Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 477/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013

predbežne a podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov prerokoval návrh Ing. V. T., B., zastúpeného

advokátom JUDr. A. B., K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/56/13-K z 25. júna 2013 a takto

rozhodol:

Návrh Ing. V. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/56/13-K z 25.

júna 2013 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. augusta

2013 doručený návrh Ing. V. T. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. VP/56/13-K z 25. júna 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ vykonával v roku 2012

funkciu člena Dozornej rady L., štátny podnik. Napadnutým rozhodnutím mal výbor

rozhodnúť tak, že navrhovateľ „porušil ústavného

s tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona a preto mi uložil v súlade s čl. 9

ods. 10 písm. a) pokutu vo výške 805 €“.

Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie výboru za „rozporné so samotným

ústavným o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v platnom znení“. Poukazuje pritom na skutočnosť,

že „rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 376/2012-100 zo

dňa 8. 6. 2012 som bol odvolaný z verejnej funkcie člena dozornej rady L. š. p. Predmetné

rozhodnutie mi bolo doručené 15. 6. 2012. Týmto dňom zanikla moja funkcia člena

dozornej rady. Rozpor napadnutého rozhodnutia vidím v porušení ustanovenia čl. 9 ods. 12

ústavného nakoľko podľa môjho názoru Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií mal konanie voči mne zastaviť a per

analogiam použiť ustanovenie posledná veta ústavného Z.

z.“.

Navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal takéto rozhodnutie:

„Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/56/13-K zo dňa 25.6.2013.“

II.

Podľa ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

(ďalej len „ústavný zákon“) môže dotknutý verejný funkcionár podať návrh na preskúmanie

rozhodnutia výboru na ústavnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa

odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému

funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.

Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa konanie

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý

vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia č. k. PLz. -3 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa

na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona vzťahuje § 25 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

V danom prípade navrhovateľ nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím poukazujúc

na zánik jeho funkcie člena dozornej rady v L., štátny podnik, ešte v roku 2012, a to

rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.

376/2012-100 z 8. júna 2012.

Výbor napadnutým rozhodnutím rozhodol, že navrhovateľ ako bývalý člen dozornej

rady označeného štátneho podniku „tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov v znení ústavného v lehote stanovenej v tomto článku,

porušil povinnosť ustanovenú v ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. (odvolaný z verejnej funkcie 15. 6. 2012, oznámenie za rok 2012 mal

podať do 31. 3. 2013, oznámenie do dnešného dňa nepodal)“. Pre uvedené porušenie

povinnosti výbor ďalej navrhovateľovi uložil „v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov v znení ústavného pokutu v sume zodpovedajúcej

mesačnému platu verejného funkcionára, a to vo výške 805 EUR, ktorú je povinný uhradiť

do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“.

Výbor pri svojom rozhodnutí vychádzal z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorý

ustanovuje verejným funkcionárom vymenovaným v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona

povinnosť do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 tohto ústavného zákona. Napriek tomu

navrhovateľ, ktorý bol odvolaný z verejnej funkcie 15. júna 2012 a mal povinnosť podať

predmetné oznámenie za rok 2012 do 31. marca 2013, ho do dnešného dňa nepodal. Po

oboznámení sa s touto skutočnosťou výbor uznesením č. 192 z 23. mája 2013 začal proti

menovanému konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona.

Navrhovateľ sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom z 8. júna 2013, v ktorom

navrhol konanie proti jeho osobe zastaviť z dôvodu, že od 4. januára 2013 a aj v súčasnosti

je uznaný za práceneschopného a predmetné oznámenie nebol schopný podať pre

nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si sám neprivodil. S poukazom na odvolanie z funkcie

člena dozornej rady bol toho názoru, že per analógiám prichádzalo do úvahy zastavenie

konania podľa čl. 9 ods. 12 poslednej vety ústavného zákona.

Po uvedení znenia čl. 9 ods. 6 a 12 ústavného zákona dospel výbor k záveru,

že „vyjadrenie verejného funkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by

výbor mohol na uvádzané skutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť

verejného funkcionára zodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov. Z tohto dôvodu

prijal uznesenie, ktorým sa menovanému Ing. V. T., bývalému členovi dozornej rady L., š. p.

ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške

jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného

zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 25. júna 2013 schválené uznesením č. 251.“

Rozhodnutie o uloženej pokute výbor odôvodnil znením čl. 9 ods. 15 a 16 ústavného zákona

vychádzajúc zo zistenia, že navrhovateľovi, ktorému bola vyplatená odmena za výkon

funkcie v roku 2012 v sume menšej ako priemerná nominálna mzda v hospodárstve

Slovenskej republiky, je možné podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona uložiť pokutu len vo

výške priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2012, čo

v danom prípade predstavovalo sumu 805 €.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona sa tento zákon vzťahuje na funkcie

riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie

ustanovuje štát.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným funkcionárom na účely tohto

ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8

a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala

verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa

skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo

dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých

vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,

ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko

a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé

údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie

verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie

a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu

podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume

zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti

podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo

nepravdivé údaje, orgán podľa odseku 1 rozhodne o zastavení konania. Na prijatie platného

rozhodnutia o zastavení konania je potrebná najmenej trojpätinová väčšina prítomných

členov orgánu, ktorý konanie uskutočňuje; také rozhodnutie je konečné. Konanie sa zastaví

aj vtedy, ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá svojej

funkcie.

Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona v prípade, ak mesačný plat verejného

funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší ako

priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za

predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa za mesačný plat

považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za

uplynulý kalendárny rok.

Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu nezbavuje verejného funkcionára

povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 z titulu každej verejnej funkcie, ktorú

v rozhodnom období zastáva. Výnimkou je prípad ustanovený v čl. 7 ods. 3 ústavného

zákona (ak je verejný funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo

je opätovne zvolený alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom

roku oznámenie podľa odseku 1, nie je povinný ho podať opätovne), ktorý však má význam

iba pre prípadnú kumuláciu povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie do 30 dní

odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a jeho povinnosti podať oznámenie

do 31. marca príslušného kalendárneho roka. O takýto prípad však u navrhovateľa nejde.

Ústavný súd ďalej poukazuje na zjednocujúce stanovisko prijaté uznesením č. k.

PLz. 1/2010-10 zo 7. júla 2010 vo veci zjednotenia odchylných právnych názorov senátov,

podľa ktorého „verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať

oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona... za dobu výkonu funkcie v kalendárnom

roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie do 31. marca nasledujúceho kalendárneho

roku“. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

je preveriť plnenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ústavný zákon tak

ustanovuje povinnosti počas aktívneho výkonu funkcie po jeho skončení vrátane

tzv. postzamestnaneckých povinností (typicky čl. 8 ústavného zákona). Počas celého

obdobia a v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť dodržiavaný ústavný

zákon, a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované. Preto je rozumné, že

verejný funkcionár je po ukončení aktívneho výkonu funkcie povinný urobiť oznámenie aj

za dobu výkonu funkcie v poslednom kalendárnom roku výkonu funkcie, a to do 31. marca

nasledujúceho kalendárneho roku. Samozrejme, funkcionára už nemožno sankcionovať

stratou funkcie, ale ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pozná aj sankcie finančné.

Ak by kontrolný orgán (v predmetnej veci výbor) zistil, že v čase aktívneho výkonu funkcie

došlo k porušeniu povinností podľa ústavného zákona, môže verejnému funkcionárovi

uložiť tam stanovenú pokutu.

Ústavný súd sa cíti viazaný ním samým formulovanou požiadavkou na dôsledné

rešpektovanie jedného zo základných hodnotových princípov právneho štátu, a to princípu

právnej istoty [( ), napr. ], ktorého neopomenuteľným

komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka,

aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala

rovnaká odpoveď (napr. , , ), teda to, že obdobné

situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

Z citovaných ustanovení ústavného zákona vyplýva, že úlohou výboru v konaní pred

ním vedenom je výlučne posúdenie riadneho a včasného splnenia povinností uložených

ústavným zákonom alebo iným osobitným zákonom dotknutým verejným funkcionárom.

Tomu zodpovedá aj koncept prieskumnej právomoci ústavného súdu, keďže podľa § 73b

ods. 3 ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného

funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením

potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom

zruší.

Predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu

rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je teda iba posúdenie

konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami

ústavného zákona. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v

tomto konaní - zrušením namietaného rozhodnutia výboru (ak senát ústavného súdu po jeho

preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom)

alebo potvrdením rozhodnutia výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu

k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom).

Pravdaže, ústavný súd neopomína skutočnosť, že v priebehu svojej rozhodovacej

činnosti podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy tretej časti už

uviedol, že sa v tomto konaní nemôže v niektorých osobitných prípadoch obmedziť iba

na posúdenie otázky, či navrhovateľ ako verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7

alebo čl. 8 ústavného zákona uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo či porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom

(). „Osobitosť“ však identifikoval v porušení procesných zásad zaručujúcich

právo na spravodlivý proces garantované a nasledujúcimi Slovenskej

republiky, keď výbor pristúpil k vyvodeniu zodpovednosti voči verejnému funkcionárovi,

ktorý sa pred hlasovaním o rozhodnutí podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona vzdal svojej

funkcie. Ústavný súd potom v danej kauze zistil rozpor postupu výboru s poslednou vetou

čl. 9 ods. 12 ústavného zákona (obdobne ).

O takýto prípad však u navrhovateľa nejde. Ústavný súd konštatuje, že zastavenie

konania na podklade rovnakých alebo obdobných skutkových okolností prípadu iného

verejného funkcionára nepochybne môže za určitých okolností (napr. pri absencii náležitého

odôvodnenia) nastoľovať závažné otázky týkajúce sa rovnosti prístupu výboru

k posudzovaniu pochybení verejných funkcionárov, to ale nemá žiaden dopad

na dokazovaním ustálený a aj samotným navrhovateľom potvrdený fakt, že ústavným

zákonom vyžadované oznámenie riadne a včas nepodal, a tak porušil čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona. Pokiaľ navrhovateľ namieta možnosť zastavenia konania podľa čl. 9 ods. 12

poslednej vety ústavného zákona, ústavný súd uvádza, že označená veta tohto ustanovenia

na daný prípad nedopadá, keďže navrhovateľ tiež namietal, že výbor mal konanie zastaviť

a aplikovať na daný prípad, pretože pred začatím konania (ani pred hlasovaním o rozhodnutí

podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona) sa navrhovateľ svojej verejnej funkcie nevzdal, ale bol

z nej odvolaný 15. júna 2012 (podobne ). Takáto námietka je preto pre

posúdenie navrhovateľovej veci nedôvodná. Naopak, zo zisteného skutkového stavu

vyplýva, že hoci v roku 2012 vykonával verejnú funkciu (člen dozornej rady štátneho

podniku), oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 31. marca 2013 výboru

nepodal, a preto je záver, že navrhovateľ porušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, vyjadrený

v namietanom rozhodnutí vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným

súdom (pozri tiež , a ). Zjavná

neopodstatnenosť posudzovaného návrhu vyplýva nepochybne z toho, že konanie

navrhovateľa bolo v rozpore s právami a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom,

čo ústavný súd nemohol prehliadnuť, a tak návrh navrhovateľa už pri jeho predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený a napadnuté rozhodnutie výboru podľa §

73b ods. 3 prvej vety potvrdil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľa po predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013