Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 53/03
PDF · 128.29 KB
No categories available
IV. ÚS 53/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. G. – O., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. S.,
P. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva a slobody podľa čl. 2 ods. 2,
čl. 13 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Žilina, č. V/2500/4390/02/Jar
zo 4. júla 2002 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu I Žilina č. 694/321/55501/2000
zo 6. júla 2000, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. V. G. – O., Ž., o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. marca 2003
doručené podanie Ing. V. G. – O., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. S., P. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 2 ods. 2,
čl. 13 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Žilina,
č. V/2500/4390/02/Jar zo 4. júla 2002 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu I Žilina
č. 694/321/55501/2000 zo 6. júla 2000.
Sťažovateľ konkrétne poukazuje na „porušenie mojich základných práv a slobôd
v konaní pred Daňovým úradom I. Žilina, ktoré sa viedlo pod č. 694/321/55501/2000 a na
základe tohoto konania bolo vydané rozhodnutie zo dňa 6. 7. 2000, ktorým mi Daňový úrad
v zmysle § 15 ods. 15 a § 30 Zák. č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nepriznal ako
platiteľovi uplatnený nadmerný odpočet v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
IV. štvrťrok 1998 v sume 259.854,- Sk. Daňové riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím zo dňa
4. 7. 2000 pod V/2500/4390/02/Jar zo dňa 4. 7. 2002 v zmysle § 48 ods. 5 Zák. č. 511/92
Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov toto rozhodnutie Daňového
úradu I. Žilina potvrdil“.
Sťažovateľ sa sťažnosťou pre porušenie základných ľudských práv a slobôd obrátil
4. marca 2002 na ústavný súd, ktorý sa „sťažnosťou pre nekonanie Daňového riaditeľstva
zaoberal a v danej veci prijal Uznesenie sp. zn. I. ÚS 26/02-9 zo dňa 22. marca 2002,
v ktorom okrem iného konštatuje, že podľa právneho názoru Ústavného súdu treba
považovať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej správy zavedenú zákonom č. 501/2001 Z. z.
s účinnosťou od 1. januára 2002 za jediný účinný právny prostriedok ochrany základného
práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý má k dispozícii priamo účastník konania pred
orgánom verejnej správy bez potreby súčinnosti iného orgánu“.
Sťažovateľ sa naďalej domáhal pokračovania v daňovom konaní, Ministerstvu
financií Slovenskej republiky podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania v zmysle § 53 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“). Ministerstvo Slovenskej republiky mu
listom č. 18559/2002-71 zo 16. decembra 2002, doručeným sťažovateľovi 2. januára 2003,
oznámilo, že nie sú dôvody na začatie konania podľa § 53 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.,
preto je sťažovateľ toho názoru, že „čerpal všetky dostupné opravné prostriedky“.
Sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu vyniesol toto uznesenie:
„Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Žilina, Nám. Ľ. Štúra 3, 011 93
Žilina zo dňa 4. 7. 2002 pod č. V/2500/4390/02/Jar, ktorým Daňové riaditeľstvo potvrdilo
I. stupňové rozhodnutie Daňového úradu I. Žilina, č. j. 694/321/55501/2000 zo dňa
6. 7. 2000, ktorým daňovému subjektu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
IV. štvrťrok 1998 vo výške 259.854,- Sk sa zrušuje.
Daňové riaditeľstvo SR je povinné nahradiť sťažovateľovi trovy konania.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote
ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.
Rozhodnutia, ktorými sa mali porušiť základné práva sťažovateľa, t. j. rozhodnutie
Daňového úradu I Žilina č. 694/321/55501/2000 zo 6. júla 2000 a rozhodnutie Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Žilina, č. V/2500/4390/Jar zo 4. júla 2002,
nadobudli právoplatnosť 10. júla 2002.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia (10. júl 2002), ktorým mali byť porušené základné práva sťažovateľa, a deň
doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 3. marec 2003, je možné konštatovať, že lehota
stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek
pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde túto odmietol ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2003