Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 175/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť R. M., toho času vo väzbe, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou G., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. J. G., vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2013 doručená sťažnosť R. M., toho času vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3, a (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. októbra 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že proti sťažovateľovi je vedené

trestné stíhanie pre zločin vraždy podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a iné,

v rámci ktorého bol uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 19. októbra 2012 vzatý do väzby podľa , a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), a to v spojitosti s uznesením krajského súdu ako súdu nadriadeného

sp. zn. z 31. októbra 2012, ktorý však redukoval dôvody väzby sťažovateľa

a to tak, že väzba sťažovateľa bola obmedzená na dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c)

.

Sťažovateľ v sťažnosti formuloval túto argumentáciu:

«V dôsledku vyššie uvedeného som bol predvedený pred sudcu pre prípravné konanie

dňa 19. 10. 2012 o 12.15 hod., ktorý ma po poučení o mojich právach v zmysle ustanovení

a vypočul. Po ukončení výsluchu v zápisnici

o výsluchu obvineného je uvedené uznesenie, ktorým som bol podľa § 71 ods. 1 písm. a), b),

c) zobratý do väzby s tým, že väzba začína dňom zadržania, t. j. 17. 10. 2012

o 8.35 hod. a bude sa vykonávať v ÚVV P. V zápisnici je poznamenané, že uznesenie bolo

vyhlásené, odôvodnené a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku. Po dohode

s obhajcom je zaznačené vyjadrenie k uzneseniu, že si podávam sťažnosť, ktorú odôvodním

do troch dní. Prokurátor sa výslovne vzdal práva podať sťažnosť. Písomné vyhotovenie

uznesenia prvostupňového súdu z 19. 10. 2012 o vzatí do väzby bolo mne, sťažovateľovi,

doručené 06. 11. 2012 do ÚVV P., teda týždeň po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý

rozhodoval 31. 10. 2012 pod sp. zn. . Na návratke o doručení mne

sťažovateľovi, je podpis, že som túto zásielku prevzal 06. 11. 2012. Bolo potom úplne

zbytočné, ak aj som sa s obhajcom zaviazal odôvodniť moju sťažnosť do troch dní,

túto podávať v podobe takej, ako ju podal v deň doručenia písomného vyhotovenia

uznesenia o vzatí do väzby 06. 11. 2012 môj obhajca, pretože z Uznesenia KS Bratislava

sp. zn. vyplýva, že o mojej sťažnosti bolo rozhodnuté na neverejnom

zasadnutí konanom 31. 10. 2012, kedy Krajský súd Bratislava nemohol mať ani vykázané

doručenie písomného vyhotovenia uznesenia prvostupňového súdu o vzatí do väzby. Tvrdím,

že takýmto postupom došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd vyjadrených

v čl. 17 ods. 1, ods. 5 v nadväznosti na čl. 5 ods. 1 Dohovoru, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3

SR v nadväznosti na Dohovoru.

Sťažovateľovi nebolo umožnené kvalifikovane sa vyjadriť k písomnému odôvodneniu

Uznesenia Okresného súdu Bratislava I, ktoré mu bolo doručené až 06. 11. 2012, čím došlo

k výraznému kráteniu práv obhajoby, pretože v zmysle SR mám právo,

aby mi bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby som sa mohol obhajovať

sám alebo prostredníctvom obhajcu. Nemožno sa stotožniť s oznámením k podnetu

Ministerstva spravodlivosti SR, že námietka týkajúca sa povinnosti súdu umožniť

odôvodnenie sťažnosti na podklade písomného vyhotovenia uznesenia nemá oporu

v a ani v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom sa cituje

neoznačené rozhodnutie ESĽP v prípise Ministerstva spravodlivosti SR z 08. 01. 2013

-61/D/792.

V zmysle presne vyplýva ako má vyzerať dokument − uznesenie,

aj keď ide o taký druh rozhodnutia, ktorým sa upravuje veľmi rozmanitý okruh otázok

v trestnom konaní. „Z rôznorodosti uznesení vyplýva požiadavka na rôzny rozsah

odôvodnenia. Niektoré uznesenia sa svojím významom približujú významu rozsudku.

