Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 263/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra

2009 o návrhu Ing. F. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. B., B., na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.

VP/48/08-K z 3. decembra 2008 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. apríla 2009

doručený návrh Ing. F. B., B. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. B.

B., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008 (ďalej aj

„namietané rozhodnutie“). Navrhovateľ po výzve ústavného súdu doplnil svoj návrh

podaním doručeným 18. mája 2009.

Z návrhu navrhovateľa a jeho doplnenia, ako aj z priloženej dokumentácie vyplýva,

že namietaným rozhodnutím výbor rozhodol, že navrhovateľ ako člen dozornej rady H.,

š. p., B., porušil ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) tým, že „v období, keď vykonával

funkciu člena dozornej rady L., š. p. B. vykonával súčasne činnosť živnostníka podľa

živnostenského zákona podľa živnostenského oprávnenia...“, a zároveň mu uložil pokutu

v sume 120 876 Sk podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu.

Z odôvodnenia označeného rozhodnutia, ako aj ďalšej spisovej dokumentácie výboru

vyplýva, že výbor po zistení, že navrhovateľ popri verejnej funkcii vykonáva aj činnosť

nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie (podnikateľskú činnosť ako živnostník), listom

z 1. júla 2008 na túto skutočnosť navrhovateľa upozornil a vyzval ho v lehote 15 dní od

doručenia „o vysvetlenie, resp. o oznámenie, akou formou ste predmetnú podnikateľskú

činnosť ukončili“.

Keďže navrhovateľ na výzvu výboru v určenej lehote nezareagoval, výbor uznesením

č. 638 z 18. septembra 2008 začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a)

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu za porušenie povinnosti uvedenej v čl. 5

ods. 2 tohto ústavného zákona a listom z 26. septembra 2008 ho vyzval na vyjadrenie

k označenému uzneseniu v lehote 15 dní od doručenia.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k výzve výboru z 26. novembra 2008 okrem iného

uviedol, že do dozornej rady H., š. p., B., bol vymenovaný na základe výberového konania,

pričom „Pri výberovom konaní som komisiu informoval o svojej podnikateľskej praxi, ktorá

nebola nie je v konflikte so záujmom H. š. p. B.“. Navrhovateľ zároveň vo svojom vyjadrení

poukázal na skutočnosť, že 13. júna 2007 oznámil výboru všetky činnosti, ktoré vykonáva,

t. j. aj svoju podnikateľskú činnosť, a preto vyslovil prekvapenie nad tým, že výbor začal

proti nemu konanie, hoci „Všetky skutočnosti som včas kompetentným orgánom písomne

oznámil – nič som nezatajoval“, a v nadväznosti na to vyslovil presvedčenie, že „moje

pôsobenie v dozornej rade H. š. p. B. nie je v rozpore s ústavným Z.

z. ...“.

Výbor v odôvodnení označeného rozhodnutia konštatoval, že „obrana verejného

funkcionára je účelová a právne irelevantná. Vyplýva z nej, že verejný funkcionár vôbec

nepochopil ustanovenia čl. 5 ústavného zákona, resp. ich vykladá účelovo. Výbor rovnako

nemal pochybnosť o tom, že za podnikateľskú činnosť poberá odmenu, keďže

v rozhodujúcom období priznal odmenu za výkon činnosti vo výške 597.432,- Sk a teda

porušil zákaz podnikať, ako je to uvedené v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, keďže živnosť je

podľa o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov

podnikateľskou činnosťou (činnosť za účelom dosiahnutia zisku).“.

Označené rozhodnutie výboru bolo navrhovateľovi doručené 20. marca 2009.

Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uvádza:

„Voči predmetnému rozhodnutiu mám 2 zásadné námietky:

1) Námietka procesných vád, ktorá spočíva v nedodržaní zákonom stanovenej 60

dňovej lehoty na rozhodnutie vo veci uloženia pokuty od začatia konania...

