Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)IV. ÚS 263/09
PDF · 235.41 KB
No categories available
IV. ÚS 263/09
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra
2009 o návrhu Ing. F. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. B., B., na preskúmanie
rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.
VP/48/08-K z 3. decembra 2008 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. apríla 2009
doručený návrh Ing. F. B., B. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. B.
B., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008 (ďalej aj
„namietané rozhodnutie“). Navrhovateľ po výzve ústavného súdu doplnil svoj návrh
podaním doručeným 18. mája 2009.
Z návrhu navrhovateľa a jeho doplnenia, ako aj z priloženej dokumentácie vyplýva,
že namietaným rozhodnutím výbor rozhodol, že navrhovateľ ako člen dozornej rady H.,
š. p., B., porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) tým, že „v období, keď vykonával
funkciu člena dozornej rady L., š. p. B. vykonával súčasne činnosť živnostníka podľa
živnostenského zákona podľa živnostenského oprávnenia...“, a zároveň mu uložil pokutu
v sume 120 876 Sk podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu.
Z odôvodnenia označeného rozhodnutia, ako aj ďalšej spisovej dokumentácie výboru
vyplýva, že výbor po zistení, že navrhovateľ popri verejnej funkcii vykonáva aj činnosť
nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie (podnikateľskú činnosť ako živnostník), listom
z 1. júla 2008 na túto skutočnosť navrhovateľa upozornil a vyzval ho v lehote 15 dní od
doručenia „o vysvetlenie, resp. o oznámenie, akou formou ste predmetnú podnikateľskú
činnosť ukončili“.
Keďže navrhovateľ na výzvu výboru v určenej lehote nezareagoval, výbor uznesením
č. 638 z 18. septembra 2008 začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a)
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu za porušenie povinnosti uvedenej v čl. 5
ods. 2 tohto ústavného zákona a listom z 26. septembra 2008 ho vyzval na vyjadrenie
k označenému uzneseniu v lehote 15 dní od doručenia.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k výzve výboru z 26. novembra 2008 okrem iného
uviedol, že do dozornej rady H., š. p., B., bol vymenovaný na základe výberového konania,
pričom „Pri výberovom konaní som komisiu informoval o svojej podnikateľskej praxi, ktorá
nebola nie je v konflikte so záujmom H. š. p. B.“. Navrhovateľ zároveň vo svojom vyjadrení
poukázal na skutočnosť, že 13. júna 2007 oznámil výboru všetky činnosti, ktoré vykonáva,
t. j. aj svoju podnikateľskú činnosť, a preto vyslovil prekvapenie nad tým, že výbor začal
proti nemu konanie, hoci „Všetky skutočnosti som včas kompetentným orgánom písomne
oznámil – nič som nezatajoval“, a v nadväznosti na to vyslovil presvedčenie, že „moje
pôsobenie v dozornej rade H. š. p. B. nie je v rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 Z.
z. ...“.
Výbor v odôvodnení označeného rozhodnutia konštatoval, že „obrana verejného
funkcionára je účelová a právne irelevantná. Vyplýva z nej, že verejný funkcionár vôbec
nepochopil ustanovenia čl. 5 ústavného zákona, resp. ich vykladá účelovo. Výbor rovnako
nemal pochybnosť o tom, že za podnikateľskú činnosť poberá odmenu, keďže
v rozhodujúcom období priznal odmenu za výkon činnosti vo výške 597.432,- Sk a teda
porušil zákaz podnikať, ako je to uvedené v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, keďže živnosť je
podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
podnikateľskou činnosťou (činnosť za účelom dosiahnutia zisku).“.
Označené rozhodnutie výboru bolo navrhovateľovi doručené 20. marca 2009.
Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uvádza:
„Voči predmetnému rozhodnutiu mám 2 zásadné námietky:
1) Námietka procesných vád, ktorá spočíva v nedodržaní zákonom stanovenej 60
dňovej lehoty na rozhodnutie vo veci uloženia pokuty od začatia konania...
