Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PLz. ÚS 1/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLz. -22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. februára 2017 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľudmily

Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza

a Rudolfa Tkáčika podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov o zjednotení odchylných právnych názorov senátov

Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa posúdenia zákazu podnikať

vyplývajúceho z druhej vety ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov prijal toto

s t a n o v i s k o :

Návrh sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie vo veci vedenej pod sp. zn.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. októbra

2016 doručený návrh Mgr. Igora Matoviča, (ďalej len

„navrhovateľ Matovič“), zastúpeného KADUC & PARTNERS s. r. o., Vajanského 40,

Trnava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, ktorým sa domáha

preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“ alebo „výbor“) č. /K

zo 16. júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaného v konaní o ochrane

verejného záujmu podľa ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“). Z návrhu

vyplýva, že výbor v napadnutom rozhodnutí rozhodol, že navrhovateľ Matovič porušil

povinnosť podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona tým, že v období od 10. augusta 2013

do 2. septembra 2013 podnikal pod obchodným menom „Mgr. Igor Matovič –

regionPRESS“, a uložil mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu

vo výške 11 766 €.

Jedným z kľúčových právnych problémov nastolených návrhom navrhovateľa

Matoviča je výklad slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“ použitého

v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v kontexte

s právnymi dôsledkami porušenia tohto zákazu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyplýva,

že rozhodujúcou pre prijatie záveru o porušení zákazu vyplývajúceho z čl. 5 ods. 2 druhej

vety ústavného zákona bola vo veci navrhovateľa Matoviča skutočnosť, že nemal

v rozhodnom období pozastavenú živnostenskú činnosť v súlade s príslušným ustanovením

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor

pre nezlučiteľnosť funkcií sa s obranou navrhovateľa Matoviča, že neporušil zákaz

ustanovený v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

(„Verejný funkcionár nesmie podnikať...“), založenou v podstate na tvrdení, že „osoba,

ktorá má živnostenské oprávnenie nevypovedá o tom, či aj reálne živnosť prevádzkuje“,

nestotožnil a vysporiadal sa s ňou tak, že „poukázal v rámci dokazovania poukazom

na rozhodnutie ústavného súdu č. -12 zo dňa 3. apríla 2012“, v ktorom sa

okrem iného uvádza, že „... ústavný zákon neumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní

zohľadniť, či verený funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto

činnosti dosahoval príjem alebo zisk...“.

Navrhovateľ Matovič vo svojom návrhu vyslovuje nesúhlas s argumentáciou výboru

pre nezlučiteľnosť funkcií. Podľa jeho presvedčenia sa výbor mal zaoberať «systematickým

výkladom pojmu „podnikanie“, a to aj napriek existujúcemu uzneseniu ÚS SR sp. zn.

», argumentujúc okrem iného aj tým, že «v Ústavnom zákone absentuje

legálna definícia pojmu „podnikanie“...». Poukazujúc na dikciu § 2 ods. 1 Obchodného

zákonníka, ako aj § 2 živnostenského zákona, ktoré obsahujú legálnu definíciu pojmu

„podnikanie“, resp. pojmu „živnosť“, navrhovateľ Matovič zvýrazňuje potrebu zaoberať sa

pri výklade slovného spojenia „nesmie podnikať“ použitého v ústavnom zákone o ochrane

verejného záujmu aj „aktívnym aspektom podnikania“ a v tejto súvislosti tvrdí, že

„korektný právny výklad predmetných ustanovení Ústavného zákona – teda gramatický

a systematický výklad, ktorý zohľadňuje aj aktívny aspekt podnikania v zmysle relevantných

ustanovení – nielen umožňuje Výboru skúmať, či verejný funkcionár

aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto činnosti dosahoval príjme alebo

zisk, ale mu takýto postup prikazuje“.

Návrh navrhovateľa Matoviča bol v súlade s platným rozvrhom práce ústavného súdu

pridelený II. senátu ústavného súdu (sudca spravodajca Ladislav Orosz), ktorý tento návrh

predbežne prerokoval a uznesením č. k. -19 z 27. októbra 2016 ho prijal

na ďalšie konanie. V súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci samej II. senát ústavného

súdu zistil, že senáty ústavného súdu sa s právnym problémom, ktorý tvorí podstatnú časť

argumentácie navrhovateľa Matoviča (porušenie zákazu podnikať vyplývajúceho z čl. 5

ods. 2 druhej vety ústavného zákona) už viackrát zaoberali, pričom s niektorými závermi,

ktoré v tejto súvislosti príslušné senáty ústavného súdu formulovali, sa II. senát ústavného

súdu nevie stotožniť.

Keďže II. senát ústavného súdu dospel v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou k inému právnemu názoru, ako sú právne názory vyjadrené v rozhodnutiach

iných senátov ústavného súdu, bol povinný v zmysle § 6 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných

právnych názorov. Na tento účel II. senát ústavného súdu uznesením sp. zn.

zo 4. novembra 2016 konanie o návrhu navrhovateľa Matoviča prerušil a sudcovi

spravodajcovi uložil vypracovať a predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie

odchylných právnych názorov podľa vo vzťahu k výkladu

slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“ použitého v druhej vete čl. 5

ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

II.

Všeobecné východiská

(relevantná právna úprava)

Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu okrem iného upravuje konanie vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej aj „konanie vo veci

ochrany verejného záujmu“), ktoré v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. a) tohto ústavného zákona

vykonáva výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ak ide o verejných funkcionárov uvedených

v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk), teda aj poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky [čl. 2 ods. 1 písm. b) ústavného zákona].

V zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v tomto konaní preukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo

nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo

opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,

odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť

zaplatiť pokutu podľa odseku 10. V súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona

za porušenie povinnosti podľa čl. 5 sa ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej šesťnásobku

mesačného platu verejného funkcionára.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo

dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,

okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať;

to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom

ustanovených podmienok.

Podľa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa podnikateľom podľa tohto zákona

je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa § 2 živnostenského zákona živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná

samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku

a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba

(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom;

povolenie na prevádzkovanie živnosti sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto

zákonom.

Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu

prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.

Podľa § 57 ods. 4 živnostenského zákona podnikateľ môže oznámiť miestne

príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky

pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia

o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení

uvedený neskorší deň, týmto dňom.

Podľa § 57 ods. 5 živnostenského zákona po pozastavení prevádzkovania živnosti

podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia

prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia

prevádzkovania živnosti.

Podľa § 57 ods. 6 živnostenského zákona pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie

ako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky.

III.

Výklad slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať“ v doterajšej

judikatúre ústavného súdu

Otázkou porušenia zákazu podnikať vyplývajúceho z čl. 5 ods. 2 druhej vety

ústavného zákona sa ústavný súd zaoberal už vo viacerých konaniach podľa čl. 10 ods. 2

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu; konkrétne ide o konania vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktoré vyústili do vydania rozhodnutí sp. zn.

z 25. septembra 2009, sp. zn. zo 4. mája 2010, sp. zn.

z 21. októbra 2010, sp. zn. z 3. februára 2011 a sp. zn.

z 3. apríla 2012.

Aj keď navrhovateľ Matovič vo svojom návrhu (ako aj výbor pre nezlučiteľnosť

funkcií v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) poukazuje na právny názor vyslovený

v uznesení sp. zn. z 3. apríla 2012, považoval II. senát ústavného súdu

za potrebné analyzovať právne názory, v ktorých sa senáty ústavného súdu priamo alebo

aspoň nepriamo vyjadrili k porušeniu zákazu podnikať vyplývajúceho z druhej vety čl. 5

ods. 2 ústavného zákona vo všetkých už uvedených rozhodnutiach.

III.1 Konanie vedené pod sp. zn.

Predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. bolo

preskúmanie rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/48/08-K

z 3. decembra 2008, v ktorom výbor rozhodol o porušení čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného

zákona, ku ktorému došlo tým, že navrhovateľ „v období, keď vykonával funkciu člena

dozornej rady Lesy Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica vykonával súčasne činnosť

živnostníka podľa živnostenského zákona podľa živnostenského oprávnenia...“. Výbor

pre nezlučiteľnosť funkcií v odôvodnení označeného rozhodnutia konštatoval, že nemá

pochybnosť o tom, že verejný funkcionár „... za podnikateľskú činnosť poberá odmenu...

a teda porušil zákaz podnikať, ako je to uvedené v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, keďže

živnosť je podľa o živnostenskom podnikaní v znení neskorších

predpisov podnikateľskou činnosťou (činnosť za účelom dosiahnutia zisku).“. Ústavný súd

návrh navrhovateľa predbežne prerokoval, uznesením č. k. -16 z 23. júla

2009 ho prijal na ďalšie konanie a následne uznesením sp. zn.

z 25. septembra 2009 potvrdil predmetné rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

Jednou z kľúčových námietok navrhovateľa bola námietka nesprávnej interpretácie

a aplikácie čl. 5 ústavného zákona, v dôsledku ktorej bola podľa jeho názoru „... široká

stavovská vrstva vylúčená z možnosti podieľať sa na správe vecí verejných (živnostníci,

pozn.)“. Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal nedostatočne zistený skutkový stav

výborom pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdiac, že príjmy z výkonu funkcií, zamestnaní alebo

činností v sume 597 432 Sk uvedené v „Oznámení funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2007“ „mal z ostatných činností,

nie však zo živnosti“, čo doložil aj priloženou fotokópiou daňového priznania za rok 2007.

Ústavný súd vo svojom uznesení z 25. septembra 2009 zdôraznil, že kľúčová pre

jeho rozhodnutie o návrhu navrhovateľa je ústavne konformná interpretácia druhej vety čl. 5

ods. 2 ústavného zákona, podľa ktorej „Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa

nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom

ustanovených podmienok“, a to v časti citovaného textu za bodkočiarkou v súvislosti

s hľadaním odpovede na otázku, či výnimku zo všeobecného zákazu podnikania možno

uplatniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom, ktorí paralelne s výkonom verejnej funkcie

vykonávajú aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (živnostníkov).

Ústavný súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že z relevantných „právnych noriem...

nepochybne vyplýva, že výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia)

je podnikateľská činnosť (podnikanie), ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba

(živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon

živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto

osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne

jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu.“.

Ústavný súd sa zoberal v tomto konaní aj námietkou navrhovateľa, že v rozhodnom

období nemal z podnikateľskej činnosti žiadne príjmy, a v tejto súvislosti vyslovil, že

pre posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil druhú vetu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

„nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období

príjem, ale či v rozhodnom období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného

skutkového stavu vyplýva, že v rozhodnom období napriek predchádzajúcej výzve výboru

podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia nezanechal,

a preto je záver výboru o tom, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny

a nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným súdom.“.

III.2 Konanie vedené pod sp. zn.

V konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd taktiež

potvrdil uznesením zo 4. mája 2010 rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. VP/18/09-K z 9. decembra 2009 vo veci toho istého navrhovateľa (ako v konaní

vedenom pod sp. zn. ). Označeným rozhodnutím výbor pre nezlučiteľnosť

funkcií rozhodol, že navrhovateľ ako člen dozornej rady porušil čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona, pretože popri verejnej funkcii vykonával aj činnosť nezlučiteľnú s výkonom

verejnej funkcie (podnikateľskú činnosť) ako živnostník podľa živnostenského zákona.

Ústavný súd aj v tomto prípade potvrdil návrhom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie

výboru, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal na uznesenie

sp. zn. z 25. septembra 2009 a zároveň poukázal na skutočnosť, že

zo živnostenského registra Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľ podnikal a ďalej

podniká vo viacerých činnostiach pod dvomi obchodnými menami.

III.3 Konanie vedené pod sp. zn.

