Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 553/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. D. C., toho času vo výkone trestu odňatia

slobody, zastúpeného Mgr. S. T., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 5. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. D. C. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2013 doručená sťažnosť (podpísaná zaručeným elektronickým podpisom) Mgr. D. C., toho

času vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva

na obhajobu podľa (ďalej len „“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5.

decembra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na základe rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 1. marca 2012 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 5. decembra 2012 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a 2 písm. a) Trestného

zákona s použitím a a , za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 8 rokov a ochranný dohľad v trvaní

1 roka.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že po nepriaznivom rozhodnutí krajského súdu sa

v zmysle obrátil na ministra spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) s podnetom na podanie dovolania. Tento

jeho podnet bol „Stanoviskom“ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. k. -61/D/235 zo 17. júla 2013 (ďalej len „stanovisko ministerstva

spravodlivosti“) odložený ako nedôvodný.

Sťažovateľ v sťažnosti nenamietal postup ministra spravodlivosti v súvislosti

s vybavením jeho podnetu, ale svoje námietky predostrel proti druhostupňovému

rozhodnutiu. Sťažovateľ tvrdil, že aj napriek jeho námietkam obsiahnutým v odvolaní sa

krajský súd nimi nezaoberal v požadovanej kvalite. V odvolaní namietal, že okresný súd sa

nevysporiadal s tým, aké okolnosti predchádzali jeho zadržaniu, nezaoberal sa skúmaním

subjektívnej stránky trestného činu, uspokojil sa s vykonaním niektorých dôkazov bez toho,

aby vykonal ďalšie dôkazy, ktoré by odstránili rozpory, nezisťoval dôvody, na základe

ktorých došlo k zmareniu zachytenia komunikácie medzi ním a svedkom. Podľa

sťažovateľa teda okresný súd nevykonal dôkazy, ktoré mohli preňho privodiť priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Sťažovateľ uviedol, že práve uvedenými argumentmi sa v rámci

odvolacieho konania snažil dosiahnuť spravodlivé rozhodnutie vo veci, ale krajský súd

sa s jeho názormi a očakávaniami nestotožnil.

Podľa názoru sťažovateľa uznesením krajského súdu došlo k porušeniu jeho

základných práv na súdnu ochranu a na obhajobu. Sťažovateľ je toho názoru, že

rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne, neodôvodnené a nekorešponduje s obsahom jeho

základných práv podľa a .

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že uznesením krajského súdu

sp. zn. z 5. decembra 2012 boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46

ods. 1 a , namietané uznesenie krajského súdu a zároveň rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 1. marca 2012 zrušil, krajskému súdu uložil povinnosť

zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom

v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa ustanovení zákona

o ústavnom súde rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi,

ktorým je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa alebo doručenie rovnopisu

rozhodnutia (napr. , ).

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (, , ).

Podľa zistení ústavného súdu namietané uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 5. decembra 2012 bolo sťažovateľovi doručené 28. januára 2013.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 24. septembra 2013, teda zjavne

po uplynutí dvojmesačnej lehoty.

Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľ opiera začiatok plynutia zákonnej lehoty

v zmysle od okamihu, keď mu bolo doručené

stanovisko ministerstva spravodlivosti.

Ústavný súd však poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zachovanie

lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu

síce garantuje, ale len v prípade procesného rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí

dovolania pre jeho neprípustnosť (k tomu pozri napr. , ).

V takýchto prípadoch ústavný súd zásadne neakceptuje zachovanie zákonnej lehoty, ktorej

začiatok plynutia sťažovateľ odvodil od doručenia odpovede orgánu verejnej moci (v tomto

prípade ministra spravodlivosti) o nevyhovení podnetu na podanie mimoriadneho

opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa (obdobne

).

Keďže námietku o porušení základných práv uznesením krajského súdu sťažovateľ

nepodal v zákonnej dvojmesačnej lehote tak, ako to ustanovuje § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, ústavný súd jeho sťažnosť posúdil ako podanú oneskorene a podľa § 25

ods. 2 ju z tohto dôvodu odmietol.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že aj keď sťažnosť sťažovateľa

(podaná prostredníctvom právneho zástupcu) bola podaná oneskorene, nespĺňala zároveň

všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania podľa § 50 ods. 1 a 2

s poukazom na . Sťažovateľ v petite sťažnosti

(východisko pre rozhodnutie ústavného súdu) žiadal, aby ústavný súd zrušil rozsudok

okresného súdu bez toho, aby námietka o porušení jeho základných práv smerovala aj voči

tomuto orgánu verejnej moci a jeho rozhodnutiu. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína,

že zrušenie rozhodnutia je v súlade s explicitne spojené s vyhovením

sťažnosti a vyslovením porušenia označených práv. Sťažovateľ však požiadavku na zrušenie

rozsudku okresného súdu predložil bez toho, aby ju v petite sťažnosti spojil s námietkou

o porušení základných práv podľa a aj uvedeným

rozsudkom okresného súdu. Okrem toho sťažovateľ k sťažnosti nepripojil kópiu

právoplatného (namietaného) rozhodnutia, hoci splnenie tejto podmienky zákon o ústavnom

súde vyžaduje v ustanovení § 50 ods. 2.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v sťažnosti predložil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2013