Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 662/2013
PDF · 148.76 KB
No categories available
I. ÚS 662/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 18248/2013 – sp. zn. Rvp 18257/2013, sp. zn. Rvp 18461/2013, sp. zn. Rvp
18471/2013, sp. zn. Rvp 18474/2013, sp. zn. Rvp 18477/2013 – sp. zn. Rvp 18479/2013, sp.
zn. Rvp 18481/2013 – sp. zn. Rvp 18482/2013 a sp. zn. Rvp 18489/2013 – sp. zn. Rvp
18490/2013, zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 NcC 16/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 8/2013
z 30. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 14/2013 z 18. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 15/2013 z 18.
januára 2013, sp. zn. 10 NcC 13/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 291/2013 zo 7.
marca 2013, sp. zn. 5 NcC 11/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 10/2013 z 28.
februára 2013, sp. zn. 8 NcC 18/2013 z 18. januára 2013 a sp. zn. 10 NcC 11/2013 zo 16.
januára 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 18248/2013 – sp. zn. Rvp 18257/2013, sp. zn. Rvp 18461/2013, sp. zn. Rvp
18471/2013, sp. zn. Rvp 18474/2013, sp. zn. Rvp 18477/2013 – sp. zn. Rvp 18479/2013,
sp. zn. Rvp 18481/2013 – sp. zn. Rvp 18482/2013 a sp. zn. Rvp 18489/2013 – sp. zn.
Rvp 18490/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júna
a 25. júna 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 NcC 16/2013 z 31. januára 2013
(sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 18248/2013 a sp. zn. Rvp 18490/2013),
sp. zn. 8 NcC 8/2013 z 30. januára 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 18249/2013
a sp. zn. Rvp 18481/2013), sp. zn. 8 NcC 14/2013 z 18. januára 2013 (sťažnosti vedené pod
sp. zn. Rvp 18250/2013 a sp. zn. Rvp 18489/2013), sp. zn. 8 NcC 15/2013 z 18. januára
2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 18251/2013 a sp. zn. Rvp 18482/2013), sp. zn.
10 NcC 13/2013 zo 7. februára 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 18252/2013 a sp. zn.
Rvp 18479/2013), sp. zn. 9 NcC 291/2013 zo 7. marca 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn.
Rvp 18253/2013 a sp. zn. Rvp 18474/2013), sp. zn. 5 NcC 11/2013 z 28. februára 2013
(sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 18254/2013 a sp. zn. Rvp 18461/2013), sp. zn.
5 NcC 10/2013 z 28. februára 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 18255/2013 a sp. zn.
Rvp 18471/2013), sp. zn. 8 NcC 18/2013 z 18. januára 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn.
Rvp 18256/2013 a sp. zn. Rvp 18478/2013) a sp. zn. 10 NcC 11/2013 zo 16. januára 2013
äsťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 18257/2013 a sp. zn. Rvp 18477/2013) týkajúcimi sa
námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Čadca a im predchádzajúcim postupom.
II.A
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.B
K spoločnému prerokovaniu vecí
4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.C
6. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 18248/2013 – sp. zn. Rvp 18257/2013, sp. zn. Rvp 18461/2013, sp. zn.
Rvp 18471/2013, sp. zn. Rvp 18477/2013 – sp. zn. Rvp 18479/2013, sp. zn.
Rvp 18481/2013 – sp. zn. Rvp 18482/2013 a sp. zn. Rvp 18489/2013 – sp. zn.
Rvp 18490/2013, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského
súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky
v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách
predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých
atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti
vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi,
v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
7. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom
na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch
a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti
od predmetu napadnutých rozhodnutí krajského súdu (bod 1) a ňou použitej argumentácie
bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj
v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje
s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára
2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. I. ÚS 355/2013 z 5. júna 2013, sp. zn.
II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn.
III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013...), ktoré
skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam
uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už
ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie
rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej
právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej
veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (odsek 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom... (odsek 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie
§ 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl.
zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
9. Ústavný súd v posudzovaných veciach zistil aj ďalší dôvod na odmietnutie
spojených sťažností. Vo veciach vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 18248/2013 –
sp. zn. Rvp 18257/2013 totiž sťažovateľka nepriložila k podaným ústavným sťažnostiam
splnomocnenia na zastupovanie právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom, tak
ako táto povinnosť vyplýva z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorú si splnila
v ostatných veciach spojených na spoločné konanie. Nesplnenie tejto povinnosti je/by bolo
dôvodom na odmietnutie už uvedených sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.
10. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Povinnosti advokáta definované zákonom
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.
11. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred
všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti
obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na
národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako
neefektívny.
12. Taktiež ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2013