Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 196/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-123

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, Krajskej prokuratúry v Košiciach, Okresnej prokuratúry

Košice II a Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Košice II v konaní vedenom so súvisiacou sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000 a takto

rozhodol:

1. Krajská prokuratúra v Košiciach, Okresná prokuratúra Košice II a Úrad justičnej

a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II v konaní vedenom

so súvisiacou sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000 p o r u š i l i základné právo Ing. V. K.,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Ing. V. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 500 € (slovom

päťtisícpäťsto eur), z ktorej sumy j e Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), Okresná prokuratúra Košice II j e p o v i n n á vyplatiť mu 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur) a Krajská prokuratúra v Košiciach j e p o v i n n á vyplatiť mu

500 € (slovom päťsto eur), a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia Ing. V. K. v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť

centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Košice II j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 331,12 €

(slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu

Slovenskej republiky(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ing. V. K. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-23 z 26. marca 2013 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. V. K. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“), Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej aj

„krajská prokuratúra“), Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej aj „okresná prokuratúra“)

a Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II

(ďalej aj „polícia“) v konaní vedenom so súvisiacou sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Uznesením č. k. -23 z 26. marca 2013 bola sťažovateľovi súčasne

ustanovená právna zástupkyňa v predmetnom konaní pred ústavným súdom, advokátka

JUDr. I. R.

1.2 Z obsahu sťažnosti vyplýva najmä chronológia úkonov vykonaných v danej veci

účastníkmi tohto konania a tiež tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Táto sťažnosť sa týka neodôvodnených prieťahov v mojom trestnom stíhaní(...)

a nadväzuje na sťažnosť zo dňa 26. 10. 2004, odmietnutú Ústavným súdom uznesením

zo dňa 8. 12. 2004, sp. zn. z dôvodu nevyčerpania dostupných opravných

prostriedkov. (...)

Po doručení uznesenia ústavného súdu o odmietnutí mojej sťažnosti ()

som niekoľko mesiacov čakal, či sa v mojej veci predsa len nezačne konať. Nakoľko podľa

môjho názoru orgány činné v trestnom konaní v mojej veci naďalej nekonali, obrátil som sa

s podnetom zo dňa 28. 5. 2005(...) na Krajskú prokuratúru Košice a žiadal som

o preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry Košice II ako aj o odstránenie

prípadne zistených pochybení. Krajská prokuratúra príjem podnetu nepotvrdila a ani

žiadnym iným spôsobom na neho nereagovala.

Podaním zo dňa 3. 8. 2005(...) som sa obrátil s opakovaným podnetom na Generálnu

prokuratúru SR a namietal som voči postupu Krajskej prokuratúry Košice vo veci môjho

podnetu z 28. 5. 2005.

Generálna prokuratúra odpovedala podaním zo dňa 8. 8. 2005(...) Generálna

prokuratúra dala Krajskej prokuratúre Košice pokyn, aby môj podnet zo dňa 28. 5. 2005

urýchlene vybavila(...)

Krajská prokuratúra ani teraz žiadnym spôsobom nereagovala.

Niekedy v septembri r. 2005 mi bolo doručené uznesenie ORPZ ÚJaKP Košice II

zo dňa 6. 9. 2005, ČVS: OÚV-963/10-K2-2000, ktorým vyšetrovateľ PZ moje trestné

stíhanie zastavil v celom rozsahu(...)

Následne mi bolo doručené uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa

17. 10. 2005, -2000, ktorým prokuratúra zamietla sťažnosť poškodenej proti

zastaveniu trestného stíhania(...)

Na podklade podnetu poškodenej JUDr. I. S., podal generálny prokurátor sťažnosť

pre porušenie zákona k Najvyššiemu súdu SR, ktorý návrhu prokurátora vyhovel

a uznesením zo dňa 3. 5. 2006, sp. zn. napadnuté uznesenie okresnej

prokuratúry zrušil pre porušenie zákona v môj prospech a vec vrátil na ďalšie konanie(...)

Uznesením zo dňa 9. 6. 2006, -286, Okresná prokuratúra Košice II

zrušila uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania a prikázala vyšetrovateľovi

PZ vo veci konať, najmä doplniť vyšetrovanie o dôkazy, ktoré určil vykonať Najvyšší

súd SR(...)

Nadobudol som pocit, že orgány činné v trestnom konaní sú v mojej veci opätovne

nečinné, preto som sa podaním zo dňa 3. 12. 2006(...) znovu obrátil na Okresnú

prokuratúru Košice II so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa v mojej

trestnej veci. Zároveň som upozornil, že doterajší priebeh trestného stíhania subjektívne

považujem za bezprecedentné nedôvodné prenasledovanie občana orgánom štátu, upozornil

som, že moje ďalšie kroky budú smerovať k tomu, aby som túto vec dostal na pôdu

medzinárodného súdu a žiadal som, aby v prípade zistenia pochybení bola automaticky

zjednaná náprava bez toho, aby som sa jej zjednania musel dožadovať následným

samostatným podaním.

Na túto žiadosť odpovedala Okresná prokuratúra Košice II podaním zo dňa

16. 1. 2007, -91, v ktorom mi opätovne, štvrtý krát, potvrdila prieťahy

vo vyšetrovaní zapríčinené nečinnosťou vyšetrovateľa.

(...)

Porušenie svojich vyššie uvedených základných práv, ľudských práv a základných

slobôd vidím v nižšie uvedených skutočnostiach, pričom námietky rozčleňujem na tri časti,

voči nasledovným etapám trestného stíhania:

I. 16. 10. 2000 - 23. 7. 2004, s uznesením ;

II. 24. 7. 2004 - 19. 1. 2007 (predvolanie novým vyšetrovateľom k výsluchu);

III. 20. 1. 2007 - doteraz.

I. časť

Moje námietky v tejto časti sú zhodné s námietkami, ktoré som už predložil

ústavnému súdu v konaní (...)

Vznesenie obvinenia je tak vážnym zásahom do integrity osobnosti obvineného

(možné psychické, zdravotné, rodinné, pracovné a spoločenské dôsledky) a to napriek

prezumpcie neviny, že je nesporne nanajvýš naliehavé, aby tento stav neistoty bol

v najkratšom možnom čase odstránený a to či už odsúdením obvineného po jeho obžalovaní,

alebo jeho oslobodením spod obžaloby. Na túto skutočnosť pamätal aj zákonodarca, ktorý

vo viacerých častiach opakovane upozorňoval na nevyhnutnosť čo

najrýchlejšieho konania orgánov činných v trestnom konaní(...)

Ako vyplýva z listu Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 16. 12. 2003(...),

prokuratúra zistila neodôvodnené prieťahy v konaní vyšetrovateľa, ktoré prieťahy samé

o sebe predstavujú porušenie v ust. §(4) a 164(2) a vo svojej

podstate, súc nesprávnym úradným postupom, predstavujú porušenie zákona orgánom

činným v trestnom konaní a súčasne aj porušenie SR(...)“

Podľa môjho názoru(...) moja trestná vec bola riešená s neodôvodnenými

prieťahmi(...)

Ako ďalej vyplýva z listu Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 23. 7. 2004,

vyšetrovateľ, teda orgán činný v trestnom konaní, nereagoval na upozornenie prokurátora

na prieťahy v jeho konaní a v uvedenej veci bol naďalej nečinný, čo vo svojej podstate

znamená hrubé, pokračujúce a vedomé porušovanie mojich(...) označených, základných

práv, orgánmi činnými v trestnom konaní.(...)

Nakoľko je nesporné, že vyšetrovateľ v rozpore so zákonom(...) bol vo veci nečinný,

namietam, že týmto vadným postupom orgánu činného v trestnom konaní, mi bolo bránené

v prístupe k nezávislému a nestrannému súdu, ktorý jediný mohol rozhodnúť o mojej vine či

nevine(...)

Uznesením ústavný súd moju sťažnosť odmietol z dôvodu jej

neprípustnosti pre nevyčerpanie dostupných opravných prostriedkov daných mi Zákonom

o prokuratúre.

Rozhodnutie ústavného súdu som rešpektoval, aj keď som sa s jeho názorom

nestotožnil(...)

Ústavný súd v uznesení uviedol, že som bol povinný využiť opravné

prostriedky aj vo forme podnetu/podnetov, daných mi Zákonom o prokuratúre.

(...) Podaním zo dňa 28. 5. 2005(...) som sa obrátil na Krajskú prokuratúru

v Košiciach s podnetom podľa o prokuratúre, v ktorom

som žiadal preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry Košice II v mojej trestnej

veci a zároveň som žiadal o zjednanie nápravy.

Krajská prokuratúra Košice tento môj podnet ignorovala (bez potvrdenia jeho

prijatia, bez vybavenia v zákonnej lehote, bez vybavenia v akejkoľvek lehote).

