Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 382/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010

o návrhu doc. Ing. P. O., CSc., B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.

VP/20/09-K z 9. decembra 2009 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. VP/20/09-K z 9. decembra 2009 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 12. marca 2010

doručený návrh doc. Ing. P. O., CSc. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. VP/20/09-K z 9. decembra 2009.

2. Z obsahu návrhu a jeho príloh ústavný súd zistil, že navrhovateľ bol 1. januára

2008 vymenovaný za člena dozornej rady podniku M., š. p. (ďalej len „štátny podnik“).

Týmto dňom sa stal verejným činiteľom, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný

zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“). V oznámení, ktoré bol

navrhovateľ povinný podať podľa čl. 7 ústavného zákona za predchádzajúci rok 2008

navrhovateľ „... omylom na strane 6 v bode 4 uviedol, že má živnostenské oprávnenie.

Navrhovateľ však živnostenskú činnosť nevykonáva od roku 2006 t. j. žiaden príjem zo

živnostenského oprávnenia (ktoré zrušil až v roku 2009) nemal, žiadnu činnosť

nevykonával, nezamestnával žiadnych zamestnancov ani iné osoby, nedosahoval žiaden zisk

a ani iným spôsobom nevyvíjal žiadnu činnosť v rámci živnostenského oprávnenia a nemal

ani žiaden príjem či obrat. Navrhovateľ je vysokoškolský učiteľ.“.

3. Výbor pred vydaním rozhodnutia požiadal navrhovateľa žiadosťou zo 6. júla 2009

o vysvetlenie, prečo popri výkone verejnej funkcie vykonával aj činnosť živnostníka.

Navrhovateľ prevzal žiadosť 17. júla 2009 a listom z 23. júla 2009 oznámil, že

podnikateľskú činnosť živnostníka naposledy vykonával v priebehu roka 2006. V roku 2007

a ani v roku 2008, v ktorom bol vymenovaný do funkcie verejného činiteľa, už žiadnu

činnosť ako živnostník nevykonával. S výkonom živnosti teda skončil viac ako rok pred

menovaním do funkcie verejného činiteľa. Podľa jeho názoru tak v dostatočnej miere

dodržal ustanovenia ústavného zákona, keďže pre jeho naplnenie bolo potrebné činnosť,

ktorá je v rozpore s týmto ústavným zákonom, skončiť alebo vykonať právny úkon

smerujúci k jej skončeniu. Navrhovateľ využil prvú možnosť, t. j. skončenie činnosti

živnostníka. Zároveň uviedol, že pri vypĺňaní oznámenia za rok 2008 mal na strane 6 v bode

4 snahu deklarovať, že je len formálne držiteľom živnostenského oprávnenia.

Navrhovateľ doručil výboru 31. augusta 2009 doplnenie k vyjadreniu z 23. júla 2009,

ktorým oznámil, že 26. augusta 2009 ukončil aj podnikanie na základe živnostenského

oprávnenia. Ako prílohu predložil oznámenie o ukončení podnikateľskej činnosti, z ktorého

je zrejmé, že navrhovateľ ukončil podnikanie 26. augusta 2009.

4. Výbor sa oboznámil s vyjadrením navrhovateľa a všetkými okolnosťami prípadu

16. septembra 2009 na rokovaní o Správe o došlých oznámeniach funkcií, zamestnaní,

činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov k 31. marcu 2009 – výsledky

šetrení, uznesením č. 699 zo 16. septembra 2009 začal proti navrhovateľovi konanie podľa

čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona a vyzval navrhovateľa, aby sa k predmetnému

uzneseniu vyjadril v lehote 15 dní od jeho doručenia. Navrhovateľ listom, ktorý bol výboru

doručený 5. októbra 2009, oznámil, že zotrváva na svojom stanovisku z 23. júla 2009,

pretože podnikateľskú činnosť živnostníka de facto ukončil ešte v priebehu roka 2006, čím

splnil požiadavku kladenú ústavným zákonom na verejného činiteľa. Navyše vyjadril

pochybnosť, či jeho vtedajšie aktivity mali vôbec charakter podnikateľskej činnosti, keďže

vykonával expertíznu činnosť pre ústredné orgány Slovenskej republiky a išlo o činnosť

vykonávanú vo verejnom záujme.

5. Výbor vydal vo veci rozhodnutie 9. decembra 2009, ktorým konštatoval, že

navrhovateľ ako člen dozornej rady M., š. p., tým, že v období, keď vykonával funkciu

člena dozornej rady M., š. p., vykonával súčasne živnostenskú činnosť, porušil ustanovenie

čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, za čo mu bola uložená pokuta v sume zodpovedajúcej

šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára vo výške 4 338 €.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ ako verejný funkcionár návrh na jeho

preskúmanie, v ktorom uviedol, že výbor nesprávne vyložil a aplikoval ústavný zákon

v čl. 5 ods. 7 ústavného zákona, keď uviedol: „... pokiaľ navrhovateľ v čase ustanovenia do

verejnej funkcie vlastnil živnostenské oprávnenie na základe ktorého vykonával

podnikateľskú činnosť bol povinný túto činnosť prestať vykonávať. Navrhovateľ však už

žiadnu činnosť v rámci živnostenského oprávnenia viac ako rok pred ustanovením do

verejnej funkcie nevykonával.“ Navrhovateľ dodal, že „... zo strany navrhovateľa

postačovalo, aby činnosť živnostníka nevykonával. Splnením tejto povinnosti –

nevykonávaním činnosti na základe živnostenského oprávnenia navrhovateľ splnil zákonné

ustanovenie v plnom rozsahu. Navrhovateľ je presvedčený, že vykonať právny úkon

smerujúci k ukončeniu funkcie zamestnania, alebo činnosti musia hlavne tí verejní

funkcionári, ktorí pre prekážku iného zákonného ustanovenia skončiť funkciu, zamestnanie

ani činnosť ku dňu ustanovenia do funkcie, alebo do uplynutia 30 dňovej lehoty ani nemôžu

(výpovedné lehoty, schvaľovací proces a podobne).“.

Preto podľa navrhovateľa zákonodarca v čl. 5 ods. 7 ústavného zákona dával

verejnému funkcionárovi možnosť, aby v priebehu lehoty 30 dní buď prestal vykonávať

zakázanú činnosť (navrhovateľ prestal aktívne vykonávať živnosť v priebehu roka 2006),

alebo v tejto lehote vykonal právny úkon smerujúci ku skončeniu tejto činnosti.

Navrhovateľ preto s ohľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby ústavný súd

rozhodnutie výboru v celom rozsahu zrušil.

7. Ústavný súd si vyžiadal vyjadrenie výboru, v ktorom predsedníčka výboru uviedla:

„Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období (rok 2008) i keď podnikateľskú

činnosť ako uviedol navrhovateľ nevykonával, bol držiteľom živnostenského oprávnenia,

a teda bol považovaný za podnikateľa podľa

v znení neskorších predpisov, kde podnikateľom je podľa tohto

zákona o. i. osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.“

Čo sa týka námietky, že výbor nezastavil konanie proti navrhovateľovi, hoci

živnostenské oprávnenie zrušil, uviedla: „... v čase výkonu verejnej funkcie navrhovateľ bol

vlastníkom živnostenského oprávnenia a i keď živnostenskú činnosť v priebehu konania

zrušil, nemá tento úkon žiaden dopad na to, že navrhovateľ porušil ústavný zákon tým, že

v čase vykonávania verejnej funkcie bol súčasne držiteľom živnostenského oprávnenia.

Nie je v právomoci výboru šetriť, či v danom rozsahu verejný funkcionár využíval

svoje oprávnenie podnikať ako živnostník; je však nesporné, že existencia platného a plne

funkčného živnostenského oprávnenia je dôvodom pre vznik zodpovednosti za porušenie

čl. 5 ústavného zákona a tým i pre uloženie sankcie podľa čl. 9 ods. 10 písm. d/ ústavného

zákona.“

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o návrhu

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie výboru, koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh

na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní

odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo

funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo

rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo

dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,

okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to

sa nevzťahuje na výkon podnikania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom

ustanovených podmienok.

Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona ak verejný funkcionár vykonáva funkciu,

zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je

povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo

činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny smerujúci k jej skončeniu.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo

dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé

údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie

verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie

a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu

podľa odseku 10.

9. Z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/20/09-K ústavný súd zistil, že uznesením výboru

zo 16. septembra 2009 sa začalo konanie proti navrhovateľovi ako členovi dozornej rady

štátneho podniku vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona a uznesením č. 723 z 9. decembra 2009 konštatoval,

že navrhovateľ ako bývalý predseda dozornej rady (uvedené chybne, pretože navrhovateľ

bol členom dozornej rady, pozn.) M., š. p., porušil povinnosť podľa čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu. V súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona

výbor navrhovateľovi uložil pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu

verejného funkcionára a zároveň vyzval štátny podnik, aby oznámil výšku mesačného platu,

ktorý poberal navrhovateľ v roku 2008 za výkon verejnej funkcie. Na túto výzvu štátny

podnik oznámil, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi bola vyplácaná v priebehu

roku 2008 mesačná odmena v sume 14 000 Sk, t. j. celkom za rok 2008 odmena v sume 168

000 Sk. Zároveň štátny podnik upozornil výbor, že navrhovateľ bol len členom dozornej

rady tohto štátneho podniku, a nie jeho predsedom, ako to výbor chybne uviedol v uznesení

č. 723.

10. V písomnom vyhotovení rozhodnutia z 9. decembra 2010 výbor konštatoval, že

konaním navrhovateľa ako člena dozornej rady štátneho podniku došlo k porušeniu

čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10

písm. d) ústavného zákona uložil pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného

platu verejného funkcionára, a to vo výške 4 338 € (130 692 Sk). V odôvodnení rozhodnutia

výbor uviedol, že je nesporné, že navrhovateľ porušil ústavný zákon o ochrane verejného

záujmu, pretože vykonával v čase výkonu verejnej funkcie ako člen dozornej rady štátneho

podniku živnostenskú činnosť, čo je podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona zakázané. Zároveň

výbor uviedol, že nie je rozhodujúce, či navrhovateľ činnosť na základe živnostenského

opatrenia aj reálne vykonával, prípadne či za jej výkon poberal odmenu, rozhodujúce bolo,

že mal postavenie živnostníka.

11. Rozhodnutie výboru z 9. decembra 2009 bolo navrhovateľovi doručené

15. februára 2010.

12. Preskúmaním návrhu navrhovateľa v spojení s namietaným rozhodnutím

z 9. decembra 2009, ako aj s prihliadnutím na ďalšie s vecou súvisiace skutočnosti dospel

ústavný súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

13. Podstatu argumentácie navrhovateľa možno zhrnúť do jeho názoru, že hoci bol

k 1. januáru 2008, keď bol ustanovený do verejnej funkcie, držiteľom živnostenského

oprávnenia na prevádzkovanie ohlasovacej živnosti a živnostenské oprávnenie zrušil až

oznámením Obvodnému úradu Bratislava 26. augusta 2009, neporušil tým zákaz uložený

v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona a ani povinnosť uloženú v čl. 5 ods. 7 ústavného zákona.

Podľa názoru navrhovateľa tým, že už od roku 2006 nevykonával žiadnu činnosť na základe

živnostenského oprávnenia a nemal ani zo živnosti žiaden príjem či obrat, splnil povinnosť

uloženú v čl. 5 ods. 7 ústavného zákona, keď navyše túto činnosť ukončil.

14. V danom prípade však bola pre posúdenie návrhu kľúčovou otázkou interpretácia

čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona („Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa

nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom

ustanovených podmienok.“) v kontexte so skutočnosťou, že navrhovateľ bol podľa zistenia

výboru v rozhodnom období držiteľom živnostenského oprávnenia (čo navrhovateľ

nespochybňoval), avšak podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia už

vyše roka aktívne nevykonával a nemal z nej ani žiaden zisk.

15. Podľa podnikaním sa rozumie sústavná

činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa podnikateľom podľa tohto zákona

je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná

činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom

dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba

(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej

len „podnikateľ“).

Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu

prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.

16. Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu nepochybne

vyplýva, že výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) je

podnikateľská činnosť (podnikanie), ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba

(živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon

živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto

osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne

jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu.

17. Ústavný súd uvádza, že ústavný zákon neumožňuje výboru skúmať a pri

rozhodovaní zohľadniť, či verejný funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať,

prípadne či z tejto činnosti dosahoval zisk. Táto samotná skutočnosť nemá vplyv na

rozhodnutie v prípade, ak bolo preukázané, že verejný funkcionár vykonával živnostenskú

činnosť, na ktorú sa vzťahuje obmedzenie podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.

V napadnutom rozhodnutí preto výbor správne konštatoval, že navrhovateľ ako verejný

funkcionár porušil zákaz ustanovený čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. Podľa čl. 9 ods. 7

ústavného zákona je v takom prípade obligatórnou súčasťou rozhodnutia aj výrok

o povinnosti zaplatiť pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona.

Nič na uvedenom názore nemení ani tá skutočnosť, že navrhovateľ od roku 2006

podnikanie (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) aktívne nevykonával

a nedosahoval ani žiaden zisk. Navrhovateľ si totiž len účelovo stotožňuje dve diametrálne

odlišné skutočnosti, a to ukončenie podnikania a aktívne nevykonávanie podnikateľskej

činnosti. Ku skončeniu podnikania však v prípade navrhovateľa nesporne došlo až

26. augusta 2009, a nie tým, že navrhovateľ činnosť, ktorá bola predmetom jeho podnikania,

už v čase výkonu verejnej funkcie reálne nevykonával a nedosahoval z nej žiaden zisk.

Z citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona totiž vyplýva len to, či verejný

funkcionár porušil označené ustanovenia a v rozhodnom období podnikal, a nie to, či

verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období aj príjem (m. m.

).

18. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) živnostenského zákona zaniká živnostenské

oprávnenie dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania.

19. Povinnosťou navrhovateľa bolo preto v súlade s čl. 5 ods. 7 ústavného zákona do

30 dní od ustanovenia do funkcie, teda do 31. januára 2008, skončiť podnikanie (na základe

živnostenského oprávnenia), a to oznámením o ukončení podnikania podľa § 57 ods. 1

písm. g) živnostenského zákona. Pretože navrhovateľ tak urobil až 26. augusta 2009, je

zrejmé, že porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, ktoré výbor musel

sankcionovať podľa príslušných zákonných ustanovení.

20. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia výboru nezistil žiadne dôvody na jeho zrušenie, preto ho podľa

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010