Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 611/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J., PhD., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb

83/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ) a

postupom Krajského súdu v Trnave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob

44/2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

obchodnou spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J.,

PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Trnava pod sp. zn. ) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti opísala priebeh konania, ktoré sa začalo 5. októbra 2006

doručením návrhu sťažovateľky Okresnému súdu Trnava a bolo vedené

pod sp. zn. , následne po zmene organizácie súdom bolo konanie od roku 2008

vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. a v čase doručenia sťažnosti

sa predmetné konanie nachádza v štádiu odvolacieho konania vedeného krajským súdom

pod sp. zn. .

Sťažovateľka poukázala na jednotlivé obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti

Okresného súdu Trnava, Okresného súdu Piešťany a krajského súdu a uviedla:

„Celková dĺžka predmetného súdneho konania od podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu, ktorý bol na Okresný súd Trnava doručený dňa 05. 10. 2006

do dnešného dňa predstavuje dobu skoro šesť rokov a deväť mesiacov. Toto obdobie možno

charakterizovať ako dobu, počas ktorej sa predmetným súdom nepodarilo medzi účastníkmi

konania odstrániť stav právnej neistoty v ich právnom vzťahu.

Samotná dĺžka zbytočných prieťahov v konaní spôsobená postupom vyššie

spomenutých súdov predstavuje dobu cca skoro štyroch rokov a deviatich mesiacov ide

o obdobie, počas ktorého nečinnosťou súdov nedošlo k efektívnemu posunu v súdnom

konaní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prieťahy v prejednávanej veci sú výlučne

zapríčinené nečinnosťou zo strany súdov. Sťažovateľ bol počas doterajšieho trvania

súdneho konania maximálne súčinný. Reagoval na jednotlivé výzvy súdov a rovnako tak sa

vyjadroval k podaniam odporcu a zúčastňoval sa pojednávaní (okrem tých kde ospravedlnil

svoju neúčasť na nich a požiadal súd o rozhodnutie na základe listinných dôkazov)...

Na prejednanie a rozhodnutie vo veci sa nevyžadujú špeciálne znalosti zo strany

jednotlivých súdov, prípadne vykonanie znaleckého dokazovania. Rovnako platná právna

úprava vzťahujúca sa na prejednávanú vec z nej nevytvára tzv. právne zložitú vec.

Na základe uvedených skutočností vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá,

spadajúca do bežnej agendy všeobecných súdov...

Predmetná právna vec bola v doterajšom priebehu konania prejednávaná pred tromi

súdmi a to pred Okresným súdom Trnava, pred Okresným súdom Piešťany a pred Krajským

súdom v Trnave...

zbytočné prieťahy v prejednávanej veci boli spôsobené postupom troch súdov,

pričom každý z nich nesie zodpovednosť za prieťahy vzniknuté práve ich nečinnosťou.

Vzhľadom na to, že Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany by v danej veci mohli len

konštatovať porušenie práva sťažovateľa bez prijatia účinnej nápravy a Krajský súd v

Trnave konštatovať porušenie práva len vo vzťahu k zbytočným prieťahom spôsobených

jeho nečinnosťou za ktoré nesie zodpovednosť, nie je podľa nás podanie sťažnosti v zmysle

§ 62 ods. 1 zákona o súdoch efektívnym prostriedkom na ochranu práv sťažovateľa...“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie...

1.500,- EUR...

Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie...

2.000,- EUR...

Krajský súd v Trnave je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie...

500,- EUR...

Okresný súd Trnava, Okresný súd Piešťany a Krajský súd v Trnave sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namieta, že postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti s petitom sťažnosti ústavný súd poukazuje na to, že podľa príslušných

ustanovení , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva

v sťažovateľkinej veci z Okresného súdu Trnava (odovzdávajúci súd) na Okresný súd

Piešťany (nadobúdajúci súd). Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva

v sťažovateľkinej veci bolo aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto treba

z tohto hľadiska posudzovať namietané konanie ako celok bez ohľadu na to, že vo veci

konali odovzdávajúci súd a od 1. januára 2008 nadobúdajúci súd.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu Okresného súdu Piešťany

sp. zn. zistil takýto priebeh sťažovateľkou označeného súdneho konania:

Dňa 5. októbra 2006 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatie konania,

ktorým sa sťažovateľka ako navrhovateľka domáhala voči Markovi Benechovi

ako odporcovi zaplatenia sumy 154 040 Sk s príslušenstvom. Konanie bolo vedené

Okresným súdom Trnava pod sp. zn. .

Okresný súd Trnava 16. novembra 2006 vydal vo veci platobný rozkaz, proti

ktorému odporca 13. decembra 2006 podal odpor, a 16. apríla 2007 vyzval odporcu

na zaplatenie súdneho poplatku za odpor a zaslal odpor sťažovateľke, ktorá sa k nemu

vyjadrila 3. mája 2007. Okresný súd Trnava 12. júna 2007 vyzval odporcu na vyjadrenie

k návrhu na začatie konania, ktorý svoje vyjadrenie doručil toho istého dňa, resp. 19. júna

2007. Dňa 20. septembra 2007 zaslal vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľke, ktorá sa

k nemu vyjadrila 10. októbra 2007.

Počnúc od 1. januára 2008 v dôsledku zmien v organizácii súdov bol na vedenie

konania ďalej príslušný Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“), ktorý ho viedol

pod sp. zn. .