Predmetom preskúmavania v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

bolo rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.

zo 14. septembra 2010, ktorým bola navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi (členovi

Dozornej rady štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulíč) uložená pokuta

vo výške 4 467 € a povinnosť zanechať výkon živnostenskej činnosti „

“, a to na základe oznámenia navrhovateľa „predkladaného

podľa Ústavného za rok 2009“ výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií, že vykonáva živnostenskú činnosť. Ústavný súd uznesením sp. zn.

z 3. februára 2011 návrh navrhovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnený, pričom

v odôvodnení, poukazujúc aj na vec sp. zn. , uviedol, že pre posúdenie toho,

či verejný funkcionár porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. 5 ods. 2 ústavného zákona,

„... nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom

období príjem, ale či v rozhodnom období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného

skutkového stavu vyplýva, že v rozhodnom období podnikateľskú činnosť vykonávanú

na základe živnostenského oprávnenia vykonával/nezanechal, a preto je záver výboru o tom,

že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, vyjadrený v namietanom rozhodnutí

vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným súdom.“.

III.4 Konanie vedené pod sp. zn.

V konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd preskúmaval rozhodnutie

výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/20/09-K z 9. decembra 2009, v ktorom na

základe zistenia, že navrhovateľ ako člen Dozornej rady Mincovňa Kremnica, š. p.,

v období, keď vykonával funkciu člena Dozornej rady Mincovňa Kremnica, š. p., vykonával

súčasne živnostenskú činnosť, rozhodol o tom, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona, za čo mu uložil pokutu vo výške zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu

verejného funkcionára.

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 21. októbra 2010 napadnuté

rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/20/09-K z 9. decembra 2009

potvrdil. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia vyplýva, že kľúčovou otázkou, ktorou sa

ústavný súd v tomto konaní zaoberal, bolo posúdenie námietky navrhovateľa, ktorý bol

„v rozhodnom období držiteľom živnostenského oprávnenia..., avšak podnikateľskú činnosť

na základe živnostenského oprávnenia už vyše roka aktívne nevykonával a nemal z nej ani

žiaden zisk“. Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke navrhovateľa zopakoval právnu vetu

vyslovenú vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. ,

), podľa ktorej „výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského

oprávnenia) je podnikateľská činnosť (podnikanie)...“ a následne uviedol, že „ústavný zákon

neumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní zohľadniť, či verejný funkcionár aktívne

využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto činnosti dosahoval zisk. Táto samotná

skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie v prípade, ak bolo preukázané, že verejný

funkcionár vykonával živnostenskú činnosť, na ktorú sa vzťahuje obmedzenie podľa čl. 5

ods. 2 ústavného zákona...“. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že na porušení zákazu

vyplývajúceho z druhej vety čl. 5 ods. 2 ústavného zákona „Nič ... nemení ani tá

skutočnosť, že navrhovateľ od roku 2006 podnikanie (činnosť na základe živnostenského

oprávnenia) aktívne nevykonával a nedosahoval ani žiaden zisk. Navrhovateľ si totiž len

účelovo stotožňuje dve diametrálne odlišné skutočnosti, a to ukončenie podnikania a aktívne

nevykonávanie podnikateľskej činnosti. Ku skončeniu podnikania však v prípade

navrhovateľa nesporne došlo až 26. augusta 2009, a nie tým, že navrhovateľ činnosť, ktorá

bola predmetom jeho podnikania, už v čase výkonu verejnej funkcie reálne nevykonával

a nedosahoval z nej žiaden zisk.“.

III.5 Konanie vedené pod sp. zn.

V konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd preskúmaval

rozhodnutie výboru sp. zn. z 2. februára 2012, ktorým bola navrhovateľovi

ako verejnému funkcionárovi (členovi Predstavenstva Technická inšpekcia, a. s., Bratislava)

uložená pokuta vo výške 4 614 € podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona za to,

že počas výkonu verejnej funkcie porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona z dôvodu

vykonávania živnostenskej činnosti. Navrhovateľ v návrhu namietal, že označené

rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je založené len na existencii živnostenského

oprávnenia bez ohľadu na skutočnosť, či podnikanie bolo aj reálne vykonávané

(navrhovateľ vo svojom návrhu zdôrazňoval, že „... žiadnu podnikateľskú činnosť som

reálne nevykonával a v roku 2011 som nemal ako samostatne zárobkovo činná osoba žiadny

príjem“).

