedostatok“ prejavujúci
sa podľa názoru súdu nesprávnou formuláciou ţalobného petitu – t.j. formálny nedostatok
ţaloby. Z dovolaním napadnutého rozsudku pokiaľ ide o vydanie veci podľa reštitučných
predpisov vyplýva, ţe odvolací súd vec meritórne prejedenal, keď za rozhodujúce povaţoval
ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal odvolací súd vyzvať
účastníkov konania, aby sa k ich moţnému pouţitiu vyjadrili. Zo spisu ale vyplýva, ţe
odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom konania (ani ţalovanej 1/) nevytvoril procesnú
moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho procesný postup v dôsledku
toho vykazuje znaky vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup
k súdu. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej
musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami
a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď napríklad nálezy II. ÚS 14/2001
a III. ÚS 171/2006). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je
i právo účastníka občianskeho súdneho konania, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa,
prejednala v dvojinštančnom konaní.
V danom prípade súd prvého stupňa vychádzal z názoru, ţe ţalobe nemoţno vyhovieť
preto, ţe tomu bráni podľa jeho názoru neprípustná formulácia ţaloby a jej ţalobných
návrhov (petitov), z týchto procesných hľadísk sa preto uţ nezaoberal jej vecnou
dôvodnosťou. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa zaloţil svoj rozsudok
na odlišnom právnom závere v tom, ţe ţalobou uplatnené reštitučné nároky vecne prerokoval
- aplikoval konkrétnu hmotnoprávnu úpravu a prijal konkrétne pozitívne a negatívne závery
nachádzajúce svoje vyjadrenie vo výrokovej časti rozhodnutia.
So zreteľom na priebeh konania na súde prvého stupňa, jeho výsledky a tieţ obsah
odvolania ţalobcov bolo legitímne očakávanie ţalovanej 1/, ţe v odvolacom konaní bude
posudzovaná správnosť dôvodov vedúcich k zamietnutiu ţaloby, resp. opodstatnenosť
odvolacích námietok (ţalobcovia namietali, ţe súdom prvého stupňa uvedený „procesný
dôvod“ vedúci k zamietnutiu ţaloby právne neobstojí a nie je ani náleţite právne
zdôvodnený). Odvolací súd ale pristúpil k riešeniu inej, týmto rozhodnutím súdu prvého
stupňa neriešenej otázky - vecnej opodstatnenosti ţaloby o vydanie veci podľa reštitučných
predpisov, a dospel k záveru o jej čiastočnej (ne)dôvodnosti. Tým, ţe odvolací súd svoje
rozhodnutie (z pohľadu priebehu a výsledkov prvostupňového konania) „nečakane“ zaloţil
na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, bolo ţalovanej 1/ odňaté právo domáhať
sa preskúmania správnosti (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.
Odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa
osobitne právne nevyhodnocoval; ţalovaná 1/ sa v dôsledku toho k (iným) právnym záverom
odvolacieho súdu ani nemala moţnosť vyjadriť a predloţiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa
z hľadiska dovtedajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak
z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Ak odvolací súd
pri posúdení skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k iným právnym
záverom, mal postupovať v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ tak odvolací súd nepostupoval,
znemoţnil ţalovanej 1/ realizáciu jej procesných práv. Opodstatnená je preto námietka
ţalovanej 1/, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Neopodstatnenou je námietka, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti
(o určenie, ţe veci patria do dedičstva) a rozhodol o vrátení veci v tejto zrušenej časti
na ďalšie konanie z dôvodu, ţe zrušujúcim rozhodnutím nastolený procesný stav odstraňuje
prípadné pochybenia v odvolacom konaní vzťahujúce sa pre uvedenú časť konania tým, ţe sa
vytvoril „priestor“ pre uplatnenie všetkých práv účastníkov konania po vrátení veci súdu
prvého stupňa.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Existencia
uvedenej vady z obsahu spisu nevyšla najavo a jej existencia nebola dovolateľmi ani
namietaná.
Ţalobkyne 1/ a 2/ v dovolaní uviedli aj to, ţe napadnutý ţalobu zamietajúci rozsudok
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
V dovolacom konaní po zistení existencie procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., so zreteľom na ktorú musí byť napadnuté rozhodnutie v kaţdom prípade
zrušené, nebol daný dôvod na skúmanie opodstatnenosti námietok ţalobkýň, ţe napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaná 1/
opodstatnene namieta existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to rozsudok odvolacieho súdu zrušil mimo
jeho zrušujúceho výroku a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1 O.s.p.). Záver dovolacieho súdu o procesnej neprípustnosti dovolania ţalovanej
1/ voči výroku, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie, ţe veci
patria do dedičstva a zistenie, ţe pre túto časť konania neboli zistené ani vady konania
v zmysle § 237 O.s.p. jej mimoriadny opravný prostriedok bolo potrebné v tejto časti
odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto časti z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová