Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 623/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P., s. r. o., L., zastúpenej advokátom Mgr. P. H., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. marca 2013, ako aj postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z

29. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2013

doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „sťažovateľ“, resp. „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. marca

2013, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla 2013.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 27. februára 2013 „prostredníctvom

svojho právneho zástupcu na registrový súd Okresný súd Nitra návrh na zápis zmeny

zapísaných údajov do obchodného registra, ktorý bol podaný elektronickými prostriedkami

podpísané zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu.

Okresný súd... v danej veci vydal uznesenie, č. k. -53 zo dňa 06. 03.

2013 tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 6,50 €,

za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré boli podané elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ktoré vytvorili súdny spis,

podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.“.

O odvolaní sťažovateľky z 12. marca 2013 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 29. apríla 2013 tak, že uznesenie okresného súdu zo 6. marca 2013

potvrdil.

3. Sťažovateľka považuje „Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o osobitnú formu

podávania návrhu na zápis zmien v spoločnosti do obchodného registra... vyrubenie tohto

poplatku za neopodstatnené a v rozpore s platnou právnou úpravou.“. Na podporu tohto

tvrdenia sťažovateľka argumentovala citovaním „ust. § 200aa ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku... ust. o obchodnom registri... ust.

druhá veta ...“, ako aj uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 23. júna 2011.

4. Podľa názoru sťažovateľky „došlo na strane Okresného súdu... a Krajského

súdu... k svojvoľnej a... k nesprávnej interpretácii právnej normy, ktorá je v rozpore

s princípom spravodlivosti a prišlo k nesprávnej aplikácii právnej normy a týmto konaním

Okresného súdu... a Krajského súdu... boli zasiahnuté základné práva sťažovateľa

garantované a medzinárodnými zmluvami...

... konaním Okresného súdu... a Krajského súdu... bolo porušené jeho právo

na spravodlivé súdne konanie v zmysle Dohovoru..., nakoľko považuje za nespravodlivé

uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za niečo, čo nevyplýva z platných právnych

predpisov Slovenskej republiky.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa či. 46 ods. 1

... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru... uznesením

Okresného súdu..., č. k. -53 z 06. 03. 2013 a uznesením Krajského súdu...,

č. k. -60 z 29. 04. 2013 boli porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu..., č, k. -53 z 06. 03. 2013 a uznesenie

Krajského súdu..., č. k. -60 z 29. 04. 2013 sa zrušujú.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

142,26 €.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

275,94 €.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého

sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

10. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

II.A

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

11. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis

). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem

iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii

vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej

umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo

slobody ().

12. O ochrane práv sťažovateľky, ktorých porušenie namietala vo vzťahu k postupu

okresného súdu, mal právomoc rozhodovať v odvolacom konaní krajský súd. Vzhľadom

na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

13. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného a iného práva postupom

okresného súdu podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

14. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie svojho práva na spravodlivý proces

zaručeného v a dohovoru postupom krajského súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

15. Ústavný súd už uviedol, že „Predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý

proces, ktoré sa zaručuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je nezávislosť a nestrannosť súdu.

Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru.“ (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

16. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie

v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími

zákonmi (napr. ). Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

ak tak ustanoví zákon. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce

z neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným

(občianskoprávnym) súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením

je len víťazstvo v občianskoprávnom spore (, ).

17. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná

už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných

zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo

v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

18. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru označeným rozhodnutím krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky

uznesením sp. zn. z 29. apríla 2013 sú zlučiteľné s označeným článkom

, resp. dohovoru.

19. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho

argumentácia vychádzajúca z výsledkov vykonaného dokazovania a z neho vychádzajúcich

právnych záverov. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd oboznámil podstatu

skutkových a právnych záverov okresného súdu a odvolacej argumentácie sťažovateľky:

„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa... navrhovateľovi uložil povinnosť

zaplatiť súdny poplatok v sume 6,50 eura... za vyhotovenie rovnopisu podaní a prílohy ktoré

boli podané elektronickými prostriedkami...

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 27. 02. 2013 bol na Okresný súd...

doručený návrh navrhovateľa na zápis zmeny zapísaných údajov spoločnosti

P., s. r. o... do obchodného registra, ktorý bol podaný elektronickými prostriedkami

podpísaný zaručeným elektronickým podpisom splnomocneného zástupcu navrhovateľa... S

odkazom na položku č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov pri vyhotovení rovnopisu podaní

a ich príloh, ktoré tvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných

účastníkom, ak podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom sa platí súdny poplatok za každú stranu 0,06 eura, najmenej 6,50

eura za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami najmenej 1,50 eura za

ostatné podania s prílohami. Vzhľadom na uvedené preto súd zaviazal navrhovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku 6,50 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie...

