Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)II. ÚS 30/2013
PDF · 581.7 KB
No categories available
II. ÚS 30/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2013
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť RNDr. D. M., K., zastúpeného advokátom
JUDr. Š. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 Cb 326/2006 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 326/2006
p o r u š i l základné právo RNDr. D. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. RNDr. D. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. RNDr. D. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 € (slovom
štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Š. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 30/2013-14 z 24. januára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť RNDr. D. M. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce
(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 326/2006.
1.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podrobne popísal priebeh napadnutého konania,
uviedol, že využil aj dostupné právne prostriedky nápravy vo vzťahu k zbytočným
prieťahom v konaní, keďže na prieťahy podal sťažnosť predsedovi okresného súdu,
a napokon svoju sťažnosť zhrnul takto:
„Od decembra 2005 do septembra 2006 uplynulo 9 mesiacov pokiaľ sa spis
z Okresného súdu Michalovce opäť vrátil na Okresný súd Michalovce, lebo namietnutie
svojej nepríslušnosti zo strany Okresného súdu Michalovce bolo v rozpore so zákonným
ustanovením v O. s. p.
Následne ďalších 14 mesiacov od januára 2007 do apríla 2008 Okresný súd
Michalovce nerobil úkony, lebo sa dopytoval na stav veci iného sporu na Okresnom súde
Trnava. Až v apríli 2008 si vyžiadal samotnú kópiu žaloby, ktorá bola podaná v Trnave.
Následne dospel k názoru, že nároky sú zhodné s vecou vedenou na súde porušovateľa, aj
keď neboli a nie sú zhodné, a prerušil konanie do právoplatnosti rozhodnutia v spore
konanom na Okresnom súde Piešťany.
Upozorňujeme, že ak by boli obidva uplatnené nároky zhodné, tak z dôvodu, že ide
o rovnakých účastníkov konania, tak by sa jednalo o prekážku litispendencie.
Ďalšie svoje nekonanie od augusta 2008 do mája 2011 odôvodňuje tým, že žalobca
nesúhlasil s prerušením konania a odvolal sa preto na odvolací súd. Aj keď odvolací súd
vydal svoje uznesenie v septembri 2010, ešte stále nemohol konať, lebo musel zrušiť ešte
svoje vlastné uznesenie z 26. 8. 2008 a zrušenie sa stalo právoplatné až v máji 2011.
Súd v konaní od mája 2011 pokračuje bez toho, aby nastala akákoľvek zmena
v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany, pričom prerušenie odôvodnil tým čakaním
na právoplatné rozhodnutie v spore vedenom na Okresnom súde Piešťany. V roku 2012,
po takmer 6,5 rokoch, sa začína dokazovanie a sťažovateľa tak dostáva do stavu dôkaznej
núdze, lebo dôkazy a znalecké dokazovanie, ktoré sa dali získať alebo vykonať hneď
v r. 2006, resp. do roku 2008 sa už teraz zrejme ani nedajú vykonať a to nie z dôvodov
na strane sťažovateľa. (...)
Sťažovateľ tým, že sa odvolal proti uzneseniu o prerušení konania predsa k prieťahu
neprispel. To, ako dlho či krátko konal odvolací súd, za to sťažovateľ nemôže. (...)
Sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní vedenom u porušovateľa pod sp. zn.
18Cb/326/2006 došlo k nielen objektívnemu prieťahu v súdnom konaní, ale aj
k subjektívnym prieťahom v súdnom konaní.
V predmetnom konaní došlo okrem celkovej neprimeranej dĺžky súdneho konania
prebiehajúceho už viac takmer 6,5 roka na prvom stupni aj k viacerým zbytočným
prieťahom. (...)
V právnej veci prebiehajúcej na súde porušovateľa ide o obchodnoprávnu vec.
S prihliadnutím na dynamiku podnikateľského prostredia by žalobca, ak by mal vedomosť,
že jeho právna vec nebude meritórne rozhodnutá ani po takmer 6,5 roku, zrejme zvážil, či
vôbec žalobu podá. Je vecou štátu, aby zabezpečil riadny chod súdnej moci. Pre účastníka
konania je bezpredmetné domáhať sa ochrany svojich práv, ak táto ochrana bude v časovo
neúnosnom horizonte.
Súdne konanie trvajúce takmer 6,5 roka, ktoré navyše prebieha ešte len v prvom
stupni a v rámci ktorého sa až po 6 rokoch začína súd zapodievať podrobnejšie skutkovým
stavom, má veľmi ďaleko od materiálneho ponímania ústavnosti v časti práva na súdnu
a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. (...)
Sťažovateľ žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako
náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ
tým, že je v neistom postavení, táto neistota je daná nielen tým, že právna vec, v ktorej je
sťažovateľ účastníkom konania nie je dodnes, ani po viac 6 rokoch od začatia konania
právoplatne ukončená, ale aj tým, že sekundárne dochádza k neistote v jeho majetkových
právach. Sťažovateľ, nakoľko je účastníkom konania, je v ťaživej právnej neistote.
Sťažovateľ nevie ani len predpokladať čas, kedy sa ukončí právna vec, v ktorej je
účastníkom konania. Sťažovateľovi sa súčasne výrazne sťažuje možnosť ochrany jeho práv.
(...)“
1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo RNDr. D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Michalovce v konaní
vedenom pod sp. zn. 18Cb/326/2006 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Michalovce prikazuje Ústavný súd Slovenskej republiky, aby
v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 18Cb/326/2006 konal bez
zbytočných prieťahov.
3. RNDr. D. M. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 EUR(...), ktoré je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť
mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť RNDr. D. M. náhradu trov právneho
zastúpenia na účet advokáta JUDr. Š. K.(...), do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprV 138/2013
z 22. marca 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 1. júla 2013.
2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej
veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
«(...) K jednotlivým skutočnostiam, ktoré ovplyvnili dĺžku konania:
(...) Vzťah konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k. 4Cb/74/2008
a na Okresnom súde v Michalovciach, pod č. k. 18Cb/326/2006.
Konanie na tunajšom súde 18Cb/326/2006 žalobcu F. s. r. o. proti žalovanému J. L.
A. C. začalo 28. 12. 2005, kedy bola súdu doručená žaloba. Konanie na Okresnom súde
v Piešťanoch pod č. k. 4Cb/74/2008 /pôvodne vedené na Okresnom súde Trnava pod č. k.
22Cb/145/2005/ začalo 29. 12. 2005, kedy bola súdu doručená žaloba.
Pri porovnaní obidvoch žalôb zákonný sudca zistil(...) a žaloby na OS Piešťany(...),
že tieto sú identické a odlišujú sa iba v článku VIII., kde žalobca špecifikuje rozdielne
nároky v týchto dvoch konaniach, teda jednak nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu
odstúpenia od zmluvy a nárok na náhradu škody spôsobenej vadnou dodávkou.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti udáva, že Okresný súd v Piešťanoch rozhodoval
vo veci odstúpenia od kúpnej zmluvy úpravne vody a nie vo veci vzniku škody na kotly
a preto tunajšiemu súdu muselo byť zrejmé, že Okresný súd v Piešťanoch žiadne znalecké
dokazovanie vykonávať nebude a ani ho nevykonal(...) Sťažovateľ(...) udáva, že sa jedná
o rozdielne nároky prejednávané na OS Michalovce a OS Piešťany, keďže na OS
Michalovce ide o náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi na parnom kotly, nie na úpravni
vody.
Žalobca(...) udáva, že „následne dospel k názoru, že nároky sú zhodné s vecou
vedenou na súde porušovateľa, aj keď neboli a nie sú zhodné a prerušil konanie do
právoplatnosti rozhodnutia v spore konanom na OS Piešťany. Upozorňujeme, že ak by boli
obidva nároky zhodné, tak z dôvodu, že ide o rovnakých účastníkov konania, tak by sa
jednalo o prekážku litispendencie.“ Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že žalobca nepochopil
vzájomnú súvislosť konaní na OS v Piešťanoch a na OS Michalovce. Je pravdou, že v danej
veci sa jedná o rozdielne nároky, tak ako je to vyššie uvedené a nemôže sa jednať
o prekážku litispendencie /prekážka začatej veci/. Súvislosť týchto dvoch vecí vyplýva
z princípu prejudiciality. Podľa § 135 ods. 2 O. s. p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť
inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným
orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podstatu prejudiciality treba chápať ako kauzálny vzťah medzi dvoma subjektívnymi
právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Svoje miesto nachádza predovšetkým
v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný
význam pre ďalší spor - od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci. Jej vznik
predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah,
o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri rozhodovaní o inej veci /právnom
vzťahu/ posudzovať len tak, ako to bolo posúdené v právoplatnom rozhodnutí. Záväznosť
právoplatného rozhodnutia bráni súdu, aby v následnom konaní odchylne posúdil právny
následok, o ktorom už bolo rozhodnuté a ktorý má v prebiehajúcom konaní povahu
prejudiciálnej otázky. Identifikácia právneho následku nie je možná len na základe výroku
rozsudku, ale aj na základe výkladu rozhodnutia /veci samej ako celku/. Zákaz odchylného
posúdenia už rozhodnutej veci v následnom konaní, vylučuje prejednávať tvrdenia, ktoré sú
v rozpore so skutkovými zisteniami, z ktorých súd vychádzal v právoplatnom rozhodnutí
v prejudicionálnom spore a vykonávať dokazovanie vzťahujúce sa k už vyriešenému
právnemu následku. Tento záver možno formulovať tak, že súd a účastníci /§ 159 ods. 2
O. s. p./ závislého konania sú viazaní rozhodnutím v prejudiciálnej veci a nemôžu sa teda
v závislom konaní zaoberať skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by už vyriešený právny
následok spochybňovali /porovnaj Bohumil Dvořák - Právní moc civilních soudních
rozhodnutí Praha 2008, strana 62 a nasl./
Z porovnania uvedených konaní je zrejmé, že v obidvoch konaniach bolo potrebné
vyriešiť predbežnú otázku, ktorou je vadnosť dodávky úpravne vody, ktorá bola predmetom
zmluvy. Pokiaľ Okresný súd v Piešťanoch túto predbežnú otázku posúdil v právoplatnom
rozhodnutí tak, že žalovaný plnil vadne, tak Okresný súd v Michalovciach je posúdením
tejto predbežnej otázky viazaný. Z toho vyplýva, že súd v tomto konaní ako závislom
od konania na Okresnom súde v Piešťanoch po právoplatnom skončení už nebude
vykonávať žiadne dokazovanie ani skutočnosti, ktoré sa týkajú vadnosti dodávky a bude
posudzovať iba nároky, ktoré sa týkajú samotnej škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi
z titulu vadnej dodávky. Záväznosť právoplatného rozhodnutia na OS v Piešťanoch
ohľadom posúdenia vadnosti dodávky bráni, aby tunajší súd posúdil odchylne tento právny
následok. Táto zásada má zabrániť tomu, aby sa tí istí účastníci nemuseli opätovne súdiť
o už právoplatne rozhodnutý právny následok. Pre záväznosť tunajšieho súdu týmto
právnym následkom nie je rozhodujúce, z akých dôkazov vychádzal Okresný súd
v Piešťanoch pri právnom posúdení tejto predbežnej otázky, teda či bolo alebo nebolo nutné
nariaďovať znalecké dokazovanie, rozhodujúci je právoplatný rozsudok, v ktorom bolo
rozhodnuté o právnom následku /vadnosti predmetu kúpy/. Táto záväznosť má vplyv na
prerušenie konania(...)
