Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 30/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť RNDr. D. M., K., zastúpeného advokátom

JUDr. Š. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo RNDr. D. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. RNDr. D. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. RNDr. D. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 € (slovom

štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Š. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 24. januára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť RNDr. D. M. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce

(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

1.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podrobne popísal priebeh napadnutého konania,

uviedol, že využil aj dostupné právne prostriedky nápravy vo vzťahu k zbytočným

prieťahom v konaní, keďže na prieťahy podal sťažnosť predsedovi okresného súdu,

a napokon svoju sťažnosť zhrnul takto:

„Od decembra 2005 do septembra 2006 uplynulo 9 mesiacov pokiaľ sa spis

z Okresného súdu Michalovce opäť vrátil na Okresný súd Michalovce, lebo namietnutie

svojej nepríslušnosti zo strany Okresného súdu Michalovce bolo v rozpore so zákonným

ustanovením v

Následne ďalších 14 mesiacov od januára 2007 do apríla 2008 Okresný súd

Michalovce nerobil úkony, lebo sa dopytoval na stav veci iného sporu na Okresnom súde

Trnava. Až v apríli 2008 si vyžiadal samotnú kópiu žaloby, ktorá bola podaná v Trnave.

Následne dospel k názoru, že nároky sú zhodné s vecou vedenou na súde porušovateľa, aj

keď neboli a nie sú zhodné, a prerušil konanie do právoplatnosti rozhodnutia v spore

konanom na Okresnom súde Piešťany.

Upozorňujeme, že ak by boli obidva uplatnené nároky zhodné, tak z dôvodu, že ide

o rovnakých účastníkov konania, tak by sa jednalo o prekážku litispendencie.

Ďalšie svoje nekonanie od augusta 2008 do mája 2011 odôvodňuje tým, že žalobca

nesúhlasil s prerušením konania a odvolal sa preto na odvolací súd. Aj keď odvolací súd

vydal svoje uznesenie v septembri 2010, ešte stále nemohol konať, lebo musel zrušiť ešte

svoje vlastné uznesenie z 26. 8. 2008 a zrušenie sa stalo právoplatné až v máji 2011.

Súd v konaní od mája 2011 pokračuje bez toho, aby nastala akákoľvek zmena

v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany, pričom prerušenie odôvodnil tým čakaním

na právoplatné rozhodnutie v spore vedenom na Okresnom súde Piešťany. V roku 2012,

po takmer 6,5 rokoch, sa začína dokazovanie a sťažovateľa tak dostáva do stavu dôkaznej

núdze, lebo dôkazy a znalecké dokazovanie, ktoré sa dali získať alebo vykonať hneď

v r. 2006, resp. do roku 2008 sa už teraz zrejme ani nedajú vykonať a to nie z dôvodov

na strane sťažovateľa. (...)

Sťažovateľ tým, že sa odvolal proti uzneseniu o prerušení konania predsa k prieťahu

neprispel. To, ako dlho či krátko konal odvolací súd, za to sťažovateľ nemôže. (...)

Sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní vedenom u porušovateľa pod sp. zn.

došlo k nielen objektívnemu prieťahu v súdnom konaní, ale aj

k subjektívnym prieťahom v súdnom konaní.

V predmetnom konaní došlo okrem celkovej neprimeranej dĺžky súdneho konania

prebiehajúceho už viac takmer 6,5 roka na prvom stupni aj k viacerým zbytočným

prieťahom. (...)

V právnej veci prebiehajúcej na súde porušovateľa ide o obchodnoprávnu vec.

S prihliadnutím na dynamiku podnikateľského prostredia by žalobca, ak by mal vedomosť,

že jeho právna vec nebude meritórne rozhodnutá ani po takmer 6,5 roku, zrejme zvážil, či

vôbec žalobu podá. Je vecou štátu, aby zabezpečil riadny chod súdnej moci. Pre účastníka

konania je bezpredmetné domáhať sa ochrany svojich práv, ak táto ochrana bude v časovo

neúnosnom horizonte.

Súdne konanie trvajúce takmer 6,5 roka, ktoré navyše prebieha ešte len v prvom

stupni a v rámci ktorého sa až po 6 rokoch začína súd zapodievať podrobnejšie skutkovým

stavom, má veľmi ďaleko od materiálneho ponímania ústavnosti v časti práva na súdnu

a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. (...)

Sťažovateľ žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako

náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ

tým, že je v neistom postavení, táto neistota je daná nielen tým, že právna vec, v ktorej je

sťažovateľ účastníkom konania nie je dodnes, ani po viac 6 rokoch od začatia konania

právoplatne ukončená, ale aj tým, že sekundárne dochádza k neistote v jeho majetkových

právach. Sťažovateľ, nakoľko je účastníkom konania, je v ťaživej právnej neistote.

Sťažovateľ nevie ani len predpokladať čas, kedy sa ukončí právna vec, v ktorej je

účastníkom konania. Sťažovateľovi sa súčasne výrazne sťažuje možnosť ochrany jeho práv.

(...)“

1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo RNDr. D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v (...) a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Michalovce v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Michalovce prikazuje Ústavný súd Slovenskej republiky, aby

v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

3. RNDr. D. M. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 EUR(...), ktoré je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť RNDr. D. M. náhradu trov právneho

zastúpenia na účet advokáta JUDr. Š. K.(...), do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

z 22. marca 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 1. júla 2013.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) K jednotlivým skutočnostiam, ktoré ovplyvnili dĺžku konania:

(...) Vzťah konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k.

a na Okresnom súde v Michalovciach, pod č. k. .

Konanie na tunajšom súde žalobcu F. s. r. o. proti žalovanému J. L.

A. C. začalo 28. 12. 2005, kedy bola súdu doručená žaloba. Konanie na Okresnom súde

v Piešťanoch pod č. k. /pôvodne vedené na Okresnom súde Trnava pod č. k.

začalo 29. 12. 2005, kedy bola súdu doručená žaloba.

Pri porovnaní obidvoch žalôb zákonný sudca zistil(...) a žaloby na OS Piešťany(...),

že tieto sú identické a odlišujú sa iba v článku VIII., kde žalobca špecifikuje rozdielne

nároky v týchto dvoch konaniach, teda jednak nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu

odstúpenia od zmluvy a nárok na náhradu škody spôsobenej vadnou dodávkou.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti udáva, že Okresný súd v Piešťanoch rozhodoval

vo veci odstúpenia od kúpnej zmluvy úpravne vody a nie vo veci vzniku škody na kotly

a preto tunajšiemu súdu muselo byť zrejmé, že Okresný súd v Piešťanoch žiadne znalecké

dokazovanie vykonávať nebude a ani ho nevykonal(...) Sťažovateľ(...) udáva, že sa jedná

o rozdielne nároky prejednávané na OS Michalovce a OS Piešťany, keďže na OS

Michalovce ide o náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi na parnom kotly, nie na úpravni

vody.

Žalobca(...) udáva, že „následne dospel k názoru, že nároky sú zhodné s vecou

vedenou na súde porušovateľa, aj keď neboli a nie sú zhodné a prerušil konanie do

právoplatnosti rozhodnutia v spore konanom na OS Piešťany. Upozorňujeme, že ak by boli

obidva nároky zhodné, tak z dôvodu, že ide o rovnakých účastníkov konania, tak by sa

jednalo o prekážku litispendencie.“ Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že žalobca nepochopil

vzájomnú súvislosť konaní na OS v Piešťanoch a na OS Michalovce. Je pravdou, že v danej

veci sa jedná o rozdielne nároky, tak ako je to vyššie uvedené a nemôže sa jednať

o prekážku litispendencie /prekážka začatej veci/. Súvislosť týchto dvoch vecí vyplýva

z princípu prejudiciality. Podľa inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť

inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným

orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podstatu prejudiciality treba chápať ako kauzálny vzťah medzi dvoma subjektívnymi

právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Svoje miesto nachádza predovšetkým

v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný

význam pre ďalší spor - od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci. Jej vznik

predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah,

o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri rozhodovaní o inej veci /právnom

vzťahu/ posudzovať len tak, ako to bolo posúdené v právoplatnom rozhodnutí. Záväznosť

právoplatného rozhodnutia bráni súdu, aby v následnom konaní odchylne posúdil právny

následok, o ktorom už bolo rozhodnuté a ktorý má v prebiehajúcom konaní povahu

prejudiciálnej otázky. Identifikácia právneho následku nie je možná len na základe výroku

rozsudku, ale aj na základe výkladu rozhodnutia /veci samej ako celku/. Zákaz odchylného

posúdenia už rozhodnutej veci v následnom konaní, vylučuje prejednávať tvrdenia, ktoré sú

v rozpore so skutkovými zisteniami, z ktorých súd vychádzal v právoplatnom rozhodnutí

v prejudicionálnom spore a vykonávať dokazovanie vzťahujúce sa k už vyriešenému

právnemu následku. Tento záver možno formulovať tak, že súd a účastníci /§ 159 ods. 2

/ závislého konania sú viazaní rozhodnutím v prejudiciálnej veci a nemôžu sa teda

v závislom konaní zaoberať skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by už vyriešený právny

následok spochybňovali /porovnaj Bohumil Dvořák - Právní moc civilních soudních

rozhodnutí Praha 2008, strana 62 a nasl./

Z porovnania uvedených konaní je zrejmé, že v obidvoch konaniach bolo potrebné

vyriešiť predbežnú otázku, ktorou je vadnosť dodávky úpravne vody, ktorá bola predmetom

zmluvy. Pokiaľ Okresný súd v Piešťanoch túto predbežnú otázku posúdil v právoplatnom

rozhodnutí tak, že žalovaný plnil vadne, tak Okresný súd v Michalovciach je posúdením

tejto predbežnej otázky viazaný. Z toho vyplýva, že súd v tomto konaní ako závislom

od konania na Okresnom súde v Piešťanoch po právoplatnom skončení už nebude

vykonávať žiadne dokazovanie ani skutočnosti, ktoré sa týkajú vadnosti dodávky a bude

posudzovať iba nároky, ktoré sa týkajú samotnej škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi

z titulu vadnej dodávky. Záväznosť právoplatného rozhodnutia na OS v Piešťanoch

ohľadom posúdenia vadnosti dodávky bráni, aby tunajší súd posúdil odchylne tento právny

následok. Táto zásada má zabrániť tomu, aby sa tí istí účastníci nemuseli opätovne súdiť

o už právoplatne rozhodnutý právny následok. Pre záväznosť tunajšieho súdu týmto

právnym následkom nie je rozhodujúce, z akých dôkazov vychádzal Okresný súd

v Piešťanoch pri právnom posúdení tejto predbežnej otázky, teda či bolo alebo nebolo nutné

nariaďovať znalecké dokazovanie, rozhodujúci je právoplatný rozsudok, v ktorom bolo

rozhodnuté o právnom následku /vadnosti predmetu kúpy/. Táto záväznosť má vplyv na

prerušenie konania(...)