Dňa 25. septembra 2009 okresný súd uznesením odmietol odpor podaný proti

platobnému rozkazu z dôvodu, že bol podaný bez odôvodnenia, toto uznesenie bolo

na odvolanie odporcu zrušené uznesením krajského súdu z 28. decembra 2009 a spis bol

vrátený okresnému súdu 28. januára 2010.

Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 28. jún 2010, termín následne zmenil

na 26. júl 2010 a na tomto pojednávaní rozsudkom návrh sťažovateľky zamietol. Rozsudok

na odvolanie sťažovateľky krajský súd zrušil uznesením z 28. januára 2011 a vec vrátil

na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 8. marca 2011.

Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie nariadil pojednávanie na 30. máj

2012, na ktorom vec prerokoval za prítomnosti účastníkov konania. Ďalšie pojednávania

nariadené na 9. júl 2012, 1. október 2012 a 31. október 2012 sa nekonali z dôvodov

na strane odporcu alebo sťažovateľky. Na pojednávaní 14. novembra 2012 pokračoval

okresný súd v prerokovaní veci a na pojednávaní 28. novembra 2012 vo veci rozhodol

rozsudkom, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke 5 113,19 € s príslušenstvom.

Proti rozsudku okresného súdu z 28. novembra 2012 podal odporca 18. januára 2013

odvolanie, ktoré (po zaslaní na vyjadrenie sťažovateľke a výzve na zaplatenie súdneho

poplatku za odvolanie 22. januára 2013) bolo predložené krajskému súdu 27. februára 2013.

Odvolacie konanie je krajským súdom vedené pod sp. zn. a dosiaľ nebolo

skončené.

Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti postupu okresného súdu v prvostupňovom

konaní, ako aj postupu krajského súdu v odvolacom konaní. Ústavný súd predbežne

posudzoval sťažovateľkou namietané konanie ako celok a zistil, že v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu trvalo šesť rokov a deväť mesiacov a nebolo právoplatne

ukončené.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu 9. júla 2013 okresný súd vo veci už meritórne rozhodol a na základe

odvolania odporcu bolo už vedené odvolacie konanie krajským súdom (vec bola predložená

krajskému súdu na odvolacie konanie 27. februára 2013).

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní, keďže okresný súd už vo veci nekonal,

čím je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej proti okresnému súdu

podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv aj postupom

krajského súdu, je namieste konštatovať, že krajský súd ako odvolací súd vo veci konal

počnúc od 27. februára 2013 a odvolacie konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu 9. júla 2013 trvalo takmer päť mesiacov.

Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka nepodala sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu ani predsedovi krajského súdu pred

doručením jej sťažnosti ústavnému súdu 9. júla 2013 [sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,

ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127

ods. 1 , v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní pred

všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch považuje v zmysle § 53 ods. 1

za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl.

8 ods. 2 (napr. , ).

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nepodala predsedovi okresného súdu ani

predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu a z obsahu sťažnosti nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

na základe ktorých by ústavný súd mohol upustiť od splnenia podmienky prípustnosti

sťažnosti v zmysle (podanie sťažnosti na prieťahy

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch). Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto

prípade nemožno považovať ani celkovú dobu trvania označeného súdneho konania a jeho

doterajší priebeh.

Na základe uvedeného a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (,

, , ) dospel ústavný súd k záveru, že je naplnený

dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v časti smerujúcej proti okresnému súdu aj

v časti smerujúcej proti krajskému súdu podľa pre jej

neprípustnosť z dôvodu nevyčerpania dostupných a účinných právnych prostriedkov

ochrany jej základného práva.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. vo veci konal okresný súd od 16. marca 2006 do 1. júna 2010

(v trvaní štyroch rokov a necelých troch mesiacov), krajský súd ako súd odvolací od 1. júna

2010 do 11. januára 2011 (v trvaní necelých osem mesiacov), po zrušení prvého rozsudku

okresného súdu a vrátení veci opätovne vo veci konal okresný súd od 11. januára 2011

do 19. apríla 2012 (v trvaní jedného roka a troch mesiacov) a následne konal krajský súd

v odvolacom konaní od 19. apríla 2012 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu

14. novembra 2012 a následne do 12. decembra 2012 (v trvaní necelých osem mesiacov),

keď vo veci rozhodol tak, že potvrdil druhý rozsudok okresného súdu a zároveň pristúpil

k doručovaniu svojho rozhodnutia účastníkom konania, resp. ich zástupcom.

Ústavný súd konštatuje, že pri posudzovaní konania ako celku (teda postupu

okresného súdu v spojení s postupom krajského súdu) je možné ustáliť obdobia nečinnosti

alebo neefektívnej činnosti okresného súdu, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku konania nie

je možné ustáliť v posudzovanom konaní ako celku takú nečinnosť či neefektívnu činnosť,

ktorá by mohla dosahovať ústavnoprávny rozmer. Preto je daný aj ďalší dôvod

na odmietnutie tejto sťažnosti proti okresnému súdu, ako aj krajskému súdu podľa § 25

ods. 2 pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľky

v celom rozsahu odmietol a ďalšími jej nárokmi sa nezaoberal.

V závere ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na dôvod odmietnutia tejto

sťažnosti v prípade opätovnej sťažnosti (ak po ukončení odvolacieho konania bude vo veci

opätovne konať okresný súd a jeho postup budú charakterizovať prieťahy) nie je daná

prekážka na posudzovanie postupu okresného súdu ako celku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013