Prerušenie konania a zrušenie uznesenia o prerušení konania a s tým súvisiace
namietané prieťahy.
Uznesením súdu zo dňa 26. 8. 2008(...) bolo konanie prerušené do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k. 4Cb/74/2008/. Dôvodom
prerušenia konania bola skutočnosť, že na Okresnom súde v Piešťanoch sa vedie konanie,
v ktorom sa žalobca domáhal vrátenia kúpnej ceny titulom odstúpenia od zmluvy a na
tunajšom súde uplatnil nárok titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu
vadného plnenia. Súd v uznesení uviedol, že vyriešenie tejto základnej otázky-odstúpenie od
zmluvy mal vplyv aj na nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú uplatňuje v tomto konaní
a od posúdenia tejto základnej otázky závisí aj posúdenie nároku žalobcu na náhradu
škody.
Uznesením zo dňa 11. 4. 2011(...) súd zrušil vyššie citované uznesenie o prerušení
konania zo dňa 26. 8. 2008. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené, že v konaní na
Okresnom súde v Piešťanoch, do skončenia ktorého bolo konanie prerušené, je súd nečinný.
Nevytýčil žiadne pojednávanie. Poukázal v odôvodnení na článok 48 ods. 2 Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorých
každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Súd v tomto
uznesení zdôraznil, že aj keď prekážka, pre ktorú bolo tunajšie konanie prerušené naďalej
trvá, súd zrušil toto uznesenie z dôvodov zachovania práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a uviedol, že predbežnú otázku platnosti odstúpenia od zmluvy
posúdi sám v súlade s ust. § 135 ods. 2 O. s. p.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti(...) udáva: „Od 17. 1. 2007 do 1. 2. 2008, t. j. vyše 14
mesiacov OS Michalovce zbytočne nekonal, len sa dopytoval Okresného súdu Trnava,
v akom stave je druhá žaloba, pričom samotnú druhú žalobu si od žalobcu vyžiadal až
1. 4. 2008. Vzniká otázka, prečo sa porušovateľ obracal 14 mesiacov na Okresný súd
Trnava, keď až potom si vyžiadal od žalobcu druhú žalobu, aby sa s ňou oboznámil.“
Na tej istej strane udáva: „Obidve uznesenia o prerušení konania zo dňa 26. 8. 2008,
ako aj o jeho zrušení /17. 5. 2011/ vydal ten istý súd zvláštnej vôle bez toho, aby to bolo
nevyhnutné; - súd mohol uznesenie o prerušení konania zrušiť už hneď po rozhodnutí KS
Košice zo dňa 30. 10. 2010, nemusel čakať až do 17. 5. 2011; súd mohol uznesenie
o prerušení konania zrušiť aj pred právoplatným rozhodnutím KS Košice, ktorý rozhodoval
o odvolaní žalobcu práve proti prerušeniu konania.“
Tvrdenie žalobcu o tom, že súd svojvoľne zrušil uznesenie o prerušení konania a toto
mohol zrušiť ešte pred rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 30. 10. 2010 je
neopodstatnené a vyplýva z toho, že žalobca zrejme nepochopil súvislosť týchto dvoch
konaní(...) Súd zrušil svoje uznesenie zo dňa 26. 8. 2008 uznesením zo dňa 11. 4. 2011
z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení. Hlavným dôvodom zrušenia tohto
uznesenia bola skutočnosť, že Okresný súd v Piešťanoch, resp. v Trnave nekonal niekoľko
rokov, vo veci nevytýčil žiadne pojednávanie a do zrušenia tohto uznesenia 11. 4. 2011
nebol ani predpoklad, že súd začne vo veci pojednávať. Tunajší súd nepredpokladal
nečinnosť vyššie citovaného súdu. To bol základný dôvod zrušenia tohto uznesenia. Tunajší
súd zdôraznil, že aj napriek tomu, že prekážka, pre ktorú konanie prerušil, naďalej trvá,
uvedené uznesenie o prerušení konania zrušuje. Pri vydaní tohto uznesenia zo dňa
11. 4. 2011 súd nemal informáciu o rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch, ktorý vo veci
prvýkrát rozhodol 4. 7. 2011(...), o čom sa tunajší súd dozvedel pred začatím pojednávania
14. 9. 2011. Tento stav ku dnešnému dňu stále trvá, keďže rozhodnutie vo veci 4Cb/74/2008
doposiaľ nie je právoplatné, keďže odvolací Krajský súd v Trnave zrušil citovaný
prvostupňový rozsudok(...)
Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že súd od 17. 1. 2007 do 1. 4. 2008 zbytočne nekonal, že
robil dotazy na Okresný súd v Trnave, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Súd zistil
prvýkrát, že žalobca podal žalobu na Okresnom súde v Trnave na pojednávaní dňa
17. 1. 2007, kde žalobca informoval o podaní takejto žaloby a o jej predmete a zároveň
uviedol, že navrhol, aby Najvyšší súd SR delegoval túto vec na Okresný súd
v Michalovciach z dôvodu vhodnosti. Rovnopis žaloby však súdu nepredložil. Uvedené
pojednávanie bolo odročené a bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd rozhodol, že bude
zistený na Okresnom súde v Trnave vo veci 22Cb/143/05 stav konania a stav rozhodovania
o delegovaní tejto veci(...)
Súd podaním zo dňa 31. 1. 2007 zisťoval uvedené skutočnosti a požiadal aj
doručenie samotnej žaloby. Keďže súdu nebola doručená odpoveď, opätovne žiadal súd v
Trnave podaním zo dňa 22. 3. 2007(...) o podanie správy. Okresný súd v Trnave podaním
zo dňa 5. 4. 2007(...) oznámil, že predmetná vec napadla 29. 12. 2005, avšak žaloba nebola
súdu zaslaná, aj keď súd túto žalobu už dvakrát požadoval. Následne bola Okresnému súdu
v Trnave adresovaná ďalšia výzva zo dňa 5. 12. 2007, kde tunajší súd opätovne požadoval
aj zaslanie rovnopisu žaloby. Okresný súd Trnava podaním zo dňa 17. 12. 2007 oznámil, že
vec bude postúpená novozriadenému Okresnému súdu v Piešťanoch, s tým, že žaloba nám
nebola opätovne doručená(...) Podaním zo dňa 13. 3. 2008 súd požiadal žalobcu o zaslanie
rovnopisu žaloby a zároveň sa dotazoval aký stav je v delegovaní veci na Okresný súd
v Michalovciach. Žalobca podaním zo dňa 1. 4. 2008(...) zaslal súdu rovnopis žaloby
podanej na Okresný súd v Trnave, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18. 9. 2007 č. k. 6Ndob31/2007, ktorým sa prejednanie veci na Okresnom súde v Trnave
pod sp. zn. 22Cb/145/2005 neprikazuje Okresnému súdu v Michalovciach. Následne súd
podaním zo dňa 24. 4. 2008 požiadal Okresný súd v Piešťanoch o oznámenie pod akým
číslom konania je vedená predmetná vec(...), opätovne dňa 18. 6. 2008 a až podaním zo dňa
26. 6. 2008 Okresný súd v Piešťanoch oznámil, že toto konanie je vedené pod sp. zn.
4Cb/74/2008. Následne súd prerušil konanie uznesením zo dňa 26. 8. 2008(...)
K týmto vyššie citovaným úkonom súdu je potrebné uviesť, že už na pojednávaní dňa
17. 1. 2007, keď sa tunajší súd dozvedel o žalobe podanej na Okresný súd v Trnave
predpokladal, že konanie v tejto veci bude prerušené do vyriešenia základnej otázky, ktorou
je vadnosť dodávky a odstúpenie od zmluvy. Keďže však vo veci bol podaný návrh
na delegovanie veci na tunajší súd, súd musel vyčkať ako bude rozhodnuté o tejto veci
Najvyšším súdom SR a musel aj identifikovať pod akým číslom je vedené konanie, aby
mohol vec prerušiť. Prvýkrát sa súd dozvedel o rozhodnutí NS SR z podania žalobcu zo dňa
29. 3. 2008, doručeného súdu 1. 4. 2008, kedy mu bolo doručené vyššie citované
rozhodnutie NS SR(...)
Podľa § 111 ods. 1 O. s. p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania
a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť
znova.
Za danej právnej situácie, z vyššie citovaného ustanovenia O. s. p. vyplýva, že pokiaľ
by súd uznesením zo dňa 11. 4. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 5. 2011
nezrušil uznesenie o prerušení konania, zo dňa 26. 8. 2008, toto uznesenie by bolo naďalej
účinné a konanie by bolo prerušené až do dnešného dňa, keďže konanie na Okresnom súde
v Piešťanoch doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Je paradoxom, že súd z vlastnej
iniciatívy v záujme predídenia porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov sám začal konať a paradoxne podľa sťažovateľa tým spôsobil
prieťahy v konaní. Pokiaľ by uznesenie nebolo zrušené, žalobca by ani nemal možnosť
podať ústavnú sťažnosť proti konaniu tunajšieho súdu, keďže žiadne lehoty počas
prerušenia neplynú, resp. mohol by podať ústavnú sťažnosť proti konaniu, resp. nečinnosti
Okresného súdu v Piešťanoch, do rozhodnutia ktorého bolo konanie na tunajšom súde
prerušené. (...)
Vplyv námietky miestnej nepríslušnosti uplatnenej žalovaným na namietané prieťahy
v konaní.
Žalobca v žalobe udáva(...), že žalobu podal na Okresný súd v Michalovciach
s poukazom na ustanovenie § 87 písm. b/ O. s. p., z dôvodu, že k skutočnosti, ktorá zakladá
právo na náhradu škody došlo v prevádzke žalobcu, ktorá má sídlo v obvode tunajšieho
súdu /miestna príslušnosť na výber daná/.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13. 4. 2006 namietal miestnu
príslušnosť s poukazom na ust. § 85 ods. 4 O. s. p., ktorý upravuje miestnu príslušnosť
všeobecným súdom žalovaného.
Súd z opatrnosti postúpil vec Okresnému súdu v Trnave v súlade s ust. § 105 ods. 2
O. s. p., keďže žalovaný namietol miestnu nepríslušnosť pri prvom úkone /odpore proti PR/
podaním zo dňa 27. 4. 2006(...) Dôvodom postúpenia tejto veci Okresnému súdu v Trnave
bola aj tá skutočnosť, že v judikatúre slovenských súdov sa objavujú rozhodnutia, z ktorých
vyplýva, že pokiaľ žalovaný namieta miestnu nepríslušnosť súdu a súd túto jeho námietku
neakceptuje v konaní, porušuje jeho procesné práva.» Na podporu tohto svojho argumentu
predseda okresného súdu cituje časť uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10 Co 1/2011 z 18. októbra 2011 a ďalej pokračuje:
«Sťažovateľ v(...) sťažnosti udáva, že od decembra 2005 do septembra 2006 uplynulo
9 mesiacov, pokiaľ sa spis z OS Michalovce opäť vrátil na OS Michalovce, lebo namietnutie
svojej nepríslušnosti zo strany OS Michalovce bolo v rozpore so zákonným ustanovením
O. s. p. K tomu je potrebné uviesť, že námietku nepríslušnosti žalovaný prvýkrát namietol
v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13. 4. 2006(...) a uznesenie NS SR zo dňa
27. 7. 2006, č. k. 1Ndob 26/2006 bolo doručené tunajšiemu súdu spolu so spisom
22. 9. 2006(...) K tomuto prieťahu je potrebné uviesť, že pokiaľ by súd rozhodoval
o námietke miestnej nepríslušnosti žalovaným po odpore proti PR zo dňa 13. 4. 2006
postupom podľa § 167 ods. 1 O. s. p., proti ktorému uzneseniu je prípustné odvolanie, bola
by procesná situácia z hľadiska k prieťahu v konaní zrejmé zhodná ako v tomto prípade.
(...) Vplyv dĺžky konania na dôkaznú situáciu sťažovateľa.
Sťažovateľ v sťažnosti(...) udáva, že plynutie času od decembra 2005 do podania
ústavnej sťažnosti /jún 2012/ má jednoznačne priamy vplyv na dôkaznú situáciu. Plynutím
času nastala situácia, že žalobca sa stále viac a viac dostáva do dôkaznej núdze a to z toho
dôvodu, že súd po takmer 6,5 roku sa začína zaoberať vykonávaním dôkazov, ktoré sa už
žiaľ vykonať s najväčšou pravdepodobnosťou ani nedajú.
(...) je zrejmé, že žalobca je povinný v žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktorá
povinnosť sa označuje ako povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu
svojich tvrdení, ktorá povinnosť sa označuje ako povinnosť dôkazná. Túto povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú ukladá O. s. p. nielen žalobcovi v(...) ustanovení § 79 ods. 1
O. s. p., ale ukladá ju i obidvom účastníkom v ust. § 101 ods. 1 O. s. p.
(...) Z ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. vyplýva povinnosť žalobcu označiť dôkazy
k preukázaniu svojich tvrdení už pri podaní samotnej žaloby. Žalobcovi musí byť zrejmé, že
pokiaľ chce byť v konaní úspešný, musí preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré by mal mať
k dispozícii už pri podaní samotnej žaloby. Žalobca sa v konaní domáha okrem náhrady
škody za znečistenie kotla aj ďalších nárokov v súvislosti s opätovným prevádzkovaním
pôvodnej úpravne vody, zvýšenými nákladmi na prevádzku starej úpravne vody za mesiace
október a november 2005, náhrady za nepoužiteľné zásoby tabletovanej soli, pričom
ohľadom týchto nárokov nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že takáto
škoda mu vznikla. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody na kotle, ktorá je špecifikovaná
nákladmi za vyčistenie kotla, predložil súdu ako dôkaz záznam, správu z odbornej
prehliadky kotla zo dňa 1. 12. 2005, v ktorej správe v bode 1 je uvedené, že teleso kotla je
bez závad, pričom v opatreniach, ktoré musia byť vykonané k odstráneniu závad, sú
citované opatrenia, ktoré sú v rozpore so zistenými závadami(...) Tento rozpor namietal
samotný žalovaný aj na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...), keď uviedol, že nie je príčinná
súvislosť medzi dodaným zariadením, úpravňou vody a medzi zanesením kotla.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V súlade s týmto ustanovením súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie aj bez
návrhu účastníkov, keďže toto znalecké dokazovanie považoval za nevyhnutné na
preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadnou dodávkou úpravne vody a vznikom škody na
kotle, keďže žalobca tento predpoklad náhrady škody pri samotnom podaní žaloby
nepreukázal a tento nepreukázal ani do nariadenia samotného znaleckého dokazovania.
Podľa názoru súdu bez znaleckého dokazovania v tomto smere tento spor nebolo možné
ukončiť. Žalobca už pri podaní žaloby musel predpokladať svoju dôkaznú povinnosť
a zabezpečiť si dôkazy v uvedenom konaní, ktoré musí mať pripravené.
Súd na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 uznesením odročil pojednávanie s tým, že bude
nariadené znalecké dokazovanie, avšak žalobca ani na tomto pojednávaní neoznámil súdu,
že kotol, na ktorom malo byť prevedené znalecké dokazovanie odpredal inej spoločnosti.
Toto oznámil až podaním 3. 2. 2012(...), kde oznámil, že nemá k dispozícii ani prevádzkový
denník kotla, ktorý je podstatný pre posúdenie prevádzky kotla počas obdobia prevádzky
úpravne vody dodanej žalovaným.
Plnenie povinnosti stanovenej v ust. § 101 ods. 1 O. s. p. z pohľadu žalobcu je také,
že na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...) žalobca na otázku súdu, či ku dňu 1. 12. 2005 bola
v prevádzke úpravňa vody dodaná žalovaným, alebo stará úpravňa vody uviedol, že pre
odstup času to nevie presne uviesť a ani to či vôbec v tom čase bola v prevádzke úpravňa
vody a či bol odstavený aj samotný kotol. Žalobca do dnešného dňa nepredložil súdu dôkaz
o tom, dokedy bola v prevádzke úpravňa vody dodaná žalovaným a kedy bola daná do
prevádzky stará úpravňa vody a dokedy vôbec fungoval samotný kotol. Bez týchto
skutočností nie je možné zistiť vznik škody a jeho výšku.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sám žalobca neplní svoje procesné povinnosti
ustanovené v § 79 a 101 ods. 1 O. s. p. a jeho nečinnosť predkladať dôkazy nahradzoval
samotný súd.
Žalobca podaním zo dňa 4. 10. 2012(...) navrhol, aby súd vypočul Ing. D. K., ktorý
podpísal správu z odbornej prehliadky, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok. Súd obratom
predvolal toho svedka na pojednávanie na deň 16. 11. 2012. Predvolanie však súdu bolo
vrátené s tým, že tento svedok zásielku neprevzal a bola uložená na pošte 15. 10. 2012(...)
Následne ho predvolal na ďalšie pojednávanie na deň 25. 1. 2013. Uvedený svedok
predvolanie prevzal 8. 1. 2013, avšak toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu PN
žalovaného a súd pojednávanie odročil na deň 8. 3. 2013, na ktorom mienil vypočuť tohto
svedka.
Z uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 12. 2012, č. k. 21Cob/178/2011(...),
ktorý bol doručený súdu 4. 3. 2013 vyplýva, že odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu
v Piešťanoch č. k. 4Cb/74/2008, zo dňa 4. 7. 2011. Z citovaného uznesenia je zrejmé, že
zistenia prvostupňového súdu o vadách zariadenia sú doposiaľ nepodložené presvedčivými
dôkazmi a skutkový stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený. Ďalej je uvedené:
„Pokiaľ v tomto smere neprinesie viac výsluch žalobcom navrhnutého svedka G., prípadne
vykonanie iných účastníkmi navrhnutých dôkazov, vzhľadom na zásadný charakter otázky
existencie vád dodávky môže súd podľa § 120 ods. 1 O. s. p. aj bez návrhu vykonať v tomto
smere dokazovanie znalcom príslušného odboru.“
Z citovaného právneho názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že tunajší súd po zrušení
uznesenia o prerušení konania postupoval presne v naznačenom smere, keď skúmal vadnosť
dodávky predloženými dôkazmi, vypočul na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 svedka V. G.(...)
V súlade s týmto názorom odvolacieho súdu nariadil aj znalecké dokazovanie podľa § 120
ods. 1 O. s. p. Podstatou znaleckého dokazovania je však už preukázanie príčinnej súvislosti
medzi vadnou dodávkou zariadenia a vznikom škody na kotle žalobcu, čo je predmetom
tohto konania. Samotná vadnosť dodávky, ktorá je základnou otázkou predbežnou, súd
z vykonaného dokazovania už mal za preukázanú a z tohto dôvodu aj znalecké dokazovanie
bolo zamerané na splnenie ďalších dvoch predpokladov náhrady škody /vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody/.
(...) Záver - pojednávanie dňa 8. 3. 2013
Sťažovateľ v(...) vyslovuje názor „že uvedená dĺžka konania v tomto prípade nie je
závislá od zložitosti právneho sporu vedeného v konaní pred prvostupňovým súdom a nie je
ani vyvolaná správaním sťažovateľa.“
Toto tvrdenie sťažovanie nie je celkom opodstatnené z dôvodu, že vec je veľmi zložitá
najmä čo sa týka zisťovania skutkového stavu, bez ktorého nemožno vec ani správne právne
posúdiť. Dôkazom náročnosti veci po stránke skutkovej je vypracovaný znalecký posudok
v rozsahu cca 150 strán(...) a stanoviská žalobcu k tomuto znaleckému posudku, ktoré sú
rozsiahle a odborné, čo spôsobovalo ťažkosti tieto vôbec správne pochopiť. Dôkazom
náročnosti skutkového stavu je aj samotný prevádzkový poriadok kotla a úpravne vody(...)
Podľa názoru súdu vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia znaleckého
dokazovania. Súd v danej veci konal štandardným procesným postupom. Vo veci nebolo
možné skôr rozhodnúť nielen z dôvodu nutnosti nariadiť znalecké dokazovanie, ale aj
z dôvodu správania sa samotného žalobcu, jeho nespolupráce so súdom, keď odpredal
predmet sporu /samotný kotol/ bez toho, aby o tom informoval súd. Žalobca už pri podaní
žaloby nezabezpečil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Sťažovateľ v závere udáva, že
sa dostal do ťaživej právnej neistoty a že došlo aj ku komplikáciám v súvislosti s prevodmi
obchodných podielov. Podľa názoru súdu toto tvrdenie sťažovateľ ničím nepreukázal, keďže
pohľadávku zaplatenie ktorej je predmetom sporu nadobudol bezplatne na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 6. 2007(...)