Prerušenie konania a zrušenie uznesenia o prerušení konania a s tým súvisiace

namietané prieťahy.

Uznesením súdu zo dňa 26. 8. 2008(...) bolo konanie prerušené do právoplatného

skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k. Dôvodom

prerušenia konania bola skutočnosť, že na Okresnom súde v Piešťanoch sa vedie konanie,

v ktorom sa žalobca domáhal vrátenia kúpnej ceny titulom odstúpenia od zmluvy a na

tunajšom súde uplatnil nárok titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu

vadného plnenia. Súd v uznesení uviedol, že vyriešenie tejto základnej otázky-odstúpenie od

zmluvy mal vplyv aj na nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú uplatňuje v tomto konaní

a od posúdenia tejto základnej otázky závisí aj posúdenie nároku žalobcu na náhradu

škody.

Uznesením zo dňa 11. 4. 2011(...) súd zrušil vyššie citované uznesenie o prerušení

konania zo dňa 26. 8. 2008. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené, že v konaní na

Okresnom súde v Piešťanoch, do skončenia ktorého bolo konanie prerušené, je súd nečinný.

Nevytýčil žiadne pojednávanie. Poukázal v odôvodnení na SR

a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorých

každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Súd v tomto

uznesení zdôraznil, že aj keď prekážka, pre ktorú bolo tunajšie konanie prerušené naďalej

trvá, súd zrušil toto uznesenie z dôvodov zachovania práva žalobcu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a uviedol, že predbežnú otázku platnosti odstúpenia od zmluvy

posúdi sám v súlade s ust.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti(...) udáva: „Od 17. 1. 2007 do 1. 2. 2008, t. j. vyše 14

mesiacov OS Michalovce zbytočne nekonal, len sa dopytoval Okresného súdu Trnava,

v akom stave je druhá žaloba, pričom samotnú druhú žalobu si od žalobcu vyžiadal až

1. 4. 2008. Vzniká otázka, prečo sa porušovateľ obracal 14 mesiacov na Okresný súd

Trnava, keď až potom si vyžiadal od žalobcu druhú žalobu, aby sa s ňou oboznámil.“

Na tej istej strane udáva: „Obidve uznesenia o prerušení konania zo dňa 26. 8. 2008,

ako aj o jeho zrušení /17. 5. 2011/ vydal ten istý súd zvláštnej vôle bez toho, aby to bolo

nevyhnutné; - súd mohol uznesenie o prerušení konania zrušiť už hneď po rozhodnutí KS

Košice zo dňa 30. 10. 2010, nemusel čakať až do 17. 5. 2011; súd mohol uznesenie

o prerušení konania zrušiť aj pred právoplatným rozhodnutím KS Košice, ktorý rozhodoval

o odvolaní žalobcu práve proti prerušeniu konania.“

Tvrdenie žalobcu o tom, že súd svojvoľne zrušil uznesenie o prerušení konania a toto

mohol zrušiť ešte pred rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 30. 10. 2010 je

neopodstatnené a vyplýva z toho, že žalobca zrejme nepochopil súvislosť týchto dvoch

konaní(...) Súd zrušil svoje uznesenie zo dňa 26. 8. 2008 uznesením zo dňa 11. 4. 2011

z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení. Hlavným dôvodom zrušenia tohto

uznesenia bola skutočnosť, že Okresný súd v Piešťanoch, resp. v Trnave nekonal niekoľko

rokov, vo veci nevytýčil žiadne pojednávanie a do zrušenia tohto uznesenia 11. 4. 2011

nebol ani predpoklad, že súd začne vo veci pojednávať. Tunajší súd nepredpokladal

nečinnosť vyššie citovaného súdu. To bol základný dôvod zrušenia tohto uznesenia. Tunajší

súd zdôraznil, že aj napriek tomu, že prekážka, pre ktorú konanie prerušil, naďalej trvá,

uvedené uznesenie o prerušení konania zrušuje. Pri vydaní tohto uznesenia zo dňa

11. 4. 2011 súd nemal informáciu o rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch, ktorý vo veci

prvýkrát rozhodol 4. 7. 2011(...), o čom sa tunajší súd dozvedel pred začatím pojednávania

14. 9. 2011. Tento stav ku dnešnému dňu stále trvá, keďže rozhodnutie vo veci

doposiaľ nie je právoplatné, keďže odvolací Krajský súd v Trnave zrušil citovaný

prvostupňový rozsudok(...)

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že súd od 17. 1. 2007 do 1. 4. 2008 zbytočne nekonal, že

robil dotazy na Okresný súd v Trnave, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Súd zistil

prvýkrát, že žalobca podal žalobu na Okresnom súde v Trnave na pojednávaní dňa

17. 1. 2007, kde žalobca informoval o podaní takejto žaloby a o jej predmete a zároveň

uviedol, že navrhol, aby Najvyšší súd SR delegoval túto vec na Okresný súd

v Michalovciach z dôvodu vhodnosti. Rovnopis žaloby však súdu nepredložil. Uvedené

pojednávanie bolo odročené a bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd rozhodol, že bude

zistený na Okresnom súde v Trnave vo veci stav konania a stav rozhodovania

o delegovaní tejto veci(...)

Súd podaním zo dňa 31. 1. 2007 zisťoval uvedené skutočnosti a požiadal aj

doručenie samotnej žaloby. Keďže súdu nebola doručená odpoveď, opätovne žiadal súd v

Trnave podaním zo dňa 22. 3. 2007(...) o podanie správy. Okresný súd v Trnave podaním

zo dňa 5. 4. 2007(...) oznámil, že predmetná vec napadla 29. 12. 2005, avšak žaloba nebola

súdu zaslaná, aj keď súd túto žalobu už dvakrát požadoval. Následne bola Okresnému súdu

v Trnave adresovaná ďalšia výzva zo dňa 5. 12. 2007, kde tunajší súd opätovne požadoval

aj zaslanie rovnopisu žaloby. Okresný súd Trnava podaním zo dňa 17. 12. 2007 oznámil, že

vec bude postúpená novozriadenému Okresnému súdu v Piešťanoch, s tým, že žaloba nám

nebola opätovne doručená(...) Podaním zo dňa 13. 3. 2008 súd požiadal žalobcu o zaslanie

rovnopisu žaloby a zároveň sa dotazoval aký stav je v delegovaní veci na Okresný súd

v Michalovciach. Žalobca podaním zo dňa 1. 4. 2008(...) zaslal súdu rovnopis žaloby

podanej na Okresný súd v Trnave, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa

18. 9. 2007 č. k. , ktorým sa prejednanie veci na Okresnom súde v Trnave

pod sp. zn. neprikazuje Okresnému súdu v Michalovciach. Následne súd

podaním zo dňa 24. 4. 2008 požiadal Okresný súd v Piešťanoch o oznámenie pod akým

číslom konania je vedená predmetná vec(...), opätovne dňa 18. 6. 2008 a až podaním zo dňa

26. 6. 2008 Okresný súd v Piešťanoch oznámil, že toto konanie je vedené pod sp. zn.

. Následne súd prerušil konanie uznesením zo dňa 26. 8. 2008(...)

K týmto vyššie citovaným úkonom súdu je potrebné uviesť, že už na pojednávaní dňa

17. 1. 2007, keď sa tunajší súd dozvedel o žalobe podanej na Okresný súd v Trnave

predpokladal, že konanie v tejto veci bude prerušené do vyriešenia základnej otázky, ktorou

je vadnosť dodávky a odstúpenie od zmluvy. Keďže však vo veci bol podaný návrh

na delegovanie veci na tunajší súd, súd musel vyčkať ako bude rozhodnuté o tejto veci

Najvyšším súdom SR a musel aj identifikovať pod akým číslom je vedené konanie, aby

mohol vec prerušiť. Prvýkrát sa súd dozvedel o rozhodnutí NS SR z podania žalobcu zo dňa

29. 3. 2008, doručeného súdu 1. 4. 2008, kedy mu bolo doručené vyššie citované

rozhodnutie NS SR(...)

Podľa , ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania

a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť

znova.

Za danej právnej situácie, z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ

by súd uznesením zo dňa 11. 4. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 5. 2011

nezrušil uznesenie o prerušení konania, zo dňa 26. 8. 2008, toto uznesenie by bolo naďalej

účinné a konanie by bolo prerušené až do dnešného dňa, keďže konanie na Okresnom súde

v Piešťanoch doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Je paradoxom, že súd z vlastnej

iniciatívy v záujme predídenia porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov sám začal konať a paradoxne podľa sťažovateľa tým spôsobil

prieťahy v konaní. Pokiaľ by uznesenie nebolo zrušené, žalobca by ani nemal možnosť

podať ústavnú sťažnosť proti konaniu tunajšieho súdu, keďže žiadne lehoty počas

prerušenia neplynú, resp. mohol by podať ústavnú sťažnosť proti konaniu, resp. nečinnosti

Okresného súdu v Piešťanoch, do rozhodnutia ktorého bolo konanie na tunajšom súde

prerušené. (...)

Vplyv námietky miestnej nepríslušnosti uplatnenej žalovaným na namietané prieťahy

v konaní.

Žalobca v žalobe udáva(...), že žalobu podal na Okresný súd v Michalovciach

s poukazom na ustanovenie , z dôvodu, že k skutočnosti, ktorá zakladá

právo na náhradu škody došlo v prevádzke žalobcu, ktorá má sídlo v obvode tunajšieho

súdu /miestna príslušnosť na výber daná/.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13. 4. 2006 namietal miestnu

príslušnosť s poukazom na ust. , ktorý upravuje miestnu príslušnosť

všeobecným súdom žalovaného.