Podľa bol krajský prokurátor povinný potvrdiť

podanie tohto môjho písomného podnetu v lehote 10 dní od jeho doručenia.

Podľa § 33 ods. 1 Zákona o prokuratúre mal byť môj podnet vybavený v lehote dvoch

mesiacov. Prípadné predĺženie lehoty na vybavenie podnetu mi nebolo oznámené (§ 33

ods. 2 Zákona o prokuratúre).

Týmto vadným postupom krajskej prokuratúry mi bolo upreté základné právo

na účinný a efektívny prostriedok nápravy, s dôsledkom pokračujúceho porušovania mojich

základných práv, ako som už namietal v (...) tejto sťažnosti.

Preto som sa podaním zo dňa 3. 8. 2005(...) obrátil s opakovaným podnetom podľa

§ 34 ods. 1 Zákona o prokuratúre na Generálnu prokuratúru SR a opätovne som žiadal

o zjednanie nápravy.

Generálna prokuratúra tento môj podnet posúdila ako urgenciu a skonštatovala, že

mnou v podnete uvádzané skutočnosti považuje za nedostatky v práci Krajskej prokuratúry

Košice. Zároveň uviedla, že podnet odstúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre

v Košiciach a „včasnosť a úplnosť jeho vybavenia sleduje“(...)

Napriek uvedenému, krajská prokuratúra naďalej zaťato mlčala a nekonala. Môj

podnet nie je do dnešného dňa vybavený.

Namietam však aj voči postupu generálnej prokuratúry. Na ňu som sa obrátil

s „opakovaným podnetom“, ktorý vyhodnotila ako urgenciu vybavenia pôvodného podnetu

a opakovaného podnetu sa zbavila jeho odstúpením nižšej prokuratúre, voči ktorej bol

podnet smerovaný. To je ako keby mal sťažnosť vybaviť ten, na koho sa sťažovateľ sťažuje.

Môj opakovaný podnet generálnej prokuratúre bol podaný podľa § 34 ods. 1 Zákona

o prokuratúre, keďže som nebol spokojný s vybavením svojho podnetu podľa § 31 ods. 1

Zákona o prokuratúre. Na vybavenie tohto prvotného podnetu je možné nahliadať ako na

jeho nevybavenie, rovnako ako aj na jeho vybavenie zamietnutím, fiktívnym rozhodnutím

nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Krajská prokuratúra Košice teda následne

zamietla fiktívnym rozhodnutím aj môj opakovaný podnet odstúpený jej na vybavenie

generálnou prokuratúrou(...)

Generálna prokuratúra mi sľúbila, že včasnosť a úplnosť vybavenia sleduje. Nuž,

buď nesledovala, alebo sledovala ako bol v zákonnej lehote zamietnutý fiktívnym

rozhodnutím, utajeným aj predo mnou.

Namietam vadnosť postupu Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní môjho

opakovaného podnetu, s dôsledkom porušenia môjho základného práva na účinný

a efektívny prostriedok nápravy, s dôsledkom pokračujúceho porušovania mojich

základných práv, ako som už namietal v (...) tejto sťažnosti.

Až potom začal vyšetrovateľ konať (formálne sám od seba, nakoľko o spôsobe

vybavenia svojich podnetov som vyrozumený nebol, čo je prax silne obmedzujúca možnosti

poškodenej osoby domáhať sa náhrady spôsobených škôd a/alebo nemajetkovej ujmy).

(...) Obdobie od 6. 9. 2005 (uznesenie o zastavení trestného stíhania) do 9. 6. 2006

(uznesenie okresnej prokuratúry o zrušení uznesenia o zastavení trestného stíhania)

považujem za obdobie bez prieťahov v konaní.

Na základe mojej ďalšej žiadosti z 5. 12. 2006, na podklade ust. § 210 zákona

č. , mi Okresná prokuratúra Košice II podaním zo dňa

16. 1. 2007(...) znovu potvrdila zistenie prieťahov vo vyšetrovaní absolútnou nečinnosťou

vyšetrovateľa, ktorý od uznesenia NS SR, sp. zn. vo veci nevykonal žiadne

procesné úkony. V tejto dobe bola moja vec pridelená novému vyšetrovateľovi, ktorý ma

dňa 19. 1. 2007 predvolal k výsluchu.

Namietam pokračujúce prieťahy v mojom trestnom stíhaní, o ktorých vedela aj

prokuratúra a napriek tomu nevykonala nič k ich odstráneniu. (...)

V postavení poškodenej osoby tvrdené okradnutej o svoj majetok konaním

prebehnuvším pod dohľadom Krajského súdu Košice ako súdu konkurzného, som sa

podnetom podľa zákona o prokuratúre dožadoval zjednania nápravy vo veci porušenia

mojich práv, ku ktorých porušeniu došlo podľa môjho názoru vadným rozhodnutím

vyšetrovateľa PZ a následne aj dozorujúcej prokuratúry vo veci trestného stíhania vo veci

krádeže môjho majetku.

Krajská prokuratúra Košice tento môj podnet odmietla, pričom ako jeden z dôvodov

jeho odmietnutia uviedla skutočnosť môjho trestného stíhania v inej veci. Nesporne to

vyplýva zo záverečnej vety v tomto podaní: „Vzhľadom na uvedené dôvody, Váš podnet ako

nedôvodný odkladám“, pričom jedným z týchto dôvodov bolo práve zistenie prokuratúry, že

v inej veci som ja sám trestne stíhaný.

Uvedenie skutočnosti môjho trestného stíhania v príčinnej súvislosti s odmietnutím

môjho podnetu, v kontexte s celým, nepochopiteľných 11 rokov trvajúcim trestným stíhaním

mojej osoby, stále bez podania obžaloby, nie je možné rozumne vysvetliť žiadnym iným

spôsobom, než tak, že prokuratúra ma považuje za vinného a ako vinného ma aj trestá

odmietaním mojich práv spôsobom, ktorý nedokážem definovať ináč než ako uplatňovanie

morálneho korektívu pozitívneho práva prokuratúrou, u osoby, ktorú prokuratúra považuje

za nehodnú poskytnutia ochrany jej napadnutým a porušeným právam. (...)

Na podklade rozhodnutia najvyššieho súdu vydal okresný prokurátor dňa 9. 6. 2006

uznesenie -286(...), ktorým zrušil uznesenie o zastavení trestného stíhania

a usmernil vyšetrovateľa k zabezpečeniu a vykonaniu takých dôkazov, ako to určil najvyšší

súd vo svojom uznesení zo dňa 3. 5. 2006(...) A tento sa vyjadril tak, že treba skúmať, či sa

nejednalo o podvodný úpadok.

(...) v mojom trestnom stíhaní vznikli ďalšie nedôvodné prieťahy, nakoľko nástroje na

riešenie vyšetrovateľ k dispozícii nesporne mal a to v (zastavenie

trestného stíhania alebo návrh na podanie obžaloby).

Čo však negatívne zasiahlo do mojich základných práv, bolo usmernenie

vyšetrovateľa prokuratúrou k takým procesným úkonom a zabezpečovaniu takých dôkazov,

ktoré nemohli v žiadnom prípade viesť k podaniu úspešnej obžaloby, nakoľko v právnom

štáte je trestné stíhanie za nejestvujúci (v čase spáchania skutku) trestný čin, neprípustné.

Aj keď teda voči poslednému účinkujúcemu vyšetrovateľovi nemám podstatné

výhrady vo vzťahu k nečinnosti, jeho činnosť bola prokuratúrou usmernená vadne a celá

doba jeho šetrenia bola dobou neúčinného, neefektívneho a nehospodárneho konania, ktoré

za žiadnych okolností nemohlo smerovať k naplneniu účelu trestného stíhania, ktorým je

potrestanie trestného činu, nakoľko v danej dobe vyšetrovaný trestný čin trestným činom

nebol.

Preto, aj keď posledný vyšetrovateľ konal, namietam nezákonné prieťahy v mojom

trestnom stíhaní(...) zapríčinené vadným postupom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry

Košice II a jej vadným usmernením vyšetrovateľa, a to po celú dobu od 20. 1. 2007 až

doteraz.

(...) Ani do dnešného dňa, napriek uplynutiu doby temer 11 rokov od vznesenia mi

obvinenia, nebola podaná obžaloba, ktorá by mi umožnila očistiť svoje meno pred súdom.

