Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 46/2011
PDF · 195.02 KB
No categories available
I. ÚS 46/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011
predbežne prerokoval návrh Ing. F. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., na
preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií sp. zn. VP/31/10-K zo 14. septembra 2010, za účasti Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, a takto
rozhodol:
Návrh Ing. F. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 23. novembra
2010 doručený a 29. decembra 2010 doplnený návrh Ing. F. M. (ďalej len „navrhovateľ“) na
preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/31/10-K zo 14. septembra 2010 (ďalej len „namietané
rozhodnutie“).
2. Z návrhu a jeho doplnenia vyplýva, že namietaným rozhodnutím uložil výbor
navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi (členovi Dozornej rady štátneho podniku L.
U.) pokutu v sume 4 467 € a povinnosť zanechať výkon živnostenskej činnosti „Ing. F. M.
– R.“, a to na základe oznámenia navrhovateľa „predkladaného podľa čl. 7 Ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. za rok 2009“ výboru, že vykonáva živnostenskú činnosť. Podľa
názoru navrhovateľa namietané rozhodnutie „vychádza z nesprávne zisteného skutkového
stavu a z nesprávneho právneho názoru o existencii rozporu záujmov“ chránených
ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Po
odcitovaní čl. 1 a 3 ústavného zákona navrhovateľ uviedol, že „je... nesprávna konštatácia
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že už samotné uvedenie činnosti v živnostenskom
registri pri obchodnom mene navrhovateľa je v rozpore s čl. 5 ods. 2 Ústavného zákona,
a to bez ohľadu na to, či činnosti uvedené vo výpise navrhovateľ vykonáva odplatne,
bezodplatne, alebo ich nevykonáva vôbec, pričom je tiež nesprávny výklad zákona v § 2
Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, o tom, čo je podnikaním, ako to
interpretuje Výbor... v napadnutom rozhodnutí“. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že
„v liste zo dňa 28. 4. 2010 adresovanom Výboru..., podal vysvetlenie v tom smere, že firma
pod obchodným menom Ing. F. M. – R. nevykonáva inú činnosť okrem činnosti stavebného
dozoru. Výkon činnosti stavebného dozoru u navrhovateľa je len sporadický, nepredstavuje
pre neho pravidelnú činnosť za účelom zisku, nie je ho preto možné posúdiť ako
podnikanie... Je tiež... v rozpore s dobrými mravmi a zdravým úsudkom, ak by účasť
v dozornej rade štátneho podniku, za ktorú je poskytovaná odmena 1.500,- EUR ročne
a výkon tejto činnosti je účasť na zasadaní 4x v roku, mala znamenať a priori bez
akéhokoľvek ďalšieho posudzovania pre verejného funkcionára striktný zákaz akejkoľvek
činnosti napríklad aj zo zamestnania vykonávanej za účelom dosiahnutia príjmu na obživu
jeho a jeho rodiny. Pri takomto striktnom a zúženom výklade nezlučiteľnosti funkcie
verejného činiteľa s výkonom iných zamestnaní a činností by členstvo v dozornej rade
štátneho podniku (akéhokoľvek) mohli vykonávať len nepracujúci dôchodcovia
a dobrovoľne nezamestnaní občania.“.
3. S odvolaním sa na uvedené dôvody navrhovateľ žiada, „aby Ústavný súd...
napadnuté rozhodnutie Výboru... č. VP/31/10-K zo... 14. 09. 2010, zrušil v celom rozsahu“.
4. V rámci prípravy na predbežné prerokovanie veci sa k návrhu vyjadril výbor, a to
stanoviskom sp. zn. VP 31/10-K z 9. decembra 2010 a z 12. januára 2011. V podstatnom
uviedol: „S uvedeným názorom... nesúhlasíme a tvrdíme, že výbor v predmetnej veci
rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne... Na námietku
navrhovateľa, že výbor potrestal verejného funkcionára za to, že má v živnostenskom liste
zapísaných deväť činností (okrem činnosti stavebného dozoru), ktoré nevykonáva
uvádzame, že výbor vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu... IV. ÚS
263/09-29... výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) je
podnikateľská činnosť (podnikanie), ktorú môžu vykonávať nielen fyzická osoba
(živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon
živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto
osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne
jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu... takže je namieste, že výbor považoval samotnú
existenciu funkčného živnostenského oprávnenia za porušenie čl. 5 ústavného zákona.
K námietke, že výbor rozhodol bez ohľadu na ročný príjem z uvedených činností
vychádzame taktiež z citovaného uznesenia Ústavného súdu..., ktorý dospel k názoru, že...
pre posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či
verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či
v rozhodnom období podnikal...
Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období (rok 2009) verejný funkcionár bol
držiteľom živnostenského oprávnenia, i keď činnosti uvedené v živnostenskom liste ako
viedol navrhovateľ nevykonával, a teda bol považovaný za podnikateľa podľa § 2 ods. 2
písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka... Podľa cit. ustanovenia... je
podnikateľom okrem iného osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia...
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií č. VP/31/10-K zo 14. septembra 2010 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu
trov konania.“
II.
5. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať
návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavnom súde v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo
funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo
rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie
rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní
odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom
upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh
verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí
napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 73b ods. 1 zákona
o ústavnom súde je účastníkom konania navrhovateľ a výbor. Podľa § 73b ods. 2 zákona
o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
8. Z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/31/10-K ústavný súd zistil, že ešte pred začatím
konania výbor listom z 9. apríla 2010 požiadal navrhovateľa o vysvetlenie podľa čl. 7 ods. 6
ústavného zákona. Navrhovateľ na list výboru reagoval „vysvetlením“ z 28. apríla 2010.
Následne výbor uznesením č. 8 z 5. augusta 2010 začal proti navrhovateľovi konanie podľa
čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona, keďže považoval zistený stav za rozporný s čl. 5 ods.
2 ústavného zákona; súčasne požiadal navrhovateľa o stanovisko, avšak bezvýsledne.
V tomto ohľade výbor konštatoval, že „z priloženej prílohy bolo preukázané, že vo výpise
zo živnostenského registra č. 707-12768 zo dňa 26. 4. 2004 je uvedených celkom 9 činností
a výkon stavebného dozoru je len jednou z nich. V súlade s § 2 zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní... ide jednoznačne o podnikanie, ktoré je v rozpore s čl. 5
ústavného zákona a to bez ohľadu na to, či činnosti uvedené vo výpise zo živnostenského
registra vykonáva odplatne, bezodplatne alebo ich nevykonáva vôbec.“.
9. Následne výbor prijal namietané rozhodnutie, ktorým uložil navrhovateľovi v súlade
s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu v sume 4 467 € a v súlade s čl. 9 ods. 6 a 7
ústavného zákona povinnosť zanechať výkon živnostenskej činnosti „Ing. F. M. –R.“.
Uvedené rozhodnutie bolo schválené uznesením výboru č. 33 zo 14. septembra 2010.
10. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti možno konštatovať, že navrhovateľove
argumenty vo svojej podstate spočívajú v tom, že rozhodnutie výboru „vychádza
z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho názoru o existencii
rozporu záujmov“.
11. Ako vyplýva z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet tohto konania,
v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu výboru, je jednoznačne obmedzený výlučne na posúdenie konania
navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými
ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku
tohto konania je konanie verejného funkcionára, ktorý je povinný plniť povinnosti
vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším krokom
determinujúcim konanie ústavného súdu o opravnom prostriedku je konkrétne rozhodnutie
výboru, a v neposlednom rade je ním návrh navrhovateľa, ktorým žiada, aby ústavný súd
napadnuté rozhodnutie preskúmal.
12. Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár nesmie vykonávať
funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára
podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona verejný
funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom
riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na
výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný
funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať
len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok. Podľa čl. 5 ods. 6 ústavného
zákona ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1
písm. p) a r). Zákaz podľa odseku 2 druhej vety sa nevzťahuje na starostov obcí. Podľa čl. 5
ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak verejný funkcionár vykonáva
funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej
funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu,
zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon
smerujúci k jej skončeniu.
13. V danom prípade je pre posúdenie námietky navrhovateľa kľúčová ústavne
konformná interpretácia ustanovenia čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona („Verejný
funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať
len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.“) v kontexte so skutočnosťou, že
navrhovateľ podľa zistenia výboru vykonával v rozhodnom období podnikateľskú činnosť
na základe živnostenského oprávnenia (ako živnostník, čo navrhovateľ nespochybňuje), t. j.
najmä odpoveď na otázku, či text za bodkočiarkou ustanovujúci výnimky zo všeobecného
zákazu podnikania možno uplatniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom, ktorí paralelne
s výkonom verejnej funkcie vykonávajú aj podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia (živnostníkov).
14. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná
činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom
dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba
(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom;
povolenie na prevádzkovanie živnosti sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto
zákonom.
Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu
prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.
Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za
účelom dosiahnutia zisku.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona
je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
15. Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu nepochybne
vyplýva, že výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) je
podnikateľská činnosť (podnikanie), ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba
(živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon
živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto
osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne
jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel
k záveru, že výbor v namietanom rozhodnutí správne interpretoval a aplikoval čl. 5
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a preto ani táto námietka navrhovateľa
nezakladá dôvod na jeho zrušenie.
16. Z už citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona tiež vyplýva, že pre
posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či
verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či
v rozhodnom období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že v rozhodnom období podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe
živnostenského oprávnenia vykonával/nezanechal, a preto je záver výboru o tom, že
navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, vyjadrený v namietanom rozhodnutí
vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným súdom (pozri tiež
17. Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva v podstate z toho, že jeho
odôvodneniu chýba relevantná argumentácia v tom smere, že by konanie navrhovateľa
nebolo v rozpore s právami a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom, a teda
neuvádza žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol kvalifikovať
ako relevantné v rámci konania podľa § 73a zákona o ústavnom súde. Z toho dôvodu
ústavný súd návrh už po jeho predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne
neopodstatnený.
18. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľa po predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2011