Súd z opatrnosti postúpil vec Okresnému súdu v Trnave v súlade s ust. § 105 ods. 2

, keďže žalovaný namietol miestnu nepríslušnosť pri prvom úkone /odpore proti PR/

podaním zo dňa 27. 4. 2006(...) Dôvodom postúpenia tejto veci Okresnému súdu v Trnave

bola aj tá skutočnosť, že v judikatúre slovenských súdov sa objavujú rozhodnutia, z ktorých

vyplýva, že pokiaľ žalovaný namieta miestnu nepríslušnosť súdu a súd túto jeho námietku

neakceptuje v konaní, porušuje jeho procesné práva.» Na podporu tohto svojho argumentu

predseda okresného súdu cituje časť uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 18. októbra 2011 a ďalej pokračuje:

«Sťažovateľ v(...) sťažnosti udáva, že od decembra 2005 do septembra 2006 uplynulo

9 mesiacov, pokiaľ sa spis z OS Michalovce opäť vrátil na OS Michalovce, lebo namietnutie

svojej nepríslušnosti zo strany OS Michalovce bolo v rozpore so zákonným ustanovením

K tomu je potrebné uviesť, že námietku nepríslušnosti žalovaný prvýkrát namietol

v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13. 4. 2006(...) a uznesenie NS SR zo dňa

27. 7. 2006, č. k. bolo doručené tunajšiemu súdu spolu so spisom

22. 9. 2006(...) K tomuto prieťahu je potrebné uviesť, že pokiaľ by súd rozhodoval

o námietke miestnej nepríslušnosti žalovaným po odpore proti PR zo dňa 13. 4. 2006

postupom podľa , proti ktorému uzneseniu je prípustné odvolanie, bola

by procesná situácia z hľadiska k prieťahu v konaní zrejmé zhodná ako v tomto prípade.

(...) Vplyv dĺžky konania na dôkaznú situáciu sťažovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti(...) udáva, že plynutie času od decembra 2005 do podania

ústavnej sťažnosti /jún 2012/ má jednoznačne priamy vplyv na dôkaznú situáciu. Plynutím

času nastala situácia, že žalobca sa stále viac a viac dostáva do dôkaznej núdze a to z toho

dôvodu, že súd po takmer 6,5 roku sa začína zaoberať vykonávaním dôkazov, ktoré sa už

žiaľ vykonať s najväčšou pravdepodobnosťou ani nedajú.

(...) je zrejmé, že žalobca je povinný v žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktorá

povinnosť sa označuje ako povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu

svojich tvrdení, ktorá povinnosť sa označuje ako povinnosť dôkazná. Túto povinnosť

tvrdenia a povinnosť dôkaznú ukladá nielen žalobcovi v(...) ustanovení

, ale ukladá ju i obidvom účastníkom v ust.

(...) Z ustanovenia vyplýva povinnosť žalobcu označiť dôkazy

k preukázaniu svojich tvrdení už pri podaní samotnej žaloby. Žalobcovi musí byť zrejmé, že

pokiaľ chce byť v konaní úspešný, musí preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré by mal mať

k dispozícii už pri podaní samotnej žaloby. Žalobca sa v konaní domáha okrem náhrady

škody za znečistenie kotla aj ďalších nárokov v súvislosti s opätovným prevádzkovaním

pôvodnej úpravne vody, zvýšenými nákladmi na prevádzku starej úpravne vody za mesiace

október a november 2005, náhrady za nepoužiteľné zásoby tabletovanej soli, pričom

ohľadom týchto nárokov nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že takáto

škoda mu vznikla. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody na kotle, ktorá je špecifikovaná

nákladmi za vyčistenie kotla, predložil súdu ako dôkaz záznam, správu z odbornej

prehliadky kotla zo dňa 1. 12. 2005, v ktorej správe v bode 1 je uvedené, že teleso kotla je

bez závad, pričom v opatreniach, ktoré musia byť vykonané k odstráneniu závad, sú

citované opatrenia, ktoré sú v rozpore so zistenými závadami(...) Tento rozpor namietal

samotný žalovaný aj na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...), keď uviedol, že nie je príčinná

súvislosť medzi dodaným zariadením, úpravňou vody a medzi zanesením kotla.

Podľa , súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V súlade s týmto ustanovením súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie aj bez

návrhu účastníkov, keďže toto znalecké dokazovanie považoval za nevyhnutné na

preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadnou dodávkou úpravne vody a vznikom škody na

kotle, keďže žalobca tento predpoklad náhrady škody pri samotnom podaní žaloby

nepreukázal a tento nepreukázal ani do nariadenia samotného znaleckého dokazovania.

Podľa názoru súdu bez znaleckého dokazovania v tomto smere tento spor nebolo možné

ukončiť. Žalobca už pri podaní žaloby musel predpokladať svoju dôkaznú povinnosť

a zabezpečiť si dôkazy v uvedenom konaní, ktoré musí mať pripravené.

Súd na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 uznesením odročil pojednávanie s tým, že bude

nariadené znalecké dokazovanie, avšak žalobca ani na tomto pojednávaní neoznámil súdu,

že kotol, na ktorom malo byť prevedené znalecké dokazovanie odpredal inej spoločnosti.

Toto oznámil až podaním 3. 2. 2012(...), kde oznámil, že nemá k dispozícii ani prevádzkový

denník kotla, ktorý je podstatný pre posúdenie prevádzky kotla počas obdobia prevádzky

úpravne vody dodanej žalovaným.

Plnenie povinnosti stanovenej v ust. z pohľadu žalobcu je také,

že na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...) žalobca na otázku súdu, či ku dňu 1. 12. 2005 bola

v prevádzke úpravňa vody dodaná žalovaným, alebo stará úpravňa vody uviedol, že pre

odstup času to nevie presne uviesť a ani to či vôbec v tom čase bola v prevádzke úpravňa

vody a či bol odstavený aj samotný kotol. Žalobca do dnešného dňa nepredložil súdu dôkaz

o tom, dokedy bola v prevádzke úpravňa vody dodaná žalovaným a kedy bola daná do

prevádzky stará úpravňa vody a dokedy vôbec fungoval samotný kotol. Bez týchto

skutočností nie je možné zistiť vznik škody a jeho výšku.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sám žalobca neplní svoje procesné povinnosti

ustanovené v a 101 ods. 1 a jeho nečinnosť predkladať dôkazy nahradzoval

samotný súd.

Žalobca podaním zo dňa 4. 10. 2012(...) navrhol, aby súd vypočul Ing. D. K., ktorý

podpísal správu z odbornej prehliadky, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok. Súd obratom

predvolal toho svedka na pojednávanie na deň 16. 11. 2012. Predvolanie však súdu bolo

vrátené s tým, že tento svedok zásielku neprevzal a bola uložená na pošte 15. 10. 2012(...)

Následne ho predvolal na ďalšie pojednávanie na deň 25. 1. 2013. Uvedený svedok

predvolanie prevzal 8. 1. 2013, avšak toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu PN

žalovaného a súd pojednávanie odročil na deň 8. 3. 2013, na ktorom mienil vypočuť tohto

svedka.

Z uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 12. 2012, č. k. (...),

ktorý bol doručený súdu 4. 3. 2013 vyplýva, že odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu

v Piešťanoch č. k. , zo dňa 4. 7. 2011. Z citovaného uznesenia je zrejmé, že

zistenia prvostupňového súdu o vadách zariadenia sú doposiaľ nepodložené presvedčivými

dôkazmi a skutkový stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený. Ďalej je uvedené:

„Pokiaľ v tomto smere neprinesie viac výsluch žalobcom navrhnutého svedka G., prípadne

vykonanie iných účastníkmi navrhnutých dôkazov, vzhľadom na zásadný charakter otázky

existencie vád dodávky môže súd podľa aj bez návrhu vykonať v tomto

smere dokazovanie znalcom príslušného odboru.“

Z citovaného právneho názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že tunajší súd po zrušení

uznesenia o prerušení konania postupoval presne v naznačenom smere, keď skúmal vadnosť

dodávky predloženými dôkazmi, vypočul na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 svedka V. G.(...)

V súlade s týmto názorom odvolacieho súdu nariadil aj znalecké dokazovanie podľa § 120

ods. 1 Podstatou znaleckého dokazovania je však už preukázanie príčinnej súvislosti

medzi vadnou dodávkou zariadenia a vznikom škody na kotle žalobcu, čo je predmetom

tohto konania. Samotná vadnosť dodávky, ktorá je základnou otázkou predbežnou, súd

z vykonaného dokazovania už mal za preukázanú a z tohto dôvodu aj znalecké dokazovanie

bolo zamerané na splnenie ďalších dvoch predpokladov náhrady škody /vznik škody

a príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody/.

(...) Záver - pojednávanie dňa 8. 3. 2013

Sťažovateľ v(...) vyslovuje názor „že uvedená dĺžka konania v tomto prípade nie je

závislá od zložitosti právneho sporu vedeného v konaní pred prvostupňovým súdom a nie je

ani vyvolaná správaním sťažovateľa.“

Toto tvrdenie sťažovanie nie je celkom opodstatnené z dôvodu, že vec je veľmi zložitá

najmä čo sa týka zisťovania skutkového stavu, bez ktorého nemožno vec ani správne právne

posúdiť. Dôkazom náročnosti veci po stránke skutkovej je vypracovaný znalecký posudok

v rozsahu cca 150 strán(...) a stanoviská žalobcu k tomuto znaleckému posudku, ktoré sú

rozsiahle a odborné, čo spôsobovalo ťažkosti tieto vôbec správne pochopiť. Dôkazom

náročnosti skutkového stavu je aj samotný prevádzkový poriadok kotla a úpravne vody(...)

Podľa názoru súdu vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia znaleckého

dokazovania. Súd v danej veci konal štandardným procesným postupom. Vo veci nebolo

možné skôr rozhodnúť nielen z dôvodu nutnosti nariadiť znalecké dokazovanie, ale aj

z dôvodu správania sa samotného žalobcu, jeho nespolupráce so súdom, keď odpredal

predmet sporu /samotný kotol/ bez toho, aby o tom informoval súd. Žalobca už pri podaní

žaloby nezabezpečil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Sťažovateľ v závere udáva, že

sa dostal do ťaživej právnej neistoty a že došlo aj ku komplikáciám v súvislosti s prevodmi

obchodných podielov. Podľa názoru súdu toto tvrdenie sťažovateľ ničím nepreukázal, keďže

pohľadávku zaplatenie ktorej je predmetom sporu nadobudol bezplatne na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 6. 2007(...)

Na pojednávaní dňa 8. 3. 2013 bol medzi účastníkmi uzavretý zmier(...)

Z uvedených dôvodov navrhujem ústavnú sťažnosť žalobcu zamietnuť. Ak k

porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo, nie konaním

tunajšieho súdu.