(...) Mojim obvinením došlo nesporne k negatívnemu zásahu do môjho osobného,

súkromného, aj pracovného života. Vyšetrovateľ mal k obvineniu pristúpiť až potom, keď

zistené skutočnosti dostatočne poukazovali na moje previnenie a v ďalšom mal pokračovať

čo najrýchlejšie a čo najefektívnejšie tak, aby po náležitom objasnení všetkých okolností

trestného činu mohli orgány činné v trestnom konaní rozhodnúť o zastavení trestného

stíhania, alebo o mojom obžalovaní, čím by sa mi umožnil prístup k nezávislému súdu, ktorý

by objektívne rozhodol o mojej vine či nevine. Vyšetrovatelia aj prokuratúra konali

v rozpore so zákonom, čím porušili moje namietané práva.

V súčasnosti nie je možné vylúčiť, že som nevinný. V takomto prípade som však už po

dobu temer 11 rokov vystavený stresovej situácii z trestného stíhania, ktorého doba trvania

nemá oporu v zložitosti veci, ale vyplýva výhradne z nečinnosti vyšetrovateľov a vadného

konania prokuratúr. Tento stres sa výrazne negatívnym spôsobom podpísal na výraznom

zhoršení môjho zdravotného stavu a to až tak, že som trvale dispenzarizovaný u lekárov

v dvoch špecializovaných odboroch. (...)

Po celú dobu trestného stíhania je poškodzované moje meno a povesť a to samotnou

oznamovateľkou trestných činov, v rámci občiansko-právnych konaní, a to aj na verejných

pojednávaniach jej propagandisticko-biľagujúcim poukazovaním na moje trestné stíhanie,

bez ohľadu na relevanciu tejto skutočnosti k prejednávaným veciam, čo je umožňované

výhradne vadami v postupe orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko pri ich riadnom

zákonnom postupe som mohol už dávno preukázať svoju nevinu a neopodstatnenosť

trestného stíhania. (...)

Navrhujem Súdu, aby mi priznal finančné zadosťučinenie za porušenie mojich

základných práv, ktorého primeranosť navrhovanej výšky odôvodňujem nasledovnými

skutočnosťami:

V súčasnom štádiu mojej trestnej veci nemožno vylúčiť, že by sa mohlo jednať

o koordinovanú činnosť neznámych osôb, kedy účelové trestné stíhanie má napomôcť

k dokonaniu komplexného nezákonného napadnutia môjho majetku a majetku spoločností

ktorých som spoločníkom a má smerovať aj k psychickému rozkladu mojej osobnosti

postupným napádaním majetku aj ďalších osôb, s ktorými začnem spolupracovať,

so zrejmým cieľom dosiahnuť moju úplnú spoločenskú izoláciu. (...)

Do 07/2010 som bol zamestnaný u spoločnosti F. s. r. o. Odo dňa 5. 10. 2000, kedy

došlo k nezákonnému napadnutiu majetku môjho aj majetku môjho zamestnávateľa, mi

zamestnávateľ nevyplatil žiadnu mzdu, nakoľko týmto krokom vyvolané majetko-právne

spory nie sú doteraz ukončené. Pokúšal som sa nájsť si iné primerané zamestnanie, avšak

vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie som nebol v tomto snažení úspešný. (...)

Je nesporne rozdiel v tom, ako sa okolie pozerá na trestne stíhanú osobu, ak je

obvinená z jedného trestného činu a ak je obvinená ako ja, z ôsmych trestných činov, teda

z rozsiahlej trestnej činnosti. Tvrdím, že množstvo trestných činov kladených mi za vinu je

umelo udržiavané orgánmi činnými v trestnom konaní. Ako vyplýva z môjho obvinenia, som

trestne stíhaný za neodovzdanie súpisov konkurznej podstaty. Som však súčasne trestne

stíhaný za odovzdanie súpisov konkurznej podstaty s uvedením nepravdivých údajov. Je

zrejmé, že jeden trestný čin vylučuje spáchanie druhého. Orgány činné v trestnom konaní

mali stíhanie v jednej z týchto vecí už dávno zastaviť. Nestalo sa tak. Zrejme teda majú

dôkazy, že sa stali oba trestné činy naraz, alebo sa jedná o vedome účelový postup proti

mojej osobe, ktorého účelom je čo najťažšie postihnutie mojej povesti ešte pred tým, kým sa

rozhodnú v jednej z vecí nepodať obžalobu.

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia preto viažem na dobu

existujúcich prieťahov, rozsah porušovaných základných práv, počet obvinení z trestných

činov a postavenie, ktoré som mohol v zamestnaní a v spoločnosti zastávať, ak by trestného

stíhania nebolo, resp. ak by prebehlo v primeranej lehote, v súlade so zákonom.

Po jedenástich rokoch propagandistického šírenia informácií o mojej rozsiahlej trestnej

činnosti je moja povesť nenapraviteľne zruinovaná a neopraviteľná dokonca ani v prípade,

že by ma súd oslobodil z pod všetkých bodov obžaloby.

Vzhľadom na závažnosť dôsledkov môjho obvinenia, ako aj vzhľadom na zrejmú

a vedomú nečinnosť a vadnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní, navrhujem Súdu,

aby mi priznal finančné odškodnenie za ujmy nemajetkovej povahy vo výške 200,- € za

každé obvinenie a za každý mesiac objektívne zistených neodôvodnených prieťahov, resp. za

každý mesiac vadného konania, ktoré konanie nemohlo naplniť zákonný účel trestného

stíhania.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Ústavný súd SR vyslovil, že k porušeniu

mojich základných práv došlo, aby prikázal orgánom činným v trestnom konaní konať bez

prieťahov, účinne a efektívne a aby mi priznal finančnú kompenzáciu za spôsobené ujmy.

(...)»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci

konania: generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),

zastúpený jeho prvým námestníkom JUDr. L. T., listom č. k. -10 zo 14. mája

2013, krajská prokuratúra, zastúpená krajským prokurátorom JUDr. P. K., stanoviskom

sp. zn. KPt 2530/01 z 9. mája 2013, okresná prokuratúra zastúpená okresným prokurátorom

v zastúpení JUDr. R. Š., vyjadrením č. k. -372 z 25. apríla 2013, doplnením

vyjadrenia č. k. -374 z 29. apríla 2013 a ďalším doplnením vyjadrenia č. k.

-375 z 3. mája 2013, a napokon polícia prostredníctvom Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach (ďalej aj „KR PZ“), ktoré má „právnu subjektivitu na

zastupovanie pred súdmi“, listom riaditeľa KR PZ v zastúpení plk. J. B., č. KRPZ-KE-

VO2-120/2013-PS zo 6. mája 2013.

2.1 Generálny prokurátor rekapituloval „podstatu sťažnosti“, popísal „skutkový

stav“ a chronológiu úkonov vykonaných v danej veci a uviedol tieto skutočnosti:

«(...) dovoľujem oznámiť, že generálna prokuratúra netrvá na ústnom pojednávaní.

(...) Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonávala pod

sp. zn. Okresná prokuratúra Košice II (...)

(...) Dohľad nad činnosťou prvostupňovej prokuratúry vo vzťahu k trestnému konaniu

vedenému voči sťažovateľovi realizovala Krajská prokuratúra Košice(...)

(...) Konanie podľa zákona o prokuratúre pred Generálnou prokuratúrou Slovenskej

republiky

Sťažovateľ dňa 3. 8. 2005 podal na Generálnu prokuratúru SR podanie, ktorým

signalizoval nedostatky v postupe Krajskej prokuratúry v Košiciach. Tieto podľa názoru

sťažovateľa spočívali v tom, že v zákonnej lehote neobdržal jej vyrozumenie o vybavení

podania, resp. o predĺžení lehoty na jeho vybavenie. Prokurátor generálnej prokuratúry

vyhodnotil podanie sťažovateľa v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre

ako podnet, ktorý je príslušná vybaviť Krajská prokuratúra v Košiciach. Vzhľadom k týmto

skutočnostiam, v zákonnej lehote podľa § 32 ods. 2 zákona o prokuratúre potvrdil príjem

podnetu pod č. k. dňa 8. 8. 2005 a oznámil sťažovateľovi, že podnet

postúpil Krajskej prokuratúre v Košiciach s pokynom, aby ho v stanovenej lehote urýchlene

vybavila. Vybavujúci prokurátor vzhľadom na obsah podania považujúc tvrdenia

sťažovateľa za pravdivé, uložil krajskej prokuratúre č. k. -10 dňa 8. 8. 2005

reagovať na všetky jeho námietky a odpis vybavenia predložiť v určenej lehote generálnej

prokuratúre.

(...) Vplyv Generálnej prokuratúry SR na prieťahy v prípravnom konaní

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky považuje za potrebné v prvom rade

uviesť, že jej pôsobnosťou sa sleduje primárne metodická a riadiaca činnosť podriadených

prokuratúr a v tom rozsahu odstraňovanie zistených pochybení v konaniach. Ako podklad

pre elimináciu pochybení v trestnom konaní slúžia viaceré inštitúty trestného práva a to

napr. riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu krajskej prokuratúry; mimoriadny

opravný prostriedok podľa a nasl. (zrušenie právoplatných

rozhodnutí vydaných v prípravnom konaní generálnym prokurátorom). Osobitným

inštitútom využívaným v prípravnom konaní sledujúcom nestrannosť prokuratúry je odňatie

a prikázanie veci podľa .

Vnútrorezortným prostriedkom nápravy nedostatkov činnosti podriadených

prokuratúr je prijatie opatrení podľa zákona o prokuratúre (§ 31 a § 34) na základe

podnetov fyzických a právnických osôb. Na prijatie opatrení sú prokurátori oprávnení

ustanovením § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre.

Sťažovateľ zo dňa 3. 8. 2005 adresoval generálnej prokuratúre písomnosť označenú

ako podnet, ktorou signalizoval, že jeho podanie zo dňa 28. 5. 2005 nebolo príslušnou

prokuratúrou zákonným spôsobom vybavené. Nakoľko generálnej prokuratúre nebol zrejmý

obsah podania zo dňa 28. 5. 2005, v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre

vybavujúci prokurátor podanie vyhodnotil ako podnet, ktorý štandardným postupom

odstúpil príslušnej prokuratúre na vybavenie. Sťažovateľ voči uvedenému postupu

nenamietal a v priebehu ďalšieho konania nevyužil ďalší zákonný prostriedok nápravy, a to

opakovaný podnet podľa § 34 a nasl. zákona o prokuratúre. Generálna prokuratúra tak

nemala žiadny zákonný podklad vstúpiť do konania vedeného proti sťažovateľovi a to, či už

prostriedkami trestného práva, respektíve prostriedkom vybavenia opakovaného podnetu

podľa zákona o prokuratúre.

S poukazom na uvedené zákonné dôvody generálna prokuratúra zastáva názor, že

svojím postupom neovplyvnila, a ani nemohla ovplyvniť dĺžku prípravného konania

vedeného proti sťažovateľovi, ktorý nevyužil všetky dostupné prostriedky nápravy. V tejto

súvislosti generálna prokuratúra považuje za významný fakt, že tento účinný prostriedok

nápravy sťažovateľ riadnym spôsobom využíval v iných konaniach, ktoré sám inicioval

a o ktorých generálna prokuratúra zákonným spôsobom konala pod č. k. -44

dňa 11. 7. 2005. V tomto konaní na podklade opakovaného podnetu sťažovateľa súhrnne

preskúmala štyri vyšetrovacie spisy Okresného úradu vyšetrovania Košice II a jeden

vyšetrovací spis Okresného úradu vyšetrovania Košice I.

Podľa názoru generálnej prokuratúry nie je zanedbateľné i to, že Okresná

prokuratúra Košice II ukončila prípravné konanie a dňa 7. 12. 2011 na sťažovateľa podala

vecne a miestne príslušnému súdu obžalobu. Okresný súd Košice II obžalobu prijal a koná

o nej pod sp. zn. . Nie je vylúčené, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva pri zistení prieťahov spôsobených orgánom činným v trestnom

konaní vedenom proti sťažovateľovi a vyslovení viny a tieto skutočnosti môžu mať vplyv

na druh a výšku uloženého trestu.

Nad rámec uvedených zákonom limitovaných možností vstupu Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky do prípravného konania považujem za nutné k samotnému

podaniu sťažovateľa zo dňa 28. 5. 2005 uviesť, že toto podanie bolo na generálnu

prokuratúru doručené (na vyžiadanie od Krajskej prokuratúry Košice) dňa 9. 5. 2013.

Po dôslednom preskúmaní jeho obsahu bolo zistené, že sťažovateľ napriek tomu, že v rámci

prípravného konania podal viackrát žiadosť dozorujúcemu prokurátorovi na preskúmanie

postupu policajta ( , účinného do 31. 12. 2005). Sťažovateľ ďalej

uvádza, že prokuratúra zistila prieťahy v konaní vyšetrovateľa, na ktoré ho písomne

upozornila. Už zo samotného podania sťažovateľa je teda zrejmé, že prokurátor

v prípravnom konaní riadne využíval svoje oprávnenia vyplývajúce z ustanovenia § 230

ods. 2 (do 31. 12. 2005, ). V rámci

využívania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, teda sťažovateľ podal podnet na

preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora, ktorý konal v zmysle platnej právnej úpravy,

kedy zistil dôvodnosť vybavovaného podania sťažovateľa. Prokurátor teda vykonal

oprávnenie ustanovené a prijal opatrenie na odstránenie

nedostatkov prípravného konania. V tomto prípade dozorujúci prokurátor teda konal

v rámci zákonom stanovených oprávnení.

V rámci prípravného konania vedeného proti sťažovateľovi bolo z jeho strany,

zo strany jeho manželky, ako i za spoločnosť v mene ktorej vystupoval podaných 46

oznámení, sťažností, žiadostí a podnetov orgánom činným v trestnom konaní, prípadne iným

osobám, ktoré sú oprávnené zasahovať do trestného konania. Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky viackrát rozhodovala o opakovaných podnetoch sťažovateľa, pričom

dňa 11.7. 2005 pod sp. zn. vybavila ďalší opakovaný podnet sťažovateľa nad

rámec ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, pričom preskúmavala

(5 vyšetrovacích spisov, 5 dozorových spisov okresnej prokuratúry a 3 dohľadové spisy

krajskej prokuratúry) i spisový materiál s tým záverom, že opakované podnety

sťažovateľa boli ako nedôvodne odložené. Spisový materiál Okresnej prokuratúry Košice II

sp. zn. bol dozorovým spisom vedený v prípravnom konaní proti sťažovateľovi.

(...) S poukazom na uvedený postup Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v trestnej veci sťažovateľa a jeho nevyužitie účinného prostriedku nápravy, ktorým je

opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre, základné právo sťažovateľa podľa

(...) a Dohovoru(...) zo strany generálnej prokuratúry porušené

nebolo.»

2.2 Krajský prokurátor taktiež zhrnul „podstatu sťažnosti“, opísal „skutkový stav“

a zaujal k danej veci toto relevantné stanovisko:

«(...) vyslovuje súhlas s upustením od ústneho pojednávania. (...)

(...) Ku porušeniu práva sťažovateľa

V prebiehajúcom trestnom konaní je sťažovateľ v procesnom postavení

obžalovaného, keďže 12. 12. 2011 bola na Ing. K. za skôr uvedené trestné činy podaná

obžaloba okresným prokurátorom Košice II. Podstatou porušenia práv sťažovateľa je

skutočnosť, že prípravné konanie trvalo od 16. 10. 2000, kedy mu bolo vznesené obvinenie

do 12. 12. 2011, keď bola na sťažovateľa podaná obžaloba. Dĺžka prípravného konania

proti sťažovateľovi bola podľa názoru sťažovateľa neprimeraná charakteru a zložitosti veci.

(...) Zložitosť veci

Sťažovateľ je stíhaný za ekonomickú trestnú činnosť s rozsahom poškodzujúcim iné

subjekty vo výške prevyšujúcej 4 000 000 €. Spisový materiál obsahuje vyše 1 300 strán a

pre právne posúdenie dopadov ekonomických transakcii, ktoré sú predmetom trestného

stíhania sťažovateľa, na iné subjekty - poškodené strany v konaní - bolo potrebné náročné

znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a účtovníctva, ktoré dokazovanie si

v prípravnom konaní vyžiadalo viac ako 10 mesiacov. V prípravnom konaní bolo

vyslúchnutých viac ako 20 svedkov a boli vykonané viaceré konfrontácie medzi

sťažovateľom v procesnom postavení obvineného a svedkami.

Z dozorového spisu Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. (predtým

) je zistiteľné, že na vyšetrovaní trestnej veci sa vystriedalo 5 vyšetrovateľov.

V konaní boli zaznamenané viaceré prerušenia trestného stíhania z procesných dôvodov,

z toho jedenkrát tiež pre neprítomnosť obvineného - sťažovateľa (od 19. 04. do

31. 08. 2001), jedenkrát pre neprítomnosť poškodeného-správkyne konkurznej podstaty

(od 18. 01. 2002 do 17. 03. 2003 - jeden rok a dva mesiace). Prokurátor v pravidelných

intervaloch zisťoval, či dôvody prerušenia trestného stíhania proti sťažovateľovi trvali.

Od 17. 10. 2005 do 12. 06. 2006 sa v základom konaní nekonalo vôbec z dôvodu

právoplatného zastavenia trestného stíhania proti obvinenému, a to až do rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03. 06. 2006, kedy

Najvyšší súd SR rozhodol v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona zrušujúcim

rozhodnutím a prikázaním, aby okresný prokurátor vec v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

(...) Správanie sťažovateľa

Sťažovateľ adresoval Krajskej prokuratúre Košice jeden podnet z 28. 05. 2005,

v ktorom signalizoval prieťahy v trestnom konaní, vedenom na Okresnej prokuratúre

Košice II v tom čase pod sp. zn. .