Na pojednávaní dňa 8. 3. 2013 bol medzi účastníkmi uzavretý zmier(...)
Z uvedených dôvodov navrhujem ústavnú sťažnosť žalobcu zamietnuť. Ak k
porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo, nie konaním
tunajšieho súdu.
V prípade pochybnosti o nami uvádzanej argumentácii vo vzťahu k nároku, ktorý si
uplatnil sťažovateľ žiadame, aby Ústavný súd SR o sťažnosti vykonal ústne pojednávanie.
V opačnom prípade súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania. (...)»
2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného
súdu zaujal toto stanovisko:
«(...) Sťažovateľ chce poukázať na to, že Okresný súd Michalovce vo svojom
vyjadrení nesprávne interpretuje otázku prejudiciality konania na Okresnom súde
Michalovce a konania na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4Cb/74/2008.
V nasledujúcom texte sa vyjadrí sťažovateľ k tomu, že kauzalita oboch súdnych konaní
nebola taká, aby to nevyhnutne viedlo k prerušeniu konania na Okresnom súde Michalovce.
Osobitne chce sťažovateľ poukázať na postup súdu, a to aj vo svetle informácie
z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že znalec o. i.
postupoval nad rámec svojho oprávnenia, pretože posudzoval otázky spadajúce pod odbor:
ekonómia a manažment. Na túto okolnosť sťažovateľ upozornil súd už skôr, ale bez
akéhokoľvek efektu.
Súčasne sťažovateľ musí reagovať na to, že vo vyjadrení Okresného súdu Michalovce
sú mnohé nepresnosti, ktoré v konečnom dôsledku navodzujú mylný dojem, ako keby
sťažovateľ svojim správaním prispel k prieťahu. Priamo zo súdneho spisu sp. zn.
18Cb/326/2006 sa však dá zistiť, že mnohé tvrdenia porušovateľa sú v rozpore so
skutočným stavom veci.
Ad) Časový sled úkonov súdu(...)
Pre získanie kompletného obrazu Okresným súdom Michalovce uvádzaný časový sled
úkonov považujeme potrebné doplniť o nasledovné skutočnosti:
Okresný súd Michalovce zaslal žalobcovi odpor žalovaného dňa 06. 10. 2006,
pričom žalovaný podal uvedený odpor dňa 13. 4. 2006. Žalobca sa vyjadril k odporu v
stanovenej lehote dňa 18. 10. 2006.
Okresný súd Michalovce uvádza, že „žalobca požiadal Najvyšší súd SR“, aby vec
pojednávaná na Okresnom súde Trnava bola pridelená na Okresný súd Michalovce.
Skutočnosť je taká, že žalobca svoj návrh na prikázanie tejto veci zaslal na Okresný súd
Trnava.
Okresný súd Michalovce ďalej uvádza, že dňa 22. 3. 2007 mu „Okresný súd Trnava
oznámil, že doposiaľ vec nebola pridelená konkrétnemu sudcovi“. Z dokumentácie žalobcu
ako aj zo samotného stanoviska Okresného súdu Michalovce zo dňa 15. 3. 2012 na sťažnosť
žalobcu vyplýva, že už minimálne 24. 1. 2006 bola vec pridelená konkrétnemu sudcovi a až
následne z organizačných dôvodov prerozdeľovaná.
Okresný súd Michalovce uvádza, že „žalobca dňa 29. 3. 2008 predložil súdu
uznesenie NS SR zo dňa 18. 9. 2007... ktorým ponechal pojednávanie na OS v Trnave“.
Zo samotného stanoviska OS Michalovce zo dňa 15. 3. 2012 na sťažnosť žalobcu vyplýva,
že OS v Trnave už 17. 12. 2007 túto skutočnosť písomne oznámil OS v Michalovciach.
K stanoviskám žalobcu voči znaleckému posudku uvádzame, že žalobca od samého
počiatku namietal, že súdom určený znalec z odboru energetika
* mal posudzovať a aj posudzoval otázky spadajúce pod odbor ekonómia
a manažment, t. j. nad rámec svojho oprávnenia
* sa v znaleckom posudku dopustil pochybení
* a teda, že posudok ako celok bude pre účely dokazovania s veľkou
pravdepodobnosťou nepoužiteľný
OS Michalovce svojim uznesením dňa 28. 1. 2013 znalcovi priznal znalečné vo výške
spolu 1009,13 €, pričom krátil znalcom požadovanú tarifnú odmenu o 263,94 € z dôvodov
uznania niektorých chýb, na ktoré upozornil a zdokladoval na vlastné náklady žalobca.
Napokon bolo znalečné ešte nižšie.
Žalobca dňa 24. 9. 2012 podal na Ministerstvo spravodlivosti SR podnet na
preskúmanie činnosti uvedeného znalca. MS SR dňa 9. 10. 2012 oznámilo žalobcovi, že
podnet prijalo a začalo ho prešetrovať. Dňa 5. 2. 2013 MS SR oznámilo, že žalobcom
namietaný znalecký úkon dalo na posúdenie znaleckému ústavu S. v B. a na podklade
záveru tohto znaleckého ústavu rozhodne o ďalšom postupe.
Dňa 25. 6. 2013 Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi následne oznámilo, že
vo veci namietaného znaleckého posudku bolo dňa 17. 6. 2013 začaté správne konanie.
Tieto skutočnosti uvádza sťažovateľ preto, lebo chce poukázať na to, že postup súdu
pri dokazovaní, konkrétne pri znaleckom dokazovaní, nemožno hodnotiť ako efektívny.
Výsledok správneho konania však sťažovateľ neprejudikuje.
Ad) Vzťah konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k. 4Cb/74/2008
a na Okresnom súde v Michalovciach, pod č. k. 18Cb/326/2000(...)
Okresný súd Michalovce uvádza, že „Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že žalobca
nepochopil vzájomnú súvislosť konaní na OS v Piešťanoch a OS Michalovce.“
i) Sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu neuviedol, že by konanie na Okresnom
súde v Piešťanoch vedené pod sp. zn. 4Cb/74/2008 a konanie vedené na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn. 18Cb/326/2006 mali mať obidva nároky zhodné, teda že by sa
v tomto prípade jednalo o prekážku litispendencie. Sťažovateľ dáva do pozornosti list
-prípis sp. zn. 1Spr 6/2012 datovaný ku dňu 15. 03. 2012 označený ako Vec: Sťažnosť proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov - vybavenie,
ktorý adresoval Okresný súd Michalovce sťažovateľovi v nadväznosti na sťažnosť
sťažovateľa. Predmetný list doložil sťažovateľ ako prílohu k sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy,
ktorú podal na Ústavný súd 07. 06. 2012. V odpovedi na sťažnosť RNDr. D. M. Okresný súd
Michalovce o. i. uvádza: „Na výzvu súdu žalobca dňa 1. 4. 2008 doručil súdu žalobu
prejednávanú na OS Trnava pod sp. zn. 22Cb 145/2005, ktorú konajúci sudca vyhodnotil
tak, že nároky v nej uplatnené sú zhodné s vecou prejednávanou na OS Michalovce pod
sp. zn. 18Cb 326/2006.“ Predmetnú odpoveď na sťažnosť prikladáme s tým, že predmetný
text sme zvýraznili zvýrazňovačom. (...)
ii) Sťažovateľ v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy reagoval na to, čo uviedol
podpredseda Okresného súdu Michalovce v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa zo dňa
13. 02. 2012. A uviedol tam zhodnosť nárokov, ku ktorej mal konajúci sudca dospieť.
Sťažovateľ mohol reagovať len na tú argumentáciu porušovateľa, ktorú v odpovedi zo dňa
15. 03. 2012 porušovateľ prezentoval (vyslovil), lebo na argumentáciu v odpovedi zo dňa
15. 03. 2013 nevyslovenú (teda nenachádzajúcu sa), reagovať nemožno.
iii) S argumentáciou o prejudicialite sa sťažovateľ oboznámil až z Vyjadrenia
k ústavnej sťažnosti, s touto argumentáciou vo vzťahu k tejto sťažnosti sa nestotožňuje a čo
odôvodní v nasledujúcom texte a ponecháva na posúdení Ústavného súdu, s ktorou
argumentáciou sa stotožní, resp. ku ktorej argumentácii sa prikloní, z čoho vyplynie aj
záver, či sťažovateľ pochopil alebo nepochopil vzájomnú súvislosť predmetných konaní.
iv) V konaní na Okresnom súde Piešťany žiadal navrhovateľ vrátenie kúpnej ceny.
Dôvodil tým, že dodaná úpravňa vody je vadná, viackrát ju reklamoval, závada odstránená
nebola, a tak žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal vrátiť kúpnu cenu.
v) V konaní na OS Michalovce sa žalobca domáhal náhrady škody vzniknutej najmä
v dôsledku vzniku usadenín (inkrustov) v kotli v dôsledku vadnej činnosti úpravne vody.
vi) Sťažovateľ súhlasí s tým, že podstatu prejudiciality treba chápať ako kauzálny
vzťah medzi dvoma subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým.
Nestotožňuje sa však so spôsobom ako porušovateľ pochopil tento kauzálny vzťah v danom
prípade, keďže sťažovateľ dospel k záveru(...): „Pre záväznosť tunajšieho súdu nie je
rozhodujúce, z akých dôkazov vychádzal OS v Piešťanoch pri právnom posúdení tejto
predbežnej otázky (t. j. vadnosť predmetu kúpy, teda či bolo alebo nebolo nutné znalecké
dokazovanie, rozhodujúci je právoplatný rozsudok, v ktorom bolo rozhodnuté o právnom
následku (vadnosti predmetu kúpy).
Zdôvodnenie nášho nestotožnenia:
- Právoplatný rozsudok OS v Piešťanoch mal dať odpoveď na otázku, či žalobca mal
alebo nemal právo odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa § 436 ods. (2) Obchodného zákonníka,
pričom vadnosť tovaru ako len jeden z dôvodov na odstúpenie, ktoré musia byť splnené
súčasne, môže byť posudzovaná z aj iných dôvodov ako len zanesenia kotla, napr.
opakovaná a častá poruchovosť, nedodržanie zmluvne deklarovanej kapacity a pod.
To všetko bolo žalobcom reklamované a mohlo byť uznateľné ako vada tovaru, ale
nemuselo to automaticky znamenať poškodenie kotla.
- Ak by aj Okresný súd Piešťany rozhodol, že žalobca na OS v Piešťanoch nemá
nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy neznamená to
automaticky, že dodaná úpravňa vody nie je vadná a že nemohla zaniesť kotol. Neplatnosť
odstúpenia od zmluvy mohla byť spôsobená napr. nedodržaním iných zákonom
požadovaných skutočnosti a to aj za predpokladu, že predmet kúpy mohol byť bez
akýchkoľvek pochybností vadný. K znaleckému dokazovaniu vadnosti úpravne vody ani
nemuselo dôjsť.
