Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 557/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. A., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. T.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2013

doručená sťažnosť JUDr. J. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2013 (ďalej len

„napadnuté uznesenie krajského súdu“). Sťažovateľ požiadal o prednostné prerokovanie

veci.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že obchodná spoločnosť L..,

s. r. o. (ďalej len „obchodná spoločnosť“ alebo „povinný“), v mene ktorej konal súdom

ustanovený opatrovník jej štatutárneho orgánu, ako predávajúca a právny predchodca

sťažovateľa ako kupujúci uzatvorili 23. marca 2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli

prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu 790 000 €.

Prevažujúca časť kúpnej ceny (750 000 €) mala byť podľa sťažovateľa riadne vyplatená

a následne došlo aj k prevodu predmetných nehnuteľností povolením vkladu vlastníckeho

práva v prospech právneho predchodcu sťažovateľa do katastra nehnuteľností.

V rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom

súdnictve iniciovanom prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava, Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. zo 17. januára 2012

(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) zrušil rozhodnutie Správy katastra Trnava, ktorým

bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu

sťažovateľa, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil absenciou

povinne vyžadovaného súhlasu súdu s právnym úkonom opatrovníka štatutárneho orgánu

obchodnej spoločnosti (prevodom nehnuteľností nad rámec bežného spravovania majetku

opatrovníka).

Následne sťažovateľ, jeho právny predchodca a povinný uzatvorili dohodu

o urovnaní, ktorou sa obchodná spoločnosť zaviazala vyplatiť sťažovateľovi sumu

800 000 € do desiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozsudku najvyššieho

súdu. Táto suma mala pozostávať z vrátenia kúpnej ceny vo výške 750 000 € a sumy

50 000 € ako nákladov spojených so správou predmetných nehnuteľností. Okrem toho

obchodná spoločnosť, v mene ktorej konal opätovne opatrovník jeho štatutárneho orgánu,

v notárskej zápisnici z 8. februára 2012 (ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásila, že

na základe dohody o urovnaní zaplatí sťažovateľovi sumu 800 000 € v dohodnutej lehote

splatnosti, a zároveň súhlasila s tým, aby táto notárska zápisnica bola vykonateľným

a exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení aktuálnom pre rozhodovanie vo veci (ďalej

len „Exekučný poriadok“). Zároveň vyhlásila, že pri podpise tejto zápisnice koná v súlade

so svojím záväzkom starostlivo a hospodárne spravovať majetok osoby povinnej. Opätovne

však chýbal súhlas súdu s právnym úkonom opatrovníka štatutárneho orgánu obchodnej

spoločnosti.

Sťažovateľom vybraný exekútor 1. marca 2012 požiadal Okresný súd Trnava (ďalej

len „okresný súd“) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu, ktorým je notárska zápisnica.

Okresný súd uznesením č. k. -44 z 2. mája 2012 v spojení s opravným

uznesením č. k. -54 z 5. júna 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor

exekučného titulu (notárskej zápisnice) so zákonom.

Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie sťažovateľ a aj povinný, ktorý však

neskôr vzal svoje odvolanie späť. Sťažovateľ odôvodnil svoje odvolanie tým, že povinnosť

plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj

základ v procesnom práve a bez vzťahu k hmotnoprávnemu titulu plnenia. Notárska

zápisnica so súhlasom na vykonateľnosť má podľa neho povahu verejnej listiny a ako každá

verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených

až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Ďalej sťažovateľ argumentoval tým, že nie je

v právomoci exekučného súdu zaoberať sa platnosťou (neplatnosťou) a obsahom

hmotnoprávneho titulu. Podľa sťažovateľa taktiež rozsudok najvyššieho súdu, na ktorý sa

exekučný súd odvoláva, hmotnoprávne nesúvisí s titulom na vznik uplatneného záväzku,

a preto sa exekučný súd nemal zaoberať ani ním. Taktiež nesúhlasil so znením odôvodnenia

uznesenia okresného súdu.

Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne

správne. Podľa krajského súdu by pre správnosť aj objektívnu argumentačnú presvedčivosť

okresným súdom predostretých dôvodov postačovalo konštatovanie správnosti dôvodov

súdu prvého stupňa s odvolaním sa na ne. Z dôvodu potreby vysporiadania sa s námietkami

sťažovateľa uvedenými v odvolaní však krajský súd považoval za potrebné doplniť toto:

„Z obsahu notárskej zápisnice..., ktorá má byť exekučným titulom vyplýva, že je v nej

obsiahnuté vyhlásenie účastníka – osoby povinnej o uznaní záväzku, pričom v mene

účastníka – spoločnosti... konal... (opatrovník jej konateľa, pozn.)...