Týmto podnetom, okrem citácie okresného prokurátora Košice II v jeho liste

zo 16. 12. 2003 sp. zn. -43 „že prokuratúra zistila prieťahy v konaní

vyšetrovateľa, na ktoré ho písomne upozornila“, ako aj citácie ďalšej informácie okresného

prokurátora Košice II o vybavení podnetu sťažovateľa listom zo dňa 23. 07. 2004, že

„prokuratúra potvrdila existenciu prieťahov vo vyšetrovaní, spočívajúcich v nečinnosti

vyšetrovateľa“, sa nedožadoval resp. ani nemal dôvod dožadovať sa revízie vybavenia jeho

predchádzajúcich podnetov na nadriadenej krajskej prokuratúre, lebo sám sa s touto

informáciou o vybavení predchádzajúcich podnetov okresným prokurátorom a jeho

opatreniami zrejme stotožnil a vyjadrenia okresného prokurátora k podnetom akceptoval.

Treba síce konštatovať, že podnet sťažovateľa z 28. 05. 2005, ktorého písomné

nevybavenie sťažovateľ Krajskej prokuratúre Košice vyčíta, je formálne opodstatnený, lebo

prokurátor na podnet písomne nedopatrením nereagoval, avšak podnet neobsahoval žiadny

dôvod ani požiadavku, aby krajská prokuratúra, ako nadriadená prokuratúra postup

a postoj okresného prokurátora v tejto veci revidovala. Teda, ak by aj prokurátor

zareagoval písomne na uvedený podnet z 28. 05. 2005, mohol by reagovať iba tak, že

predchádzajúce podnety sťažovateľa boli vybavené správne a jeho opatrenia na zistené

prieťahy boli adekvátne stavu veci (signalizácia prieťahov vo vyšetrovaní vedeniu úradu

vyšetrovacej súčasti). Iné opatrenia na zrýchlenie konania neprichádzali do úvahy, keďže

viaceré zmeny v osobe vyšetrovateľa, vynútené organizačnými zmenami úradov vyčerpali

možnosti procesného odňatia veci konkrétnemu vyšetrovateľovi a jej pridelenia na konanie

inému vyšetrovateľovi. Z uvedeného pohľadu sa teda tento podnet javí „nadbytočným“

a jeho písomné nevybavenie nemalo nijaký vplyv na aktuálnu dĺžku prípravného konania

(najmä v situácii, že v septembri 2005 prišlo k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania

sťažovateľa v základnom konaní).

Z evidenčných pomôcok Okresnej prokuratúry Košice II zisťujem, že sťažovateľ

súbežne s podnetmi na odstránenie prieťahov v trestnom konaní (asi 40) inicioval ďalšie

trestné konania ako oznamovateľ vo viac ako 20 trestných oznámeniach, súvisiacich práve

s jeho trestnou vecou, v ktorej bol v rovnakom čase v procesnom postavení obvineného.

Aj táto skutočnosť mohla ovplyvniť a zrejme aj ovplyvnila funkčnosť a činnosť príslušnej

vyšetrovacej súčasti Policajného zboru, ktorá bola činná aj v jeho základnom konaní,

v ktorom sa koná o ústavnej sťažnosti.

(...)Postup prokuratúry

Keďže išlo o jediný podnet adresovaný Krajskej prokuratúre v Košiciach

signalizujúci prieťah v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Košice II v konaní

a prokurátor zobral na vedomie informáciu okresného prokurátora o tom, že

na základe iného podnetu sa nachádza tento spis na Generálnej prokuratúre SR, uspokojil

sa s informáciou okresnej prokuratúry, že prieťahy sú zavinené vyšetrovateľom a osvojil si

opatrenie spočívajúce v signalizácii prieťahov nadriadeným zložkám úradu vyšetrovania.

Ingerencia Krajskej prokuratúry v Košiciach do konania v žiadnom prípade nemala vplyv

na dĺžku konania a ani podiel na zavinených prieťahoch v konaní proti sťažovateľovi.

Nad rámec argumentácie k prieťahom v trestnom konaní proti sťažovateľovi sa javí

potrebné uviesť, že podľa aktuálnej Informácie Krajského súdu v Košiciach konkurzné

konanie vedené pod sp. zn. na majetok úpadcu - obchodnej spoločnosti K.,

s. r. o., ktorej konateľom bol sťažovateľ, nie je dodnes ukončené a práve v dôsledku

obštrukčných procesných aktivít sťažovateľa, v dôsledku čoho 25 konkurzných veriteľov

v tomto konaní nie je dodnes ani pomerne uspokojených.

(...) S poukazom na konkrétne okolnosti v trestnej veci sťažovateľa, dôkaznú

náročnosť ako i správanie sťažovateľa, ako aj pre objektívne zákonné procesné prekážky

konania navrhujem vysloviť, že za obdobie od začatia trestného stíhania a vznesenia

obvinenia od 16. 10. 2000 do 12. 12. 2011 základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

porušené nebolo.»

2.3 Z vyjadrenia okresnej prokuratúry z 25. apríla 2013 vyplýva predovšetkým

podrobný popis procesných a iných úkonov vykonaných prokuratúrou v danej veci a okrem

toho z neho vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:

„(...) V konaní vedenom pod sp. zn. Okresná prokuratúra Košice II

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

(...) je možné konštatovať, že dozorový prokurátor plne rešpektoval ustanovenia

a a pokynu Krajskej prokuratúry Košice zo dňa

02. 01. 2006 a využil pri výkone prokurátorského dozoru v trestnej veci vedenej proti

obvinenému Ing. V. K. všetky jemu prislúchajúce oprávnenia v prípravnom konaní.

Vzhľadom na to, že dozorový prokurátor vo veci vykonával pravidelné previerky

vyšetrovacieho spisu, vyžiadal od vyšetrovateľa správy o stave konania s popisom úkonov,

ktoré bránia skončeniu vyšetrovania, neboli zistené prieťahy pri výkone jeho

prokurátorského dozoru. Chcel by som poukázať, že v predmetnej trestnej veci došlo

nezávisle, od výkonu oprávnenia prokurátora podľa § 230 ods. 2 písm. f/ Trestného

poriadku k výmene dvoch vyšetrovateľov, konajúcich v tejto trestnej veci.

Zastávam názor, že sťažnosť Ing. V. K. nie je opodstatnená.“

2.3.1 Z doplneného vyjadrenia okresnej prokuratúry z 29. apríla 2013 vyplýva

„Chronologický prehľad o vykonávaní procesných úkonov vyšetrovateľa podľa originálu

vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP-889/6-OJP-KE-2007 nachádzajúceho sa t. č. na Okresnom

súde Košice II pod sp. zn. “, ktorého citáciu však ústavný súd opomenul,

pretože chronológiu úkonov vykonaných vyšetrovateľom polície v napadnutom konaní

vykonal sám v bode II tohto nálezu aj na základe zapožičaného spisu Okresného súdu

Košice II vedeného pod sp. zn. .

2.3.2 Z ďalšieho doplneného vyjadrenia okresnej prokuratúry z 3. mája 2013

vyplývajú okrem skutkového stavu, ktorý je podrobne popísaný aj v časti II tohto nálezu,

tieto relevantné skutočnosti:

«Vo veci prijatia sťažnosti Ing. V. K.(...) podávam nasledovné doplnenie vyjadrenia.

(...) Zložitosť veci

Sťažovateľ Ing. V. K. je v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Košice II pod

sp. zn. trestne stíhaný pre

- trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 256c písm.

a/ účinné v čase skutku

- trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 256c písm.

b/ účinné v čase skutku

- trestný čin vydierania podľa účinné v čase skutku

- trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. b/, ods. 4 Trestného

zákona účinné v čase skutku

- trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa ,

účinné v čase skutku

- trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. c/, ods. 4 Trestného

zákona účinné v čase skutku.

Sťažovateľ sa podľa obžaloby dopustil viacerých kvalifikovaných trestných činov

ekonomickej povahy. Skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie sťažovateľovi a pre ktoré

bola podaná obžaloba na sťažovateľa, nepatria medzi obvyklú trestnú činnosť. Jedná sa

o trestnú činnosť obvineného, ktorá je obtiažne dokazovaná a preukázateľná v prípravnom

konaní. Trestná činnosť obvineného bola v prípravnom konaní preukázaná výsluchmi

viacerých svedkov, množstvom listinných dôkazov zabezpečených vyšetrovateľom na č. l.