V prípade pochybnosti o nami uvádzanej argumentácii vo vzťahu k nároku, ktorý si

uplatnil sťažovateľ žiadame, aby Ústavný súd SR o sťažnosti vykonal ústne pojednávanie.

V opačnom prípade súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania. (...)»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného

súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) Sťažovateľ chce poukázať na to, že Okresný súd Michalovce vo svojom

vyjadrení nesprávne interpretuje otázku prejudiciality konania na Okresnom súde

Michalovce a konania na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. .

V nasledujúcom texte sa vyjadrí sťažovateľ k tomu, že kauzalita oboch súdnych konaní

nebola taká, aby to nevyhnutne viedlo k prerušeniu konania na Okresnom súde Michalovce.

Osobitne chce sťažovateľ poukázať na postup súdu, a to aj vo svetle informácie

z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že znalec o. i.

postupoval nad rámec svojho oprávnenia, pretože posudzoval otázky spadajúce pod odbor:

ekonómia a manažment. Na túto okolnosť sťažovateľ upozornil súd už skôr, ale bez

akéhokoľvek efektu.

Súčasne sťažovateľ musí reagovať na to, že vo vyjadrení Okresného súdu Michalovce

sú mnohé nepresnosti, ktoré v konečnom dôsledku navodzujú mylný dojem, ako keby

sťažovateľ svojim správaním prispel k prieťahu. Priamo zo súdneho spisu sp. zn.

sa však dá zistiť, že mnohé tvrdenia porušovateľa sú v rozpore so

skutočným stavom veci.

Ad) Časový sled úkonov súdu(...)

Pre získanie kompletného obrazu Okresným súdom Michalovce uvádzaný časový sled

úkonov považujeme potrebné doplniť o nasledovné skutočnosti:

Okresný súd Michalovce zaslal žalobcovi odpor žalovaného dňa 06. 10. 2006,

pričom žalovaný podal uvedený odpor dňa 13. 4. 2006. Žalobca sa vyjadril k odporu v

stanovenej lehote dňa 18. 10. 2006.

Okresný súd Michalovce uvádza, že „žalobca požiadal Najvyšší súd SR“, aby vec

pojednávaná na Okresnom súde Trnava bola pridelená na Okresný súd Michalovce.

Skutočnosť je taká, že žalobca svoj návrh na prikázanie tejto veci zaslal na Okresný súd

Trnava.

Okresný súd Michalovce ďalej uvádza, že dňa 22. 3. 2007 mu „Okresný súd Trnava

oznámil, že doposiaľ vec nebola pridelená konkrétnemu sudcovi“. Z dokumentácie žalobcu

ako aj zo samotného stanoviska Okresného súdu Michalovce zo dňa 15. 3. 2012 na sťažnosť

žalobcu vyplýva, že už minimálne 24. 1. 2006 bola vec pridelená konkrétnemu sudcovi a až

následne z organizačných dôvodov prerozdeľovaná.

Okresný súd Michalovce uvádza, že „žalobca dňa 29. 3. 2008 predložil súdu

uznesenie NS SR zo dňa 18. 9. 2007... ktorým ponechal pojednávanie na OS v Trnave“.

Zo samotného stanoviska OS Michalovce zo dňa 15. 3. 2012 na sťažnosť žalobcu vyplýva,

že OS v Trnave už 17. 12. 2007 túto skutočnosť písomne oznámil OS v Michalovciach.

K stanoviskám žalobcu voči znaleckému posudku uvádzame, že žalobca od samého

počiatku namietal, že súdom určený znalec z odboru energetika

* mal posudzovať a aj posudzoval otázky spadajúce pod odbor ekonómia

a manažment, t. j. nad rámec svojho oprávnenia

* sa v znaleckom posudku dopustil pochybení

* a teda, že posudok ako celok bude pre účely dokazovania s veľkou

pravdepodobnosťou nepoužiteľný

OS Michalovce svojim uznesením dňa 28. 1. 2013 znalcovi priznal znalečné vo výške

spolu 1009,13 €, pričom krátil znalcom požadovanú tarifnú odmenu o 263,94 € z dôvodov

uznania niektorých chýb, na ktoré upozornil a zdokladoval na vlastné náklady žalobca.

Napokon bolo znalečné ešte nižšie.

Žalobca dňa 24. 9. 2012 podal na Ministerstvo spravodlivosti SR podnet na

preskúmanie činnosti uvedeného znalca. MS SR dňa 9. 10. 2012 oznámilo žalobcovi, že

podnet prijalo a začalo ho prešetrovať. Dňa 5. 2. 2013 MS SR oznámilo, že žalobcom

namietaný znalecký úkon dalo na posúdenie znaleckému ústavu S. v B. a na podklade

záveru tohto znaleckého ústavu rozhodne o ďalšom postupe.

Dňa 25. 6. 2013 Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi následne oznámilo, že

vo veci namietaného znaleckého posudku bolo dňa 17. 6. 2013 začaté správne konanie.

Tieto skutočnosti uvádza sťažovateľ preto, lebo chce poukázať na to, že postup súdu

pri dokazovaní, konkrétne pri znaleckom dokazovaní, nemožno hodnotiť ako efektívny.

Výsledok správneho konania však sťažovateľ neprejudikuje.

Ad) Vzťah konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k.

a na Okresnom súde v Michalovciach, pod č. k. (...)

Okresný súd Michalovce uvádza, že „Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že žalobca

nepochopil vzájomnú súvislosť konaní na OS v Piešťanoch a OS Michalovce.“

i) Sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu neuviedol, že by konanie na Okresnom

súde v Piešťanoch vedené pod sp. zn. a konanie vedené na Okresnom súde

Michalovce pod sp. zn. mali mať obidva nároky zhodné, teda že by sa

v tomto prípade jednalo o prekážku litispendencie. Sťažovateľ dáva do pozornosti list

-prípis sp. zn. datovaný ku dňu 15. 03. 2012 označený ako Vec: Sťažnosť proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov - vybavenie,

ktorý adresoval Okresný súd Michalovce sťažovateľovi v nadväznosti na sťažnosť

sťažovateľa. Predmetný list doložil sťažovateľ ako prílohu k sťažnosti podľa ,

ktorú podal na Ústavný súd 07. 06. 2012. V odpovedi na sťažnosť RNDr. D. M. Okresný súd

Michalovce o. i. uvádza: „Na výzvu súdu žalobca dňa 1. 4. 2008 doručil súdu žalobu

prejednávanú na OS Trnava pod sp. zn. , ktorú konajúci sudca vyhodnotil

tak, že nároky v nej uplatnené sú zhodné s vecou prejednávanou na OS Michalovce pod

sp. zn. .“ Predmetnú odpoveď na sťažnosť prikladáme s tým, že predmetný

text sme zvýraznili zvýrazňovačom. (...)

ii) Sťažovateľ v sťažnosti podľa reagoval na to, čo uviedol

podpredseda Okresného súdu Michalovce v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa zo dňa

13. 02. 2012. A uviedol tam zhodnosť nárokov, ku ktorej mal konajúci sudca dospieť.

Sťažovateľ mohol reagovať len na tú argumentáciu porušovateľa, ktorú v odpovedi zo dňa

15. 03. 2012 porušovateľ prezentoval (vyslovil), lebo na argumentáciu v odpovedi zo dňa

15. 03. 2013 nevyslovenú (teda nenachádzajúcu sa), reagovať nemožno.

iii) S argumentáciou o prejudicialite sa sťažovateľ oboznámil až z Vyjadrenia

k ústavnej sťažnosti, s touto argumentáciou vo vzťahu k tejto sťažnosti sa nestotožňuje a čo

odôvodní v nasledujúcom texte a ponecháva na posúdení Ústavného súdu, s ktorou

argumentáciou sa stotožní, resp. ku ktorej argumentácii sa prikloní, z čoho vyplynie aj

záver, či sťažovateľ pochopil alebo nepochopil vzájomnú súvislosť predmetných konaní.

iv) V konaní na Okresnom súde Piešťany žiadal navrhovateľ vrátenie kúpnej ceny.

Dôvodil tým, že dodaná úpravňa vody je vadná, viackrát ju reklamoval, závada odstránená

nebola, a tak žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal vrátiť kúpnu cenu.

v) V konaní na OS Michalovce sa žalobca domáhal náhrady škody vzniknutej najmä

v dôsledku vzniku usadenín (inkrustov) v kotli v dôsledku vadnej činnosti úpravne vody.

vi) Sťažovateľ súhlasí s tým, že podstatu prejudiciality treba chápať ako kauzálny

vzťah medzi dvoma subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým.

Nestotožňuje sa však so spôsobom ako porušovateľ pochopil tento kauzálny vzťah v danom

prípade, keďže sťažovateľ dospel k záveru(...): „Pre záväznosť tunajšieho súdu nie je

rozhodujúce, z akých dôkazov vychádzal OS v Piešťanoch pri právnom posúdení tejto

predbežnej otázky (t. j. vadnosť predmetu kúpy, teda či bolo alebo nebolo nutné znalecké

dokazovanie, rozhodujúci je právoplatný rozsudok, v ktorom bolo rozhodnuté o právnom

následku (vadnosti predmetu kúpy).

Zdôvodnenie nášho nestotožnenia:

- Právoplatný rozsudok OS v Piešťanoch mal dať odpoveď na otázku, či žalobca mal

alebo nemal právo odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa ods. (2) ,

pričom vadnosť tovaru ako len jeden z dôvodov na odstúpenie, ktoré musia byť splnené

súčasne, môže byť posudzovaná z aj iných dôvodov ako len zanesenia kotla, napr.

opakovaná a častá poruchovosť, nedodržanie zmluvne deklarovanej kapacity a pod.

To všetko bolo žalobcom reklamované a mohlo byť uznateľné ako vada tovaru, ale

nemuselo to automaticky znamenať poškodenie kotla.

- Ak by aj Okresný súd Piešťany rozhodol, že žalobca na OS v Piešťanoch nemá

nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy neznamená to

automaticky, že dodaná úpravňa vody nie je vadná a že nemohla zaniesť kotol. Neplatnosť

odstúpenia od zmluvy mohla byť spôsobená napr. nedodržaním iných zákonom

požadovaných skutočnosti a to aj za predpokladu, že predmet kúpy mohol byť bez

akýchkoľvek pochybností vadný. K znaleckému dokazovaniu vadnosti úpravne vody ani

nemuselo dôjsť.

- Ale ani v prípade, ak by Okresný súd Piešťany rozhodol, že žalobca na OS

v Piešťanoch má nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu opodstatneného odstúpenia od

kúpnej zmluvy, tak to by neznamenalo automaticky, že dodaná úpravňa vody skutočne

spôsobila škodu na kotle.

- Právoplatný rozsudok OS v Piešťanoch môže, ale aj nemusí mať vplyv

na pojednávanie vo veci škody na kotle na OS v Michalovciach, T. j. spor prejednávaný

na OS v Michalovciach nie je v takom kauzálnom vzťahu k veci prejednávanej na OS

Piešťany, aby zakladal deklarovanú nevyhnutnú prejudicialitu a teda odôvodňoval tým

prerušenie konania na OS v Michalovciach.

- Okresný súd Michalovce navyše odôvodnil prerušenie konania tým, že

„Predpokladom vrátenia kúpnej ceny žalovaným je posúdenie či odstúpenie od kúpnej

zmluvy žalobcom je opodstatnené. Podľa názoru súdu vyriešenie tejto základnej otázky,

odstúpenia od zmluvy má vplyv aj na nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú uplatňuje

v tomto konaní. Od posúdenia tejto základnej otázky závisí aj posúdenie nároku žalobcu na

náhradu škody“ - uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. -145 zo dňa

26. 08. 2008. Takto poňatá prejudicialita nemôže byť správna.

- K tomu, aby Okresný súd Michalovce mohol správne posúdiť, či došlo ku škode

v dôsledku vzniku inkrustácie (usadením) na kotle podľa názoru sťažovateľa bolo potrebné

posúdiť

* či kotol je alebo nie je zanesený. Ak by kotol nebol zanesený, nárok na náhradu

škody nie je,

* ak by bol kotol zanesený, bolo následne potrebné zistiť či zanesenie kotla spôsobila

inkriminovaná úpravňa vody alebo niečo iné

* ak zanesenie kotla spôsobila úpravňa vody, bolo potrebné zistiť či toto zanesenie

bolo spôsobené „prirodzene“, t. j. pri bežnej a správnej prevádzke úpravne vody, resp. či

rozsah a stupeň vadnosti úpravne vody odpovedá miere poškodenia kotla.

Z vyššie uvedenej analýzy jednoznačne vyplýva, že podľa nášho názoru Okresný súd

Michalovce mal v rámci dokazovania bezodkladne nájsť odpovede na otázky:

* Je kotol zanesený? T. j. mohla vôbec vzniknúť nejaká škoda?

* Je úpravňa vody vadná? Je stupeň vadnosti úpravne vody odpovedajúci miere

poškodenia kotla?

Ak by aj OS v Piešťanoch vykonal znalecké dokazovanie vadnosti úpravne vody

a zistil by, že úpravňa vody je vadná v takej miere, že odstúpenie od zmluvy bolo oprávnené,

aj tak by Okresný súd Michalovce musel v každom prípade následne vykonať ďalšie

znalecké dokazovanie - škody na kotly a dokazovanie miery spojitosti tejto škody

s vadnosťou úpravne vody, ktorá môže byť iná pre vznik škody na kotly v porovnaní

s nárokom na odstúpenie od zmluvy.

V súlade s vyššie uvedeným rozborom sťažovateľ považuje za neopodstatnený názor

Okresného súdu Michalovce(...), že: ak by OS v Piešťanoch vo svojom rozhodnutí potvrdil

vadné plnenie, tak už OS v Michalovciach nebude vykonávať žiadne dokazovanie ani

skutočnosti, ktoré sa týkajú vadnosti dodávky,

Okresným súdom Michalovce ustanovený znalec z oblasti energetiky vo svojej

výpovedi zo dňa 16. 11. 2012, ako aj vo svojom Vyjadrení zo dňa 12. 11. 2012 neustále

naráža na problém, že sa má v roku 2012, t. j. po 6 rokoch, vyjadrovať k stavu veci (stav

kotla, stav úpravne vody, ich technologické prepojenie), v akom boli v rokoch 2005 a 2006.

Pričom znalec napr. v prípade kotla ani nevie povedať v akom stave mal pôvodný žalobca

zanechať kotol v r. 2005, resp. 2006, aby aj v roku 2012 na ňom mohlo byť vykonané

relevantné znalecké dokazovanie. Kotol nemal byť ani ďalej (6 rokov) prevádzkovaný, ani

nemal byť jednoducho vypustený, ani zakonzervovaný. Obdobne je to aj s úpravňou vody.

Pričom taktiež konštatuje, že akákoľvek vnútorná obhliadka by bola v r. 2012 nielen

ekonomicky neefektívna, ale by ani už nepriniesla jednoznačné závery.

vii) Vykonávanie dokazovania znaleckým dokazovaním Okresným súdom

v Michalovciach nezávisle od dokazovania na Okresnom súde Piešťany jednoznačne

potvrdzuje názor sťažovateľa na to, že v tomto prípade nebol dôvod na prerušenie konania.

Práve naopak, prerušením konania po skoro 3 rokoch od začatia konania a pokračovanie

v konaní (zrušením uznesenia o prerušení konania) až po takmer 5,5 roku od začatia

konania viedlo k tomu, že vykonávať znalecké dokazovanie už zrejme ani nemalo význam.

Účastníci konania sú tak celé roky nielen v stave právnej neistoty, ale navyše sa majú

finančne podieľať na znalečnom a v prípade sťažovateľa tento poukazujúc na možné vady

znaleckého posudku vynakladá prostriedky na audítora, komunikuje so Slovenským

štatistickým úradom a tiež aj s ministerstvom spravodlivosti, aby napokon verifikoval svoju

domnienku o možných vadách znaleckého posudku.

Ad) Prerušenie konania a zrušenie uznesenia o prerušení konania a s tým namietané

prieťahy(...)

viii) Bez ohľadu na to, že si Okresný súd Michalovce myslí, že sťažovateľovi sa

nepodarilo pochopiť súvislosť konania na Okresnom súde Michalovce a na Okresnom súde

Piešťany, dovolíme si tvrdiť, že k prieťahu nepochybne došlo.

ix) Okresný súd Michalovce sa zrejme domnieval, inak si to vysvetliť nevieme, že

Okresný súd v Piešťanoch bude konať „rýchlejšie“ a vychádzajúc zo svojho právneho

názoru o prejudicialite, prerušil konanie.

x) Zradnosť takejto domnienky sa prejavila aj v tom, že Okresný súd Piešťany konal

s prieťahmi, čo uznala aj predsedníčka Okresného súdu Piešťany po tom, ako podal

sťažovateľ sťažnosť aj orgánu riadenia a správy súdu, t. j. predsedovi Okresného súdu

Piešťany.

xi) Okresný súd Michalovce teda prerušil konanie z dôvodu, že čakal na právoplatné

rozhodnutie Okresného súdu Piešťany, pričom taktiež nezobral do úvahy, že z dôvodu

zrušenia a neskôr obnovy Okresného súdu Piešťany sa dalo logicky predpokladať, že

konanie na Okresnom súde Piešťany bude časovo náročnejšie.

xii) To, že Okresný súd Michalovce žiadal viackrát neúspešne žalobu z Okresného

súdu Piešťany, tak na to nemal sťažovateľ žiadny vplyv, pretože sťažovateľ nie je Okresným

súdom Piešťany. Ak by Okresný súd Michalovce bol žiadal kópiu žaloby podanej na

Okresný súd Piešťany, bol by túto kópiu sťažovateľ porušovateľovi doložil, čo sa aj

okamžite stalo 1. 4. 2008.

xiii) Na str. 7. vyjadrenia OS v Michalovciach uvádza, že prvýkrát sa súd dozvedel

o rozhodnutí NS SR až z podania žalobcu, ktoré bolo doručené súdu 1. 4. 2008. Ten istý OS

v Michalovciach v zastúpení svojho podpredsedu súdu však v odpovedi na sťažnosť

označená ako Vec: Sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov - vybavenie. Sp. zn. zo dňa 15. 3. 2012 uviedol, že o tejto

skutočnosti sa už dozvedel priamo od OS Trnava listom zo dňa 17. 12. 2007.

xiv) Nesúhlasíme s tvrdením porušovateľa(...), že ak by nebol súd z vlastnej iniciatívy

zrušil uznesenie o prerušení konania, tak by žalobca nemal možnosť podať ústavnú sťažnosť

proti Okresnému súdu Michalovce, resp. by bol mohol podať ústavnú sťažnosť proti

Okresnému súdu Piešťany. Tomuto tvrdeniu sťažovateľ možno len neporozumel, ale

stotožniť sa s týmto názorom porušovateľa by vlastne znamenalo, že:

a. Ak súd preruší konanie a účastník konania sa neodvolal, už by potom k prieťahom

a/alebo k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote nemohlo dôjsť aj keby

prerušenie trvalo neprimerane dlho alebo nebolo dôvodné?

b. Ak by sa sťažovateľ odvolal a odvolací súd potvrdil prerušenie konania, už by

potom k prieťahom a/alebo k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote

nemohlo dôjsť aj keby prerušenie trvalo neprimerane dlho alebo nebolo dôvodné?

c. Ak by súčasne prerušil konanie Okresný súd Piešťany do právoplatného skončenia

konania na Okresnom súde Michalovce a zároveň by prerušil konanie Okresný súd

Michalovce do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Piešťany, a zároveň by

sa sťažovateľ neodvolal, tak potom by už k prieťahom a/alebo k porušeniu práva na

prejednanie veci v primeranej lehote nedošlo?

To, že neplynú lehoty, neznamená, že by zastal čas. Ten pre účastníka konania

plynie.

Sťažovateľ uviedol dôvody, prečo k prerušeniu konania dôjsť nemalo. Proti

uzneseniu o prerušení konania podal sťažovateľ odvolanie. Za významnú okolnosť možno

považovať aj to, že Okresný súd Michalovce napokon prerušenie zrušil, čo len potvrdzuje

názor sťažovateľa, že konať vo veci bolo možno aj bez prerušenia konania. Navyše:

1. Návrh je podaný koncom decembra 2005,

2. Prvé pojednávanie vo veci samej je v januári 2007,

3. Konanie súd prerušil v auguste 2008.

Súd sa rozhodol konanie prerušiť už v čase, keď by mal mať vec meritórne

rozhodnutú.