Uznesením sp. zn. z 3. apríla 2012, na ktoré odkazuje vo svojom

návrhu aj navrhovateľ Matovič, ústavný súd návrh navrhovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnený. V odôvodnení označeného uznesenia ústavný súd v podstate zopakoval

právny záver vyslovený vo veci vedenej pod sp. zn. , keď uviedol, že

„... ústavný zákon neumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní zohľadniť, či verejný

funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto činnosti dosahoval

príjem alebo zisk. Táto samotná skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie v prípade, ak bolo

preukázané, že verejný funkcionár vykonával živnostenskú činnosť, na ktorú sa vzťahuje

obmedzenie podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. ... V napadnutom rozhodnutí preto výbor

správne konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár porušil zákaz ustanovený čl. 5

ods. 2 ústavného zákona.“. Vo vzťahu k tomuto záveru ústavný súd ešte zdôraznil, že

„Na uvedenom názore nemení nič ani tvrdenie navrhovateľa, že podnikanie (činnosť

na základe živnostenského oprávnenia) aktívne už nevykonával a nedosahoval ani žiaden

zisk...“.

III.6 Relevantné právne názory senátov ústavného súdu k výkladu slovného

spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať“ vyslovené v doterajšej judikatúre

ústavného súdu (zhrnutie)

Z analýzy už analyzovaných rozhodnutí ústavného súdu možno vyvodiť najmä tieto

právne názory k výkladu slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“:

1. K porušeniu zákazu podnikať ustanoveného v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona dôjde vtedy, ak verejný funkcionár v rozhodnom období popri výkone verejnej

funkcie podniká, resp. vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia.

Ide o právny názor vyslovený vo všetkých už analyzovaných rozhodnutiach senátov

ústavného súdu, ktorý nie je v rozpore s argumentáciou navrhovateľa Matoviča a aj preto

nie je relevantný na účely zjednotenia odchylných právnych názorov senátov ústavného

súdu, ku ktorému smeruje toto konanie.

2. K vysloveniu porušenia zákazu podnikať ustanoveného v druhej vete čl. 5 ods. 2

ústavného zákona nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti

v rozhodnom období príjem, ale či v tomto období podnikal.

Ide o právny názor vyslovený v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. (a nepriamo aj v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. ), ktorý je v rozpore s argumentáciou navrhovateľa Matoviča.

Na účely zjednotenia odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu, ku ktorému

smeruje toto konanie, by tento právny názor bol relevantný len vtedy, ak by sa II. senát

ústavného súdu s týmto právnym názorom vysloveným v rozhodnutiach iných senátov

ústavného súdu nestotožnil. Keďže II. senát ústavného súdu nemá k tomuto právnemu

názoru výhrady, nie je potrebné sa ním na účely konania podľa

zaoberať.

3. Ústavný zákon neumožňuje výboru pre nezlučiteľnosť funkcií skúmať

a pri rozhodovaní zohľadniť, či verejný funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať.

Ide o právny názor vyslovený v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorého podstatou je výklad, podľa ktorého k vysloveniu

porušenia zákazu podnikať ustanoveného v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona nie je

potrebné (a ani možné), aby sa v konaní o zamedzení rozporu záujmov preukazovalo,

že verejný funkcionár v rozhodnom období aktívne vykonával (na základe živnostenského

oprávnenia) činnosť na účely dosiahnutia zisku. Ide o právny názor, ktorý je v rozpore

s argumentáciou navrhovateľa Matoviča, ako aj s právnym názorom II. senátu ústavného

súdu, a preto je relevantný pre toto konanie (ďalej aj „oponovaný právny názor“).

IV.

Právny názor, ku ktorému dospel II. senát ústavného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn.

V konfrontácii s oponovaným právnym názorom vysloveným I. a III. senátom

ústavného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

v súvislosti s posudzovaním argumentácie navrhovateľa Matoviča formuloval II. senát

ústavného súdu nasledovné východiská k ústavne konformnému výkladu slovného spojenia

„Verejný funkcionár nesmie podnikať...“ obsiahnutého v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona:

1. Legálna definícia pojmu „podnikanie“ je obsiahnutá v už citovanom § 2 ods. 1

, ktorej v plnom rozsahu korešponduje aj legálna definícia

podnikania vykonávaného formou výkonu živnosti (živnostenského oprávnenia) obsiahnutá

1

v už citovanom § 2 živnostenského zákona.

2. Neexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby ústavný súd v konaní podľa čl. 10

ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výklade slovného spojenia

„Verejný funkcionár nesmie podnikať“ nevychádzal z legálnej definície pojmu podnikanie

1

Podporne možno poukázať aj na interpretáciu skutkovej podstaty prečinu neoprávneného podnikania vymedzenej

v v právno-aplikačnej praxi a tiež v právnej doktríne, podľa ktorej je objektívna stránka prečinu neoprávneného podnikania charakterizovaná väčším rozsahom neoprávneného podnikania páchateľa, pričom na jej naplnenie sa vyžaduje, aby išlo o sústavnú činnosť vykonávanú s cieľom získať trvalý zdroj finančných príjmov. Spravidla ide o viac akcií, ale môže to byť aj jedna rozsiahla akcia, ktorá trvá dlhší čas s veľkým rozsahom a objemom podnikania (k tomu pozri aj judikát R 6/1976 a Stiffel, H. a Kočica, J. . Stručný komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2001, s. 245 ‒ 246.) Conditio sine qua non naplnenia skutkovej podstaty prečinu neoprávneného podnikania v súlade s je teda aktívna sústavná činnosť, ktorej cieľom je získať trvalý zdroj finančných príjmov (zisk).

vyjadrenej v , ako aj v živnostenského zákona.

Tomuto záveru vo svojej podstate zodpovedá aj doterajšia judikatúra ústavného súdu.

3. Legálna definícia podnikania obsiahnutá v ,

ako aj v § 2 živnostenského zákona je založená na chápaní podnikania ako aktívnej činnosti

(aktívny prvok podnikania) vyjadrenej slovami „... sústavná činnosť vykonávaná

samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku“ ( ), resp. „... sústavná činnosť

prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom

dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom“ (§ 2 živnostenského zákona).

Z citovaných legálnych definícií možno preto a contrario vyvodiť, že podnikateľ,

resp. živnostník, ktorý nevykonáva sústavnú činnosť na účely dosiahnutia zisku, nepodniká,

a preto ani nemôže porušiť zákaz vyjadrený v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu.

4. V prípade, ak má verejný funkcionár disponujúci živnostenským oprávnením

na základe svojho oznámenia adresovaného miestne príslušnému živnostenskému úradu

pozastavené prevádzkovanie živnosti (§ 57 ods. 4 živnostenského zákona), je celkom

nepochybné, že v čase pozastavenia živnostenského oprávnenia (živnosti) nepodniká,

resp. presnejšie nemôže podnikať, t. j. podnikať môže až po uplynutí doby „... pozastavenia

prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia

prevádzkovania živnosti“ (§ 57 ods. 5 živnostenského zákona). Pri rešpektovaní legálnej

definície podnikania však zároveň platí, že nepozastavenie živnostenského oprávnenia

automaticky neznamená, že živnostník v určitom období podniká (vykonáva „sústavnú

činnosť... za účelom dosiahnutia zisku“).

5. Zo žiadneho ustanovenia živnostenského zákona nevyplýva povinnosť živnostníka

oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti

podľa § 57 ods. 4 živnostenského zákona, ak v určitom období nemieni podnikať

2

(vykonávať „sústavnú činnosť... za účelom dosiahnutia zisku“).Rovnako takáto povinnosť 2 To platí aj so zreteľom na § 58 ods. 2 písm. b) živnostenského zákona, podľa ktorého „Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže... b) z vlastného alebo iného podnetu

verejného funkcionára nie je ustanovená, resp. explicitne vyjadrená ani v žiadnom

ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, t. j. ústavný zákon neprikazuje

verejnému funkcionárovi, aby podal miestne príslušnému živnostenskému úradu oznámenie

o pozastavení prevádzkovania svojej živnosti podľa § 57 ods. 4 živnostenského zákona.