2) Námietka proti posúdenie, že som tým, že zabezpečujem svoje životné potreby (aj
rodiny) formou živnostenského podnikania, hlavne poradenstvom v oblasti metrológie... sa
podľa môjho názoru zakladá na nesprávnom posúdení čl. 5 ústavného zákona Výborom
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií... Ak by sa postupovalo podľa
výkladu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií mohli by
podnikať verejný funkcionári, ako advokáti, notári, exekútori a iní, ale nie drobní
živnostníci, ktorých je cca na Slovensku vyše 300.000. Tým by bola táto široká stavovská
vrstva vylúčená z možnosti podieľať sa na správe vecí verejných.“
V doplnení svojho návrhu navrhovateľ popri opakovaní námietky o nesprávnom
výklade čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu výborom namieta aj
pochybenia výboru spočívajúce „v nedostatočnom zisťovaní skutkového stavu pred vydaním
rozhodnutia...“. V tejto súvislosti navrhovateľ tvrdí, že príjmy z výkonu funkcií, zamestnaní
alebo činností v sume 597 432 Sk uvedené v „Oznámení funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2007“ „mal z ostatných činností,
nie však zo živnosti“, čo dokladá aj priloženou fotokópiu daňového priznania za rok 2007.
Navrhovateľ tiež poukazuje na to, že v čase vydania označeného rozhodnutia už nebol
členom dozornej rady H., š. p., B., keďže z tejto funkcie bol ministrom pôdohospodárstva
Slovenskej republiky zo 7. októbra 2008 odvolaný.
Na tomto základe navrhovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/48/08-K
z 3. decembra 2008.
Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním návrhu vyžiadal k nemu
vyjadrenie výboru. Na žiadosť ústavného súdu reagovala v prípise č. VP/48/08-K z 30. júna
2009 predsedníčka výboru, v ktorom sa okrem iného uvádza:
«Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta
procesné vady rozhodnutia (nedodržanie zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty na
rozhodnutie vo veci uloženia pokuty od začatia konania)...
Ďalej namieta fakt, že výkon živnostenskej činnosti nie je rozporom záujmu pri
výkone verejnej funkcie...
Namieta tiež, že v rozhodnutí sú nezrovnalosti v pomenovaní verejnej funkcie (mylne
sa uvádza funkcia člena dozornej rady L. š. p. B. namiesto v ďalšom texte uvedenej funkcie
člena dozornej rady H., š. p.
Vzhľadom na uvedené vecné nesprávnosti rozhodnutia navrhuje zrušiť predmetné
rozhodnutie a priznať mu trovy konania...
S uvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol
na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:
1. Pokiaľ sa týka námietky na nedodržanie lehoty... poukazujeme na fakt, že v danom
prípade ide v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa
nespája zánik zodpovednosti za porušenie ústavného zákona zo strany verejného
funkcionára. Nepopierame fakt, že výbor nerozhodol v tejto lehote, avšak nemá to za
dôsledok protiprávnosť predmetného rozhodnutia o uložení pokuty.
2. K posúdeniu výkonu živnostenskej činnosti verejného funkcionára v kontexte s čl. 5
ods. 2 ústavného zákona poukazujeme na definíciu živnosti v § 2 zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia
živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Z uvedeného je zrejmé, že ide nesporne o podnikateľskú činnosť, keďže tento text je
takmer identický s § 2 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (obchodný
zákonník). Naviac v cit. § 2 v jeho ods. 2 písm. b) je osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia podnikateľom podľa obchodného zákonníka. Treba tiež uviesť,
že výbor listom z 1. 8. 2008 upozornil verejného funkcionára na rozpor záujmu pri výkone
živnostenskej činnosti s výkonom verejnej funkcie, avšak verejný funkcionár toto
upozornenie nerešpektoval a nevzdal sa verejnej funkcie, resp. pokračoval vo výkone
živnostenskej činnosti. V tomto smere výbor nemá pochybnosti o tom, že živnostenská
činnosť, ktorú verejný funkcionár vykonáva je v rozpore s čl. 5 ústavného zákona a uloženie
pokuty je plne odôvodnené.
3. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že na strane 1 napadnutého rozhodnutia
v časti „konštatuje“, riadok je nesprávne uvedený názov verejnej funkcie uvádzame, že táto
námietka je odôvodnená a výbor túto skutočnosť súbežne opravuje v opravnom rozhodnutí
o oprave zjavných písacích chýb. K uvedenej chybe došlo pri opise rukopisu rozhodnutia,
čo však nemá dopad na zrejmosť a presnosť rozhodnutia a identifikáciu verejného
funkcionára v ďalšom texte rozhodnutia.
... Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
napadnuté rozhodnutie... s poukazom na § 73b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.»
Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.
IV. ÚS 263/09-16 z 23. júla 2009 ho prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd požiadal predsedníčku výboru
o prípadné doplnenie vyjadrenia výboru k návrhu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že
medzičasom navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním doručeným 18. mája 2009.
Predsedníčka výboru v odpovedi na žiadosť ústavného súdu v prípise č. VP/48/08-K/1
z 18. augusta 2009 konštatuje, „že navrhovateľ v zásade neuvádza nové skutočnosti, ku
ktorým by bolo potrebné sa osobitne vyjadrovať, pretože na ne reagujeme v našom
stanovisku zo dňa 30. júna 2009.
Napriek tomu považujeme potrebné namietať výhrady navrhovateľ o vecnom
pochybení konajúceho výboru. Výbor... vykonal všetky potrebné úkony na zistenie
skutkového stavu z ktorého vyplýva, že verejný funkcionár porušil povinnosti uvedené v čl. 5
ústavného zákona... Na uvedenej skutočnosti nemení nič fakt, či predmetný výkon
podnikateľskej činnosti bol vykonávaný za odmenu a v akej výške, resp. ako bol zdaňovaný.
Na základe vyššie uvedeného zotrvávame na našom stanovisku tak, ako je uvedené
v liste č. VP/48/08-K zo dňa 30. júna 2009.“.
Ústavný súd zaslal vyjadrenia výboru navrhovateľovi a vyzval ho, aby k nim
v určenej lehote zaujal stanovisko. Na výzvu ústavného súdu reagoval navrhovateľ podaním
doručeným 16. septembra 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:
«... Nemôžem sa stotožniť s tvrdením, že Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií
(ďalej len „Výbor“) v predmetnej veci rozhodol na základe citujem „úplne zisteného
skutkového stavu a vecne správne“.
Vo svojom vyjadrení chcem poukázať na niektoré ďalšie právne aspekty s ktorými sa
Výbor nedostatočne vysporiadal a pochybil pri citovaní právnych predpisov, napr.:
- už v Rozhodnutí... v časti Odôvodnenie na str. 2 mi výbor vytýka, cit. „že som
nevyužil možnosť vzdať sa funkcie podľa čl. 7 ods. 7 ústavného zákona“.
Poukazujem na tú skutočnosť, že citované ustanovenie nerieši možnosť skončenia
lebo vzdania sa funkcie verejného funkcionára.
- takisto aj vo vyjadrení k návrhu z 30. júna 2009 Výbor na str. 2 bod 2 odkazuje na
definíciu živnosti § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov, keď porovnáva podnikateľskú činnosť s § 2 ods. 1 zákona č. 92/1991 v znení
neskorších predpisov (obchodný zákonník ??). Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií
porovnával 2 neporovnateľné veci, nakoľko zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov nie je obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
.... Ďalej Výbor sa vôbec nezaoberal ustanoveniami čl. 3 ústavného zákona
a neskúmal rozpor verejného záujmu a osobného záujmu verejného funkcionára vo väzbe
na moju osobu a nepreukázal majetková prospech alebo iný prospech mne alebo mne
blízkym osobám.
Nemôžem sa ubrániť tej skutočnosti, že Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií
pristupoval v posudzovaní môjho prípadu diskriminačne voči mojej osobe (podnikateľovi
-živnostníkovi). Nemá rovnaké kritériá pre verejných funkcionárov živnostníkov a ostatných
podnikateľov podnikajúcich podľa osobitných predpisov...
