Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 611/2013
PDF · 193.97 KB
No categories available
I. ÚS 611/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J., PhD., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb
83/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 9 Cb 86/2006) a
postupom Krajského súdu v Trnave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob
44/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
obchodnou spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J.,
PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 83/2008 (pôvodne vedenom Okresným
súdom Trnava pod sp. zn. 9 Cb 86/2006) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob 44/2013.
Sťažovateľka v sťažnosti opísala priebeh konania, ktoré sa začalo 5. októbra 2006
doručením návrhu sťažovateľky Okresnému súdu Trnava a bolo vedené
pod sp. zn. 9 Cb 86/2006, následne po zmene organizácie súdom bolo konanie od roku 2008
vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6 Cb 83/2008 a v čase doručenia sťažnosti
sa predmetné konanie nachádza v štádiu odvolacieho konania vedeného krajským súdom
pod sp. zn. 21 Cob 44/2013.
Sťažovateľka poukázala na jednotlivé obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti
Okresného súdu Trnava, Okresného súdu Piešťany a krajského súdu a uviedla:
„Celková dĺžka predmetného súdneho konania od podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu, ktorý bol na Okresný súd Trnava doručený dňa 05. 10. 2006
do dnešného dňa predstavuje dobu skoro šesť rokov a deväť mesiacov. Toto obdobie možno
charakterizovať ako dobu, počas ktorej sa predmetným súdom nepodarilo medzi účastníkmi
konania odstrániť stav právnej neistoty v ich právnom vzťahu.
Samotná dĺžka zbytočných prieťahov v konaní spôsobená postupom vyššie
spomenutých súdov predstavuje dobu cca skoro štyroch rokov a deviatich mesiacov ide
o obdobie, počas ktorého nečinnosťou súdov nedošlo k efektívnemu posunu v súdnom
konaní.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prieťahy v prejednávanej veci sú výlučne
zapríčinené nečinnosťou zo strany súdov. Sťažovateľ bol počas doterajšieho trvania
súdneho konania maximálne súčinný. Reagoval na jednotlivé výzvy súdov a rovnako tak sa
vyjadroval k podaniam odporcu a zúčastňoval sa pojednávaní (okrem tých kde ospravedlnil
svoju neúčasť na nich a požiadal súd o rozhodnutie na základe listinných dôkazov)...
Na prejednanie a rozhodnutie vo veci sa nevyžadujú špeciálne znalosti zo strany
jednotlivých súdov, prípadne vykonanie znaleckého dokazovania. Rovnako platná právna
úprava vzťahujúca sa na prejednávanú vec z nej nevytvára tzv. právne zložitú vec.
Na základe uvedených skutočností vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá,
spadajúca do bežnej agendy všeobecných súdov...
Predmetná právna vec bola v doterajšom priebehu konania prejednávaná pred tromi
súdmi a to pred Okresným súdom Trnava, pred Okresným súdom Piešťany a pred Krajským
súdom v Trnave...
zbytočné prieťahy v prejednávanej veci boli spôsobené postupom troch súdov,
pričom každý z nich nesie zodpovednosť za prieťahy vzniknuté práve ich nečinnosťou.
Vzhľadom na to, že Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany by v danej veci mohli len
konštatovať porušenie práva sťažovateľa bez prijatia účinnej nápravy a Krajský súd v
Trnave konštatovať porušenie práva len vo vzťahu k zbytočným prieťahom spôsobených
jeho nečinnosťou za ktoré nesie zodpovednosť, nie je podľa nás podanie sťažnosti v zmysle
§ 62 ods. 1 zákona o súdoch efektívnym prostriedkom na ochranu práv sťažovateľa...“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti
rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 86/2006,
postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 83/2008 a postupom
Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 porušené bolo.
Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie...
1.500,- EUR...
Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie...
2.000,- EUR...
Krajský súd v Trnave je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie...
500,- EUR...
Okresný súd Trnava, Okresný súd Piešťany a Krajský súd v Trnave sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka namieta, že postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 Cb 86/2006 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Cb 83/2008, ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V súvislosti s petitom sťažnosti ústavný súd poukazuje na to, že podľa príslušných
ustanovení zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva
v sťažovateľkinej veci z Okresného súdu Trnava (odovzdávajúci súd) na Okresný súd
Piešťany (nadobúdajúci súd). Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva
v sťažovateľkinej veci bolo aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto treba
z tohto hľadiska posudzovať namietané konanie ako celok bez ohľadu na to, že vo veci
konali odovzdávajúci súd a od 1. januára 2008 nadobúdajúci súd.
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 6 Cb 83/2008 zistil takýto priebeh sťažovateľkou označeného súdneho konania:
Dňa 5. októbra 2006 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatie konania,
ktorým sa sťažovateľka ako navrhovateľka domáhala voči Markovi Benechovi
ako odporcovi zaplatenia sumy 154 040 Sk s príslušenstvom. Konanie bolo vedené
Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 9 Cb 86/2006.
Okresný súd Trnava 16. novembra 2006 vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému odporca 13. decembra 2006 podal odpor, a 16. apríla 2007 vyzval odporcu
na zaplatenie súdneho poplatku za odpor a zaslal odpor sťažovateľke, ktorá sa k nemu
vyjadrila 3. mája 2007. Okresný súd Trnava 12. júna 2007 vyzval odporcu na vyjadrenie
k návrhu na začatie konania, ktorý svoje vyjadrenie doručil toho istého dňa, resp. 19. júna
2007. Dňa 20. septembra 2007 zaslal vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľke, ktorá sa
k nemu vyjadrila 10. októbra 2007.