119 až 814, teda o rozsahu 695 strán a taktiež aj rozsiahlym znaleckým posudkom z odboru

ekonomiky. Chcem poukázať, že vypracovanie znaleckého posudku znalca z Ekonomickej

univerzity v Bratislave - Inštitút ekonomického znalectva a expertíz si vyžiadalo značnú

časovú náročnosť, pretože 22. 8. 2007 bol pribratý znalec uznesením vyšetrovateľa

a znalecký posudok bol vypracovaný znalcom a doručený vyšetrovateľovi až dňa

08. 07. 2008.

Dôkazná situácia v danej trestnej veci bola sťažená tou skutočnosťou, že výška

spôsobenej škody sa musela zistiť a preukázať na podklade veľkého množstva účtovných

dokladov právnických osôb. Rozsiahlosť spisového materiálu cca 1300 strán sa podieľalo

na dodržaní práv na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania sťažovateľa a poškodených

osôb trestnou činnosťou.

Chcem poukázať na to, že v predmetnej trestnej veci sťažovateľa bol vyšetrovací spis

pridelený nasledovným vyšetrovateľom:

1. mjr. JUDr. M. M. v čase od 13. 10. 2000 do 17. 05. 2003

2. por. Mgr. S. V. v čase od 20. 02. 2004 do 06. 05. 2004

3. npor. Ing. F. R. v čase od 07. 05. 2004 do 06. 09. 2005

4. por. Ing. M. C. v čase od 13. 06. 2006 do 18. 10. 2006

5. por. RNDr. R. F. v čase od 19. 10. 2006 do 22. 10. 2006

6. kpt. JUDr. S. K. v čase od 23. 10. 2006 do 25. 11. 2011

Prerozdeľovanie spisového materiálu šiestim vyšetrovateľom v rámci vyšetrovania

taktiež prispelo k dĺžke prípravného konania, pretože vyšetrovatelia sa museli nanovo

oboznamovať s rozsiahlym spisovým materiálom.

(...) Správanie sťažovateľa

[V tejto časti svojho doplňujúceho vyjadrenia okresná prokuratúra poukázala na

podania sťažovateľa (popísané tiež v časti II tohto nálezu), ktorými sťažovateľ uplatnil

opravné prostriedky (sťažnosti) proti rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní, ako

aj na opakovanú potrebu prerušenia napadnutého konania, a to aj z dôvodov zapríčinených

sťažovateľom.]

(...) Vzhľadom na uvedené podania sťažovateľa dozorujúci prokurátor Okresnej

prokuratúry Košice II bol povinný v každom podaní sťažovateľa si vyžiadať celý spisový

materiál, oboznámiť sa s ním, vykonať previerku spisu a o výsledku preskúmania vždy

sťažovateľa v zákonnej lehote informovať a v prípade sťažnosti sťažovateľa proti

uzneseniam vyšetrovateľa zákonným spôsobom v zákonných lehotách aj rozhodnúť.

Samotné podania sťažovateľa na preskúmanie postupu vyšetrovateľa, trestné

oznámenia za spoločnosť K. s. r. o. svojim spôsobom predĺžili trvanie prípravného konania

a naviac prerušenia trestného stíhania v čase od 19. 04. 2001 do 31. 08. 2001

a od 30. 10. 2001 do 19. 11. 2001 z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa zapríčinili prieťahy

v prípravnom konaní.

(...) Postup prokuratúry

Prokuratúra zastáva názor, že svojim postupom neprispela v rozhodujúcej miere

k dĺžke prípravného konania. V čase od 16. 12. 2000 do 17. 03. 2003 vyšetrovateľ štyri krát

prerušil trestné stíhanie proti sťažovateľovi, z toho dva krát pre jeho neprítomnosť a dva

krát z dôvodu neprítomnosti poškodenej svedkyne JUDr. I. S. Ako je zrejmé z prehľadu

jednotlivých podaní sťažovateľa, tento svojimi opakovanými a neopodstatnenými podaniami

sa výrazným spôsobom podieľal k neúmernému predĺženiu ukončenia prípravného konania.

V rámci vyšetrovania boli v predmetnej trestnej veci činní šiesti vyšetrovatelia, ktorí sa

nanovo museli oboznamovať so spisovým materiálom.

Dozorujúca Okresná prokuratúra Košice II konala v predmetnej trestnej veci

sťažovateľa v zmysle zákona a na prieťahoch v prípravnom konaní sa podieľal sťažovateľ,

a to svojimi podaniami a trestnými oznámeniami.

Poukazujem na to, že v predmetnej trestnej veci bol uplatnený inštitút mimoriadneho

opravného prostriedku, a to dňa 03. 05. 2006 Najvyšší súd SR v trestnej veci sťažovateľa

rozhodol, že právoplatným uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa

17. 10. 2005, sp. zn. o zamietnutí sťažnosti poškodenej strany a v konaní,

ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech obvineného Ing. V. K. V nadväznosti

na predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu v SR vyvstala potreba vykonania nových

vyšetrovacích úkonov a znaleckého dokazovania, čo taktiež prispelo v rozhodujúcej miere

k dĺžke prípravného konania.

(...) Záver

S poukazom na konkrétne okolnosti trestnej veci sťažovateľa, dôkaznú náročnosť

vyšetrovania, ako i správanie sa sťažovateľa v prípravnom konaní napriek značnej dĺžke

prípravného konania navrhujem vysloviť, že sťažnosť Ing. V. K. nie je opodstatnená.»

2.4 Z vyjadrenia polície prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Košiciach vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:

«Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti so sťažnosťou Ing. V. K.(...) vyzval

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, ako účastníka konania na predloženie

vyjadrenia.

Podľa o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom

v rozsahu svojej pôsobnosti môže útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra

Slovenskej republiky. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo

ním poverený policajt alebo zamestnanec. Určenie ministrom vnútra Slovenskej republiky

bolo realizované nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/2013, ktorým sa

mení a dopĺňa nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 19/2009 o vydaní

vzorového organizačného poriadku krajského riaditeľstva Policajného zboru v znení

neskorších predpisov a nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 73/2009 o vydaní

vzorového organizačného poriadku okresného riaditeľstva Policajného zboru v znení

neskorších predpisov. Z uvedenej internej normatívnej úpravy vyplýva, že útvarom

Policajného zboru majúcim spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania je krajské

riaditeľstvo Policajného zboru (ďalej len „krajské riaditeľstvo“), pričom krajské

riaditeľstvo vo vymedzenom rozsahu vykonáva právne zastupovanie pred súdmi Slovenskej

republiky v sporoch, ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou krajského riaditeľstva, okresných

riaditeľstiev Policajného zboru v jeho pôsobnosti a s činnosťou vybraných útvarov

hraničnej a cudzineckej polície.

V súlade s vyššie uvedeným v prílohe predkladám vyjadrenie k predmetnej sťažnosti

a zároveň oznamujem, že v tejto veci netrvám na ústnom pojednávaní Ústavného súdu

Slovenskej republiky.»

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach v ďalšom podrobne opísalo

úkony vykonané v danej veci vyšetrovateľom polície a napokon dodalo tieto relevantné

skutočnosti:

«V zmysle

(1) Policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie spravidla osobne.

Úkony, ktorými sa začalo trestné stíhanie alebo ktoré boli vykonané po začatí trestného

stíhania miestne nepríslušným policajtom, nie je potrebné opakovať, ak boli vykonané

podľa tohto zákona.

(2) Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo

najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie

prípadu a zistenie páchateľa trestného činu.

(3) Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre

prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je

povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas.

(4) Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo

v neprospech obvineného; pritom postupuje podľa odseku 3. Obvinený nesmie byť nijakým

spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený. Odopretie výpovede sa nesmie použiť

ako dôkaz proti obvinenému.

V zmysle ustanovenia „Obvinený, poškodený a zúčastnená

osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené

prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí

žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.“

S poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že vyšetrovatelia predmetnej

veci plne rešpektovali ustanovenia . Danú vec za účelom čo

najrýchlejšieho vyšetrenia postupne vyšetrovali až šiesti vyšetrovatelia. Riaditeľ Odboru

justičnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ako jeho zástupca,

vyvinuli maximálne úsilie, aby predmetná vec bola v čo najkratšom čase riadne vyšetrená.

(...) Zastávam názor, že sťažnosť Ing. V. K. nie je opodstatnená.

Netrvám na ústnom prejedaní veci.»

