Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 139/2014
PDF · 141.34 KB
No categories available
III. ÚS 139/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. S. a B. S., zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou
Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/114/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. S. a B. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. januára 2014 doručená sťažnosť J. S. a B. S. (ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľ
v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 C/114/2010.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania, ktoré začalo
6. júla 2010 podaním ich žaloby o náhradu ušlého zisku a nemajetkovej ujmy proti
Slovenskej republike (v súvislosti „s nezákonnou dražbou ich nehnuteľnosti zosnovanou
exekútorom“).
Predtým Okresný súd Bratislava V uznesením sp. zn. Er 59/96 z 23. októbra 2009
neschválil udelenie príklepu pri dražbe nehnuteľnosti a súdny exekútor bol vylúčený
z vykonávania exekúcie.
Keďže okresný súd vo veci nekonal, sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedníčke okresného súdu 21. decembra 2013.
Podľa názoru sťažovateľov „porušovateľ nemá záujem v kompenzačnom konaní
rozhodnúť v primeranej lehote“ a ich neistota «o výsledok kompenzačného konania, stav
ich beznádeje a bezmocnosti, psychického strádania ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá
už viac ako 3 roky a 6 mesiacov...
Vec má pre nich mimoriadny význam a to všetko aj s akcentom na to, čo je v hre -
„at stake“.»
Sťažovatelia na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že ich
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo
postupom okresného súdu v predmetnom konaní porušené a prikázal okresnému súdu v tejto
veci konať bez zbytočných prieťahov.
Okrem toho sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každý v sume
po 4 500 € a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (IV. ÚS 71/05).
Ústavný súd zo sťažnosti a z vyjadrenia okresného súdu zistil, že napadnuté konanie
začalo na základe žaloby sťažovateľa doručenej okresnému súdu 7. júla 2010. Okresný súd
následne vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe (20. augusta 2010). Žalovaný na jeho
výzvu nereagoval, preto ho opätovne vyzval na vyjadrenie k žalobe 7. mája 2013.
Dňa 20. novembra 2013 určil okresný súd termín pojednávania na 6. február 2014, neskôr
bol zmenený na 27. január 2014. V súčasnosti je termín pojednávania určený na
31. marec 2014.
Na tomto skutkovom základe ústavný súd konštatuje, že aj keď doterajšia činnosť
okresného súdu v namietanom konaní naozaj nebola plynulá, po podaní sťažností podľa
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov predsedníčke okresného súdu došlo k náprave a okresný súd
vo veci určil termín pojednávania.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,
v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých
mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01,
IV. ÚS 203/03, III. ÚS 359/08)].
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel v súčasnosti k záveru o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne
m. m. III. ÚS 596/2013).
Ústavný súd však pripomína, že prípadné ďalšie nekonanie okresného súdu by
v súhrne s doterajšou nečinnosťou mohlo založiť takú kvalitu posudzovania zbytočných
prieťahov okresného súdu, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti s porušovaním ich
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo by v danom prípade nemalo byť prekážkou prípustnosti
opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd k tomu tiež zistil, že predložená sťažnosť neobsahuje ani zákonom
o ústavnom súde predpísané náležitosti podľa § 20 od. 2 zákona o ústavnom súde, pretože
splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v 2. rade je určené pre advokátku iba
„na zastupovanie v dovolacom konaní na Najvyššom súde SR proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2 Co/104/2011-183 zo dňa 28.08.2011“, a nie v konaní pred
ústavným súdom.
Tento rozpor nie je ústavný súd povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Splnomocnenie pre advokáta neobsahuje podstatnú podmienku, že sa udeľuje v konaní pred
ústavným súdom. Uvedená skutočnosť je podstatnou náležitosťou podľa § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Keďže nie je splnená zákonná podmienka, ktorá vyplýva z už citovaného
ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a návrh nemá všetky zákonom ustanovené
náležitosti, ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal
námietkami sťažovateľky v 2. rade uvedenými v jej sťažnosti. Uvedený záver vyplýva zo
stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/08, III. ÚS 357/2010,
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2014