6. Pri rešpektovaní východísk uvedených v bodoch 4 a 5 automatické sankcionovanie

verejného funkcionára výborom pre nezlučiteľnosť funkcií za porušenie povinnosti

ustanovenej v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu len na

základe zistenia, že

- neoznámil miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie

prevádzkovania svojej živnosti (§ 57 ods. 4 živnostenského zákona), hoci mu to ústavný

zákon priamo neukladá, alebo zistenia,

- že uplynula doba, na ktorú mu bolo živnostenské oprávnenie pozastavené (§ 57

ods. 4 a 5 živnostenského zákona), t. j. bez zisťovania ďalších skutočností o tom, že verejný

funkcionár porušuje zákaz podnikania, je založené na extenzívnej interpretácii slovného

spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“ obsiahnutého v druhej vete čl. 5 ods. 2

ústavného zákona.

7. Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil právny názor, podľa ktorého

„... extenzívny výklad právnych noriem možno uplatniť len celkom výnimočne, a to vtedy,

ak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť“ (),

pričom z predmetu konania, v ktorom citovaný právny názor vyslovil, zjavne vyplýva, že ho

smeroval v prvom rade vo vzťahu k interpretácii ústavných noriem (noriem obsiahnutých

v ústave a ústavných zákonoch), t. j. ide o právny názor zjavne uplatniteľný aj vo vzťahu

k ústavnej norme vyjadrenej v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.

8. V okolnostiach posudzovanej veci podľa názoru II. senátu ústavného súdu nie je

akceptovateľný extenzívny výklad ústavnej normy vyjadrenej v druhej vete čl. 5 ods. 2

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a to z týchto dôvodov:

živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky.“.

a) ide o neprimerane formalistický výklad, ktorý nekorešponduje materiálnemu

prístupu k ochrane ústavnosti, ktorý ústavný súd štandardne preferuje, a preto by ho mal

uplatňovať vo všetkých typoch konaní vrátane konania o ochrane verejného záujmu

podľa čl. 10 ods. 2 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, resp. § 73 a nasl.

,

b) prostredníctvom tohto výkladu sa verejným funkcionárom patriacim pod osobnú

pôsobnosť ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nielen de facto, ale z hľadiska

hroziacich účinkov i de iure ustanovila nová povinnosť, ktorej plnenie výbor od nich

vyžaduje pod hrozbou sankcie, čo je v rozpore s ,

c) ide novú povinnosť, ktorej ustanovenie presahuje nevyhnutnú mieru, keďže účel

sledovaný ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu sa dá dosiahnuť aj bez toho, aby

verejný funkcionár preukazoval, že vykonal právne relevantný úkon k pozastaveniu svojho

živnostenského oprávnenia, ktorého vykonanie mu žiadny právny predpis (výslovne)

neukladá, a zároveň preukázal tiež to, že pozastavenie jeho živnostenského oprávnenia je

v zmysle § 57 ods. 4 a 5 živnostenského zákona v rozhodnom období právne účinné,

d) doslovný výklad slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“,

ktorý vychádza z prítomnosti aktívneho prvku podnikania a nestotožňuje pasívnu držbu

živnostenského oprávnenia bez jeho aktívneho výkonu s podnikaním, zodpovedá zmyslu

3

a účelu ústavného zákona,keďže samotná držba živnostenského oprávnenia (pasívne

podnikanie) vo svojej podstate neumožňuje verejnému funkcionárovi verejnú funkciu

zneužívať na svoj osobný prospech a nepredstavuje tak prekážku zamedzeniu vzniku

rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným záujmom,

e) z dôvodu absencie formálneho úkonu, ktorého vykonanie ústavný zákon explicitne

nepožaduje, hrozí dotknutému verejnému funkcionárovi obligatórne ukladaná sankcia

v podobe pokuty vo výške zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného

funkcionára, resp. strata mandátu (verejnej funkcie), ktorá sa môže v konkrétnych

okolnostiach posudzovanej veci javiť ako neprimerane tvrdá,

3

Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovuje právny názor, v zmysle ktorého zmysel a účel ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu spočíva v zabezpečení právneho mechanizmu ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, ktorý má zamedziť vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom verejnej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech (m. m. ).

