Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/133/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ G. H., bývajúcej v B.,

2/ S. B., bývajúcej v B., 3/ E. B., bývajúcej v I., 4/ R. B., bývajúcemu v I., 5/ Y. B., bývajúcej

v I., všetkých zastúpených JUDr. Dušanom Kubovčákom, advokátom so sídlom v Bratislave,

Grösslingova č. 58, proti ţalovaným 1/ B. – r. a.s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej

JUDr. M. H., advokátkou so sídlom v B., 2/ JUDr. I. Á., správkyni konkurznej podstaty

úpadcu S. a.s. v likvidácii, so sídlom v B., IČO: X., o určenie, že nehnuteľnosti patria do

dedičstva po nebohom A.. B. a o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkýň 1/ a 2/ a ţalovanej 1/ proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

I. O d m i e t a dovolanie ţalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 22. apríla 2009 sp. zn. vo výroku, ktorým bol

zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 14. marca 2008 č.k.

- 529 vo výroku o zamietnutí ţaloby o určenie, ţe veci patria

do dedičstva po poručiteľovi A.. B. a o vrátení veci v zrušenej časti súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2009 sp. zn.

vo výrokoch, ktorými bol:

1/ zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 14. marca 2008 č.k.

- 529 tak, ţe ţalovanej 1/ bola uloţená povinnosť vydať ţalobkyniam 1/

a 2/ pozemok parcela č. X. vo výmere 460 m² zastavané plochy a nádvoria zapísaný na

liste vlastníctva č. X. Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu katastrálne

územie Staré mesto a

2

2/ zamietnutá ţaloba voči ţalovanému 2/ a zamietnutý zvyšok ţaloby na vydanie vecí

(stavby) z titulu reštitučného nároku.

III. Vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Posledne pripustenou zmenou ţaloby sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe

nehnuteľnosti (pozemok parcela č. X. vo výmere 460 m² zastavané plochy a nádvoria

zapísaný na liste vlastníctva č. X. Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre

katastrálne územie Staré mesto a stavba súpisné č. X. postavená na pozemku parcele č. X.

správna budova zapísaná na liste vlastníctva č. X. Správy katastra pre Hlavné mesto SR

Bratislavu, katastrálne územie Staré mesto) patria do dedičstva po poručiteľovi A.. B. a

v prípade nevyhovenia tomuto návrhu ţiadali, aby súd uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť

vydať tieto nehnuteľnosti ţalobkyniam 1/ a 2/ podľa o mimosúdnych

rehabilitáciách (ďalej len ).

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. marca 2008 č.k. - 529 ţalobu

zamietol s tým, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia sa alternatívnym petitom domáhali dvoch

nárokov, čo súd povaţoval za rozpor s procesnou teóriou, ktorá podľa jeho názoru v prípade

alternatívnych petitov umoţňuje domáhať sa len jedného nároku viacerými spôsobmi

(petitmi). Ako príklad uviedol, ţe ak nie je moţné vydanie veci pre jej zničenie, moţno sa

z rovnakého titulu domáhať popri vydaniu (primárny petit) aj peňaţnej náhrady za jej zničenie

(alternatívny petit). Ţalobcami formulovaný petit nemohol súd zmeniť ani opraviť a pre tento

„procesný nedostatok“ ţalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. apríla 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa A/ zrušil v časti o určenie, ţe nehnuteľnosti

patria do dedičstva a v zrušenom rozsahu vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, B/ zmenil

3

tak, ţe ţalovanej 1/ uloţil povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vydať

ţalobcom 1/ a 2/ pozemok parcela č. X. vo výmere 460 m² zastavané plochy a nádvoria

zapísaný na liste vlastníctva č. X. Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu katastrálne

územie Staré mesto a C/ zamietol ţalobu v časti reštitučného nároku voči ţalovanému 2/ aj

v zostávajúcej časti reštitučného nároku o vydanie veci (stavby).

Na rozdiel od súdu prvého stupňa povaţoval uplatnené nároky (určenie, ţe veci patria

do dedičstva a vydanie vecí podľa reštitučných predpisov) za samostatne uplatnené nároky,

nie však za nárok uplatnený alternatívnym petitom. Súd prvého stupňa o ţalobe na určenie, ţe

veci patria do dedičstva nekonal so všetkými účastníkmi, preto odvolací súd v tejto časti

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie ( a ). Vychádzajúc z doplneného dokazovania

( ) dospel k záveru, ţe reštitučný nárok ţalobkýň 1/ a 2/ pokiaľ ide

o vydanie pozemku je dôvodný len voči ţalovanej 1/, preto reštitučný nárok v zostávajúcej

časti zamietol – a/ pokiaľ išlo o vydanie stavby vychádzal z toho, ţe nárok bol uplatnený

(zmenou ţaloby z 26. júna 2005) po uplynutí zákonom stanovenej lehote (§ 5 ods. 4 zákona

