Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 53/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. G. – O., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. S.,

P. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva a slobody podľa čl. 2 ods. 2,

, a rozhodnutím

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Žilina, č. V/2500/4390/02/Jar

zo 4. júla 2002 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu I Žilina č.

zo 6. júla 2000, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. G. – O., Ž., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. marca 2003

doručené podanie Ing. V. G. – O., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. S., P. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 2 ods. 2,

, a (ďalej len „“)

rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Žilina,

č. V/2500/4390/02/Jar zo 4. júla 2002 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu I Žilina

č. zo 6. júla 2000.

Sťažovateľ konkrétne poukazuje na „porušenie mojich základných práv a slobôd

v konaní pred Daňovým úradom I. Žilina, ktoré sa viedlo pod č. a na

základe tohoto konania bolo vydané rozhodnutie zo dňa 6. 7. 2000, ktorým mi Daňový úrad

v zmysle § 15 ods. 15 a § 30 Zák. č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nepriznal ako

platiteľovi uplatnený nadmerný odpočet v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

IV. štvrťrok 1998 v sume 259.854,- Sk. Daňové riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím zo dňa

4. 7. 2000 pod V/2500/4390/02/Jar zo dňa 4. 7. 2002 v zmysle § 48 ods. 5 Zák. č. 511/92

Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov toto rozhodnutie Daňového

úradu I. Žilina potvrdil“.

Sťažovateľ sa sťažnosťou pre porušenie základných ľudských práv a slobôd obrátil

4. marca 2002 na ústavný súd, ktorý sa „sťažnosťou pre nekonanie Daňového riaditeľstva

zaoberal a v danej veci prijal Uznesenie sp. zn. -9 zo dňa 22. marca 2002,

v ktorom okrem iného konštatuje, že podľa právneho názoru Ústavného súdu treba

považovať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej správy zavedenú

s účinnosťou od 1. januára 2002 za jediný účinný právny prostriedok ochrany základného

práva uvedeného v , ktorý má k dispozícii priamo účastník konania pred

orgánom verejnej správy bez potreby súčinnosti iného orgánu“.

Sťažovateľ sa naďalej domáhal pokračovania v daňovom konaní, Ministerstvu

financií Slovenskej republiky podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania v zmysle a nasl. o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Ministerstvo Slovenskej republiky mu

listom č. 18559/2002-71 zo 16. decembra 2002, doručeným sťažovateľovi 2. januára 2003,

oznámilo, že nie sú dôvody na začatie konania podľa ,

preto je sťažovateľ toho názoru, že „čerpal všetky dostupné opravné prostriedky“.

Sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu vyniesol toto uznesenie:

„Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Žilina, Nám. Ľ. Štúra 3, 011 93

Žilina zo dňa 4. 7. 2002 pod č. V/2500/4390/02/Jar, ktorým Daňové riaditeľstvo potvrdilo

I. stupňové rozhodnutie Daňového úradu I. Žilina, č. j. zo dňa

6. 7. 2000, ktorým daňovému subjektu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie

IV. štvrťrok 1998 vo výške 259.854,- Sk sa zrušuje.

Daňové riaditeľstvo SR je povinné nahradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej , t. j. v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Rozhodnutia, ktorými sa mali porušiť základné práva sťažovateľa, t. j. rozhodnutie

Daňového úradu I Žilina č. zo 6. júla 2000 a rozhodnutie Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Žilina, č. V/2500/4390/Jar zo 4. júla 2002,

nadobudli právoplatnosť 10. júla 2002.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia (10. júl 2002), ktorým mali byť porušené základné práva sťažovateľa, a deň

doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 3. marec 2003, je možné konštatovať, že lehota

stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek

pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 túto odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2003