Osobitným exekučným titulom v sústave iných exekučných titulov je notárska

zápisnica, v procese uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne

náležitosti, aby z hľadiska uvedeného mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti.

Notárska zápisnica má v tomto prípade charakter zápisnice o právnom úkone, je v nej

obsiahnutá dohoda povinnej osoby s oprávneným o splnení záväzku a veriteľ môže

na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho vyhľadávacieho

súdneho konania.

Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie

oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo

inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy,

ak ide o zmluvný záväzok), predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej

osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Obsahom notárskej zápisnice je teda

osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Notár nie je

oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice preskúmavať, či právny dôvod

daný hmotným právom skutočne existuje. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Tento prejav vôle

povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon

povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavuje vyjadrenie povinného, že

súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom

a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je

zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

Notárska zápisnica s obsiahnutým súhlasom povinnej osoby s vykonateľnosťou má

len formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby bol

ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľný; notár ju spíše na základe dohody

oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom

práve a na základe vyhlásenia povinnej osoby, ktorá súhlasí s jeho vykonateľnosťou.

Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie je samostatným zaväzovacím

dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania. Pre

nariadenie výkonu rozhodnutia podľa takejto zápisnice je podstatné, či obsahuje všetky

náležitosti ustanovené pre jej vykonateľnosť. Exekučný poriadok v ust. § 41 ods. 2 písm. c)

výslovne uvádza, že notárska zápisnica je exekučným titulom, ak povinná osoba v nej

s vykonateľnosťou súhlasila...

Podľa § 28 Občianskeho zákonník ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať

majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom

potrebné schválenie súdu.

Z vyššie uvedeného ako i citovaného ustanovenia je teda zrejmé, že pokiaľ

podkladom na vykonanie exekúcie exekučným titulom bola notárska zápisnica, ktorou

v danom prípade opatrovník konateľa spoločnosti uznal v mene obchodnej spoločnosti dlh

väčšej hodnoty (v posudzovanom prípade vo výške 800.000 Eur) bez súhlasu súdu v zmysle

, takýto právny úkon nemožno považovať za platný a zároveň exekučný titul

za spôsobilý na vykonanie exekúcie, preto rozhodol súd prvého stupňa správne, keď žiadosti

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nevyhovel.“

Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ sťažnosť podľa

, v ktorej tvrdí, že krajský súd v napadnutom uznesení „nesprávne

vyhodnotil skutkový a právny stav a mal dospieť k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie

je plne odôvodnený a v súlade so zákonom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa OS Trnava

(okresný súd, pozn.) mal preto KS Trnava (krajský súd, pozn.) zmeniť a rozhodnúť

o poverení exekútora... vykonaním exekúcie tak, ako bola predložená.“.

Podľa sťažovateľa „Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno

charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu

na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu

verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť

údajov v nej uvedených až do doby pokiaľ nie je preukázaný opak.

V tomto prípade ako oprávnený tak povinný dobrovoľne pred notárom vo forme

notárskej zápisnice osvedčili hmotnoprávny titul jeho dôvodnosť a obsah. Preto nie je

v právomociach vyššieho súdneho úradníka, súdu a ani nie je preto dôvod aby sa

platnosťou alebo neplatnosťou a obsahom hmotnoprávneho titulu zaoberal tak ako sa to

prezentuje v odôvodnení. Odôvodnenie , ktoré v tomto smere uviedol vyšší súdny úradník

následne súd sa dostáva až do oblasti sci-fi. Ak by sme prijali túto argumentáciu,

právomoci a to zaoberanie sa otázkami platnosti právneho úkonu, ktorý vôbec nebol

predmetom exekúcie a jeho obsahom postupne by sme sa dostali do situácie keď by nebolo

potrebné mať k dispozícií súdnu sústavu v štáte, ale plne by postačoval jeden vyšší súdny

úradník na každom súde. Skutočným klenotom v odôvodnení je použitie z celkového

kontextu nálezov vytrhnutých viet o oprávnenosti súdneho úradníka skúmať hmotnoprávny

titul v rámci obsahu notárskej zápisnice s exekučným titulom, ktoré si neodôvodnene

osvedčil aj odvolací súd...

V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli

osobitné znaky tohto exekučného titulu. Takáto zápisnica nie je súdnym rozhodnutím

a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Skutočnosť, že sa osoba povinná

zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie v tomto prípade náhradu hodnoty

nehnuteľností v katastrálnom území Trnava, ktoré sa stali opätovne vlastníctvom

spoločnosti a dohoda o tom uvedená v Notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou je

odzrkadlením skutočného a objektívneho skutkového právneho stavu. Konštatovanie, že

povinnému bolo odňaté právo na súdnu ochranu a jeho rozhodnutie mu zabezpečuje

a chráni ústavné práva je absolútne neodôvodnené a právne scestné. Povinný mal a

možnosť dožadovať sa svojho práva súdnej ochrany avšak na základe uvedomenia si svojej

zodpovednosti za následok, ktorý sa stal tak nemá dôvod ani právne ani skutkovo učiniť.