č. ) a b/ reštitučný nárok voči ţalovanej 2/ zamietol pre nedostatok pasívnej

legitimácie, keď za povinnú osobu povaţoval len ţalovanú 1/. O trovách konania rozhodol

s odkazom na ustanovenie

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaná 1/ (proti celému

rozhodnutiu) a ţalobkyne 1/ a 2/ (proti ţalobe zamietajúcim výrokom). Ţalovaná 1/ navrhla

zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto

súdu na ďalšie konanie, pretoţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom

( ) v dôsledku nerešpektovania princípu dvojinštančnosti v tom, ţe

odvolací súd meritórne vec prejednal i keď súd prvého stupňa sa vecou zo skutkového ani

právneho hľadiska nezaoberal a ţalobu zamietol pre „procesný nedostatok“. Odvolací súd

neupozornil účastníkov, ţe odlišne posúdi ţalobný návrh (petit) oproti súdu prvého stupňa,

ktorý ho povaţoval za alternatívny. Nárok na vydanie veci (pozemku) ţalovaná 1/ povaţuje

za neopodstatnený z vecných hľadísk, ktoré v dovolaní bliţšie rozviedla.

Ţalobkyne 1/ a 2/ navrhli rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej zamietajúcej

časti zrušiť z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) v tom, ţe ţalovaná 2/ v čase uplatnenia reštitučnej výzvy na vydanie veci

i podania tejto ţaloby na súd bola povinnou osobou, pretoţe sporné nehnuteľnosti v tom čase

drţala. Za nesprávny povaţovali názor odvolacieho súdu o oneskorenom uplatnení

reštitučného nároku na vydanie stavby pred súdom v dôsledku toho, ţe ţalobou (viď jej obsah

na č.l. 1-3 spisu) v znení jej neskorších zmien si uplatnili vrátenie celého reštituovaného

majetku (pozemku aj stavby).

Ţalobkyne 1/ a 2/ navrhli dovolanie ţalovanej 1/ odmietnuť pre jeho neopodstatnenosť

a čiastočnú neprípustnosť, pokiaľ toto smeruje proti výroku, ktorým odvolací súd v časti

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátmi (

ods. 1 ) najskôr skúmal, či predmetný rozsudok moţno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu o zrušení rozsudku súdu

prvého stupňa v jeho zmeňujúcej a zrušenej časti a o vrátení veci na ďalšie konanie nestráca

povahu uznesenia i keď je obsiahnutý v rozsudku.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239 Prípustnosť dovolania podľa v prípade, kedy

došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúce

a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie ţalovanej 1/ je pre túto časť

procesne neprípustné.

V prejednávanej veci sú dovolaním napadnuté výroky rozsudku odvolacieho súdu

ktorým bola ţaloba voči ţalovanej 2/ zamietnutá a tieţ zmietnutá ţaloba v časti o reštitučnom

nároku na vydanie veci (stavby). Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej. Podľa je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a

Ţalobkyňami 1/ a 2/ dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou

odvolací súd ţalobu zamietol, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených rozsudkov.

Prípustnosť dovolania proti nemu (v tejto časti) preto z ustanovení aţ 3

nemoţno vyvodiť. Dovolanie ţalobkýň 1/ a 2/ je pre túto časti procesne neprípustné, pokiaľ

by viedlo k vade podľa § 237 písm. f/ (ako je uvedené ďalej).

Pokiaľ ide o dovolanie ţalovanej 1/ smerujúce voči výroku odvolacieho súdu

o povinnosti vydať pozemok ţalobkyniam 1/ a 2/ prípustnosť dovolania v tejto časti vyplýva

z

V kontexte so závermi dovolacieho súdu o procesnej (ne)prípustnosti dovolania

v tomto prípade je vhodné uviesť, ţe mimoriadna povaha dovolania v rámci systému

opravných prostriedkov sa prejavuje aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať

dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho

dôvodu). upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa

ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje

podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Pre účely predmetného

dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe existencia procesnej vady konania v zmysle

, na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá nielen

prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávne

právne posúdenie veci ( ) na rozdiel od toho nezakladajú procesnú

prípustnosť dovolania; to znamená, ţe na existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 241

6

ods. 2 písm. b/ a c/ môţe dovolací súd vziať zreteľ len v prípade procesne prípustného

dovolania.

K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza, ţe

o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Existencia vád v zmysle aţ e/ a nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie je daná.

