Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 596/2013
PDF · 142.38 KB
No categories available
I. ÚS 596/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K. st., T., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 90/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2013
doručená sťažnosť P. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 90/2011.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Návrh na vyporiadanie BSM som
podal 6. 5. 2011... Keďže sa dlho nič nedialo a OS Piešťany nevytýčil termín pojednávania,
dňa 3. 11. 2011 som cestou advokáta urgoval vytýčenie pojednávania.
Vzhľadom na to, že sa opäť dlho nič nedialo, asistentka advokáta telefonicky
urgovala vytýčenie pojednávania dňa 9. 12. 2011, na čo 14. 12. 2011 prišla z OS Piešťany
odpoveď, že súd dosiaľ nevytýčil pojednávanie z dôvodu dlhodobej preťaženosti súdu, ako
aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd je veci povinný vybavovať aj podľa poradia
nápadu. Že údajne zákonný sudca je od 1. 1. 2012 preložený na iný súd, do konca roka
2011 má všetky termíny pojednávaní obsadené. Vec bude po 1. 1. 2012 pridelená na
rozhodnutie inému sudcovi.
Dňa 10. 10. 2012 nám bol doručený protinávrh odporkyne na vyporiadanie BSM
v rozsahu na 1/2 strany, na ktorý som cestou advokáta podal stanovisko k vyjadreniu
odporkyne dňa 11. 10. 2012. Dňa 30. 8. 2012 som opätovne písomne urgoval vytýčenie
pojednávania v tejto civilnej veci a dňa 8. 10. 2012 nám prišlo upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti písané 2. 10. 2012 na OS Piešťany, kde predsedníčka súdu JUDr. Š.
považuje moju sťažnosť za dôvodnú, s tým, že prieťahy v konaní vznikli v dôsledku
dlhodobej nepriaznivej situácie na OS Piešťany spojenej s vysokým počtom nevybavených
vecí a nedostatočnom obsadení súdu sudcami...
Dňa 23. 4. 2013 asistentka advokáta opätovne urgovala vytýčenie pojednávania, na
čo jej bolo oznámené, že JUDr. J. bola 3 mesiace PN a dňa 24. 4. 2013 nastupuje do práce,
takže sa s vecou už niečo bude konať...
Postupom OS Piešťany je porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, pričom súd za 2 roky od podania návrhu nebol schopný vytýčiť ani jedno
pojednávanie, čo je v rozpore s ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“
3. Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vo veci vyporiadania BSM vedenej pod sp. zn.
3 C 90/2011 porušil právo P. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. OS Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 90/2011 prikazuje konať tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. P. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €, ktoré je
povinný Okresný súd Piešťany vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
uznesenia.
4. Okresnému súdu Piešťany ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P. H. na účet
advokáta JUDr. J. K... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia a to za 2
úkony... spolu 331,12 €.“
4. Z odpovede predsedníčky okresného súdu (sp. zn. Spr 561/12 z 2. októbra 2012)
adresovanej sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 C/90/2011 vyplýva, že predsedníčka okresného súdu predmetnú sťažnosť uznala
za dôvodnú. Z obsahu tejto odpovede ďalej vyplýva, že „Zákonný sudca dal dňa 20. 09.
2011 kancelárii písomný pokyn na doručenie návrhu spolu s prílohami na vyjadrenie
odporkyni, ktorá si návrh prevzala dňa 09. 11. 2011... Dňa 07. 11. 2011 ste doručili súdu
urgenciu, v ktorej žiadate o vytýčenie termínu pojednávania a dňa 24. 11. 2011 doručil
súdu aj JUDr. M. žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 14. 12. 2012 dal zákonný
sudca kancelárii písomný pokyn, aby oznámila navrhovateľovi, že súd doposiaľ nevytýčil
termín pojednávania z dôvodu dlhodobej mimoriadnej pracovnej vyťaženosti, ako aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že veci je povinný vybavovať podľa poradia nápadu.
Zároveň sudca oznámil, že od 01. 01. 2012 je trvalo preložený na výkon funkcie na iný súd
a vec bude pridelená na vybavenie inému sudcovi. Dňa 11. 01. 2012 bola vec pridelená
na rozhodnutie JUDr. J. J.. Dňa 11. 01. 2012 bolo súdu doručené oznámenie JUDr. M., že
navrhovateľ mu zatiaľ nevypovedal plnú moc. Dňa 04. 05. 2012 bol súdu doručený
protinávrh odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. J. bola dlhodobo
práceneschopná, bolo potrebné všetky spisy v jej senáte prerozdeliť medzi ostatných sudcov
tunajšieho súdu a predmetná vec bola pridelená na vybavenie Mgr. V. Z. Po návrate JUDr.
J., jej boli opäť všetky spisy pridelené na vybavenie...
S prihliadnutím na dátum podania a s poukazom na to, že od podania návrhu nebol
zo strany súdu urobený úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, možno Vašu sťažnosť
považovať za dôvodnú... Vzhľadom na opodstatnenosť Vašej sťažnosti, zabezpečím, aby boli
zo stany súdu vykonané potrebné úkony smerujúce k vytýčeniu termínu pojednávania.“.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
9. V posudzovanom konaní okresného súdu sťažovateľ namieta postup tohto súdu,
ktorým boli podľa jeho názoru spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ním označené
práva. Predmetom súdneho konania je majetkové vyporiadanie rozvedených manželov
rozhodnutím súdu, keďže sa rozvedení manželia nedohodli na vyporiadaní svojho
bezpodielového spoluvlastníctva.
10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,
že sťažnosť sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného
súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho
konania (bod 9) v spojení s vyhodnotením doterajšieho priebehu konania pred okresným
súdom. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 6. mája 2011 návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu toto
konanie pred okresným súdom trvá menej ako dva roky.
11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
12. Aj keď postup okresného súdu nie je celkom bez prieťahov, ich intenzita –
s prihliadnutím na predmet posudzovaného konania a celkovú dĺžku doby jeho trvania
(necelé dva roky) – nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že až
pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla/môže spôsobiť porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
13. Ústavný súd uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie
záveru, že by doteraz zistené ojedinelé prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe
na celkovú doterajšiu dĺžku konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto
dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú.
14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2013