2) Námietka proti posúdenie, že som tým, že zabezpečujem svoje životné potreby (aj

rodiny) formou živnostenského podnikania, hlavne poradenstvom v oblasti metrológie... sa

podľa môjho názoru zakladá na nesprávnom posúdení čl. 5 ústavného zákona Výborom

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií... Ak by sa postupovalo podľa

výkladu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií mohli by

podnikať verejný funkcionári, ako advokáti, notári, exekútori a iní, ale nie drobní

živnostníci, ktorých je cca na Slovensku vyše 300.000. Tým by bola táto široká stavovská

vrstva vylúčená z možnosti podieľať sa na správe vecí verejných.“

V doplnení svojho návrhu navrhovateľ popri opakovaní námietky o nesprávnom

výklade čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu výborom namieta aj

pochybenia výboru spočívajúce „v nedostatočnom zisťovaní skutkového stavu pred vydaním

rozhodnutia...“. V tejto súvislosti navrhovateľ tvrdí, že príjmy z výkonu funkcií, zamestnaní

alebo činností v sume 597 432 Sk uvedené v „Oznámení funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2007“ „mal z ostatných činností,

nie však zo živnosti“, čo dokladá aj priloženou fotokópiu daňového priznania za rok 2007.

Navrhovateľ tiež poukazuje na to, že v čase vydania označeného rozhodnutia už nebol

členom dozornej rady H., š. p., B., keďže z tejto funkcie bol ministrom pôdohospodárstva

Slovenskej republiky zo 7. októbra 2008 odvolaný.

Na tomto základe navrhovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/48/08-K

z 3. decembra 2008.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním návrhu vyžiadal k nemu

vyjadrenie výboru. Na žiadosť ústavného súdu reagovala v prípise č. VP/48/08-K z 30. júna

2009 predsedníčka výboru, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta

procesné vady rozhodnutia (nedodržanie zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty na

rozhodnutie vo veci uloženia pokuty od začatia konania)...

Ďalej namieta fakt, že výkon živnostenskej činnosti nie je rozporom záujmu pri

výkone verejnej funkcie...

Namieta tiež, že v rozhodnutí sú nezrovnalosti v pomenovaní verejnej funkcie (mylne

sa uvádza funkcia člena dozornej rady L. š. p. B. namiesto v ďalšom texte uvedenej funkcie

člena dozornej rady H., š. p.

Vzhľadom na uvedené vecné nesprávnosti rozhodnutia navrhuje zrušiť predmetné

rozhodnutie a priznať mu trovy konania...

S uvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol

na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1. Pokiaľ sa týka námietky na nedodržanie lehoty... poukazujeme na fakt, že v danom

prípade ide v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa

nespája zánik zodpovednosti za porušenie ústavného zákona zo strany verejného

funkcionára. Nepopierame fakt, že výbor nerozhodol v tejto lehote, avšak nemá to za

dôsledok protiprávnosť predmetného rozhodnutia o uložení pokuty.

2. K posúdeniu výkonu živnostenskej činnosti verejného funkcionára v kontexte s čl. 5

ods. 2 ústavného zákona poukazujeme na definíciu živnosti v

o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia

živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Z uvedeného je zrejmé, že ide nesporne o podnikateľskú činnosť, keďže tento text je

takmer identický s v znení neskorších predpisov (obchodný

zákonník). Naviac v cit. § 2 v jeho ods. 2 písm. b) je osoba, ktorá podniká na základe

živnostenského oprávnenia podnikateľom podľa . Treba tiež uviesť,

že výbor listom z 1. 8. 2008 upozornil verejného funkcionára na rozpor záujmu pri výkone

živnostenskej činnosti s výkonom verejnej funkcie, avšak verejný funkcionár toto

upozornenie nerešpektoval a nevzdal sa verejnej funkcie, resp. pokračoval vo výkone

živnostenskej činnosti. V tomto smere výbor nemá pochybnosti o tom, že živnostenská

činnosť, ktorú verejný funkcionár vykonáva je v rozpore s čl. 5 ústavného zákona a uloženie

pokuty je plne odôvodnené.

3. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že na strane 1 napadnutého rozhodnutia

v časti „konštatuje“, riadok je nesprávne uvedený názov verejnej funkcie uvádzame, že táto

námietka je odôvodnená a výbor túto skutočnosť súbežne opravuje v opravnom rozhodnutí

o oprave zjavných písacích chýb. K uvedenej chybe došlo pri opise rukopisu rozhodnutia,

čo však nemá dopad na zrejmosť a presnosť rozhodnutia a identifikáciu verejného

funkcionára v ďalšom texte rozhodnutia.

... Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie... s poukazom na v znení neskorších

predpisov potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.»

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-16 z 23. júla 2009 ho prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd požiadal predsedníčku výboru

o prípadné doplnenie vyjadrenia výboru k návrhu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že

medzičasom navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním doručeným 18. mája 2009.

Predsedníčka výboru v odpovedi na žiadosť ústavného súdu v prípise č. VP/48/08-K/1

z 18. augusta 2009 konštatuje, „že navrhovateľ v zásade neuvádza nové skutočnosti, ku

ktorým by bolo potrebné sa osobitne vyjadrovať, pretože na ne reagujeme v našom

stanovisku zo dňa 30. júna 2009.

Napriek tomu považujeme potrebné namietať výhrady navrhovateľ o vecnom

pochybení konajúceho výboru. Výbor... vykonal všetky potrebné úkony na zistenie

skutkového stavu z ktorého vyplýva, že verejný funkcionár porušil povinnosti uvedené v čl. 5

ústavného zákona... Na uvedenej skutočnosti nemení nič fakt, či predmetný výkon

podnikateľskej činnosti bol vykonávaný za odmenu a v akej výške, resp. ako bol zdaňovaný.

Na základe vyššie uvedeného zotrvávame na našom stanovisku tak, ako je uvedené

v liste č. VP/48/08-K zo dňa 30. júna 2009.“.

Ústavný súd zaslal vyjadrenia výboru navrhovateľovi a vyzval ho, aby k nim

v určenej lehote zaujal stanovisko. Na výzvu ústavného súdu reagoval navrhovateľ podaním

doručeným 16. septembra 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«... Nemôžem sa stotožniť s tvrdením, že Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií

(ďalej len „Výbor“) v predmetnej veci rozhodol na základe citujem „úplne zisteného

skutkového stavu a vecne správne“.

Vo svojom vyjadrení chcem poukázať na niektoré ďalšie právne aspekty s ktorými sa

Výbor nedostatočne vysporiadal a pochybil pri citovaní právnych predpisov, napr.:

- už v Rozhodnutí... v časti Odôvodnenie na str. 2 mi výbor vytýka, cit. „že som

nevyužil možnosť vzdať sa funkcie podľa čl. 7 ods. 7 ústavného zákona“.

Poukazujem na tú skutočnosť, že citované ustanovenie nerieši možnosť skončenia

lebo vzdania sa funkcie verejného funkcionára.

- takisto aj vo vyjadrení k návrhu z 30. júna 2009 Výbor na str. 2 bod 2 odkazuje na

definíciu živnosti o živnostenskom podnikaní v znení neskorších

predpisov, keď porovnáva podnikateľskú činnosť s v znení

neskorších predpisov ( ??). Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií

porovnával 2 neporovnateľné veci, nakoľko v znení neskorších

predpisov nie je /1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

.... Ďalej Výbor sa vôbec nezaoberal ustanoveniami čl. 3 ústavného zákona

a neskúmal rozpor verejného záujmu a osobného záujmu verejného funkcionára vo väzbe

na moju osobu a nepreukázal majetková prospech alebo iný prospech mne alebo mne

blízkym osobám.

Nemôžem sa ubrániť tej skutočnosti, že Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií

pristupoval v posudzovaní môjho prípadu diskriminačne voči mojej osobe (podnikateľovi

-živnostníkovi). Nemá rovnaké kritériá pre verejných funkcionárov živnostníkov a ostatných

podnikateľov podnikajúcich podľa osobitných predpisov...