- Ale ani v prípade, ak by Okresný súd Piešťany rozhodol, že žalobca na OS
v Piešťanoch má nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu opodstatneného odstúpenia od
kúpnej zmluvy, tak to by neznamenalo automaticky, že dodaná úpravňa vody skutočne
spôsobila škodu na kotle.
- Právoplatný rozsudok OS v Piešťanoch môže, ale aj nemusí mať vplyv
na pojednávanie vo veci škody na kotle na OS v Michalovciach, T. j. spor prejednávaný
na OS v Michalovciach nie je v takom kauzálnom vzťahu k veci prejednávanej na OS
Piešťany, aby zakladal deklarovanú nevyhnutnú prejudicialitu a teda odôvodňoval tým
prerušenie konania na OS v Michalovciach.
- Okresný súd Michalovce navyše odôvodnil prerušenie konania tým, že
„Predpokladom vrátenia kúpnej ceny žalovaným je posúdenie či odstúpenie od kúpnej
zmluvy žalobcom je opodstatnené. Podľa názoru súdu vyriešenie tejto základnej otázky,
odstúpenia od zmluvy má vplyv aj na nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú uplatňuje
v tomto konaní. Od posúdenia tejto základnej otázky závisí aj posúdenie nároku žalobcu na
náhradu škody“ - uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 18Cb/326/2006-145 zo dňa
26. 08. 2008. Takto poňatá prejudicialita nemôže byť správna.
- K tomu, aby Okresný súd Michalovce mohol správne posúdiť, či došlo ku škode
v dôsledku vzniku inkrustácie (usadením) na kotle podľa názoru sťažovateľa bolo potrebné
posúdiť
* či kotol je alebo nie je zanesený. Ak by kotol nebol zanesený, nárok na náhradu
škody nie je,
* ak by bol kotol zanesený, bolo následne potrebné zistiť či zanesenie kotla spôsobila
inkriminovaná úpravňa vody alebo niečo iné
* ak zanesenie kotla spôsobila úpravňa vody, bolo potrebné zistiť či toto zanesenie
bolo spôsobené „prirodzene“, t. j. pri bežnej a správnej prevádzke úpravne vody, resp. či
rozsah a stupeň vadnosti úpravne vody odpovedá miere poškodenia kotla.
Z vyššie uvedenej analýzy jednoznačne vyplýva, že podľa nášho názoru Okresný súd
Michalovce mal v rámci dokazovania bezodkladne nájsť odpovede na otázky:
* Je kotol zanesený? T. j. mohla vôbec vzniknúť nejaká škoda?
* Je úpravňa vody vadná? Je stupeň vadnosti úpravne vody odpovedajúci miere
poškodenia kotla?
Ak by aj OS v Piešťanoch vykonal znalecké dokazovanie vadnosti úpravne vody
a zistil by, že úpravňa vody je vadná v takej miere, že odstúpenie od zmluvy bolo oprávnené,
aj tak by Okresný súd Michalovce musel v každom prípade následne vykonať ďalšie
znalecké dokazovanie - škody na kotly a dokazovanie miery spojitosti tejto škody
s vadnosťou úpravne vody, ktorá môže byť iná pre vznik škody na kotly v porovnaní
s nárokom na odstúpenie od zmluvy.
V súlade s vyššie uvedeným rozborom sťažovateľ považuje za neopodstatnený názor
Okresného súdu Michalovce(...), že: ak by OS v Piešťanoch vo svojom rozhodnutí potvrdil
vadné plnenie, tak už OS v Michalovciach nebude vykonávať žiadne dokazovanie ani
skutočnosti, ktoré sa týkajú vadnosti dodávky,
Okresným súdom Michalovce ustanovený znalec z oblasti energetiky vo svojej
výpovedi zo dňa 16. 11. 2012, ako aj vo svojom Vyjadrení zo dňa 12. 11. 2012 neustále
naráža na problém, že sa má v roku 2012, t. j. po 6 rokoch, vyjadrovať k stavu veci (stav
kotla, stav úpravne vody, ich technologické prepojenie), v akom boli v rokoch 2005 a 2006.
Pričom znalec napr. v prípade kotla ani nevie povedať v akom stave mal pôvodný žalobca
zanechať kotol v r. 2005, resp. 2006, aby aj v roku 2012 na ňom mohlo byť vykonané
relevantné znalecké dokazovanie. Kotol nemal byť ani ďalej (6 rokov) prevádzkovaný, ani
nemal byť jednoducho vypustený, ani zakonzervovaný. Obdobne je to aj s úpravňou vody.
Pričom taktiež konštatuje, že akákoľvek vnútorná obhliadka by bola v r. 2012 nielen
ekonomicky neefektívna, ale by ani už nepriniesla jednoznačné závery.
vii) Vykonávanie dokazovania znaleckým dokazovaním Okresným súdom
v Michalovciach nezávisle od dokazovania na Okresnom súde Piešťany jednoznačne
potvrdzuje názor sťažovateľa na to, že v tomto prípade nebol dôvod na prerušenie konania.
Práve naopak, prerušením konania po skoro 3 rokoch od začatia konania a pokračovanie
v konaní (zrušením uznesenia o prerušení konania) až po takmer 5,5 roku od začatia
konania viedlo k tomu, že vykonávať znalecké dokazovanie už zrejme ani nemalo význam.
Účastníci konania sú tak celé roky nielen v stave právnej neistoty, ale navyše sa majú
finančne podieľať na znalečnom a v prípade sťažovateľa tento poukazujúc na možné vady
znaleckého posudku vynakladá prostriedky na audítora, komunikuje so Slovenským
štatistickým úradom a tiež aj s ministerstvom spravodlivosti, aby napokon verifikoval svoju
domnienku o možných vadách znaleckého posudku.
Ad) Prerušenie konania a zrušenie uznesenia o prerušení konania a s tým namietané
prieťahy(...)
viii) Bez ohľadu na to, že si Okresný súd Michalovce myslí, že sťažovateľovi sa
nepodarilo pochopiť súvislosť konania na Okresnom súde Michalovce a na Okresnom súde
Piešťany, dovolíme si tvrdiť, že k prieťahu nepochybne došlo.
ix) Okresný súd Michalovce sa zrejme domnieval, inak si to vysvetliť nevieme, že
Okresný súd v Piešťanoch bude konať „rýchlejšie“ a vychádzajúc zo svojho právneho
názoru o prejudicialite, prerušil konanie.
x) Zradnosť takejto domnienky sa prejavila aj v tom, že Okresný súd Piešťany konal
s prieťahmi, čo uznala aj predsedníčka Okresného súdu Piešťany po tom, ako podal
sťažovateľ sťažnosť aj orgánu riadenia a správy súdu, t. j. predsedovi Okresného súdu
Piešťany.
xi) Okresný súd Michalovce teda prerušil konanie z dôvodu, že čakal na právoplatné
rozhodnutie Okresného súdu Piešťany, pričom taktiež nezobral do úvahy, že z dôvodu
zrušenia a neskôr obnovy Okresného súdu Piešťany sa dalo logicky predpokladať, že
konanie na Okresnom súde Piešťany bude časovo náročnejšie.
xii) To, že Okresný súd Michalovce žiadal viackrát neúspešne žalobu z Okresného
súdu Piešťany, tak na to nemal sťažovateľ žiadny vplyv, pretože sťažovateľ nie je Okresným
súdom Piešťany. Ak by Okresný súd Michalovce bol žiadal kópiu žaloby podanej na
Okresný súd Piešťany, bol by túto kópiu sťažovateľ porušovateľovi doložil, čo sa aj
okamžite stalo 1. 4. 2008.
xiii) Na str. 7. vyjadrenia OS v Michalovciach uvádza, že prvýkrát sa súd dozvedel
o rozhodnutí NS SR až z podania žalobcu, ktoré bolo doručené súdu 1. 4. 2008. Ten istý OS
v Michalovciach v zastúpení svojho podpredsedu súdu však v odpovedi na sťažnosť
označená ako Vec: Sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov - vybavenie. Sp. zn. 1Spr 6/2012 zo dňa 15. 3. 2012 uviedol, že o tejto
skutočnosti sa už dozvedel priamo od OS Trnava listom zo dňa 17. 12. 2007.
xiv) Nesúhlasíme s tvrdením porušovateľa(...), že ak by nebol súd z vlastnej iniciatívy
zrušil uznesenie o prerušení konania, tak by žalobca nemal možnosť podať ústavnú sťažnosť
proti Okresnému súdu Michalovce, resp. by bol mohol podať ústavnú sťažnosť proti
Okresnému súdu Piešťany. Tomuto tvrdeniu sťažovateľ možno len neporozumel, ale
stotožniť sa s týmto názorom porušovateľa by vlastne znamenalo, že:
a. Ak súd preruší konanie a účastník konania sa neodvolal, už by potom k prieťahom
a/alebo k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote nemohlo dôjsť aj keby
prerušenie trvalo neprimerane dlho alebo nebolo dôvodné?
b. Ak by sa sťažovateľ odvolal a odvolací súd potvrdil prerušenie konania, už by
potom k prieťahom a/alebo k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote
nemohlo dôjsť aj keby prerušenie trvalo neprimerane dlho alebo nebolo dôvodné?
c. Ak by súčasne prerušil konanie Okresný súd Piešťany do právoplatného skončenia
konania na Okresnom súde Michalovce a zároveň by prerušil konanie Okresný súd
Michalovce do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Piešťany, a zároveň by
sa sťažovateľ neodvolal, tak potom by už k prieťahom a/alebo k porušeniu práva na
prejednanie veci v primeranej lehote nedošlo?
To, že neplynú lehoty, neznamená, že by zastal čas. Ten pre účastníka konania
plynie.
Sťažovateľ uviedol dôvody, prečo k prerušeniu konania dôjsť nemalo. Proti
uzneseniu o prerušení konania podal sťažovateľ odvolanie. Za významnú okolnosť možno
považovať aj to, že Okresný súd Michalovce napokon prerušenie zrušil, čo len potvrdzuje
názor sťažovateľa, že konať vo veci bolo možno aj bez prerušenia konania. Navyše:
1. Návrh je podaný koncom decembra 2005,
2. Prvé pojednávanie vo veci samej je v januári 2007,
3. Konanie súd prerušil v auguste 2008.
Súd sa rozhodol konanie prerušiť už v čase, keď by mal mať vec meritórne
rozhodnutú.