Počnúc od 1. januára 2008 v dôsledku zmien v organizácii súdov bol na vedenie
konania ďalej príslušný Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“), ktorý ho viedol
pod sp. zn. 6 Cb 83/2008.
Dňa 25. septembra 2009 okresný súd uznesením odmietol odpor podaný proti
platobnému rozkazu z dôvodu, že bol podaný bez odôvodnenia, toto uznesenie bolo
na odvolanie odporcu zrušené uznesením krajského súdu z 28. decembra 2009 a spis bol
vrátený okresnému súdu 28. januára 2010.
Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 28. jún 2010, termín následne zmenil
na 26. júl 2010 a na tomto pojednávaní rozsudkom návrh sťažovateľky zamietol. Rozsudok
na odvolanie sťažovateľky krajský súd zrušil uznesením z 28. januára 2011 a vec vrátil
na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 8. marca 2011.
Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie nariadil pojednávanie na 30. máj
2012, na ktorom vec prerokoval za prítomnosti účastníkov konania. Ďalšie pojednávania
nariadené na 9. júl 2012, 1. október 2012 a 31. október 2012 sa nekonali z dôvodov
na strane odporcu alebo sťažovateľky. Na pojednávaní 14. novembra 2012 pokračoval
okresný súd v prerokovaní veci a na pojednávaní 28. novembra 2012 vo veci rozhodol
rozsudkom, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke 5 113,19 € s príslušenstvom.
Proti rozsudku okresného súdu z 28. novembra 2012 podal odporca 18. januára 2013
odvolanie, ktoré (po zaslaní na vyjadrenie sťažovateľke a výzve na zaplatenie súdneho
poplatku za odvolanie 22. januára 2013) bolo predložené krajskému súdu 27. februára 2013.
Odvolacie konanie je krajským súdom vedené pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 a dosiaľ nebolo
skončené.
Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti postupu okresného súdu v prvostupňovom
konaní, ako aj postupu krajského súdu v odvolacom konaní. Ústavný súd predbežne
posudzoval sťažovateľkou namietané konanie ako celok a zistil, že v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu trvalo šesť rokov a deväť mesiacov a nebolo právoplatne
ukončené.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu 9. júla 2013 okresný súd vo veci už meritórne rozhodol a na základe
odvolania odporcu bolo už vedené odvolacie konanie krajským súdom (vec bola predložená
krajskému súdu na odvolacie konanie 27. februára 2013).
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v namietanom konaní, keďže okresný súd už vo veci nekonal,
čím je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej proti okresnému súdu
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv aj postupom
krajského súdu, je namieste konštatovať, že krajský súd ako odvolací súd vo veci konal
počnúc od 27. februára 2013 a odvolacie konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu 9. júla 2013 trvalo takmer päť mesiacov.
Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka nepodala sťažnosť
na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu ani predsedovi krajského súdu pred
doručením jej sťažnosti ústavnému súdu 9. júla 2013 [sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,
ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred
všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62
a nasl. zákona o súdoch.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch považuje v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl.
8 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS 53/03, IV. ÚS 278/04).
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nepodala predsedovi okresného súdu ani
predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu a z obsahu sťažnosti nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
na základe ktorých by ústavný súd mohol upustiť od splnenia podmienky prípustnosti
sťažnosti v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podanie sťažnosti na prieťahy
podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch). Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto
prípade nemožno považovať ani celkovú dobu trvania označeného súdneho konania a jeho
doterajší priebeh.
Na základe uvedeného a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03,
IV. ÚS 152/03, III. ÚS 304/04, I. ÚS 71/08) dospel ústavný súd k záveru, že je naplnený
dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v časti smerujúcej proti okresnému súdu aj
v časti smerujúcej proti krajskému súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej
neprípustnosť z dôvodu nevyčerpania dostupných a účinných právnych prostriedkov
ochrany jej základného práva.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 21 C 42/2006 vo veci konal okresný súd od 16. marca 2006 do 1. júna 2010
(v trvaní štyroch rokov a necelých troch mesiacov), krajský súd ako súd odvolací od 1. júna
2010 do 11. januára 2011 (v trvaní necelých osem mesiacov), po zrušení prvého rozsudku
okresného súdu a vrátení veci opätovne vo veci konal okresný súd od 11. januára 2011
do 19. apríla 2012 (v trvaní jedného roka a troch mesiacov) a následne konal krajský súd
v odvolacom konaní od 19. apríla 2012 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu
14. novembra 2012 a následne do 12. decembra 2012 (v trvaní necelých osem mesiacov),
keď vo veci rozhodol tak, že potvrdil druhý rozsudok okresného súdu a zároveň pristúpil
k doručovaniu svojho rozhodnutia účastníkom konania, resp. ich zástupcom.
Ústavný súd konštatuje, že pri posudzovaní konania ako celku (teda postupu
okresného súdu v spojení s postupom krajského súdu) je možné ustáliť obdobia nečinnosti
alebo neefektívnej činnosti okresného súdu, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku konania nie
je možné ustáliť v posudzovanom konaní ako celku takú nečinnosť či neefektívnu činnosť,
ktorá by mohla dosahovať ústavnoprávny rozmer. Preto je daný aj ďalší dôvod
na odmietnutie tejto sťažnosti proti okresnému súdu, ako aj krajskému súdu podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky
v celom rozsahu odmietol a ďalšími jej nárokmi sa nezaoberal.
V závere ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na dôvod odmietnutia tejto
sťažnosti v prípade opätovnej sťažnosti (ak po ukončení odvolacieho konania bude vo veci
opätovne konať okresný súd a jeho postup budú charakterizovať prieťahy) nie je daná
prekážka na posudzovanie postupu okresného súdu ako celku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2013