Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 46/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011

predbežne prerokoval návrh Ing. F. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., na

preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. VP/31/10-K zo 14. septembra 2010, za účasti Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, a takto

rozhodol:

Návrh Ing. F. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 23. novembra

2010 doručený a 29. decembra 2010 doplnený návrh Ing. F. M. (ďalej len „navrhovateľ“) na

preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/31/10-K zo 14. septembra 2010 (ďalej len „namietané

rozhodnutie“).

2. Z návrhu a jeho doplnenia vyplýva, že namietaným rozhodnutím uložil výbor

navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi (členovi Dozornej rady štátneho podniku L.

U.) pokutu v sume 4 467 € a povinnosť zanechať výkon živnostenskej činnosti „Ing. F. M.

– R.“, a to na základe oznámenia navrhovateľa „predkladaného podľa čl. 7 Ústavného

za rok 2009“ výboru, že vykonáva živnostenskú činnosť. Podľa

názoru navrhovateľa namietané rozhodnutie „vychádza z nesprávne zisteného skutkového

stavu a z nesprávneho právneho názoru o existencii rozporu záujmov“ chránených

ústavným o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Po

odcitovaní čl. 1 a 3 ústavného zákona navrhovateľ uviedol, že „je... nesprávna konštatácia

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že už samotné uvedenie činnosti v živnostenskom

registri pri obchodnom mene navrhovateľa je v rozpore s čl. 5 ods. 2 Ústavného zákona,

a to bez ohľadu na to, či činnosti uvedené vo výpise navrhovateľ vykonáva odplatne,

bezodplatne, alebo ich nevykonáva vôbec, pričom je tiež nesprávny výklad zákona v § 2

o živnostenskom podnikaní, o tom, čo je podnikaním, ako to

interpretuje Výbor... v napadnutom rozhodnutí“. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že

„v liste zo dňa 28. 4. 2010 adresovanom Výboru..., podal vysvetlenie v tom smere, že firma

pod obchodným menom Ing. F. M. – R. nevykonáva inú činnosť okrem činnosti stavebného

dozoru. Výkon činnosti stavebného dozoru u navrhovateľa je len sporadický, nepredstavuje

pre neho pravidelnú činnosť za účelom zisku, nie je ho preto možné posúdiť ako

podnikanie... Je tiež... v rozpore s dobrými mravmi a zdravým úsudkom, ak by účasť

v dozornej rade štátneho podniku, za ktorú je poskytovaná odmena 1.500,- EUR ročne

a výkon tejto činnosti je účasť na zasadaní 4x v roku, mala znamenať a priori bez

akéhokoľvek ďalšieho posudzovania pre verejného funkcionára striktný zákaz akejkoľvek

činnosti napríklad aj zo zamestnania vykonávanej za účelom dosiahnutia príjmu na obživu

jeho a jeho rodiny. Pri takomto striktnom a zúženom výklade nezlučiteľnosti funkcie

verejného činiteľa s výkonom iných zamestnaní a činností by členstvo v dozornej rade

štátneho podniku (akéhokoľvek) mohli vykonávať len nepracujúci dôchodcovia

a dobrovoľne nezamestnaní občania.“.

3. S odvolaním sa na uvedené dôvody navrhovateľ žiada, „aby Ústavný súd...

napadnuté rozhodnutie Výboru... č. VP/31/10-K zo... 14. 09. 2010, zrušil v celom rozsahu“.

4. V rámci prípravy na predbežné prerokovanie veci sa k návrhu vyjadril výbor, a to

stanoviskom sp. zn. VP 31/10-K z 9. decembra 2010 a z 12. januára 2011. V podstatnom

uviedol: „S uvedeným názorom... nesúhlasíme a tvrdíme, že výbor v predmetnej veci

rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne... Na námietku

navrhovateľa, že výbor potrestal verejného funkcionára za to, že má v živnostenskom liste

zapísaných deväť činností (okrem činnosti stavebného dozoru), ktoré nevykonáva

uvádzame, že výbor vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu... IV. ÚS

263/09-29... výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) je

podnikateľská činnosť (podnikanie), ktorú môžu vykonávať nielen fyzická osoba

(živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon

živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto

osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne

jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu... takže je namieste, že výbor považoval samotnú

existenciu funkčného živnostenského oprávnenia za porušenie čl. 5 ústavného zákona.

K námietke, že výbor rozhodol bez ohľadu na ročný príjem z uvedených činností

vychádzame taktiež z citovaného uznesenia Ústavného súdu..., ktorý dospel k názoru, že...

pre posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či

verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či

v rozhodnom období podnikal...

Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období (rok 2009) verejný funkcionár bol

držiteľom živnostenského oprávnenia, i keď činnosti uvedené v živnostenskom liste ako

viedol navrhovateľ nevykonával, a teda bol považovaný za podnikateľa podľa § 2 ods. 2

písm. b) ... Podľa cit. ustanovenia... je

podnikateľom okrem iného osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia...

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií č. VP/31/10-K zo 14. septembra 2010 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu

trov konania.“

II.

5. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať

návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavnom súde v lehote 30 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo

funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo

rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie

rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní

odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom

upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa pripojí

napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 73b ods. 1 zákona

o ústavnom súde je účastníkom konania navrhovateľ a výbor. Podľa § 73b ods. 2 zákona

o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

8. Z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/31/10-K ústavný súd zistil, že ešte pred začatím

konania výbor listom z 9. apríla 2010 požiadal navrhovateľa o vysvetlenie podľa čl. 7 ods. 6

ústavného zákona. Navrhovateľ na list výboru reagoval „vysvetlením“ z 28. apríla 2010.

Následne výbor uznesením č. 8 z 5. augusta 2010 začal proti navrhovateľovi konanie podľa

čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona, keďže považoval zistený stav za rozporný s čl. 5 ods.

2 ústavného zákona; súčasne požiadal navrhovateľa o stanovisko, avšak bezvýsledne.

V tomto ohľade výbor konštatoval, že „z priloženej prílohy bolo preukázané, že vo výpise

zo živnostenského registra č. 707-12768 zo dňa 26. 4. 2004 je uvedených celkom 9 činností

a výkon stavebného dozoru je len jednou z nich. V súlade s

o živnostenskom podnikaní... ide jednoznačne o podnikanie, ktoré je v rozpore s čl. 5

ústavného zákona a to bez ohľadu na to, či činnosti uvedené vo výpise zo živnostenského

registra vykonáva odplatne, bezodplatne alebo ich nevykonáva vôbec.“.

9. Následne výbor prijal namietané rozhodnutie, ktorým uložil navrhovateľovi v súlade

s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu v sume 4 467 € a v súlade s čl. 9 ods. 6 a 7

ústavného zákona povinnosť zanechať výkon živnostenskej činnosti „Ing. F. M. –R.“.

Uvedené rozhodnutie bolo schválené uznesením výboru č. 33 zo 14. septembra 2010.

10. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti možno konštatovať, že navrhovateľove

argumenty vo svojej podstate spočívajú v tom, že rozhodnutie výboru „vychádza

z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho názoru o existencii

rozporu záujmov“.

11. Ako vyplýva z , predmet tohto konania,

v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu výboru, je jednoznačne obmedzený výlučne na posúdenie konania

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku

tohto konania je konanie verejného funkcionára, ktorý je povinný plniť povinnosti

vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším krokom

determinujúcim konanie ústavného súdu o opravnom prostriedku je konkrétne rozhodnutie

výboru, a v neposlednom rade je ním návrh navrhovateľa, ktorým žiada, aby ústavný súd

napadnuté rozhodnutie preskúmal.

12. Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár nesmie vykonávať

funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára

podľa a zákonov. Podľa ústavného zákona verejný

funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom

riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na

výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný

funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať

len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok. Podľa čl. 5 ods. 6 ústavného

zákona ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1

písm. p) a r). Zákaz podľa odseku 2 druhej vety sa nevzťahuje na starostov obcí. Podľa čl. 5

ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak verejný funkcionár vykonáva

funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej

funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu,

zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon

smerujúci k jej skončeniu.

13. V danom prípade je pre posúdenie námietky navrhovateľa kľúčová ústavne

konformná interpretácia ustanovenia čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona („Verejný

funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať

len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.“) v kontexte so skutočnosťou, že

navrhovateľ podľa zistenia výboru vykonával v rozhodnom období podnikateľskú činnosť

na základe živnostenského oprávnenia (ako živnostník, čo navrhovateľ nespochybňuje), t. j.

najmä odpoveď na otázku, či text za bodkočiarkou ustanovujúci výnimky zo všeobecného

zákazu podnikania možno uplatniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom, ktorí paralelne

s výkonom verejnej funkcie vykonávajú aj podnikateľskú činnosť na základe

živnostenského oprávnenia (živnostníkov).

14. Podľa o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná

činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom

dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba

(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom;

povolenie na prevádzkovanie živnosti sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto

zákonom.

Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu

prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.

Podľa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za

účelom dosiahnutia zisku.

Podľa podnikateľom podľa tohto zákona

je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

15. Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu nepochybne

vyplýva, že výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) je

podnikateľská činnosť (podnikanie), ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba

(živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon

živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto

osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne

jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel

k záveru, že výbor v namietanom rozhodnutí správne interpretoval a aplikoval čl. 5

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a preto ani táto námietka navrhovateľa

nezakladá dôvod na jeho zrušenie.

16. Z už citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona tiež vyplýva, že pre

posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či

verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či

v rozhodnom období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu

vyplýva, že v rozhodnom období podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe

živnostenského oprávnenia vykonával/nezanechal, a preto je záver výboru o tom, že

navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, vyjadrený v namietanom rozhodnutí

vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným súdom (pozri tiež

).

17. Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva v podstate z toho, že jeho

odôvodneniu chýba relevantná argumentácia v tom smere, že by konanie navrhovateľa

nebolo v rozpore s právami a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom, a teda

neuvádza žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol kvalifikovať

ako relevantné v rámci konania podľa . Z toho dôvodu

ústavný súd návrh už po jeho predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnený.

18. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľa po predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011