V čl. 5 ústavného zákona nie je nikde konkrétne špecifikované živnostenské
podnikanie ako prekážka vykonávania funkcie verejného funkcionára. Taktiež v zákone
chýba odvolanie sa na zákonné ustanovenia, ktorých menovitých povolaní sa výnimka
z podnikania dotýka. Preto som pri menovaní do funkcie ihneď písomne o rozsahu živnosti
informoval zriaďovateľa a Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Bez akejkoľvek odozvy
až do doby začatia konania zo strany Výboru, výsledkom čoho je uloženie neodôvodnenej
sankcie -pokuty voči mojej osobe...»
Navrhovateľ zotrval na svojom návrhu a žiada, aby ústavný súd zrušil namietané
rozhodnutie výboru a priznal mu náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu môže dotknutý
verejný funkcionár podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata
mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,
ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na
preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto
návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred
ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.
Pod zákonom uvedeným vo štvrtej vete citovaného čl. 10 ods. 2 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu treba rozumieť zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
Z § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že účastníkom konania podľa čl. 10
ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal
rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, t. j. v danom
prípade výbor.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
Vychádzajúc z citovaných právnych noriem bolo úlohou ústavného súdu preskúmať
navrhovateľom namietané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008
z hľadiska toho, či bolo, resp. nebolo konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára, za
ktoré mu označeným rozhodnutím výboru bola uložená pokuta, v rozpore s ústavným
zákonom o ochrane verejného záujmu.
Navrhovateľ sa domáha zrušenia namietaného rozhodnutia výboru, proti ktorému
v návrhu a jeho doplnení uplatňuje tieto námietky:
1. námietku „... procesných vád, ktorá spočíva v nedodržaní zákonom stanovenej 60
dňovej lehoty na rozhodnutie vo veci uloženia pokuty od začatia konania“,
2. námietku nesprávnej interpretácie a aplikácie čl. 5 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu, v dôsledku ktorej je „... široká stavovská vrstva vylúčená z možnosti
podieľať sa na správe vecí verejných (živnostníci, pozn.)“, a
3. námietku, že výbor pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedostatočne zistil
skutkový stav, keďže v rozhodnom období mal príjmy „... z ostatných činností, nie však
zo živnosti“, čo dokladá aj priloženou fotokópiu daňového priznania za rok 2007.
Ústavný súd preskúmal navrhovateľom uplatené námietky a zaujal k nim toto
stanovisko:
1. K námietke nedodržania procesnej lehoty na rozhodnutie
Výbor vo svojom vyjadrení nespochybňuje skutočnosť, že namietané rozhodnutie
vydal po uplynutí lehoty zákonom ustanovenej lehoty, ale argumentuje, že „v danom
prípade ide v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa
nespája zánik zodpovednosti za porušenie ústavného zákona zo strany verejného
funkcionára“, a preto nedodržanie tejto lehoty „nemá to za dôsledok protiprávnosť
predmetného rozhodnutia o uložení pokuty“.
Podľa čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán
podľa odseku 1 (v danom prípade výbor, pozn.) rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia
konania.
Z citovaného ustanovenia čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu nepochybne vyplýva, že zákon ukladá príslušným orgánom (v danom
prípade výboru) rozhodnúť vo veciach ochrany verejného záujmu v 60-dňovej lehote odo
dňa začatia konania. Ústavný súd ale v tejto súvislosti v zhode so svojou doterajšou
stabilizovanou judikatúrou (napr. III. ÚS 23/07, IV. ÚS 3/07, I. ÚS 93/07, IV. ÚS 153/07)
konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava
následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej prekročenie sa nespája so žiadnymi právnymi
účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne relevantným
spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide o poriadkovú lehotu, ktorej márne
uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie namietaného rozhodnutia.
Bez ohľadu na uvedené ústavný súd aj v tomto prípade považoval za potrebné
zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty
účastníkov konania, aby výbor vydával rozhodnutia v lehote ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej
vete ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj napriek tomu, že ide „len“
o poriadkovú lehotu.
