Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 661/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. Rvp

18259/2013, sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. a

sp. zn. – sp. zn. , zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 19. marca 2013, sp. zn. z 24. apríla 2013, sp. zn.

zo 4. apríla 2013, sp. zn. z 29. apríla 2013, sp. zn.

z 29. apríla 2013, sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn.

zo 6. februára 2013, sp. zn. z 5. februára 2013, sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

zo 14. mája 2013, sp. zn. zo 14. mája 2013 a sp. zn.

z 18. apríla 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. Rvp

18502/2013 a sp. zn. – sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. júna,

18. júna a 25. júna 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. marca 2013

(sťažnosť vedená pod sp. zn. ), sp. zn. z 24. apríla 2013

(sťažnosť vedená pod sp. zn. ), sp. zn. zo 4. apríla 2013

(sťažnosť vedená pod sp. zn. ), sp. zn. z 29. apríla 2013

(sťažnosť vedená pod sp. zn. ), sp. zn. z 29. apríla 2013

(sťažnosť vedená pod sp. zn. ), sp. zn. z 13. februára 2013

(sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn. ), sp. zn. 10 NcC

72/2013 zo 6. februára 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn. Rvp

18505/2013), sp. zn. z 5. februára 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp

17628/2013 a sp. zn. ), sp. zn. z 30. januára 2013 (sťažnosti

vedené pod sp. zn. a sp. zn. ), sp. zn. z 31.

januára 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn. ), sp.

zn. zo 14. mája 2013 (sťažnosť vedená pod sp. zn. ) a

sp. zn. zo 14. mája 2013 (sťažnosť vedená pod sp. zn. )

týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Liptovský Mikuláš a sp. zn. 9

NcC 351/2013 z 18. apríla 2013 týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu

Ružomberok a vedených ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn. Rvp

18492/2013 a im predchádzajúcim postupom.

II.A

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

a sp. zn. – sp. zn. týkajúcich sa

v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je

totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností,

ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne

závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených

sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si

uplatnila svoje žalobné nároky podľa Z. z o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

7. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom

na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch

a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od

predmetu napadnutých rozhodnutí krajského súdu (bod 1) a ňou použitej argumentácie bez

relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj

v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje

s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 13. februára

2013, sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn. z 5. júna 2013, sp. zn.

z 12. septembra 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn.

z 2. júla 2013, sp. zn. z 15. augusta 2013...), ktoré

skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam

uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už

ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie

rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

8. Podľa , a návrh... musí obsahovať, akej

veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie

návrhu a navrhované dôkazy (odsek 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie navrhovateľa advokátom... (odsek 2). Ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce

ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie

sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa a nasl.

. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a ).

9. Ústavný súd v posudzovaných veciach zistil aj ďalší dôvod na odmietnutie

spojených sťažností. Vo veciach vedených ústavným súdom pod sp. zn. –

sp. zn. a sp. zn. – sp. zn. totiž

sťažovateľka nepriložila k podaným ústavným sťažnostiam splnomocnenia na zastupovanie

právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom, tak ako táto povinnosť vyplýva z § 20

ods. 2 , ktorú si splnila v ostatných veciach spojených na spoločné

konanie. Nesplnenie tejto povinnosti je/by bolo dôvodom na odmietnutie už uvedených

sťažností podľa z dôvodu nesplnenia zákonných

náležitostí.

10. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). Povinnosti advokáta definované zákonom

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.

11. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým

„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred

všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov

(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým

istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už

notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva

aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti

obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na

národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako

neefektívny.

12. Taktiež ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že

nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je

to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013