Aj v tomto smere sa súd zaoberá filozofickými úvahami, ktoré nemajú oporu v zákone.

Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to či sú dané

formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti a to bez zreteľa na hmotnoprávny

základ. Otázku naplnenia týchto predpokladov, ale iba týchto predpokladov posudzuje

exekučný súd. Ad absurdum vykonateľnou môže byť aj zápisnica , ktorá nemá svoj základ

v hmotnom práve. V tomto smere by sa exekučný súd mohol zaoberať otázkou a to len

v príde námietok povinného v exekučnom konaní týkajúcej sa platnosti procesného prejavu

podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Povinný má právo sa žalobou

o neplatnosť právneho úkonu domáhať samostatnou žalobou. Povinný si však plne

uvedomuje svoj záväzok realizovaný v notárskej zápisnici nemieni ho meniť ani súdne

napádať. V každom prípade však notárska zápisnica ostáva aj v prípade rozhodnutia súde

exekučným titulom rozdielom je však až následný postup...

Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. jej

neoddeliteľnou súčasťou je totiž zmluva o pôžičke a uznanie dlhu. Dohoda oprávnenej

osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej

osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, však nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu

z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku),

aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda

oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik

práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu.“. Záver o obmedzenej právomoci

exekučného súdu preskúmať hmotnoprávne podmienky platnosti samotného úkonu,

z ktorého vznikla pohľadávka uvedená v exekučnom titule, má podľa sťažovateľa vyplývať

aj z judikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu.

Sťažovateľ tiež vyjadruje názor, že „exekučný súd nie oprávnený zaoberať sa

otázkami tvrdeniami hmotnoprávneho charakteru, pretože ide o skutočnosti hmotného

práva a exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať notársku zápisnicu po vecnej stránke

v exekučnom konaní. Opačný prístup by bol v rozpore so samotným účelom a povahou

exekučného konania, ktoré je konaním právo vykonávajúcim a nie nachádzajúcim. S tým

súvisí aj skutočnosť, že exekučný súd už nemôže vykonávať dokazovanie v takom rozsahu

ako v základnom konaní. V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby

exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, takýmto postupom by vážne

porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov civilného konania

a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu

oprávneného.“.

Ďalej sťažovateľ tvrdí, že krajský súd svojím uznesením poprel závery uznesenia

okresného súdu, ktorým bol štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti ustanovený

opatrovník, ako aj závery vyplývajúce z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. novembra 2009, z ktorého má podľa sťažovateľa vyplývať rozdielnosť medzi

hmotnoprávnym základom nároku a možnosťou vykonať notársku zápisnicu, ktorej

predmetom je takýto nárok.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite svojej sťažnosti navrhuje, aby jej ústavný

súd vyhovel a „svojím rozhodnutím vyslovil, že Krajský súd v Trnave sp. zn.:

-123 porušil Ústavu SR a to v práve občana SR na spravodlivé a zákonné

rozhodnutie ako aj rozhodnutie v primeranej zrušil rozhodnutie Krajský súd v Trnave

sp. zn.: -123 zo dňa 28. 5. 2013, vec vrátil na ďalšie konanie, zakázal“.

Ústavný súd napriek určitým formulačným nedostatkom vychádza z toho, že sťažovateľ

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažnosťou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd

zistí takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera jej

účel a význam, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú

zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto

dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti

(, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa

§ 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne...

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu

aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je

vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,

ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tom, že nesúhlasí s oprávnením exekučného

súdu preskúmavať hmotnoprávne podmienky platnosti právneho úkonu, z ktorého vznikol

záväzok, ktorý je predmetom notárskej zápisnice, s vykonateľnosťou ktorej povinný

súhlasil. Podľa sťažovateľa má exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej

zápisnice v konaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať iba to,

či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti, bez zreteľa na jej

hmotnoprávny základ (jeho platnosť). Preto ani prípadný nedostatok platnosti

hmotnoprávneho úkonu (nedostatok schválenia dohody o urovnaní, ktorou sa povinný voči

sťažovateľovi zaviazal na zaplatenie určenej sumy súdom) nemá viesť k takej vade

notárskej zápisnice, ktorá by umožnila, aby exekučný súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na jej základe. Podľa sťažovateľa má

takýto záver vyplývať aj z judikatúry ústavného súdu ().

