Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 596/2013
PDF · 116.71 KB
No categories available
III. ÚS 596/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. zastúpeného JUDr. E. K., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12
C/76/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra
2013 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/76/2011.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania, ktoré začalo
17. mája 2011 podaním jeho žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej
republike (v súvislosti so zdĺhavým konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 42 Rob 3/2004 a sp. zn. 28 Cb 69/2006).
Keďže okresný súd v tejto veci nekonal, sťažovateľ podal prvú sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedníčke okresného súdu 10. júla 2012, a až potom okresný súd doručil
sťažovateľovi vyjadrenie odporkyne z 21. augusta 2011.
Sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu opakovane podal 22. októbra
2013 sťažnosť na zbytočné prieťahy a podľa neho okresný súd „porušuje zásadu rýchlosti
súdneho konania a prvý termín pojednávania vytýčil až na deň 08. 11. 2013, teda až po 2,5
roku od podania kompenzačnej žaloby..., čím stav neistoty sťažovateľa o výsledok konania
iba predlžuje“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom
okresného súdu v predmetnom konaní porušené a prikázal okresnému súdu v tejto veci
konať bez zbytočných prieťahov.
Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 100 €
a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 71/05).
Ústavný súd zo sťažnosti a spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie začalo
na základe žaloby sťažovateľa doručenej okresnému súdu 17. mája 2011. Dňa
24. septembra 2013 určil okresný súd termín pojednávania na 8. november 2013, kedy
rozhodol vo veci samej rozsudkom tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.
Okresný súd po podaní sťažností sťažovateľa predsedníčke okresného súdu v roku
2012 začal vo veci konať a konanie na prvom stupni zavŕšil aj 8. novembra 2013 zavŕšil
vydaním meritórneho rozhodnutia.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,
v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých
mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01,
IV. ÚS 203/03, III. ÚS 359/08)].
Na tomto skutkovom základe ústavný súd konštatuje, že aj keď doterajšia činnosť
okresného súdu v namietanom konaní nebola bez zbytočných prieťahov, ale po podaní
sťažností podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedníčke okresného súdu došlo
k náprave a okresný súd vo veci už meritórne rozhodol (v čase prerokovania sťažnosti
k prieťahom v namietanom konaní už nedochádza), dospel v súčasnosti k záveru o zjavnej
neopodstatnenosti sťažovateľovej sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013