Ad) Vplyv námietky miestnej nepríslušnosti uplatnenej žalovaným na namietané

prieťahy v konaní(...)

xv) Sťažovateľ zotrváva na tvrdení, že Okresný súd Michalovce bol miestne

príslušným súdom, príslušnosť daná na výber vyplýva v tomto prípade priamo z

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dalo v tomto prípade sťažovateľovi

jednoznačne za pravdu.

xvi) Okresný súd Michalovce(...) uvádza, že v roku 2006 postúpil vec Okresnému

súdu v Trnave z opatrnosti a s odvolaním sa na judikatúru slovenských súdov. V ďalšom

pritom poukazuje len na uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 18. 10. 2011, t. j. na

uznesenie, ktoré bolo vydané až 5 rokov po jeho rozhodnutí.

xvii) Podľa nášho názoru sa porušovateľ zrejme mýli, ak si myslí, že v prípade, ak by

nenamietol svoju nepríslušnosť, tak by rozhodol uznesením podľa , voči

ktorému by bolo prípustné odvolanie a teda bola by procesná situácia z hľadiska k prieťahu

v konaní zrejme zhodná ako v tomto prípade. Ak súd námietke nepríslušnosti nevyhovie, tak

sa s touto okolnosťou podľa nášho názoru vysporiada v konečnom rozhodnutí.

Ad) Vplyv dĺžky konania na dôkaznú situáciu sťažovateľa(...)

xviii) Porušovateľ v tejto časti uvádza niekoľko tvrdení, ktorými chce ukázať, že sám

žalobca (sťažovateľ) si údajne neplnil svoje procesné povinnosti a jeho nečinnosť

predkladať dôkazy údajne nahradzoval samotný súd. K tomuto uvádzame nasledovné:

a. K škode na kotle: Okresný súd Michalovce cituje(...) len určité časti zo správy

z odbornej prehliadky kotla (bola už súčasťou žaloby podanej v decembri 2005), ktoré dáva

do vzájomného rozporu. K tomuto uvádzame, že takto definovaný údajný rozpor sa

nenachádza ani v znaleckom posudku znalca. V uvedenej správe odborne znalej organizácie

sa aj uvádza: „Počas prevádzky kotla v období od 22. 4. 2005 do 10. 10. 2005 bola

v prevádzke nová ionexová úprava vody. V kotle na trubkách je úsad inkrustov Ca+, Mg...

Nová úpravovňa na výstupe po regenerácii počas prevádzky kotla prekračuje dovolenú

hodnotu tvrdosti... Takéto hodnoty nevyhovujú: - rozpor s STN..., - rozpor s pasportom

kotla... Záver: Pokiaľ nová úpravňa vody nebude dávať trvalo vyhovujúce výsledky v súlade

s STN077401 a pasportom kotla nesmie sa používať!!!. Zhoršenie kvality kotlovej vody sú

mimoriadne podmienky, je to dôvod na odstavenie kotla z prevádzky - rozpor s čl. 72

STN070710.“

Pôvodný žalobca predložil súdu nie svoj názor na škodu kotla, ale predložil oficiálnu

správu z pravidelnej obhliadky kotla vypracovanú odborne oprávnenou organizáciou,

v ktorej je jasne nielen definované oprávnenou osobou od kedy a do kedy bola v prevádzke

nová úpravňa vody, ale je tam jednoznačne odborne znalou osobou definovaná priama

príčinná súvislosť medzi dodanou úpravňou vody a medzi zanesením kotla.

b. K nedostatočnej špecifikácii ďalších zvýšených nákladov: Na základe uznesenia

súdu zo dňa 17. 1. 2007(...) pôvodný žalobca doložil súdu túto špecifikáciu ešte 15. 2. 2007,

ktorá bola však doručená žalovanej strane až krátkou cestou na pojednávaní 14. 9. 2011.

c. Zo zápisníc z prvého pojednávania vo veci (17. 1. 2007) a z najbližšieho druhého

pojednávania (14. 9. 2011) jednoznačne vyplýva, že súd sa na týchto pojednávaniach

venoval otázke kúpy úpravne vody, jej spôsobu fungovania. K detailom vo veci kotla sa

vôbec nedostalo. Súvisu medzi úpravňou vody a zanesením kotla sa súd začal v podstate

venovať až na pojednávaní dňa 18. 1. 2012, t. j. až po 6 rokoch od podania žaloby

o náhradu škody. Na tomto pojednávaní rozhodol, že bude vykonané znalecké dokazovanie.

d. Porušovateľ(...) uvádza, že žalobca už pri podaní žaloby musel predpokladať svoju

dôkaznú povinnosť a zabezpečiť si dôkazy v uvedenom konaní, ktoré musí mať pripravené.

K tomuto uvádzame: Sťažovateľ si je vedomý svojich povinností podľa § 79 ods. 1 a § 101

ods. 1 Sťažovateľ si túto povinnosť plnil, pri podávaní žaloby si však pôvodný

žalobca nebol a ani nemohol byť vedomý toho, že k relevantnému prejednávaniu podstaty

sporu dôjde až po cca 6 rokoch (bez toho, aby sa na takomto časovom posune aktívne

spolupodieľal) a tak sa dostával viac a viac do potenciálnej ďalšej dôkaznej núdze. Kotol

bol nevyhnutnou súčasťou celého technologického výrobného procesu. Ako vyplynulo

z výstupov znalca, ani znalec nevedel ako by žalobca vôbec mal „zarchivovať stav kotla

a úpravne vody, aby aj po 6 rokoch sa mohlo vykonať znalecké dokazovanie a tým prípadne

preveriť tvrdenia odborne oprávnene organizácie v Správe z odbornej prehliadky kotla

zo dňa 1. 12. 2005.

xix) Porušovateľ tvrdí, že sťažovateľ ani na konaní konanom dňa 18. 01. 2012

neoznámil súdu, že sťažovateľ kotol odpredal inej spoločnosti. Toto tvrdenie porušovateľa

sa nezakladá na pravde: Listom zo dňa 20. 10. 2011 porušovateľ vyzval žalobcu, aby

oznámil, či sa previedlo vyčistenie kotla, lebo údajne v samotnom konaní doposiaľ to

nebolo zistené. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 11. 2011

a. jednak opätovne potvrdil, že k vyčisteniu kotla nedošlo (podotýkame, že táto

skutočnosť je súdu známa už od 17. 1. 2007, kde žalobca od súdu dostal totožnú otázku,

na ktorú aj rovnako odpovedal. T. j. táto skutočnosť už bola súdom zistená na prvom

pojednávaní ešte v r. 2007.

b. Okrem toho sťažovateľ v danom vyjadrení už 14. 11. 2011 súdu oznámil, že

v období po pojednávaní v r. 2007 bol kotol predaný, pričom doložil súdu faktúru

č. 20070423 aj s prílohami, z ktorých vyplýva, že cena kotla zohľadňovala jeho stav

(zanesenie) a potrebu jeho vyčistenia. Túto skutočnosť opätovne uviedol súdu aj na danom

pojednávaní dňa 18. 1. 2012 čoho dôkazom je aj samotné znenie listu zo dňa 3. 2. 2012, kde

to taktiež uvádza. Taktiež priamo na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 súdu oznámil, že ako

postupník nemá k dispozícii prevádzkový denník, napriek tomu mu súd túto povinnosť uložil.

Takže ani toto tvrdenie súdu, že mu to oznámil až podaním 3. 2. 2012 sa nezakladá na

skutočnosti.

c. Ďalej podotýkame, že sťažovateľ je postupníkom v tomto spore a nikdy nebol

vlastníkom kotla a ani úpravne vody. Sťažovateľ preto ani nikdy nemohol predať kotol.

xx) Porušovateľ uvádza ako jeden z dôkazov údajného neplnenia si povinností

žalobcu, že žalobca na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 nevedel de facto okamžite odpovedať

na otázku či ku dňu 1. 12. 2005 bola v prevádzke nová úpravňa vody. Podotýkame, že

v spise od samého podania žaloby, t. j. od decembra 2005 je Správa z odbornej prehliadky

kotla zo dňa 1. 12. 2005, v ktorej sa explicitne píše, že nová úpravňa vody bola v prevádzke

od 22. 4. 2005 do 10. 10. 2005. Z toho vyplýva, že dňa 1. 12. 2005 nebola v prevádzke

a súdu táto skutočnosť bola známa zo spisu.

xxi) Porušovateľ(...) taktiež uvádza, že do dnešného dňa (t. j. 22. 3. 2013) žalobca

nepredložil súdu dôkazy, bez ktorých údajne nie je možné zistiť vznik škody a jeho výšku.

K tomuto uvádzame, že už dňa 8. 3. 2013, porušovateľ schválil daným dňom právoplatný

a vykonateľný súdny zmier, na základe ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi

7.500,- € a uhradiť všetky trovy štátu. Z tohto dôvodu ani žalobca ani žalovaný už nemajú

žiadnu povinnosť po tomto právoplatnom zmieri ešte predkladať porušovateľovi nejaké

dôkazy, keďže po viac ako 7 (siedmych rokoch) priebehu sporu sa strany sporu rozhodli

tento stav ukončiť radšej sami súdnym zmierom a vyriešiť tak svoju bezútešnú situáciu.

xxii) Porušovateľ(...) uvádza, že žalobca podaním dňa 4. 10. 2012 navrhol vypočutie

svedka Ing. K. Súd promptne svedka predvolal... svedok predvolanie neprevzal, preto ho

predvolal na ďalšie pojednávanie... K tomuto sťažovateľ potrebuje danú informáciu doplniť

o nasledovné skutočnosti:

Predvolanie svedka Ing. K. požadoval žalovaný, nie žalobca, ešte na 2. pojednávaní

dňa 14. 9. 2011. Súd predvolal z iniciatívy žalovaného Ing. K. na pojednávanie dňa

18. 1. 2012. Na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...) súd konštatoval, že Ing. K. sa nedostavil

a ani neospravedlnil, aj keď jeho predvolanie bolo vykázané, t. j. svedok si predvolanie

prevzal. To znamená, že žalobca svojim podaním zo dňa 4. 10. 2012 len opakoval potrebu

predvolať svedka, ktorého už predtým požadoval predvolať žalovaný, a ktorý sa bez

ospravedlnenia nedostavil.

xxiii) Porušovateľ v závere(...) konštatuje, že potreba znaleckého dokazovania bola

nezávislá od spolupráce sťažovateľa. Porušovateľ však rozhodnutie o vypracovaní

znaleckého posudku prijal až po približne 6,5 rokoch od podania žaloby, pričom žalobca

od samého počiatku namietal, že súdom určený znalec z odboru energetika

* mal posudzovať a aj posudzoval otázky spadajúce pod odbor ekonómia

a manažment, t. j. nad rámec svojho oprávnenia

* sa v znaleckom posudku dopustil pochybení

* a teda, že posudok bude vo veľkej časti pre účely dokazovania nepoužiteľný.