2.5 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam

účastníkov konania uviedla tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Vyjadrenie Krajského riaditeľstva v Košiciach (ďalej len „KR PZ Košice“)

obsahuje výpočet úkonov trestného stíhania. KR PZ Košice sa nijakým spôsobom

nevyjadruje k efektívnosti vykonaných úkonov. Ďalej toto vyjadrenie obsahuje identifikáciu

vyšetrovateľov činných v trestnej veci sťažovateľa. Pokiaľ možno v uvedenom vyjadrení

nájsť zaujatie stanoviska a zdôvodnenie dĺžky konania pred orgánmi policajného zboru

presahujúcej jedenásť rokov, obmedzuje sa toto vyjadrenie na citáciu ustanovenia § 201

a , pričom konštatuje, že vyšetrovatelia v predmetnej veci plne

rešpektovali ustanovenia teraz platného , ktorý upravuje právo

obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo

skráteného vyšetrovania, žiadať prokurátora aby bol preskúmaný postup policajta, najmä

aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní.

Na základe takéhoto odôvodnenia zastáva KR PZ v Košiciach názor, že sťažnosť

sťažovateľa je neopodstatnená. So zreteľom na ustanovenia Slovenskej

republiky nie je zrejmé aký vzťah k trestnému konaniu trvajúcemu v štádiu vyšetrovania

viac než jedenásť rokov má právo obvineného žiadať prokurátora o odstránenie prieťahov

v konaní. Nemožno ani len pripustiť, že by povinnosť orgánov činných v trestnom konaní

konať bez prieťahov bola podmienená tým, či ich obvinený alebo iná strana „naháňa“

alebo nie.

Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní postupovať v súlade s článkom 48

ods. 2 SR, Listiny základných práv a slobôd a s článkom 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, nie z toho či sa obvinený

sťažuje na prieťahy v konaní pretože orgány činné v trestnom konaní majú zo zákona konať

tak, aby k prieťahom v konaní nedochádzalo. Táto ich povinnosť nie je podmienená

využívaním práva obvineného žiadať o preskúmanie ich postupu, keďže v situácii keď

obvinený toto svoje právo využije už k prieťahom došlo a orgány činné v trestnom konaní

teda konali v rozpore so zákonom. Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní konať

spôsobom, ktorý v primeranej lehote a bez prieťahov vedie k prerokovaniu a skončeniu

trestnej veci každého vyplývala z ustanovenia účinného do

31. 12. 2005(...)

Ako je zrejmé, procesné predpisy upravujúce trestné konanie ukladali orgánom

činným v trestnom konaní, počas trestného stíhania sťažovateľa konať z úradnej povinnosti

spôsobom, ktorý zabezpečí čo najrýchlejšie ukončenie trestného stíhania osoby, bez toho,

aby podmieňovali takýto postup splnením akýchkoľvek povinností žiadať o takýto postup

zo strany obvineného.

So zreteľom na obsah vyjadrenia KR PZ v Košiciach, ktoré poukazuje na ustanovenie

v platnom znení a tam vymenované interné predpisy

vydané ministrom vnútra SR, sťažovateľ považuje za potrebné uviesť, že citované zákonné

ustanovenie ani predmetné interné právne normy nebránia tomu, aby ako porušovateľ

práva v konaní pred Ústavným súdom SR bolo označené Okresné riaditeľstvo PZ, keďže

tento orgán konajúc prostredníctvom svojich vyšetrovateľov činných na Okresnom

riaditeľstve PZ v Košiciach bol tým, ktorý svojim postupom porušil práva sťažovateľa.

Na tejto skutočnosti nič nemení, že spôsobilosť byť účastníkom konania má KR PZ

v Košiciach. (...)

K vyjadreniu Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. KPt 253/2010 zo dňa 9. 5. 2013

Z vyjadrenia Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „KP Košice“) vyplýva, že toto,

tak ako vyjadrenia iných orgánov, proti ktorým sťažnosť smeruje obsahuje opis skutkov,

za ktoré som trestne stíhaný. Okrem toho poukazuje toto vyjadrenie na údajnú zložitosť veci

majúcu spočívať v tom, že som stíhaný za údajnú ekonomickú trestnú činnosť poškodzujúcu

iné subjekty vo výške prevyšujúcej štyri milióny Eur. Toto vyjadrenie vymenúva počet strán

spisu, poukazuje na znalecké dokazovanie, výsluch svedkov a viaceré konfrontácie,

poukazuje zároveň na to, že trestné stíhanie bolo viac krát prerušené.

Sťažovateľovi v časti označenej ako správanie sťažovateľa vytýka, že jeho podnet

zo dňa 28. 5. 2005 sa javí ako „nadbytočným“ a dochádza k záveru, že písomné

nevybavenie tohto podania nemalo nijaký vplyv na aktuálnu dĺžku prípravného konania.

Poukazuje na to, že sťažovateľ inicioval ďalšie trestné konania a dospieva

k prekvapujúcemu záveru: „aj táto skutočnosť ovplyvniť a zrejme aj ovplyvnila funkčnosť

a činnosť príslušnej vyšetrovacej súčasti policajného zboru, ktorá bola činná aj v jeho

základnom konaní, v ktorom sa koná o ústavnej sťažnosti“.

K postupu KR Košice uvádza stroho, že ingerencia KP Košice nemala vplyv na dĺžku

konania a ani podiel na zavinených prieťahoch v konaní proti sťažovateľovi. Navyše v tejto

časti uvádza, že podľa aktuálnej „bližšie nijako neidentifikovanej“ a ani

neidentifikovateľnej informácie Krajského súdu v Košiciach konkurzné konanie na majetok

obchodnej spoločností K., s. r. o., ktorej konateľom bol sťažovateľ, nie je dodnes ukončené

„práve v dôsledku obštrukčných procesných aktivít sťažovateľa“.

V závere dochádza toto vyjadrenie k postoju, že práva sťažovateľa neboli porušené.

Nemožno sa celkom krátko nepristaviť pri vyjadreniach KP Košice týkajúcich sa tak

toho, že sťažovateľ svojimi trestnými oznámeniami v skutočnosti zavinil prieťahy v trestnom

konaní, kde je sťažovateľ v postavení obvineného. Konania o mojich trestných oznámeniach

sú samostatnými trestnými konaniami a nemožno ani len pripustiť myšlienku, že by krajská

prokuratúra chcela vyjadriť názor, že pokiaľ sťažovateľ chcel, aby trestné stíhanie

sťažovateľa ako obvineného prebiehalo v súlade so zákonom, teda bez prieťahov, sťažovateľ

sa mal vzdať svojho práva prislúchajúceho každému obracať sa na orgány činné v trestnom

konaní s oznámeniami o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.

Ďalšou časťou vyjadrenia KP Košice je naznačovanie resp. priamo konštatovanie

toho, že sťažovateľ má v inom konaní pred iným orgánom svojimi obštrukciami spôsobovať

prieťahy. Obávam sa, že takéto nedôstojné správanie krajskej prokuratúry(...) nasvedčuje

tomu, že tento orgán verejnej moci si neuvedomuje význam a vážnosť konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky. V tejto súvislosti si sťažovateľ dovoľuje dať do

pozornosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že v konaniach pred ústavným súdom

sp. zn. a súd vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov práve v spomínanom exekučnom konaní. Je však možné uzavrieť,

že nemajúc žiadne argumenty, ktorými by KP Košice obhájila svoj postup pri vybavovaní

sťažovateľovho podnetu zo dňa 28. 5. 2005, táto sa uchyľuje k nepochopiteľným útokom na

moju osobu viniac sťažovateľa bez akéhokoľvek opodstatnenia a dôkazov zo znefunkčnenia

orgánov činných v trestnom konaní a z marenia iného konania, v ktorom postup súdu a jeho

súvislosť s nekonaním KP Košice nie je nijako vypozorovateľná.

V podnete zo dňa 28. 5. 2005 sťažovateľ výslovne žiadal KP Košice „o preskúmanie

zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry Košice II. v predmetnej veci a zároveň požiadal

o vykonanie účinných a efektívnych opatrení na odstránenie prípadných zistených porušení

zákona“. Sťažovateľ poukázal na to, že napriek opakovanému zisteniu zbytočných prieťahov

Okresná prokuratúra Košice II. neprijala účinné opatrenia vyplývajúce jej z ustanovenia

vtedy platného .

(...) Bolo teda úlohou KP Košice na môj podnet zo dňa 28. 5. 2005 preskúmať, či

prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II. tieto oprávnenia využíva tak, aby efektívne

zabezpečil, aby moje trestné stíhanie bolo skončené v primeranej lehote, dať mu v súvislosti

s tým záväzné pokyny alebo vykonať jeho úkony sám. Nemožno mať pochybnosti o tom, že

výkonom týchto oprávnení mohol, ale aj mal prokurátor krajskej prokuratúry ovplyvniť

priebeh môjho trestného stíhania na základe sťažovateľovho podnetu zo dňa 28. 5. 2005.

K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Košice II. sp. zn. -373 zo dňa

25. 04. 2013, sp. zn. -374 zo dňa 29. 4. 2013 a zo dňa 3. 5. 2013.