Ústavný súd sa s týmto názorom sťažovateľa nestotožňuje, vyjadrujúc názor, že

napadnuté uznesenie krajského súdu nie je odôvodnené možnosťou exekučného súdu

skúmať hmotnoprávny základ, resp. podmienky platnosti právneho vzťahu, na základe

ktorého vznikol záväzok, s vykonateľnosťou ktorého mal povinný súhlasiť v notárskej

zápisnici, ako to bolo napr. v sťažovateľom uvádzanej judikatúre (). Ako

vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu citovaného v časti I tohto

uznesenia, krajský súd, podobne ako pred ním okresný súd, v súlade s prechádzajúcou

judikatúrou ústavného súdu () skúmal predloženú notársku zápisnicu okrem iného

aj z hľadiska jej materiálnej vykonateľnosti, ako aj z hľadiska vykonateľnosti formálnej.

Zohľadnil tak tú skutočnosť, že notárska zápisnica ako exekučný titul nie je právoplatným

súdnym rozhodnutím, ale iba právnym úkonom, ktorý má (niektoré) vlastnosti iných

exekučných titulov. Krajský súd osobitne skúmal, či je splnená podmienka riadneho súhlasu

povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako jej povinná náležitosť v zmysle § 41

ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, teda nie to, či je splnená podmienka riadneho súhlasu

s „hmotnoprávnym základom“ tohto nároku, ako to tvrdí sťažovateľ. Krajský súd pritom

dospel k záveru, že vyhlásenie povinného uskutočnené opatrovníkom jeho štatutárneho

orgánu v notárskej zápisnici a súhlas s jej vykonateľnosťou preto presahuje bežné záležitosti

v zmysle a vzhľadom na to vyžaduje pod sankciou neplatnosti

právneho úkonu schválenie súdu. Opatrovník konajúci za štatutárny orgán povinnej osoby

však na tento právny úkon schválenie súdu nemal. Krajský súd dospel k záveru, že notárska

zápisnica preto nespĺňa podmienku riadneho súhlasu povinnej osoby, a navyše takýto

právny úkon „nemožno považovať za platný a exekučný titul za spôsobilý na vykonanie

exekúcie“.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom

vyhodnotil, prečo považoval uznesenie okresného súdu za vecne správne, a ani sťažovateľ

neuviedol také námietky, ktoré by ústavnú konformitu názoru krajského súdu

spochybňovali. Navyše, podstata jeho námietok smerovala voči iným dôvodom, ako sú tie,

na základe ktorých krajský súd svoje uznesenie odôvodnil. Ústavný súd nepovažuje právny

názor krajského súdu, podľa ktorého v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) v spojitosti s § 44 ods. 2

Exekučného poriadku nedostatok súdneho schválenia súhlasu opatrovníka povinného

(v tomto prípade opatrovníka štatutárneho orgánu povinného) s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice v okolnostiach presahujúcich bežné nakladanie s majetkom povinného vedie

k takému nedostatku notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý odôvodňuje

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, za arbitrárny ani

svojvoľný, prípadne za popierajúci účel a zmysel uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to

nič nesignalizuje, že by postupom a napadnutým uznesením krajského súdu mohlo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa . Z tohto dôvodu

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

Vo vzťahu k tej časti petitu sťažnosti, v ktorej sťažovateľ navrhuje, aby „ústavný súd

vyhovel sťažnosti, svojím rozhodnutím vyslovil, že Krajský súd v Trnave sp. zn.:

-123 porušil Ústavu SR a to v práve občana SR na... rozhodnutie

v primeranej (dobe, pozn.)“, ústavný súd považuje za relevantnú tú časť odôvodnenia

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ tvrdí, že „K výsledkom svojho právneho názoru sa vyšší

súdny úradník dopracoval skoro po 70 dňoch od podania žiadosti exekútora na súd

namiesto 15 dní a odvolací súd KS Trnava po ďalších 13 mesiacoch a to aj napriek

viacerým žiadostiam oprávneného z dôvodu akútnej hrozby vzniknutých škôd o procesný

postup. Uvedeným konaním došlo k porušeniu práva občana SR na primeraný a zákonný

postup vo veci, predvídateľnosť rozhodnutia a porušenie práva občana SR na právnu

ochranu.“. Sťažovateľ tým zjavne namieta porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez prieťahov podľa .

Ústavný súd sa vo vzťahu k namietanej neprimeranej dĺžke konania pred krajským

súdom pridržiava svojej doterajšej rozhodovacej činnosti (napr. ), podľa

ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. ). Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri

Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. marca 2009).

Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2

).

So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti v celom rozsahu nebolo potrebné zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013