Ad) Vplyv námietky miestnej nepríslušnosti uplatnenej žalovaným na namietané
prieťahy v konaní(...)
xv) Sťažovateľ zotrváva na tvrdení, že Okresný súd Michalovce bol miestne
príslušným súdom, príslušnosť daná na výber vyplýva v tomto prípade priamo z O. s. p.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dalo v tomto prípade sťažovateľovi
jednoznačne za pravdu.
xvi) Okresný súd Michalovce(...) uvádza, že v roku 2006 postúpil vec Okresnému
súdu v Trnave z opatrnosti a s odvolaním sa na judikatúru slovenských súdov. V ďalšom
pritom poukazuje len na uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 18. 10. 2011, t. j. na
uznesenie, ktoré bolo vydané až 5 rokov po jeho rozhodnutí.
xvii) Podľa nášho názoru sa porušovateľ zrejme mýli, ak si myslí, že v prípade, ak by
nenamietol svoju nepríslušnosť, tak by rozhodol uznesením podľa § 167 ods. 1 O. s. p., voči
ktorému by bolo prípustné odvolanie a teda bola by procesná situácia z hľadiska k prieťahu
v konaní zrejme zhodná ako v tomto prípade. Ak súd námietke nepríslušnosti nevyhovie, tak
sa s touto okolnosťou podľa nášho názoru vysporiada v konečnom rozhodnutí.
Ad) Vplyv dĺžky konania na dôkaznú situáciu sťažovateľa(...)
xviii) Porušovateľ v tejto časti uvádza niekoľko tvrdení, ktorými chce ukázať, že sám
žalobca (sťažovateľ) si údajne neplnil svoje procesné povinnosti a jeho nečinnosť
predkladať dôkazy údajne nahradzoval samotný súd. K tomuto uvádzame nasledovné:
a. K škode na kotle: Okresný súd Michalovce cituje(...) len určité časti zo správy
z odbornej prehliadky kotla (bola už súčasťou žaloby podanej v decembri 2005), ktoré dáva
do vzájomného rozporu. K tomuto uvádzame, že takto definovaný údajný rozpor sa
nenachádza ani v znaleckom posudku znalca. V uvedenej správe odborne znalej organizácie
sa aj uvádza: „Počas prevádzky kotla v období od 22. 4. 2005 do 10. 10. 2005 bola
v prevádzke nová ionexová úprava vody. V kotle na trubkách je úsad inkrustov Ca+, Mg...
Nová úpravovňa na výstupe po regenerácii počas prevádzky kotla prekračuje dovolenú
hodnotu tvrdosti... Takéto hodnoty nevyhovujú: - rozpor s STN..., - rozpor s pasportom
kotla... Záver: Pokiaľ nová úpravňa vody nebude dávať trvalo vyhovujúce výsledky v súlade
s STN077401 a pasportom kotla nesmie sa používať!!!. Zhoršenie kvality kotlovej vody sú
mimoriadne podmienky, je to dôvod na odstavenie kotla z prevádzky - rozpor s čl. 72
STN070710.“
Pôvodný žalobca predložil súdu nie svoj názor na škodu kotla, ale predložil oficiálnu
správu z pravidelnej obhliadky kotla vypracovanú odborne oprávnenou organizáciou,
v ktorej je jasne nielen definované oprávnenou osobou od kedy a do kedy bola v prevádzke
nová úpravňa vody, ale je tam jednoznačne odborne znalou osobou definovaná priama
príčinná súvislosť medzi dodanou úpravňou vody a medzi zanesením kotla.
b. K nedostatočnej špecifikácii ďalších zvýšených nákladov: Na základe uznesenia
súdu zo dňa 17. 1. 2007(...) pôvodný žalobca doložil súdu túto špecifikáciu ešte 15. 2. 2007,
ktorá bola však doručená žalovanej strane až krátkou cestou na pojednávaní 14. 9. 2011.
c. Zo zápisníc z prvého pojednávania vo veci (17. 1. 2007) a z najbližšieho druhého
pojednávania (14. 9. 2011) jednoznačne vyplýva, že súd sa na týchto pojednávaniach
venoval otázke kúpy úpravne vody, jej spôsobu fungovania. K detailom vo veci kotla sa
vôbec nedostalo. Súvisu medzi úpravňou vody a zanesením kotla sa súd začal v podstate
venovať až na pojednávaní dňa 18. 1. 2012, t. j. až po 6 rokoch od podania žaloby
o náhradu škody. Na tomto pojednávaní rozhodol, že bude vykonané znalecké dokazovanie.
d. Porušovateľ(...) uvádza, že žalobca už pri podaní žaloby musel predpokladať svoju
dôkaznú povinnosť a zabezpečiť si dôkazy v uvedenom konaní, ktoré musí mať pripravené.
K tomuto uvádzame: Sťažovateľ si je vedomý svojich povinností podľa § 79 ods. 1 a § 101
ods. 1 O. s. p. Sťažovateľ si túto povinnosť plnil, pri podávaní žaloby si však pôvodný
žalobca nebol a ani nemohol byť vedomý toho, že k relevantnému prejednávaniu podstaty
sporu dôjde až po cca 6 rokoch (bez toho, aby sa na takomto časovom posune aktívne
spolupodieľal) a tak sa dostával viac a viac do potenciálnej ďalšej dôkaznej núdze. Kotol
bol nevyhnutnou súčasťou celého technologického výrobného procesu. Ako vyplynulo
z výstupov znalca, ani znalec nevedel ako by žalobca vôbec mal „zarchivovať stav kotla
a úpravne vody, aby aj po 6 rokoch sa mohlo vykonať znalecké dokazovanie a tým prípadne
preveriť tvrdenia odborne oprávnene organizácie v Správe z odbornej prehliadky kotla
zo dňa 1. 12. 2005.
xix) Porušovateľ tvrdí, že sťažovateľ ani na konaní konanom dňa 18. 01. 2012
neoznámil súdu, že sťažovateľ kotol odpredal inej spoločnosti. Toto tvrdenie porušovateľa
sa nezakladá na pravde: Listom zo dňa 20. 10. 2011 porušovateľ vyzval žalobcu, aby
oznámil, či sa previedlo vyčistenie kotla, lebo údajne v samotnom konaní doposiaľ to
nebolo zistené. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 11. 2011
a. jednak opätovne potvrdil, že k vyčisteniu kotla nedošlo (podotýkame, že táto
skutočnosť je súdu známa už od 17. 1. 2007, kde žalobca od súdu dostal totožnú otázku,
na ktorú aj rovnako odpovedal. T. j. táto skutočnosť už bola súdom zistená na prvom
pojednávaní ešte v r. 2007.
b. Okrem toho sťažovateľ v danom vyjadrení už 14. 11. 2011 súdu oznámil, že
v období po pojednávaní v r. 2007 bol kotol predaný, pričom doložil súdu faktúru
č. 20070423 aj s prílohami, z ktorých vyplýva, že cena kotla zohľadňovala jeho stav
(zanesenie) a potrebu jeho vyčistenia. Túto skutočnosť opätovne uviedol súdu aj na danom
pojednávaní dňa 18. 1. 2012 čoho dôkazom je aj samotné znenie listu zo dňa 3. 2. 2012, kde
to taktiež uvádza. Taktiež priamo na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 súdu oznámil, že ako
postupník nemá k dispozícii prevádzkový denník, napriek tomu mu súd túto povinnosť uložil.
Takže ani toto tvrdenie súdu, že mu to oznámil až podaním 3. 2. 2012 sa nezakladá na
skutočnosti.
c. Ďalej podotýkame, že sťažovateľ je postupníkom v tomto spore a nikdy nebol
vlastníkom kotla a ani úpravne vody. Sťažovateľ preto ani nikdy nemohol predať kotol.
xx) Porušovateľ uvádza ako jeden z dôkazov údajného neplnenia si povinností
žalobcu, že žalobca na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 nevedel de facto okamžite odpovedať
na otázku či ku dňu 1. 12. 2005 bola v prevádzke nová úpravňa vody. Podotýkame, že
v spise od samého podania žaloby, t. j. od decembra 2005 je Správa z odbornej prehliadky
kotla zo dňa 1. 12. 2005, v ktorej sa explicitne píše, že nová úpravňa vody bola v prevádzke
od 22. 4. 2005 do 10. 10. 2005. Z toho vyplýva, že dňa 1. 12. 2005 nebola v prevádzke
a súdu táto skutočnosť bola známa zo spisu.
xxi) Porušovateľ(...) taktiež uvádza, že do dnešného dňa (t. j. 22. 3. 2013) žalobca
nepredložil súdu dôkazy, bez ktorých údajne nie je možné zistiť vznik škody a jeho výšku.
K tomuto uvádzame, že už dňa 8. 3. 2013, porušovateľ schválil daným dňom právoplatný
a vykonateľný súdny zmier, na základe ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
7.500,- € a uhradiť všetky trovy štátu. Z tohto dôvodu ani žalobca ani žalovaný už nemajú
žiadnu povinnosť po tomto právoplatnom zmieri ešte predkladať porušovateľovi nejaké
dôkazy, keďže po viac ako 7 (siedmych rokoch) priebehu sporu sa strany sporu rozhodli
tento stav ukončiť radšej sami súdnym zmierom a vyriešiť tak svoju bezútešnú situáciu.
xxii) Porušovateľ(...) uvádza, že žalobca podaním dňa 4. 10. 2012 navrhol vypočutie
svedka Ing. K. Súd promptne svedka predvolal... svedok predvolanie neprevzal, preto ho
predvolal na ďalšie pojednávanie... K tomuto sťažovateľ potrebuje danú informáciu doplniť
o nasledovné skutočnosti:
Predvolanie svedka Ing. K. požadoval žalovaný, nie žalobca, ešte na 2. pojednávaní
dňa 14. 9. 2011. Súd predvolal z iniciatívy žalovaného Ing. K. na pojednávanie dňa
18. 1. 2012. Na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...) súd konštatoval, že Ing. K. sa nedostavil
a ani neospravedlnil, aj keď jeho predvolanie bolo vykázané, t. j. svedok si predvolanie
prevzal. To znamená, že žalobca svojim podaním zo dňa 4. 10. 2012 len opakoval potrebu
predvolať svedka, ktorého už predtým požadoval predvolať žalovaný, a ktorý sa bez
ospravedlnenia nedostavil.
xxiii) Porušovateľ v závere(...) konštatuje, že potreba znaleckého dokazovania bola
nezávislá od spolupráce sťažovateľa. Porušovateľ však rozhodnutie o vypracovaní
znaleckého posudku prijal až po približne 6,5 rokoch od podania žaloby, pričom žalobca
od samého počiatku namietal, že súdom určený znalec z odboru energetika
* mal posudzovať a aj posudzoval otázky spadajúce pod odbor ekonómia
a manažment, t. j. nad rámec svojho oprávnenia
* sa v znaleckom posudku dopustil pochybení
* a teda, že posudok bude vo veľkej časti pre účely dokazovania nepoužiteľný.