Tvrdenie o tom, že sťažovateľ nespolupracoval so súdom, lebo odpredal kotol, je, ako

sme už uviedli vyššie, mylné, lebo sťažovateľ nebol vlastník kotla. Ale aj keby žalobca bol

vlastníkom kotla, tak treba vziať do úvahy to, že ťažko od niekoho spravodlivo požadovať,

aby v súdnom konaní trvajúcom toľko rokov opatroval kotol a zvyšoval tak svoju stratu.

Pokiaľ ide o „rozsiahle“ a „odborné“ stanoviská žalobcu, tak tieto stanoviská zaiste

neprispeli k prieťahom v konaní, ale pomohli reálne zhodnotiť kvalitu znaleckého

dokazovania, ktorú sťažovateľ spochybňoval. Sťažovateľ však neprejudikuje výsledky

správneho konania, o ktorom bol informovaný Ministerstvom spravodlivosti SR.

xxiv) To, že porušovateľ po viac ako 2,5 roku od začatia konania, toto konanie

preruší, neznamená, že by nebolo došlo k zbytočným prieťahom, resp. k porušeniu čl. 6

ods. 1 Dohovoru v zmysle ktorého Ústavný súd vykladá aj . V tomto

prípade sa nejednalo o takú prekážku, pre ktorú by bolo objektívne nevyhnutné konanie

prerušiť. Ak by o takúto prekážku bolo išlo, Okresný súd Michalovce by konanie prerušil

zaiste už skôr. Ak by sme mechanicky bez zohľadnenia tejto okolnosti dospeli k záveru, že

akékoľvek prerušenie konania bude viesť k tomu, že ústavný súd nebude posudzovať

nečinnosť súdu ako zbytočné prieťahy, tak potom by to viedlo k ťažko udržateľným záverom.

xxv) Krajský súd v Trnave rozhodol 27. 12. 2012 o tom, že zrušuje rozsudok

Okresného súdu Piešťany zo dňa 04. 07. 2011, v zrušujúcom uznesení zaujal názor

o možnom znaleckom dokazovaní. Ak vezmeme do úvahy, že aj na Okresnom súde Piešťany

by sa malo vykonať prípadne znalecké dokazovanie, a potom by súd meritórne rozhodol,

pričom by následne prebehlo odvolacie konanie, tak aj keby by sa skončilo meritórne

konanie na Okresnom súde Piešťany v roku 2013 alebo 2014, tak odvolacie konanie

na (preťaženom Krajskom súde v Trnave) by sa mohlo očakávať tak najskôr v roku 2014 –

2015. Z tohto pohľadu možno hodnotiť rozhodnutie porušovateľa o tom, že bude pokračovať

v konaní jednoznačne za správne.

Lebo ak by Okresný súd Michalovce pokračoval v konaní až po právoplatnom

ukončení konania na Okresnom súde Piešťany, tak kedy by bolo ukončené konanie sp. zn.

v prvom stupni a kedy by bol rozsudok právoplatný? A je vôbec ťažko si

predstaviť, že by sa v r. 2015, t. j. po 10 (desiatich) rokoch malo ešte vôbec len začať ďalšie

znalecké dokazovanie týkajúce sa hoci len samotného kotla.

Sťažovateľ zastáva názor, že konanie ani nebol dôvod prerušovať a už vôbec nie po

viac ako 2,5 roku od začatia konania.

Vyjadrenie k ústnosti pojednávania

Vzhľadom na zložitosť predmetnej veci sťažovateľ trvá, aby sa v tejto veci konalo

ústne pojednávanie.

(...)Dispozícia s návrhom

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci došlo k súdnemu zmieru a uznesenie o jeho

schválení nadobudlo právoplatnosť, upravuje sťažovateľ petit tak, že nežiada, aby Ústavný

súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Michalovce, aby v konaní sp. zn.

konal bez prieťahov, nakoľko tento príkaz už je bezpredmetný.

Vo zvyšnej časti sťažovateľ trvá na podanej sťažnosti podľa

Slovenskej republiky.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 28. decembra 2005 obchodná spoločnosť F., s. r. o. (ďalej len „žalobkyňa“),

podala na okresnom súde proti J. L. – A. C. (ďalej len „žalovaný“), žalobný návrh

na zaplatenie sumy 353 867 Sk s príslušenstvom (z titulu náhrady škody). Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 5. januára 2006 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za

podaný návrh.

Dňa 12. januára 2006 žalobca uhradil súdny poplatok.

Dňa 16. marca 2006 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.

-53, ktorým žalobnému návrhu vyhovel.

Dňa 18. apríla 2006 bol okresnému súdu doručený odpor žalovaného proti

uvedenému platobnému rozkazu.

Dňa 15. mája 2006 okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Trnava z dôvodu

miestnej príslušnosti. Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 5. júna 2006 bola vec postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“), aby rozhodol o kompetenčnom konflikte medzi Okresným súdom

Trnava a okresným súdom.

Dňa 27. júla 2006 najvyšší súd uznesením č. k. -68 rozhodol, že

miestne príslušným na prerokovanie danej veci je okresný súd.

Dňa 22. septembra 2006 bol spis odstúpený okresnému súdu. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. .

Dňa 9. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný odpor. Súd v rovnaký deň vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k podanému

odporu.

Dňa 17. októbra 2006 žalovaný uhradil uvedený poplatok za odpor.

Dňa 19. októbra 2006 sa žalobkyňa písomne vyjadrila k odporu.

Dňa 4. decembra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. január 2007.

Dňa 17. januára 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito aj s tým, že žalobkyňa mala v určenej lehote špecifikovať vznik škody.

Dňa 31. januára 2007 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Trnava, v akom

štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. .

Dňa 19. februára 2007 žalobkyňa špecifikovala „vznik škody“.

Dňa 22. marca 2007 sa okresný súd opakovane dopytoval na Okresnom súde Trnava,

v akom štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. .

Dňa 5. apríla 2007 Okresný súd Trnava reagoval na dopyt okresného súdu.

Dňa 24. júla 2007 žalobkyňa doručila súdu návrh na zmenu účastníka konania.

Dňa 22. augusta 2007 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaslanie predmetnej zmluvy

o postúpení pohľadávky.

Dňa 31. augusta 2007 žalobkyňa predložila súdu požadovanú zmluvu.

Dňa 15. októbra 2007 okresný súd uznesením č. k. -122 pripustil, aby

do konania vstúpil sťažovateľ na strane žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

30. novembra 2007.

Dňa 5. decembra 2007 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Trnava, v akom

štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. .

Dňa 17. decembra 2007 Okresný súd Trnava reagoval na dopyt okresného súdu.

Dňa 13. marca 2008 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na

poskytnutie informácií vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. .

Dňa 1. apríla 2008 právny zástupcu sťažovateľa zaslal súdu požadované dokumenty.

Dňa 18. apríla 2008 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom

štádiu sa nachádza vec „F. s. r. o., c/a J. L. A. C. v konaní o 353.867,- Sk“.

Dňa 28. apríla 2008 Okresný súd Piešťany v odpovedi na dopyt uviedol, že označené

konanie nevedie.

Dňa 18. júna 2008 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom

štádiu sa nachádza vec „F. S. s. r. o., c/a J. L. A. C. v konaní o 497 182,- Sk“.

Dňa 26. júna 2008 Okresný súd Piešťany reagoval dopyt okresného súdu.

Dňa 26. augusta 2008 okresný súd uznesením č. k. -145 prerušil

napadnuté konanie „do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde

v Piešťanoch pod č. k. “.

Dňa 10. októbra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu

o prerušení konania.

Dňa 11. decembra 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 30. septembra 2010 krajský súd uznesením č. k. -162 potvrdil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Dňa 8. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 12. októbra 2010 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom

štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. .

Dňa 18. októbra 2010 Okresný súd Piešťany reagoval na dopyt okresného súdu.

Dňa 17. marca 2011 okresný súd požiadal právneho zástupcu sťažovateľa, aby

oznámil, v akom štádiu sa nachádza vec vedená na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.

, a pokiaľ táto vec ešte skončená nie je, či súhlasí s tým, aby sa pokračovalo

v prerušenom konaní.

Dňa 4. apríla 2011 právny zástupca sťažovateľa reagoval na uvedenú žiadosť súdu,

pričom uviedol, že „navrhovateľ žiada, aby Okresný súd Michalovce vo veci konal aj pred

rozhodnutím Okresného súdu Piešťany“.

Dňa 11. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. -174 zrušil svoje

uznesenie z 26. augusta 2008 o prerušení napadnutého konania.

Dňa 6. júla 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. september 2011.

Dňa 14. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito „z dôvodu posúdenia ďalšieho postupu v konaní“, predloženia listín a adries

svedkov zo strany žalovaného.

Dňa 23. septembra 2011 žalovaný spresnil mená navrhnutých svedkov.

Dňa 3. októbra 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu požadované listiny.

Dňa 17. októbra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. december 2011.

Dňa 20. októbra 2011 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal vznik

predmetnej škody.

Dňa 16. novembra 2011 sťažovateľ vyjadrením reagoval na výzvu okresného súdu.

Dňa 30. novembra 2011 bolo nariadené pojednávanie odročené na 18. január 2012.

Dňa 18. januára 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

„za účelom nariadenia znaleckého dokazovania“. Účastníci mali okresnému súdu v určenej

lehote oznámiť otázky pre znalca a založiť do spisu listinný dôkaz.

Dňa 7. a 8. februára 2012 sťažovateľ reagoval na uloženú povinnosť okresným

súdom.

Dňa 14. februára 2012 žalovaný doručil okresnému súdu „Otázky k znaleckému

posudku“. V ten istý deň súd vyžiadal od spoločnosti K. s. r. o., podklady k sporu.

Dňa 2. marca 2012 uvedená spoločnosť reagovala na žiadosť okresného súdu.

Dňa 7. marca 2012 žalovaný doručil okresnému súdu prípis s názvom „Otázky

k znaleckému posudku - oprava“.

Dňa 12. marca 2012 bolo vo veci uznesením č. k. -256 nariadené

znalecké dokazovanie z odboru energetiky, odvetvia tepelnej energetiky.

Dňa 26. marca 2012 sťažovateľ požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na úhradu

preddavku na znalecké dokazovanie. Okresný súd v ten istý deň zaslal sťažovateľovi príkaz

na úhradu zálohy na znalecké dokazovanie s tým, že zálohu má možnosť uhradiť do 10 dní

od doručenia príkazu.