V čl. 5 ústavného zákona nie je nikde konkrétne špecifikované živnostenské

podnikanie ako prekážka vykonávania funkcie verejného funkcionára. Taktiež v zákone

chýba odvolanie sa na zákonné ustanovenia, ktorých menovitých povolaní sa výnimka

z podnikania dotýka. Preto som pri menovaní do funkcie ihneď písomne o rozsahu živnosti

informoval zriaďovateľa a Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Bez akejkoľvek odozvy

až do doby začatia konania zo strany Výboru, výsledkom čoho je uloženie neodôvodnenej

sankcie -pokuty voči mojej osobe...»

Navrhovateľ zotrval na svojom návrhu a žiada, aby ústavný súd zrušil namietané

rozhodnutie výboru a priznal mu náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu môže dotknutý

verejný funkcionár podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na

preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.

Pod zákonom uvedeným vo štvrtej vete citovaného čl. 10 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu treba rozumieť zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Z vyplýva, že účastníkom konania podľa

ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal

rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, t. j. v danom

prípade výbor.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Vychádzajúc z citovaných právnych noriem bolo úlohou ústavného súdu preskúmať

navrhovateľom namietané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008

z hľadiska toho, či bolo, resp. nebolo konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára, za

ktoré mu označeným rozhodnutím výboru bola uložená pokuta, v rozpore s ústavným

zákonom o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ sa domáha zrušenia namietaného rozhodnutia výboru, proti ktorému

v návrhu a jeho doplnení uplatňuje tieto námietky:

1. námietku „... procesných vád, ktorá spočíva v nedodržaní zákonom stanovenej 60

dňovej lehoty na rozhodnutie vo veci uloženia pokuty od začatia konania“,

2. námietku nesprávnej interpretácie a aplikácie čl. 5 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, v dôsledku ktorej je „... široká stavovská vrstva vylúčená z možnosti

podieľať sa na správe vecí verejných (živnostníci, pozn.)“, a

3. námietku, že výbor pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedostatočne zistil

skutkový stav, keďže v rozhodnom období mal príjmy „... z ostatných činností, nie však

zo živnosti“, čo dokladá aj priloženou fotokópiu daňového priznania za rok 2007.

Ústavný súd preskúmal navrhovateľom uplatené námietky a zaujal k nim toto

stanovisko:

1. K námietke nedodržania procesnej lehoty na rozhodnutie

Výbor vo svojom vyjadrení nespochybňuje skutočnosť, že namietané rozhodnutie

vydal po uplynutí lehoty zákonom ustanovenej lehoty, ale argumentuje, že „v danom

prípade ide v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa

nespája zánik zodpovednosti za porušenie ústavného zákona zo strany verejného

funkcionára“, a preto nedodržanie tejto lehoty „nemá to za dôsledok protiprávnosť

predmetného rozhodnutia o uložení pokuty“.

Podľa čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán

podľa odseku 1 (v danom prípade výbor, pozn.) rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia

konania.

Z citovaného ustanovenia čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu nepochybne vyplýva, že zákon ukladá príslušným orgánom (v danom

prípade výboru) rozhodnúť vo veciach ochrany verejného záujmu v 60-dňovej lehote odo

dňa začatia konania. Ústavný súd ale v tejto súvislosti v zhode so svojou doterajšou

stabilizovanou judikatúrou (napr. , , , )

konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava

následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej prekročenie sa nespája so žiadnymi právnymi

účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne relevantným

spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide o poriadkovú lehotu, ktorej márne

uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie namietaného rozhodnutia.

Bez ohľadu na uvedené ústavný súd aj v tomto prípade považoval za potrebné

zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty

účastníkov konania, aby výbor vydával rozhodnutia v lehote ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej

vete ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj napriek tomu, že ide „len“

o poriadkovú lehotu.

2. K námietke nesprávnej interpretácie a aplikácie čl. 5 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu

Výbor vo svojom vyjadrení k návrhu s touto námietkou navrhovateľa nesúhlasí

s poukazom „na definíciu živnosti v o živnostenskom podnikaní

v znení neskorších predpisov“, z ktorej vyvodzuje, „že ide nesporne o podnikateľskú

činnosť“, a zdôrazňuje, že „nemá pochybnosti o tom, že živnostenská činnosť, ktorú verejný

funkcionár vykonáva je v rozpore s čl. 5 ústavného zákona a uloženie pokuty je plne

odôvodnené“. Výbor zároveň pripomína, že „listom z 1. 8. 2008 upozornil verejného

funkcionára (navrhovateľa, pozn.) na rozpor záujmu pri výkone živnostenskej činnosti

s výkonom verejnej funkcie, avšak verejný funkcionár toto upozornenie nerešpektoval

a nevzdal sa verejnej funkcie, resp. pokračoval vo výkone živnostenskej činnosti“.

Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou

verejného funkcionára podľa a zákonov.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,

kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon

podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný

funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať

len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa čl. 5 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ustanovenie odseku

2 sa nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) a r). Zákaz podľa

odseku 2 druhej vety sa nevzťahuje na starostov obcí.

Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak verejný

funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase

ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej

funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom

ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento ústavný zákon

sa vzťahuje na funkcie...

p) poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí

v Bratislave a v Košiciach...

r) poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov...

V danom prípade je pre posúdenie námietky navrhovateľa kľúčová ústavne

konformná interpretácia ustanovenia čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu („Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon

povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených

podmienok.“) v kontexte so skutočnosťou, že navrhovateľ podľa zistenia výboru vykonával

v rozhodnom období podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (ako

živnostník, čo navrhovateľ nespochybňuje), t. j. najmä odpoveď na otázku, či text za

bodkočiarkou ustanovujúci výnimky zo všeobecného zákazu podnikania možno uplatniť aj

vo vzťahu k verejným funkcionárom, ktorí paralelne s výkonom verejnej funkcie

vykonávajú aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (živnostníkov).

Podľa o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon) živnosťou je sústavná činnosť

prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom

dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba

(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom;

povolenie na prevádzkovanie živnosti sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto

zákonom.

Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu

prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.

Podľa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za

účelom dosiahnutia zisku.

Podľa podnikateľom podľa tohto zákona

je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu nepochybne vyplýva, že

výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) je podnikateľská činnosť

(podnikanie), ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba (živnostník), ale aj právnická

osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon živnostenskej činnosti môžu

obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto osobitný zákon treba

považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne jeho ustanovenie čl. 5

ods. 2 druhú vetu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že výbor v namietanom

rozhodnutí správne interpretoval a aplikoval čl. 5 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, a preto ani táto námietka navrhovateľa nezakladá dôvod na jeho zrušenie.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd považoval za potrebné poznamenať, že

argumentácia navrhovateľa poukazujúca na skutočnosť, že na základe interpretácie výboru

je „... široká stavovská vrstva vylúčená z možnosti podieľať sa na správe vecí verejných

(živnostníci, pozn.)“, je v okolnostiach prípadu irelevantná. Možno ju síce považovať za

podnet smerujúci k odstráneniu vecných nedostatkov ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu prostredníctvom jeho novelizácie, ale nič nemení na skutočnosti, že výbor pri

interpretácii a aplikácii jeho čl. 5 ods. 2 postupoval správne.

3. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu v spojení s tvrdením

navrhovateľa, že nemal v rozhodnom období príjmy zo živnostenskej činnosti

Vo vzťahu k tejto námietke navrhovateľa výbor argumentuje, že „... vykonal všetky

potrebné úkony na zistenie skutkového stavu z ktorého vyplýva, že verejný funkcionár

porušil povinnosti uvedené v čl. 5 ústavného zákona... Na uvedenej skutočnosti nemení nič

fakt, či predmetný výkon podnikateľskej činnosti bol vykonávaný za odmenu a v akej výške,

resp. ako bol zdaňovaný.“.

Ústavný súd v zhode s argumentáciou výboru aj vo vzťahu k tejto námietke

navrhovateľa dospel k záveru, že je neodôvodnená a v okolnostiach prípadu irelevantná.

Z už citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona totiž vyplýva, že pre posúdenie

toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či verejný

funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či v rozhodnom

období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že

v rozhodnom období napriek predchádzajúcej výzve výboru podnikateľskú činnosť

vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia nezanechal, a preto je záver výboru

o tom, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,

vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie

ústavným súdom.

Na základe toho ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009