Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 139/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. S. a B. S., zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. a B. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. januára 2014 doručená sťažnosť J. S. a B. S. (ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľ

v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania, ktoré začalo

6. júla 2010 podaním ich žaloby o náhradu ušlého zisku a nemajetkovej ujmy proti

Slovenskej republike (v súvislosti „s nezákonnou dražbou ich nehnuteľnosti zosnovanou

exekútorom“).

Predtým Okresný súd Bratislava V uznesením sp. zn. Er 59/96 z 23. októbra 2009

neschválil udelenie príklepu pri dražbe nehnuteľnosti a súdny exekútor bol vylúčený

z vykonávania exekúcie.

Keďže okresný súd vo veci nekonal, sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedníčke okresného súdu 21. decembra 2013.

Podľa názoru sťažovateľov „porušovateľ nemá záujem v kompenzačnom konaní

rozhodnúť v primeranej lehote“ a ich neistota «o výsledok kompenzačného konania, stav

ich beznádeje a bezmocnosti, psychického strádania ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá

už viac ako 3 roky a 6 mesiacov...

Vec má pre nich mimoriadny význam a to všetko aj s akcentom na to, čo je v hre -

„at stake“.»

Sťažovatelia na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že ich

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu v predmetnom konaní porušené a prikázal okresnému súdu v tejto

veci konať bez zbytočných prieťahov.

Okrem toho sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každý v sume

po 4 500 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

Ústavný súd zo sťažnosti a z vyjadrenia okresného súdu zistil, že napadnuté konanie

začalo na základe žaloby sťažovateľa doručenej okresnému súdu 7. júla 2010. Okresný súd

následne vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe (20. augusta 2010). Žalovaný na jeho

výzvu nereagoval, preto ho opätovne vyzval na vyjadrenie k žalobe 7. mája 2013.

Dňa 20. novembra 2013 určil okresný súd termín pojednávania na 6. február 2014, neskôr

bol zmenený na 27. január 2014. V súčasnosti je termín pojednávania určený na

31. marec 2014.

Na tomto skutkovom základe ústavný súd konštatuje, že aj keď doterajšia činnosť

okresného súdu v namietanom konaní naozaj nebola plynulá, po podaní sťažností podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov predsedníčke okresného súdu došlo k náprave a okresný súd

vo veci určil termín pojednávania.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru“ (, ). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa [ dohovoru (napr. , ,

, )].

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel v súčasnosti k záveru o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti podľa (obdobne

m. m. ).

Ústavný súd však pripomína, že prípadné ďalšie nekonanie okresného súdu by

v súhrne s doterajšou nečinnosťou mohlo založiť takú kvalitu posudzovania zbytočných

prieťahov okresného súdu, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti s porušovaním ich

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo by v danom prípade nemalo byť prekážkou prípustnosti

opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa .

Ústavný súd k tomu tiež zistil, že predložená sťažnosť neobsahuje ani zákonom

o ústavnom súde predpísané náležitosti podľa od. 2 , pretože

splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v 2. rade je určené pre advokátku iba

„na zastupovanie v dovolacom konaní na Najvyššom súde SR proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -183 zo dňa 28.08.2011“, a nie v konaní pred

ústavným súdom.

Tento rozpor nie je ústavný súd povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Splnomocnenie pre advokáta neobsahuje podstatnú podmienku, že sa udeľuje v konaní pred

ústavným súdom. Uvedená skutočnosť je podstatnou náležitosťou podľa § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Keďže nie je splnená zákonná podmienka, ktorá vyplýva z už citovaného

ustanovenia , a návrh nemá všetky zákonom ustanovené

náležitosti, ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal

námietkami sťažovateľky v 2. rade uvedenými v jej sťažnosti. Uvedený záver vyplýva zo

stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. , ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014