e) ak by sa v praxi preukázalo, že zisťovanie, či verejný funkcionár v rozhodnom

období reálne vykonáva „sústavnú činnosť... za účelom dosiahnutia zisku“, spôsobuje

výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, resp. ďalším orgánom uvedeným v čl. 9 ods. 1 ústavného

zákona, neprimerané ťažkosti, Národnej rade Slovenskej republiky nič nebráni v tom, aby

formou novelizácie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozšírila povinnosti

verejných funkcionárov o povinnosť oznámiť živnostenskému úradu pozastavenie

prevádzkovania svojej živnosti a odstránila tým interpretačné problémy.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že II. senát ústavného súdu zastáva názor, že

k vysloveniu porušenia zákazu ustanoveného v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

(zákazu podnikať) nepostačuje zistenie výboru, že verejný funkcionár nemal v rozhodnom

období pozastavené živnostenské oprávnenie, resp. doba jeho pozastavenia v rozhodnom

období uplynula, ako to možno vyvodiť z právneho názoru vysloveného vo veciach sp. zn.

a sp. zn. . Podľa názoru II. senátu ústavného súdu musí

totiž výbor pre nezlučiteľnosť funkcií pred vyslovením porušenia zákazu ustanoveného

v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona zistiť, že verejný funkcionár v rozhodnom

období v rámci svojho živnostenského oprávnenia aktívne vykonával činnosť na účely

dosiahnutia zisku.

Po zistení, že k otázke preskúmavania porušenia zákazu podnikať vyplývajúceho

z čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v konaní

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov sa v doterajšej judikatúre senátov ústavného súdu objavujú odchylné právne

názory, II. senát ústavného súdu v súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci

sp. zn. dospel k záveru, že je v záujme právnej istoty uvedené právne

názory zjednotiť postupom podľa .

V.

Podľa senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného

už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie

odchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných

právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného

súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že II. senát ústavného súdu v súvislosti so svojou

rozhodovacou činnosťou (rozhodovaním o sťažnosti vedenej pod sp. zn. ,

pozn.) dospel k právnemu názoru, ktorý je odchylný od právneho názoru I. a III. senátu

vysloveného v obdobných veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, predložil pred rozhodnutím označenej veci plénu ústavného súdu návrh

podľa smerujúci k zjednoteniu odchylných právnych názorov

senátov ústavného súdu a navrhol, aby si plénum ústavného súdu osvojilo v súvislosti

s ústavne konformnou interpretáciou slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie

podnikať...“ obsiahnutého v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona tento právny názor:

„Výbor Národnej rady Slovenskej republiky môže vysloviť, že verejný funkcionár

porušil ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/20005 Z. z.

v časti „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“, vtedy, ak zistí, že v rozhodnom období

v rámci svojho živnostenského oprávnenia aktívne vykonával činnosť na účely dosiahnutia

zisku.“

Plénum ústavného súdu po preskúmaní právnych názorov vyslovených

I. a III. senátom ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a právneho názoru II. senátu ústavného súdu, ku ktorému dospel vo veci

vedenej pod sp. zn. , o návrhu II. senátu ústavného súdu hlasovalo, pričom

tento návrh v hlasovaní nezískal požadovanú väčšinu, t. j. plénum ústavného súdu návrh

II. senátu ústavného súdu zamietlo ( ).

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh II. senátu ústavného súdu bol zamietnutý, budú

senáty ústavného súdu v zmysle poslednej vety pri rozhodovaní

v ďalších obdobných veciach viazané právnym názorom I. a III. senátu vysloveným

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ,

podľa ktorého ústavný zákon o ochrane verejného záujmu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

pri preskúmavaní, či verejný funkcionár porušil zákaz ustanovený v čl. 5 ods. 2 druhej vete

tohto ústavného zákona, „... neumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní zohľadniť,

či verejný funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto činnosti

dosahoval príjem alebo zisk“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. februára 2017