Dňa 4. apríla 2012 sťažovateľ podal odvolanie proti výroku uznesenia okresného

súdu č. k. -256, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť uhradiť

preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 9. mája 2012 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že „v záujme docielenia, čo

najskoršieho rozhodnutia vo veci samej“ bude spis predložený odvolaciemu súdu „až pri

konečnom rozhodnutí vo veci samej“.

Dňa 30. mája 2012 sťažovateľ zaslal okresnému súdu podanie „Ospravedlnenie

nevykonania úhrady a žiadosť o predĺženie lehoty“.

Dňa 1. júna 2012 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok

č. 6/2012.

Dňa 4. júna 2012 žalovaný požiadal okresný súd „o oslobodenie od súdnych

poplatkov (zloženie preddavku)“.

Dňa 7. júna 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa a žalovaného, aby sa vyjadrili

k znaleckému posudku, a žalovaného navyše vyzval, aby predložil „podklady na

rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku“.

Dňa 28. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené stanovisko žalovaného

k znaleckému posudku.

Dňa 2. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľa

k znaleckému posudku.

Dňa 3. júla 2012 žalovaný doručil okresnému súdu podklady na rozhodnutie

o oslobodení od súdneho poplatku.

Dňa 9. augusta 2012 okresný súd zaslal znalcovi stanovisko sťažovateľa a taktiež aj

žalovaného k znaleckému posudku s tým, aby sa k týmto stanoviskám znalec v určenej

lehote písomne vyjadril. V rovnaký deň zaslal okresný súd stanovisko sťažovateľa

žalovanému a stanovisko žalovaného sťažovateľovi, aby sa k týmto stanoviskám vyjadrili.

Dňa 13. septembra 2012 sa znalec vyjadril k stanoviskám účastníkov konania

k znaleckému posudku.

Dňa 14. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

k stanovisku sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa 21. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k stanovisku žalovaného k predmetnému znaleckému posudku.

Dňa 28. septembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. november 2012.

Dňa 8. októbra 2012 sťažovateľ navrhol vo veci vykonať dôkaz výsluchom svedka.

Dňa 14. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené doplnenie vyjadrenia

sťažovateľa k stanovisku žalovaného k znaleckému posudku.

Dňa 16. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

25. január 2013 s tým, že sťažovateľovi bolo uložené predložiť okresnému súdu ďalšie

dôkazy. V rovnaký deň okresný súd vyzval spoločnosť E., spol. s r. o., na podanie

informácií.

Dňa 19. decembra 2012 sťažovateľ podal na okresnom súde „Návrhy na vykonanie

dokazovania“.

Dňa 31. decembra 2012 súd urgoval E., spol. s r. o., na podanie správy.

Dňa 9. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca k námietkam

sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa 10. januára 2013 uvedené podanie znalca okresný súd zaslal účastníkom

konania.

Dňa 21. januára 2013 právny zástupca žalovaného ospravedlnil svojho klienta na

nariadenom pojednávaní z dôvodu „choroby“.

Dňa 22. januára 2013 znalec ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní

a v ten istý deň spoločnosť E., spol. s r. o., reagovala na výzvy okresného súdu.

Dňa 25. januára 2013 bolo pojednávanie odročené na 8. marec 2013.

Dňa 28. januára 2013 súd priznal znalcovi uznesením č. k. -626

znalečné.

Dňa 15. februára 2013 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.

Dňa 18. februára 2013 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -626.

Dňa 8. marca 2013 okresný súd zmenil svoje uznesenie č. k. -626

a uznesením č. k. -665 schválil zmier uzavretý účastníkmi konania

v napadnutom konaní. Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť 21. marca

2013.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o náhradu škody (sťažovateľ sa domáhal náhrady škody vzniknutej najmä

v dôsledku vzniku usadenín v kotli v dôsledku vadnej činnosti úpravne vody) vedenom pod

sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

náhrada škody, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu

o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a skončená [ (ďalej len „OSP“)] a aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (mutatis mutandis , a iné).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložité, pretože skutkové

posúdenie veci si vyžadovalo úzko odborné poznatky o danej záležitosti, teda ani podľa

názoru ústavného súdu vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia znaleckého

dokazovania. Avšak napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd

nemôže pripísať (tak ako to bude uvedené v bode III/3) iba na vrub zložitosti veci, na túto

okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného zadosťučinenia. Po právnej stránke

možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľa. Sťažovateľovi nemožno vyčítať „nespoluprácu so súdom“, keďže

na pojednávaniach sa v podstate zúčastňoval, riadne a včas reagoval na výzvy súdu, podával

vyjadrenia, navrhoval dôkazy. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi v okolnostiach

danej veci nemožno vyčítať ani to, že už pri podaní žaloby nezabezpečil všetky dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, pretože vzhľadom na špecifický predmet sporu ani nemusel

vedieť, ktoré dôkazy sú najrelevantnejšie, a to, že po viac ako šesť rokov trvania

napadnutého konania predal predmet dôležitý z pohľadu tohto sporu, mu už vonkoncom

spravodlivo nemožno vyčítať. V konečnom dôsledku tým ohrozil „iba“ svoju dôkaznú

situáciu, vystavil sa totiž hrozbe, že neunesie dôkazné bremeno.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým

poukazuje na to, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho rozhodnutia súdu

prvého stupňa trvá tak dlho, ako to je v danej veci, teda viac ako 7 rokov, možno už len na

základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v a v dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania

totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m.

).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania

vyplýva, že napadnuté konanie bolo uznesením okresného súdu č. k. -145

od 26. augusta 2008 do 11. apríla 2011 po dobu dvoch rokov a ôsmich mesiacov prerušené.

Sťažovateľ namieta, že žiadne dôvody na prerušenie konania neexistovali a že okresný súd

postupoval vo veci nesprávne a zapríčinil tým zbytočné prieťahy, keď prerušil predmetné

konanie. Okresný súd však trvá na tom, že vec posudzovaná v napadnutom konaní

(„náhrada škody spôsobená vadnou dodávkou“) a konanie vedené pred Okresným súdom

Piešťany (vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy), pre ktoré bolo napadnuté

konanie prerušené, spolu súviseli, pričom „súvislosť týchto dvoch vecí vyplýva z princípu

prejudiciality“, a preto bolo potrebné napadnuté konanie prerušiť. Ústavný súd v tejto

súvislosti poznamenáva, že uznesenie okresného súdu č. k. -145

z 26. augusta 2008 bolo uznesením krajského súdu č. k. -162 potvrdené

30. septembra 2010, a tým bola právoplatne vyriešená otázka „prejudiciality“ v prospech

právneho názoru okresného súdu. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu mimoriadny

právny prostriedok nápravy alebo ústavná sťažnosť uplatnená nebola, a preto názor

krajského súdu vyjadrený v uvedenom rozhodnutí zaväzoval tak účastníkov napadnutého

konania, ako aj okresný súd.

Čo sa týka otázky prerušenia konania, je potrebné vychádzať z toho, že okresný súd

vykonal voľbu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi a ústavný

súd ju ani nemieni spochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, ktorý je zákonom

dovolený ( ), a jednak ho treba posudzovať podľa situácie, ktorá existovala

v čase, keď sa realizoval, a k posúdeniu ktorej majú v zásade lepšie predpoklady

všeobecné súdy než ústavný súd, odhliadnuc od princípu subsidiarity, ktorým sa riadi

jeho vzťah ku všeobecným súdom a ktorému viac zodpovedá, aby ústavný súd, pokiaľ

to nie je nevyhnutné, sám neposudzoval vhodnosť alebo účelnosť zvoleného procesného

postupu. To však ešte neznamená, že táto voľnosť je bez obmedzenia a ústavným súdom

nekontrolovateľná. Aj ustanovenie tak ako nakoniec každé

zákonné ustanovenie sa totiž musí vykladať a uplatňovať v súlade s (

). Keďže zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť, že prerušením konania

jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

podľa , všeobecný súd sa musí pri uplatňovaní procesného postupu

o prerušení konania riadiť i požiadavkou, ktorá je upravená v tomto článku a ktorá

ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutej veci bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, aj keď

prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (napr. , IV. ÚS

19/04, ).

V danom prípade okresný súd uznesením č. k. -174 z 11. apríla 2011

zrušil svoje uznesenie z 26. augusta 2008 o prerušení napadnutého konania, pričom uviedol,

že k tomuto rozhodnutiu dospel „napriek tomu, že prekážka, pre ktorú konanie prerušil,

naďalej trvá“. Okresný súd tak podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu urobil

„z vlastnej iniciatívy v záujme predídenia porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“, pretože zistil, že Okresný súd Piešťany je v súvisiacej veci

nečinný.

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby

prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. V napadnutom konaní okresný súd

postupoval ústavne konformne, keď zrušil svoje uznesenie o prerušení konania. Podľa

názoru ústavného súdu však okresný súd k tomuto rozhodnutiu pristúpil po neprimeranom

dlhom časovom odstupe (po 2 rokoch a 8 mesiacoch), a preto možno považovať jeho postup

za nedostatočne efektívne. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach danej veci okresný

súd minimálne jeden rok nekonal vo veci efektívne, nevykonal úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého

súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných

článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo iba

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale aj v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

Pokiaľ sťažovateľ namietal, že aj v dôsledku znaleckého posudku, ktorý spracoval

znalec z odboru energetiky, dochádzalo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,

ústavný súd k tomu dodáva, že medzi znaleckým dokazovaním a zbytočnými prieťahmi

v napadnutom konaní príčinnú súvislosť nezistil.

4. Vzhľadom na to, že 8. marca 2013 okresný súd schválil zmier uzavretý účastníkmi

konania, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3

písm. a) .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €.

„Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým,

že je v neistom postavení, táto neistota je daná nielen tým, že právna vec, v ktorej je

sťažovateľ účastníkom konania nie je dodnes, ani po viac 6 rokoch od začatia konania

právoplatne ukončená, ale aj tým, že sekundárne dochádza k neistote v jeho majetkových

právach. Sťažovateľ, nakoľko je účastníkom konania, je v ťaživej právnej neistote.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na povahu veci a skutočnosť, že vec

už bola skončená, považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 20. mája 2012, spísanie sťažnosti

zo 6. júna 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 1. júla 2013). Za dva

úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál

dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 prislúcha odmena v sume 130,16 €

spolu s režijným paušálom 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 407,55 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2013