K vade konania v zmysle , ktorú ţalovaná 1/ vidí v nesprávnom

postupe odvolacieho súdu zakladajúcom porušenie princípu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania, dovolací uvádza:

Odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle treba rozumieť

procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

V zmysle ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je

7

pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

V preskúmavanom prípade odvolací súd dospel k záveru, ţe na vec sa vzťahujú

ustanovenia , ktoré súd prvého stupňa neaplikoval, pretoţe za

rozhodujúci dôvod pre zamietnutie ţaloby povaţoval (len) „procesný nedostatok“ prejavujúci

sa podľa názoru súdu nesprávnou formuláciou ţalobného petitu – t.j. formálny nedostatok

ţaloby. Z dovolaním napadnutého rozsudku pokiaľ ide o vydanie veci podľa reštitučných

predpisov vyplýva, ţe odvolací súd vec meritórne prejedenal, keď za rozhodujúce povaţoval

ustanovenia V súlade s mal odvolací súd vyzvať

účastníkov konania, aby sa k ich moţnému pouţitiu vyjadrili. Zo spisu ale vyplýva, ţe

odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom konania (ani ţalovanej 1/) nevytvoril procesnú

moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho procesný postup v dôsledku

toho vykazuje znaky vady konania v zmysle

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup

k súdu. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami

a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď napríklad nálezy

a ). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je

i právo účastníka občianskeho súdneho konania, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom konaní.

V danom prípade súd prvého stupňa vychádzal z názoru, ţe ţalobe nemoţno vyhovieť

preto, ţe tomu bráni podľa jeho názoru neprípustná formulácia ţaloby a jej ţalobných

návrhov (petitov), z týchto procesných hľadísk sa preto uţ nezaoberal jej vecnou

dôvodnosťou. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa zaloţil svoj rozsudok

na odlišnom právnom závere v tom, ţe ţalobou uplatnené reštitučné nároky vecne prerokoval

- aplikoval konkrétnu hmotnoprávnu úpravu a prijal konkrétne pozitívne a negatívne závery

nachádzajúce svoje vyjadrenie vo výrokovej časti rozhodnutia.

So zreteľom na priebeh konania na súde prvého stupňa, jeho výsledky a tieţ obsah

odvolania ţalobcov bolo legitímne očakávanie ţalovanej 1/, ţe v odvolacom konaní bude

posudzovaná správnosť dôvodov vedúcich k zamietnutiu ţaloby, resp. opodstatnenosť

odvolacích námietok (ţalobcovia namietali, ţe súdom prvého stupňa uvedený „procesný

dôvod“ vedúci k zamietnutiu ţaloby právne neobstojí a nie je ani náleţite právne

zdôvodnený). Odvolací súd ale pristúpil k riešeniu inej, týmto rozhodnutím súdu prvého

stupňa neriešenej otázky - vecnej opodstatnenosti ţaloby o vydanie veci podľa reštitučných

predpisov, a dospel k záveru o jej čiastočnej (ne)dôvodnosti. Tým, ţe odvolací súd svoje

rozhodnutie (z pohľadu priebehu a výsledkov prvostupňového konania) „nečakane“ zaloţil

na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, bolo ţalovanej 1/ odňaté právo domáhať

sa preskúmania správnosti (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.

Odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa

osobitne právne nevyhodnocoval; ţalovaná 1/ sa v dôsledku toho k (iným) právnym záverom

odvolacieho súdu ani nemala moţnosť vyjadriť a predloţiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa

z hľadiska dovtedajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak

z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Ak odvolací súd

pri posúdení skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k iným právnym

záverom, mal postupovať v zmysle Pokiaľ tak odvolací súd nepostupoval,

znemoţnil ţalovanej 1/ realizáciu jej procesných práv. Opodstatnená je preto námietka

ţalovanej 1/, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle

Neopodstatnenou je námietka, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade

v zmysle , ak odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti

(o určenie, ţe veci patria do dedičstva) a rozhodol o vrátení veci v tejto zrušenej časti

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe zrušujúcim rozhodnutím nastolený procesný stav odstraňuje

prípadné pochybenia v odvolacom konaní vzťahujúce sa pre uvedenú časť konania tým, ţe sa

vytvoril „priestor“ pre uplatnenie všetkých práv účastníkov konania po vrátení veci súdu

prvého stupňa.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v ) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Existencia

9

uvedenej vady z obsahu spisu nevyšla najavo a jej existencia nebola dovolateľmi ani

namietaná.

Ţalobkyne 1/ a 2/ v dovolaní uviedli aj to, ţe napadnutý ţalobu zamietajúci rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

V dovolacom konaní po zistení existencie procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ , so zreteľom na ktorú musí byť napadnuté rozhodnutie v kaţdom prípade

zrušené, nebol daný dôvod na skúmanie opodstatnenosti námietok ţalobkýň, ţe napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaná 1/

opodstatnene namieta existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to rozsudok odvolacieho súdu zrušil mimo

jeho zrušujúceho výroku a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

( ). Záver dovolacieho súdu o procesnej neprípustnosti dovolania ţalovanej

1/ voči výroku, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie, ţe veci

patria do dedičstva a zistenie, ţe pre túto časť konania neboli zistené ani vady konania

v zmysle jej mimoriadny opravný prostriedok bolo potrebné v tejto časti

odmietnuť podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto časti z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová