Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 137/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2012

predbežne a podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov prerokoval návrh Ing. J. K.,

B., zastúpeného A., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. P. L.,

na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. z 2. februára 2012 a takto

rozhodol:

Návrh Ing. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. z 2.

februára 2012 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. marca 2012

doručený návrh Ing. J. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.

VP/43/11-K z 2. februára 2012 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

Z návrhu vyplýva, že namietaným rozhodnutím uložil výbor navrhovateľovi ako

verejnému funkcionárovi (členovi predstavenstva T., a. s., B.) pokutu v sume 4 614 € podľa

ústavného o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej

len „ústavný zákon“) za to, že počas výkonu verejnej funkcie porušil ustanovenie čl. 5 ods.

2 ústavného zákona z dôvodu vykonávania živnostenskej činnosti (SZČO). Namietané

rozhodnutie je založené len „na existencii živnostenského oprávnenia bez ohľadu na

skutočnosť, či podnikanie z mojej strany bolo aj reálne vykonávané“.

V návrhu navrhovateľ uvádza, že «žiadnu podnikateľskú činnosť som reálne

nevykonával a v roku 2011 som nemal ako samostatne zárobkovo činná osoba žiadny

príjem, pričom som požiadal o stanovisko právne oddelenie T., a. s., a následne, na

zamedzenie akýchkoľvek pochybností som živnosť pozastavil...

Dovolím si vysloviť názor, že závery vyplývajúce z odôvodnenia predmetného

rozhodnutia vedúce k výroku, ktorým bolo konštatované porušenie čl. 5 ods. 2 Ústavného

zákona a následne k výroku o uložení pokuty, sú nielen nepresvedčivé (a to aj z dôvodu ich

nedostatočného odôvodnenia, keďže sa Výbor v žiadnom smere nevysporiadal s otázkou, čo

sa rozumie pod pojmom „podnikať“ v zmysle citovaného ustanovenia Ústavného zákona, čo

v konečnom dôsledku zakladá arbitrárnosť tohto rozhodnutia), ale nemajú oporu ani v

ustanoveniach a v znení neskorších predpisov

(ďalej len „a“) a o živnostenskom podnikaní

v znení neskorších predpisov... vo vzťahu k čl. 5 ods. 2 Ústavného zákona, a súčasne sú v

priamom rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov Slovenskej

republiky (Stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

05. 04. 2002 vydané pod sp. zn. , Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 26. 11. 2003, sp. zn. ...».

Navrhovateľ v návrhu ďalej zdôrazňuje, že «Samotná existencia živnostenského

oprávnenia ešte sama osebe nemôže znamenať vykonávanie podnikateľskej činnosti (a to

ani so zreteľom na etymologicky význam slova „oprávnenie“), nakoľko nenapĺňa ani jeden

z pojmových znakov podnikania. Existencia živnostenského oprávnenia je len základom a

predpokladom pre podnikanie, ktorého obsah je naplnený až činnosťou v zmysle § 2 ods. 1

a Živnostenského zákona. Takémuto výkladu nasvedčuje aj ust.

, a to v zmysle slovného spojenia „na základe

živnostenského oprávnenia“...

V posudzovanej veci som v každom svojom vyjadrení, ako aj v čestnom vyhlásení zo

dňa 14. 12. 2011 deklaroval, že som nepodnikal a ani som nemal žiaden príjem/zisk

z podnikania...

V tejto súvislosti si dovolím poukázať aj na veľký nedostatok úpravy predmetného

ústavného zákona, ktorý z hľadiska sankčného postihu v žiadnom smere nezohľadňuje

formu a mieru prípadného zavinenia k možnému porušenia jeho ustanovení.

Napriek tomu, zotrvávam na stanovisku, že v mojom prípade k porušeniu č!. 5 ods. 2

a čl. 5 ods. 7 Ústavného zákona nedošlo, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

som presvedčený, že som podnikateľskú činnosť nevykonával, a z tohto dôvodu preto ani

nebolo potrebné vykonať právny úkon smerujúci k ukončeniu funkcie zamestnanca, alebo

činnosti, ktorý je potrebné vykonať zo strany tých verejných funkcionárov, ktorí pre

prekážku iného zákonného ustanovenia nemôžu skončiť funkciu, zamestnanie alebo činnosť

do uplynutia 30 dňovej lehoty (napr. z dôvodu plynutia výpovednej lehoty). V ostatných

prípadoch postačuje skončenie funkcie, zamestnania lebo činnosti.

Pritom právna podstata oboch Najvyšším súdom... posudzovaných prípadov je

identická s mojím prípadom, ktorý je predmetom tohto návrhu.

Som si plne vedomý, že Ústavný súd... už uznesením zo dňa 21. 10. 2010, číslo

-14, rozhodol spôsobom, ktorým v obdobnom prípade potvrdil namietané

rozhodnutie Výboru. Dovolím si však uviesť ,,že v jeho odôvodnení neboli zohľadnené

všetky právne relevantne skutočnosti, ktoré uvádzam v tomto návrhu, ako ani judikatúra

všeobecných súdov a v nej obsiahnutý výklad obsahu pojmu podnikanie v prípadoch, vo

svojej podstate identických, ako je daný prípad“.».

Navrhovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd namietané rozhodnutie

výboru sp. zn. z 2. februára 2012 zrušil.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa pripojí

napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 73b ods. 1 zákona

o ústavnom súde je účastníkom konania navrhovateľ a výbor. Podľa § 73b ods. 2 zákona

o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo

dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,

okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to

sa nevzťahuje na výkon podnikania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom

ustanovených podmienok.

Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona ak verejný funkcionár vykonáva funkciu,

zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je

povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo

činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej

skončeniu.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo

dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé

údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie

verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie

a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu

podľa odseku 10.

Z obsahu predloženého návrhu a jeho príloh (namietaného rozhodnutia výboru)

ústavný súd zistil, že uznesením výboru č. 184 zo 6. decembra 2011 sa začalo konanie proti

navrhovateľovi ako členovi predstavenstva akciovej spoločnosti so 100 % účasťou štátu vo

veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a)

ústavného zákona za to, že porušil povinnosť podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, keďže vo svojom oznámení navrhovateľ výboru oznámil, že „vykonáva

podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba pod názvom „K.“.

Navrhovateľ sa predtým vyjadril k tejto záležitosti podaním z 23. novembra 2011,

v ktorom uviedol, že: „ ...mal otvorenú živnosť - napriek tomu, že som nevykonával žiadnu

podnikateľskú činnosť a v roku 2011 som nemal ako SZČO žiadny príjem. Preto som

ohľadne ukončenia resp. pozastavenia živnosti požiadal o stanovisko aj právne oddelenie T.

a. s. a následne - napriek tomu, že nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť - som živnosť

pozastavil...“.

Výbor po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní bolo dostatočne

preukázané porušenie ustanovenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona a že závažnosť porušenia

povinnosti a zákazu pre verejného funkcionára je natoľko vysoká, že uložil navrhovateľovi

pokutu v sume za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona vo výške šesťnásobku

[mesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona

ktorý v roku 2010 predstavoval 769 €]. Uvedené rozhodnutie bolo výborom schválené

2. februára 2012 uznesením č. 206.

Preskúmaním návrhu navrhovateľa v spojení s namietaným rozhodnutím

z 2. februára 2012, ako aj s prihliadnutím na ďalšie s vecou súvisiace skutočnosti dospel

ústavný súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Podstatu argumentácie navrhovateľa možno zhrnúť do jeho názoru, že hoci bol

v roku 2011 ustanovený do verejnej funkcie a držiteľom živnostenského oprávnenia

na prevádzkovanie ohlasovacej živnosti, nevykonával žiadnu činnosť a nemal ani

zo živnosti žiaden príjem. Následne po upozornení výboru živnostenské oprávnenie aj

pozastavil. V danom prípade namietal aj posúdenie arbitrárnosti interpretácie čl. 5 ods. 2

druhej vety ústavného zákona a tvrdí, že uvedené ustanovenie neporušil, hoci navrhovateľ

nespochybňoval, že bol vedený v živnostenskom registri pod obchodným menom ... (podľa

výpisu zo živnostenského registra podnikal navrhovateľ od 1. marca 1997 vo viacerých

činnostiach, pozn.).

Podľa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa podnikateľom podľa tohto zákona

je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná

činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom

dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba

(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej

len „podnikateľ“).

Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu

prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu nepochybne vyplýva, že

výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia) je podnikateľská činnosť

(podnikanie), ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba (živnostník), ale aj právnická

osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon živnostenskej činnosti môžu

obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony.

Za takýto osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného

záujmu, konkrétne jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu.

Ústavný súd uvádza, že ústavný zákon neumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní

zohľadniť, či verejný funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto

činnosti dosahoval príjem alebo zisk. Táto samotná skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie

v prípade, ak bolo preukázané, že verejný funkcionár vykonával živnostenskú činnosť,

na ktorú sa vzťahuje obmedzenie podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. V napadnutom

rozhodnutí preto výbor správne konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár porušil

zákaz ustanovený čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. Podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona je

v takom prípade obligatórnou súčasťou rozhodnutia aj výrok o povinnosti zaplatiť pokutu

podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona.

Na uvedenom názore nemení nič ani tvrdenie navrhovateľa, že podnikanie (činnosť

na základe živnostenského oprávnenia) aktívne už nevykonával a nedosahoval ani žiaden

zisk. Z citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona totiž vyplýva len to, či verejný

funkcionár porušil označené ustanovenia a v rozhodnom období bol ako živnostník vedený

v živnostenskom registri, a nie to, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti

v rozhodnom období aj príjem (m. m. ).

Povinnosťou navrhovateľa bolo preto v súlade s čl. 5 ods. 7 ústavného zákona do 30

dní od ustanovenia do funkcie (30. september 2011), teda do 30. októbra 2011, skončiť

podnikanie (na základe živnostenského oprávnenia), a to oznámením o ukončení podnikania

podľa § 57 ods. 1 písm. g) živnostenského zákona alebo o pozastavení svojej živnosti podľa

§ 57 ods. 4 uvedeného zákona. Pretože navrhovateľ tak urobil až po tejto lehote (až po

upozornení výboru), je zrejmé, že porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, ktoré

výbor musel sankcionovať podľa príslušných zákonných ustanovení.

Ako vyplýva z , predmet tohto konania, v rámci

ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu výboru, je jednoznačne obmedzený výlučne na posúdenie konania

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (nie iných zákonov).

Primárnym impulzom vzniku tohto konania je konanie verejného funkcionára, ktorý je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu.

Z už citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona tiež vyplýva, že pre

posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či

verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem. V prípade

navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v rozhodnom období

podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia vykonával, resp.

ju nezanechal, a preto je záver výboru o tom, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona, vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny a nezakladá dôvod na jeho

zrušenie ústavným súdom (pozri tiež , a ),

a zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva nepochybne z toho, že konanie

navrhovateľa bolo v rozpore s právami a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom,

čo ústavný súd nemohol prehliadnuť, a preto z toho dôvodu návrh navrhovateľa už po jeho

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený, opierajúc sa pritom aj

o svoju judikatúru v obdobných veciach.

Takýto postup je v súlade s uznesením pléna ústavného súdu č. k. PLz. -3

z 2. mája 2007, podľa ktorého „Na konanie o návrhoch vo veciach ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona... sa vzťahuje

, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľa po predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2012