Ide najmä o rozhodnutia vo veci samej, ale aj o ďalšie uznesenia (napr. uznesenie

o zamietnutí odvolania odvolacím súdom, o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím

súdom, o povolení obnovy konania, o vzatí obvineného do väzby a pod.), ktoré musia mať

náležitosti vyžadované týmto ustanovením, keďže to vyžaduje povaha veci.“ (MINARIK, Š.

a kol. 2010. . Stručný komentár. Druhé, prepracované a doplnené vydanie.

Bratislava: IURA EDITION, 2010. s. 493) Niet žiadnych pochybností, že rozhodnutie o

vzatí do väzby je jedným z najvážnejších rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie. Väzba

predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, pričom je potrebné

prihliadať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti.

Sťažovateľ sa domnieva, že Krajský súd v Bratislave svojím postupom odňal

sťažovateľovi možnosť konať pred súdom. Súčasťou práva účastníka trestného konania

je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nestačí ústne vyhlásenie rozhodnutia

v tak dôležitej veci akou je rozhodovanie o väzbe, pretože odôvodnenie o vzatí do väzby

musí vyhovieť najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. Nepriliehavo je konštatované

zrejme rozhodnutie ESĽP č. 41784/98 vo veci A.B. v. Slovenská republika v oznámení

k podnetu Ministerstvom spravodlivosti. Odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva

strany, v tomto prípade obvineného, a od jeho práv odvodené práva obhajoby prednášať

návrhy a argumenty tak, aby na ne dostal obvinený -sťažovateľ odpoveď. Je zároveň

zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, ale je predpokladom toho,

aby procesné strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Sťažovateľ

sa naopak domnieva, že právo mať k dispozícii riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu za dodržania podmienok

rovnosti zbraní. Judikatúra ESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany,

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia, avšak ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje

sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).

Vo veci existuje už viac nálezov Ústavného súdu SR, v ktorých Ústavný súd

Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie

(nález -30), pretože súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ku kvalitnému

podaniu opravného prostriedku musí ten, kto ho podáva, poznať odôvodnenie konečného

písomného rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce argumenty pre uvalenie

väzby. Verejné vyhlásenie výroku súdu nestačí, pretože spravidla býva stručné,

nezaznamenáva sa do zápisnice o výsluchu obvineného a je len krátkym odôvodnením

výroku, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol. Je potrebné, aby ten, kto opravný prostriedok

podáva v prvom rade a napokon aj jeho obhajca mal k dispozícii text odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia. Inak ide o výrazné krátenie práv obhajoby, ako aj porušovanie

práva na rovnosť zbraní ( , SR a Listiny

základných práv a slobôd), a to či už obhajoby prednesenej obvineným osobne alebo

prostredníctvom obhajcu, ako aj o krátenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1

zaručeného aj Dohovoru.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v jeho veci

rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených čl. 17

ods. 1 a 5, , , a postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. októbra 2012,

predmetné uznesenie zrušil, prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa z väzby

na slobodu a priznal mu tiež trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom

v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa ustanovení zákona

o ústavnom súde rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi,

ktorým je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa alebo doručenie rovnopisu

rozhodnutia (napr. , ).

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľovi bolo uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 31. októbra 2012 doručené 15. novembra 2012 (advokátovi

zastupujúcemu sťažovateľa v trestnom konaní 14. novembra 2012). Sťažnosť sťažovateľa

bola ústavnému súdu doručená 6. februára 2013, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej

lehoty, ktorá začala sťažovateľovi plynúť odo dňa doručenia označeného uznesenia

15. novembra 2012 a skončila 15. januára 2013.

Pokiaľ ide o sťažovateľom formulované stanovisko týkajúce sa otázky splnenia

procesnej podmienky včasnosti, v rámci ktorého sťažovateľ opiera začiatok plynutia

zákonnej lehoty v zmysle o moment doručenia

(11. januára 2013) „oznámenia“ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

o vybavení podnetu na podanie dovolania podľa

(odložením pre jeho nedôvodnosť), ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej zachovanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu

k druhostupňovému rozhodnutiu síce garantuje, ale len v prípade procesného rozhodnutia

dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania pre jeho neprípustnosť.

Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako podanú

oneskorene a v zmysle ustanovenia ju odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2013