Tvrdenie o tom, že sťažovateľ nespolupracoval so súdom, lebo odpredal kotol, je, ako
sme už uviedli vyššie, mylné, lebo sťažovateľ nebol vlastník kotla. Ale aj keby žalobca bol
vlastníkom kotla, tak treba vziať do úvahy to, že ťažko od niekoho spravodlivo požadovať,
aby v súdnom konaní trvajúcom toľko rokov opatroval kotol a zvyšoval tak svoju stratu.
Pokiaľ ide o „rozsiahle“ a „odborné“ stanoviská žalobcu, tak tieto stanoviská zaiste
neprispeli k prieťahom v konaní, ale pomohli reálne zhodnotiť kvalitu znaleckého
dokazovania, ktorú sťažovateľ spochybňoval. Sťažovateľ však neprejudikuje výsledky
správneho konania, o ktorom bol informovaný Ministerstvom spravodlivosti SR.
xxiv) To, že porušovateľ po viac ako 2,5 roku od začatia konania, toto konanie
preruší, neznamená, že by nebolo došlo k zbytočným prieťahom, resp. k porušeniu čl. 6
ods. 1 Dohovoru v zmysle ktorého Ústavný súd vykladá aj čl. 48 ods. 2 Ústavy. V tomto
prípade sa nejednalo o takú prekážku, pre ktorú by bolo objektívne nevyhnutné konanie
prerušiť. Ak by o takúto prekážku bolo išlo, Okresný súd Michalovce by konanie prerušil
zaiste už skôr. Ak by sme mechanicky bez zohľadnenia tejto okolnosti dospeli k záveru, že
akékoľvek prerušenie konania bude viesť k tomu, že ústavný súd nebude posudzovať
nečinnosť súdu ako zbytočné prieťahy, tak potom by to viedlo k ťažko udržateľným záverom.
xxv) Krajský súd v Trnave rozhodol 27. 12. 2012 o tom, že zrušuje rozsudok
Okresného súdu Piešťany zo dňa 04. 07. 2011, v zrušujúcom uznesení zaujal názor
o možnom znaleckom dokazovaní. Ak vezmeme do úvahy, že aj na Okresnom súde Piešťany
by sa malo vykonať prípadne znalecké dokazovanie, a potom by súd meritórne rozhodol,
pričom by následne prebehlo odvolacie konanie, tak aj keby by sa skončilo meritórne
konanie na Okresnom súde Piešťany v roku 2013 alebo 2014, tak odvolacie konanie
na (preťaženom Krajskom súde v Trnave) by sa mohlo očakávať tak najskôr v roku 2014 –
2015. Z tohto pohľadu možno hodnotiť rozhodnutie porušovateľa o tom, že bude pokračovať
v konaní jednoznačne za správne.
Lebo ak by Okresný súd Michalovce pokračoval v konaní až po právoplatnom
ukončení konania na Okresnom súde Piešťany, tak kedy by bolo ukončené konanie sp. zn.
18Cb/326/2006 v prvom stupni a kedy by bol rozsudok právoplatný? A je vôbec ťažko si
predstaviť, že by sa v r. 2015, t. j. po 10 (desiatich) rokoch malo ešte vôbec len začať ďalšie
znalecké dokazovanie týkajúce sa hoci len samotného kotla.
Sťažovateľ zastáva názor, že konanie ani nebol dôvod prerušovať a už vôbec nie po
viac ako 2,5 roku od začatia konania.
Vyjadrenie k ústnosti pojednávania
Vzhľadom na zložitosť predmetnej veci sťažovateľ trvá, aby sa v tejto veci konalo
ústne pojednávanie.
(...)Dispozícia s návrhom
Vzhľadom na to, že v predmetnej veci došlo k súdnemu zmieru a uznesenie o jeho
schválení nadobudlo právoplatnosť, upravuje sťažovateľ petit tak, že nežiada, aby Ústavný
súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Michalovce, aby v konaní sp. zn.
18Cb/326/2006 konal bez prieťahov, nakoľko tento príkaz už je bezpredmetný.
Vo zvyšnej časti sťažovateľ trvá na podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 Cb 326/2006:
Dňa 28. decembra 2005 obchodná spoločnosť F., s. r. o. (ďalej len „žalobkyňa“),
podala na okresnom súde proti J. L. – A. C. (ďalej len „žalovaný“), žalobný návrh
na zaplatenie sumy 353 867 Sk s príslušenstvom (z titulu náhrady škody). Vec bola
zaevidovaná pod sp. zn. 18 Cb 221/2005.
Dňa 5. januára 2006 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za
podaný návrh.
Dňa 12. januára 2006 žalobca uhradil súdny poplatok.
Dňa 16. marca 2006 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.
18 Cb 221/2005-53, ktorým žalobnému návrhu vyhovel.
Dňa 18. apríla 2006 bol okresnému súdu doručený odpor žalovaného proti
uvedenému platobnému rozkazu.
Dňa 15. mája 2006 okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Trnava z dôvodu
miestnej príslušnosti. Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. 38 Cb 71/2006.
Dňa 5. júna 2006 bola vec postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“), aby rozhodol o kompetenčnom konflikte medzi Okresným súdom
Trnava a okresným súdom.
Dňa 27. júla 2006 najvyšší súd uznesením č. k. 1 Ndob 26/2006-68 rozhodol, že
miestne príslušným na prerokovanie danej veci je okresný súd.
Dňa 22. septembra 2006 bol spis odstúpený okresnému súdu. Vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. 18 Cb 326/2006.
Dňa 9. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku
za podaný odpor. Súd v rovnaký deň vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k podanému
odporu.
Dňa 17. októbra 2006 žalovaný uhradil uvedený poplatok za odpor.
Dňa 19. októbra 2006 sa žalobkyňa písomne vyjadrila k odporu.
Dňa 4. decembra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. január 2007.
Dňa 17. januára 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito aj s tým, že žalobkyňa mala v určenej lehote špecifikovať vznik škody.
Dňa 31. januára 2007 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Trnava, v akom
štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 22 Cb 145/2005.
Dňa 19. februára 2007 žalobkyňa špecifikovala „vznik škody“.
Dňa 22. marca 2007 sa okresný súd opakovane dopytoval na Okresnom súde Trnava,
v akom štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 22 Cb 145/2005.
Dňa 5. apríla 2007 Okresný súd Trnava reagoval na dopyt okresného súdu.
Dňa 24. júla 2007 žalobkyňa doručila súdu návrh na zmenu účastníka konania.
Dňa 22. augusta 2007 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaslanie predmetnej zmluvy
o postúpení pohľadávky.
Dňa 31. augusta 2007 žalobkyňa predložila súdu požadovanú zmluvu.
Dňa 15. októbra 2007 okresný súd uznesením č. k. 18 Cb 326/2005-122 pripustil, aby
do konania vstúpil sťažovateľ na strane žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
30. novembra 2007.
Dňa 5. decembra 2007 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Trnava, v akom
štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 22 Cb 145/2005.
Dňa 17. decembra 2007 Okresný súd Trnava reagoval na dopyt okresného súdu.
Dňa 13. marca 2008 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na
poskytnutie informácií vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 22 Cb 145/2005.
Dňa 1. apríla 2008 právny zástupcu sťažovateľa zaslal súdu požadované dokumenty.
Dňa 18. apríla 2008 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom
štádiu sa nachádza vec „F. s. r. o., c/a J. L. A. C. v konaní o 353.867,- Sk“.
Dňa 28. apríla 2008 Okresný súd Piešťany v odpovedi na dopyt uviedol, že označené
konanie nevedie.
Dňa 18. júna 2008 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom
štádiu sa nachádza vec „F. S. s. r. o., c/a J. L. A. C. v konaní o 497 182,- Sk“.
Dňa 26. júna 2008 Okresný súd Piešťany reagoval dopyt okresného súdu.
Dňa 26. augusta 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-145 prerušil
napadnuté konanie „do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde
v Piešťanoch pod č. k. 4C/74/2008“.
Dňa 10. októbra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu
o prerušení konania.
Dňa 11. decembra 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 30. septembra 2010 krajský súd uznesením č. k. 1 Cob 98/2008-162 potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.
Dňa 8. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 12. októbra 2010 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom
štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 4 Cb 74/2008.
Dňa 18. októbra 2010 Okresný súd Piešťany reagoval na dopyt okresného súdu.
Dňa 17. marca 2011 okresný súd požiadal právneho zástupcu sťažovateľa, aby
oznámil, v akom štádiu sa nachádza vec vedená na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
4 Cb 74/2008, a pokiaľ táto vec ešte skončená nie je, či súhlasí s tým, aby sa pokračovalo
v prerušenom konaní.
Dňa 4. apríla 2011 právny zástupca sťažovateľa reagoval na uvedenú žiadosť súdu,
pričom uviedol, že „navrhovateľ žiada, aby Okresný súd Michalovce vo veci konal aj pred
rozhodnutím Okresného súdu Piešťany“.
Dňa 11. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-174 zrušil svoje
uznesenie z 26. augusta 2008 o prerušení napadnutého konania.
Dňa 6. júla 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. september 2011.
Dňa 14. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito „z dôvodu posúdenia ďalšieho postupu v konaní“, predloženia listín a adries
svedkov zo strany žalovaného.
Dňa 23. septembra 2011 žalovaný spresnil mená navrhnutých svedkov.
Dňa 3. októbra 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu požadované listiny.
Dňa 17. októbra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. december 2011.
Dňa 20. októbra 2011 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal vznik
predmetnej škody.
Dňa 16. novembra 2011 sťažovateľ vyjadrením reagoval na výzvu okresného súdu.
Dňa 30. novembra 2011 bolo nariadené pojednávanie odročené na 18. január 2012.
Dňa 18. januára 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
„za účelom nariadenia znaleckého dokazovania“. Účastníci mali okresnému súdu v určenej
lehote oznámiť otázky pre znalca a založiť do spisu listinný dôkaz.
Dňa 7. a 8. februára 2012 sťažovateľ reagoval na uloženú povinnosť okresným
súdom.
Dňa 14. februára 2012 žalovaný doručil okresnému súdu „Otázky k znaleckému
posudku“. V ten istý deň súd vyžiadal od spoločnosti K. s. r. o., podklady k sporu.
Dňa 2. marca 2012 uvedená spoločnosť reagovala na žiadosť okresného súdu.
Dňa 7. marca 2012 žalovaný doručil okresnému súdu prípis s názvom „Otázky
k znaleckému posudku - oprava“.
Dňa 12. marca 2012 bolo vo veci uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-256 nariadené
znalecké dokazovanie z odboru energetiky, odvetvia tepelnej energetiky.
Dňa 26. marca 2012 sťažovateľ požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na úhradu
preddavku na znalecké dokazovanie. Okresný súd v ten istý deň zaslal sťažovateľovi príkaz
na úhradu zálohy na znalecké dokazovanie s tým, že zálohu má možnosť uhradiť do 10 dní
od doručenia príkazu.