V odôvodnení uviedol, že súd vo veci dostatočne neodôvodnil rozhodnutie vo veci,

pretože neuviedol na základe akého právneho predpisu bol povinný vyrubiť poplatok,

t. j. na základe, ktorého hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho ustanovenia bol povinný

vyrubiť poplatok. Z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo musel súd vyhotoviť rovnopis podania

a jeho príloh na náklady navrhovateľa. To, že sa vytvorili rovnopisy pre interné účely

registrového súdu predsa nezakladá právny nárok na vyrubenie poplatku. Zákon nikde

navrhovateľovi neukladá, aby podal návrh aj v listinnej podobe.

a ani zákon o obchodnom registri neukladá povinnosť podať návrh na zápis zmien

v spoločnosti v listinnej podobe, ak už bol raz podaný v elektronickej podobe. Navrhovateľ

je dokonca povinný podať návrh na predpísanom elektronickom tlačive zverejnenom

na stránke ústredného portálu verejnej správy, čiže nie je povinný doručovať listiny

v tlačenej verzii, a teda nie je možné žiadať zaplatenie poplatku v súvislosti s vyhotovením

dokumentom do listinnej podoby zakladaných do súdneho spisu. Žiadať poplatok v

súvislosti s vyhotovením rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré tvoria súdny spis považujeme

za šikanózne a v rozpore s filozofiou podávania návrhov v elektronickej podobe. Podkladom

pre rozhodovanie sú dokumenty podané v elektronickej podobe a súčasťou spisu by mali byť

dokumenty v elektronickej podobe, pričom nie je nutné z pohľadu zákonných povinností

ich vyobrazenie zakladať v rovnopise do súdneho spisu v tlačenej verzii. Pokiaľ by sa tak

malo diať, tak by bolo nevyhnutné podávať všetky dokumenty nie len v elektronickej podobe,

ale aj listinnej podobe, čo považoval aj s ohľadom na doterajšiu prax iných súdov

za absurdné. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie a nežiadal

zaplatenie poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh. Rovnako navrhol,

aby súd v budúcnosti nežiadal v súvislosti s podanými návrhmi na registrový súd zaplatenie

poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a príloh.“

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil takto:

„Odvolací súd prejednal podané odvolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 212

ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Vychádzajúc z položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov je nepochybné,

že za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré tvoria súdny spis a rovnopisu podaní

a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona,

je súdny poplatok za každú stranu 0,06 eura, najmenej 6,50 eura. Poznámka k tejto položke

poukazuje na to, že v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh

bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa . Z uvedenej

poznámky je zjavné, že v prípade vyhotovenia potrebných počtov rovnopisov súdom, súd

od účastníka nežiada náhradu vecných nákladov, pričom vecné náklady nie je možné

stotožňovať so súdnym poplatkom. V danom prípade sa teda zamedzuje duplicitnému

spoplatneniu vyhotovenia potrebného počtu rovnopisov, pokiaľ účastníkom konania neboli

zaslané v požadovanom počte.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť

v zmysle ustanovenia o súdnych poplatkoch, na ktorú bol

dôvodne zaviazaný napadnutým uznesením súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia rozhodnutie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdil.“

20. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského

súdu (v spojení s uznesením okresného súdu) konštatuje, že krajský súd konal v medziach

svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval

a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom

legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona

( a

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení aktuálnom v čase

rozhodovania), ako aj obsahu relevantných dôkazov je napadnuté rozhodnutie krajského

súdu aj náležite odôvodnené. Ústavný súd k argumentácii sťažovateľky obsiahnutej

v podanej sťažnosti dodáva, že pri svojom rozhodovaní musel rešpektovať predovšetkým

pohľad „de lege lata“, pričom úvahy o tom, či je táto úprava ústavne súladná, by bolo

možné posúdiť iba v rámci konania podľa , ktoré touto sťažnosťou nie je

možné vyvolať. V podobnom duchu možno vyhodnotiť vhodnosť a rozumnosť

sťažovateľkou namietanej úpravy (ako pohľad „de lege ferenda“, pozn.). Ústavný súd

považuje preto postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu

za legitímny s ústavne – v nevyhnutnom rozsahu – korešpondujúcou mierou interpretácie na

vec použitých zákonných ustanovení a vylučujúci porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , resp. práva podľa dohovoru.

21. Na základe uvedeného ústavný súd v danej veci dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie krajského súdu nie je svojvoľné. Podľa názoru ústavného súdu základné právo

na súdnu ochranu v zmysle (resp. právo podľa dohovoru)

nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich

záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného

súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za arbitrárne, zjavne

neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

22. V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s postupom krajského

súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa (resp. dohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu

bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol

v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie

základných práv (obdobne napr. , ).

23. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom krajského súdu

a sťažovateľkou namietaným porušením označených práv, sťažnosť v tejto jej časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

24. Po odmietnutí sťažovateľkinej sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod

zaoberať sa jej ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie namietaných rozhodnutí

priznaním jej finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania (pozri bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013