2. K námietke nesprávnej interpretácie a aplikácie čl. 5 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu
Výbor vo svojom vyjadrení k návrhu s touto námietkou navrhovateľa nesúhlasí
s poukazom „na definíciu živnosti v § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v znení neskorších predpisov“, z ktorej vyvodzuje, „že ide nesporne o podnikateľskú
činnosť“, a zdôrazňuje, že „nemá pochybnosti o tom, že živnostenská činnosť, ktorú verejný
funkcionár vykonáva je v rozpore s čl. 5 ústavného zákona a uloženie pokuty je plne
odôvodnené“. Výbor zároveň pripomína, že „listom z 1. 8. 2008 upozornil verejného
funkcionára (navrhovateľa, pozn.) na rozpor záujmu pri výkone živnostenskej činnosti
s výkonom verejnej funkcie, avšak verejný funkcionár toto upozornenie nerešpektoval
a nevzdal sa verejnej funkcie, resp. pokračoval vo výkone živnostenskej činnosti“.
Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou
verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,
kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon
podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný
funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať
len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Podľa čl. 5 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ustanovenie odseku
2 sa nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) a r). Zákaz podľa
odseku 2 druhej vety sa nevzťahuje na starostov obcí.
Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak verejný
funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase
ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej
funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom
ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.
Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento ústavný zákon
sa vzťahuje na funkcie...
p) poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí
v Bratislave a v Košiciach...
r) poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov...
V danom prípade je pre posúdenie námietky navrhovateľa kľúčová ústavne
konformná interpretácia ustanovenia čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu („Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon
povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených
podmienok.“) v kontexte so skutočnosťou, že navrhovateľ podľa zistenia výboru vykonával
v rozhodnom období podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (ako
živnostník, čo navrhovateľ nespochybňuje), t. j. najmä odpoveď na otázku, či text za
bodkočiarkou ustanovujúci výnimky zo všeobecného zákazu podnikania možno uplatniť aj
vo vzťahu k verejným funkcionárom, ktorí paralelne s výkonom verejnej funkcie
vykonávajú aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (živnostníkov).
Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon) živnosťou je sústavná činnosť
prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom
dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba
(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom;
povolenie na prevádzkovanie živnosti sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto
zákonom.
Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu
prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.
Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za
účelom dosiahnutia zisku.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona
je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu nepochybne vyplýva, že
výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) je podnikateľská činnosť
(podnikanie), ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba (živnostník), ale aj právnická
osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon živnostenskej činnosti môžu
obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto osobitný zákon treba
považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne jeho ustanovenie čl. 5
ods. 2 druhú vetu.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že výbor v namietanom
rozhodnutí správne interpretoval a aplikoval čl. 5 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu, a preto ani táto námietka navrhovateľa nezakladá dôvod na jeho zrušenie.
Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd považoval za potrebné poznamenať, že
argumentácia navrhovateľa poukazujúca na skutočnosť, že na základe interpretácie výboru
je „... široká stavovská vrstva vylúčená z možnosti podieľať sa na správe vecí verejných
(živnostníci, pozn.)“, je v okolnostiach prípadu irelevantná. Možno ju síce považovať za
podnet smerujúci k odstráneniu vecných nedostatkov ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu prostredníctvom jeho novelizácie, ale nič nemení na skutočnosti, že výbor pri
interpretácii a aplikácii jeho čl. 5 ods. 2 postupoval správne.
3. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu v spojení s tvrdením
navrhovateľa, že nemal v rozhodnom období príjmy zo živnostenskej činnosti
Vo vzťahu k tejto námietke navrhovateľa výbor argumentuje, že „... vykonal všetky
potrebné úkony na zistenie skutkového stavu z ktorého vyplýva, že verejný funkcionár
porušil povinnosti uvedené v čl. 5 ústavného zákona... Na uvedenej skutočnosti nemení nič
fakt, či predmetný výkon podnikateľskej činnosti bol vykonávaný za odmenu a v akej výške,
resp. ako bol zdaňovaný.“.
Ústavný súd v zhode s argumentáciou výboru aj vo vzťahu k tejto námietke
navrhovateľa dospel k záveru, že je neodôvodnená a v okolnostiach prípadu irelevantná.
Z už citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona totiž vyplýva, že pre posúdenie
toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či verejný
funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či v rozhodnom
období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
v rozhodnom období napriek predchádzajúcej výzve výboru podnikateľskú činnosť
vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia nezanechal, a preto je záver výboru
o tom, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,
vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie
ústavným súdom.
Na základe toho ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. septembra 2009