Dňa 4. apríla 2012 sťažovateľ podal odvolanie proti výroku uznesenia okresného
súdu č. k. 18 Cb 326/2006-256, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť uhradiť
preddavok na znalecké dokazovanie.
Dňa 9. mája 2012 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že „v záujme docielenia, čo
najskoršieho rozhodnutia vo veci samej“ bude spis predložený odvolaciemu súdu „až pri
konečnom rozhodnutí vo veci samej“.
Dňa 30. mája 2012 sťažovateľ zaslal okresnému súdu podanie „Ospravedlnenie
nevykonania úhrady a žiadosť o predĺženie lehoty“.
Dňa 1. júna 2012 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok
č. 6/2012.
Dňa 4. júna 2012 žalovaný požiadal okresný súd „o oslobodenie od súdnych
poplatkov (zloženie preddavku)“.
Dňa 7. júna 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa a žalovaného, aby sa vyjadrili
k znaleckému posudku, a žalovaného navyše vyzval, aby predložil „podklady na
rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku“.
Dňa 28. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené stanovisko žalovaného
k znaleckému posudku.
Dňa 2. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľa
k znaleckému posudku.
Dňa 3. júla 2012 žalovaný doručil okresnému súdu podklady na rozhodnutie
o oslobodení od súdneho poplatku.
Dňa 9. augusta 2012 okresný súd zaslal znalcovi stanovisko sťažovateľa a taktiež aj
žalovaného k znaleckému posudku s tým, aby sa k týmto stanoviskám znalec v určenej
lehote písomne vyjadril. V rovnaký deň zaslal okresný súd stanovisko sťažovateľa
žalovanému a stanovisko žalovaného sťažovateľovi, aby sa k týmto stanoviskám vyjadrili.
Dňa 13. septembra 2012 sa znalec vyjadril k stanoviskám účastníkov konania
k znaleckému posudku.
Dňa 14. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného
k stanovisku sťažovateľa k znaleckému posudku.
Dňa 21. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa
k stanovisku žalovaného k predmetnému znaleckému posudku.
Dňa 28. septembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. november 2012.
Dňa 8. októbra 2012 sťažovateľ navrhol vo veci vykonať dôkaz výsluchom svedka.
Dňa 14. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené doplnenie vyjadrenia
sťažovateľa k stanovisku žalovaného k znaleckému posudku.
Dňa 16. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
25. január 2013 s tým, že sťažovateľovi bolo uložené predložiť okresnému súdu ďalšie
dôkazy. V rovnaký deň okresný súd vyzval spoločnosť E., spol. s r. o., na podanie
informácií.
Dňa 19. decembra 2012 sťažovateľ podal na okresnom súde „Návrhy na vykonanie
dokazovania“.
Dňa 31. decembra 2012 súd urgoval E., spol. s r. o., na podanie správy.
Dňa 9. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca k námietkam
sťažovateľa k znaleckému posudku.
Dňa 10. januára 2013 uvedené podanie znalca okresný súd zaslal účastníkom
konania.
Dňa 21. januára 2013 právny zástupca žalovaného ospravedlnil svojho klienta na
nariadenom pojednávaní z dôvodu „choroby“.
Dňa 22. januára 2013 znalec ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
a v ten istý deň spoločnosť E., spol. s r. o., reagovala na výzvy okresného súdu.
Dňa 25. januára 2013 bolo pojednávanie odročené na 8. marec 2013.
Dňa 28. januára 2013 súd priznal znalcovi uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-626
znalečné.
Dňa 15. februára 2013 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.
Dňa 18. februára 2013 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 18 Cb 326/2006-626.
Dňa 8. marca 2013 okresný súd zmenil svoje uznesenie č. k. 18 Cb 326/2006-626
a uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-665 schválil zmier uzavretý účastníkmi konania
v napadnutom konaní. Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť 21. marca
2013.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o náhradu škody (sťažovateľ sa domáhal náhrady škody vzniknutej najmä
v dôsledku vzniku usadenín v kotli v dôsledku vadnej činnosti úpravne vody) vedenom pod
sp. zn. 18 Cb 326/2006 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
náhrada škody, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu
o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má
povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a skončená [§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a aby sa čo
najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložité, pretože skutkové
posúdenie veci si vyžadovalo úzko odborné poznatky o danej záležitosti, teda ani podľa
názoru ústavného súdu vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia znaleckého
dokazovania. Avšak napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd
nemôže pripísať (tak ako to bude uvedené v bode III/3) iba na vrub zložitosti veci, na túto
okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného zadosťučinenia. Po právnej stránke
možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná
správaním sťažovateľa. Sťažovateľovi nemožno vyčítať „nespoluprácu so súdom“, keďže
na pojednávaniach sa v podstate zúčastňoval, riadne a včas reagoval na výzvy súdu, podával
vyjadrenia, navrhoval dôkazy. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi v okolnostiach
danej veci nemožno vyčítať ani to, že už pri podaní žaloby nezabezpečil všetky dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pretože vzhľadom na špecifický predmet sporu ani nemusel
vedieť, ktoré dôkazy sú najrelevantnejšie, a to, že po viac ako šesť rokov trvania
napadnutého konania predal predmet dôležitý z pohľadu tohto sporu, mu už vonkoncom
spravodlivo nemožno vyčítať. V konečnom dôsledku tým ohrozil „iba“ svoju dôkaznú
situáciu, vystavil sa totiž hrozbe, že neunesie dôkazné bremeno.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým
poukazuje na to, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho rozhodnutia súdu
prvého stupňa trvá tak dlho, ako to je v danej veci, teda viac ako 7 rokov, možno už len na
základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom
ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania
totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo
na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania
vyplýva, že napadnuté konanie bolo uznesením okresného súdu č. k. 18 Cb 326/2006-145
od 26. augusta 2008 do 11. apríla 2011 po dobu dvoch rokov a ôsmich mesiacov prerušené.
Sťažovateľ namieta, že žiadne dôvody na prerušenie konania neexistovali a že okresný súd
postupoval vo veci nesprávne a zapríčinil tým zbytočné prieťahy, keď prerušil predmetné
konanie. Okresný súd však trvá na tom, že vec posudzovaná v napadnutom konaní
(„náhrada škody spôsobená vadnou dodávkou“) a konanie vedené pred Okresným súdom
Piešťany (vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy), pre ktoré bolo napadnuté
konanie prerušené, spolu súviseli, pričom „súvislosť týchto dvoch vecí vyplýva z princípu
prejudiciality“, a preto bolo potrebné napadnuté konanie prerušiť. Ústavný súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že uznesenie okresného súdu č. k. 18 Cb 326/2006-145
z 26. augusta 2008 bolo uznesením krajského súdu č. k. 1 Cob 98/2008-162 potvrdené
30. septembra 2010, a tým bola právoplatne vyriešená otázka „prejudiciality“ v prospech
právneho názoru okresného súdu. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu mimoriadny
právny prostriedok nápravy alebo ústavná sťažnosť uplatnená nebola, a preto názor
krajského súdu vyjadrený v uvedenom rozhodnutí zaväzoval tak účastníkov napadnutého
konania, ako aj okresný súd.
Čo sa týka otázky prerušenia konania, je potrebné vychádzať z toho, že okresný súd
vykonal voľbu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi a ústavný
súd ju ani nemieni spochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, ktorý je zákonom
dovolený (§ 109 ods. 2 OSP), a jednak ho treba posudzovať podľa situácie, ktorá existovala
v čase, keď sa realizoval, a k posúdeniu ktorej majú v zásade lepšie predpoklady
všeobecné súdy než ústavný súd, odhliadnuc od princípu subsidiarity, ktorým sa riadi
jeho vzťah ku všeobecným súdom a ktorému viac zodpovedá, aby ústavný súd, pokiaľ
to nie je nevyhnutné, sám neposudzoval vhodnosť alebo účelnosť zvoleného procesného
postupu. To však ešte neznamená, že táto voľnosť je bez obmedzenia a ústavným súdom
nekontrolovateľná. Aj ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP tak ako nakoniec každé
zákonné ustanovenie sa totiž musí vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4
ústavy). Keďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania
jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, všeobecný súd sa musí pri uplatňovaní procesného postupu
o prerušení konania riadiť i požiadavkou, ktorá je upravená v tomto článku ústavy a ktorá
ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutej veci bez
zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, aj keď
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (napr. IV. ÚS 221/03, IV. ÚS
19/04, II. ÚS 393/06).
V danom prípade okresný súd uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-174 z 11. apríla 2011
zrušil svoje uznesenie z 26. augusta 2008 o prerušení napadnutého konania, pričom uviedol,
že k tomuto rozhodnutiu dospel „napriek tomu, že prekážka, pre ktorú konanie prerušil,
naďalej trvá“. Okresný súd tak podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu urobil
„z vlastnej iniciatívy v záujme predídenia porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“, pretože zistil, že Okresný súd Piešťany je v súvisiacej veci
nečinný.
Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby
prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. V napadnutom konaní okresný súd
postupoval ústavne konformne, keď zrušil svoje uznesenie o prerušení konania. Podľa
názoru ústavného súdu však okresný súd k tomuto rozhodnutiu pristúpil po neprimeranom
dlhom časovom odstupe (po 2 rokoch a 8 mesiacoch), a preto možno považovať jeho postup
za nedostatočne efektívne. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach danej veci okresný
súd minimálne jeden rok nekonal vo veci efektívne, nevykonal úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných
článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo iba
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale aj v dôsledku postupu súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
Pokiaľ sťažovateľ namietal, že aj v dôsledku znaleckého posudku, ktorý spracoval
znalec z odboru energetiky, dochádzalo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,
ústavný súd k tomu dodáva, že medzi znaleckým dokazovaním a zbytočnými prieťahmi
v napadnutom konaní príčinnú súvislosť nezistil.
4. Vzhľadom na to, že 8. marca 2013 okresný súd schválil zmier uzavretý účastníkmi
konania, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €.
„Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým,
že je v neistom postavení, táto neistota je daná nielen tým, že právna vec, v ktorej je
sťažovateľ účastníkom konania nie je dodnes, ani po viac 6 rokoch od začatia konania
právoplatne ukončená, ale aj tým, že sekundárne dochádza k neistote v jeho majetkových
právach. Sťažovateľ, nakoľko je účastníkom konania, je v ťaživej právnej neistote.“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na povahu veci a skutočnosť, že vec
už bola skončená, považuje za primerané vo výške 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 20. mája 2012, spísanie sťažnosti
zo 6. júna 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 1. júla 2013). Za dva
úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál
dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 prislúcha odmena v sume 130,16 €
spolu s režijným paušálom 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 407,55 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2013