Uvedené vyjadrenia Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „OP Košice II.“)

obsahujú výpočet úkonov trestného stíhania, opis skutkov, za ktoré je sťažovateľ stíhaný.

V závere posledného z vyjadrení poukazuje OP Košice II. na zložitosť trestnej veci,

rozsahom vyšetrovacieho spisu, počtom vyšetrovateľov, ktorí sa na vyšetrovaní podieľali

a nakoniec argumentáciu o tom, že sťažovateľ zapríčinil prieťahy v konaní. OP Košice II.

dochádza k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

K výpočtu úkonov obsiahnutých vo vyjadrení považuje sťažovateľ za potrebné uviesť

nasledujúce. Prerušenie trestného stíhania v období od 16. 12. 2000 do 19. 2. 2001 pre

neprítomnosť poškodenej JUDr. S. je obdobím nedôvodnej nečinnosti, navyše tým, že

nebolo doručované ani obhajcovi sťažovateľa, ani sťažovateľovi samotnému, nemohol

sťažovateľ podaním riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu o prerušení konania

podať sťažnosť a dosiahnuť jeho revíziu. Nedôvodnosť prerušenia spočíva okrem iného aj

v tom, že JUDr. I. S., ako to vyplýva z pripojených listinných dôkazov - listu zo dňa 10. 1.

2001 v uvedenom čase riadne vo svojom sídle vykonávala úkony správkyne konkurznej

podstaty. Rovnako ako dňa 12. 2. 2001, keď vykonala ďalší úkon - oznámenie o zápise do

konkurznej podstaty a rovnako, ako dňa 1. 2. 2001, keď vypracovala svoju odpoveď na

sťažnosti sťažovateľa v konkurznom konaní. Prerušenie trestného stíhania od 19. 4. 2001 do

31. 8. 2001 pre údajnú neprítomnosť obvineného nemá oporu v objektívne existujúcom

stave. Sťažovateľ dňa 31. 7. 2001 vypracoval v konkurznej veci podanie, ktorého postúpenie

mu podaním zo dňa 2. 8. 2001 aj konkurzný súd oznámil a dňa 22. 8. 2001 bol osobne

prítomný na Krajskom súde v Košiciach, kde s ním vedúca kancelárie spísala úradný

záznam. Vo vzťahu k tomuto prerušeniu platí opätovne to, čo bolo uvedené nižšie a teda, že

nebolo doručované ani sťažovateľovi, ani jeho obhajcovi.

Ďalšie prerušenie trestného stíhania od 30. 10. 2001 do 19. 11. 2001 nebolo opäť

dôvodné, keďže dňa 9. 11. 2001 sťažovateľ u vyšetrovateľa v inej trestnej veci podal

vysvetlenie, pričom OP Košice II., ktorá vec ČVS:OUV-1251/10-K2-2001 v konaní

PN 2483/2001 a PN 2495/2001 preskúmavala, mala o tejto skutočnosti vedomosti.

Prerušenie trestného stíhania v období od 18. 1. 2002 do 17. 3. 2003 pre

neprítomnosť poškodenej JUDr. S. nebolo oznámené opäť tak, ako v predošlých prípadoch

ani obvinenému, ani jeho obhajcovi. O prítomnosti JUDr. S. vo svojom sídle a dokonca o jej

účasti na iných vyšetrovacích úkonoch svedčia pripojené listinné dôkazy.

Vo vzťahu k výpočtu úkonov OP Košice II. je potrebné poukázať na to, že tieto

obsahujú úkony, ktoré s trestným stíhaním sťažovateľa nijako nesúvisia. Pokiaľ sa

vo výpočte úkonov uvádza, že dňa 8. 6. 2004 predložil dozorový prokurátor KP Košice

spisy, je potrebné dať do pozornosti Ústavnému súdu, že tieto sa netýkali trestného stíhania

sťažovateľa. Nakoniec, vyplýva to aj z vyjadrenia KP Košice, ktorá sa nezmieňuje o tom, že

by vo veci sťažovateľa vykonala akýkoľvek úkon. Rovnako nesúvisiace s trestným stíhaním

sťažovateľa sú úkony OP Košice II. zo dňa 21. 3. 2005, 31. 3. 2005, 15. 4. 2005, 11. 5. 2005

a 27. 5. 2005.

Pokiaľ vyjadrenie OP Košice II. poukazuje na zložitosť veci, chcem poukázať na to,

že ekonomická kriminalita, do ktorej spadajú trestné činy za údajné spáchanie ktorých je

sťažovateľ stíhaný, nie je novým ani prekvapujúcim odvetvím kriminality. Orgány činné

v trestnom stíhaní, osobitne policajné orgány sú organizované spôsobom, ktorý umožňuje

špecializáciu vyšetrovateľov na jednotlivé druhy trestnej činnosti a v súvislosti s tým sú

zriaďované v rámci týchto orgánov oddelenia ekonomickej kriminality.

Bola to práve OP Košice II., ktorej predovšetkým bola zverená

účinným do 31. 5. 2005 aj v súčasnosti platným procesným predpisom ochrana práv strán

v trestnom konaní, pričom ustanovenie prv platného ,

dávalo dozorovému prokurátorovi nasledujúce oprávnenia:

a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov,

b) vyžadovať od vyšetrovateľa alebo od policajného orgánu alebo od príslušného

orgánu (§ 88c ods. 3) spisy vrátane spisov vo veciach, v ktorých nebolo začaté trestné

stíhanie, dokumenty, materiály a správy o spáchaných trestných činoch za účelom

previerky, či vyšetrovateľ alebo policajný orgán včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom

postupuje,

c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie

a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa

tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je prípustná

sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

d) vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na

doplnenie,

e) zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa

a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri

uznesení podľa § 159, uznesení o zastavení a prerušení trestného stíhania alebo o postúpení

veci môže tak urobiť do pätnástich dní od doručenia uznesenia; ak rozhodnutie

vyšetrovateľa a policajného orgánu nahradil vlastným rozhodnutím inak než na podklade

sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, proti

jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiu

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

f) odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu a

urobiť opatrenie; aby vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu,

g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo

vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.

Ustanovenie platného umožňuje prokurátorovi pri

výkone dozoru ukladať vyšetrovateľom tieto povinnosti:

a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené

vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou

spisu,

b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania

vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné

stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon

alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek

veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je

prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného

a poškodeného,

e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže

nahradiť vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení

trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak

rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti

oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti

rozhodnutiu policajta,

f) odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému

policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo

policajtom,

g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie.

Nemožno mať pochybnosti o tom, že tieto oprávnenia majú zabezpečiť reálne taký

priebeh trestného stíhania, ktorý znamená čo najrýchlejšie objasnenie veci a skončenie

trestného stíhania v primeranej lehote. Postoj OP Košice II. k výkonu týchto oprávnení bol

a aj vo vyjadrení ústavnému súdu krajne formalistický. Z dĺžky trvania trestného stíhania

sťažovateľa je a dozorujúcim prokurátorom OP Košice II. muselo byť a aj bolo zrejmé, že

konanie trvá neprimerane dlho. Napriek tomu ich opatrenia boli formalistické, bez toho,

aby skutočne zabezpečili efektívny, rýchly a bezprieťahový postup trestného konania.

K vyjadreniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. -10

zo dňa 14. 5. 2013 podanému generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, zastúpeným

L. T., prvým námestníkom generálneho prokurátora.

V sťažnosti podanej sťažovateľom v časti, ktorá sa týka postupu Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) sťažovateľ namietal, že generálna

prokuratúra prispela svojím nesprávnym postupom nezodpovedajúcim ustanoveniam

zákona o prokuratúre, ktoré vo vzťahu k orgánom prokuratúry upravujú konanie bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ktorým vybavila jeho opakovaný podnet zo dňa

3. 8. 2005.

Vo vyjadrení GP SR táto uvádza obsiahlo opis skutkov, za údajné spáchanie ktorých

je sťažovateľ trestne stíhaný, poukazuje na vecnú a miestnu príslušnosť prokuratúr

jednotlivých stupňov a vo vzťahu k námietkam sťažovateľa proti postupu GP SR označuje

jeho opakovaný podnet za podanie, ktorým signalizoval nedostatky v postupe Krajskej

prokuratúry v Košiciach spočívajúce v tom, že mu nebolo doručené vyrozumenie o vybavení

podania zo dňa 3. 8. 2005. Poukazuje na postup GP SR spočívajúci v postúpení tohto

podania Krajskej prokuratúre v Košiciach. Ďalej je z vyjadrenia možnosť zistiť, že

„Generálnej prokuratúre nebol zrejmý obsah podania zo dňa 28. 5. 2005“ a so zreteľom na

to vybavujúci prokurátor podanie vyhodnotil ako podnet, ktorý štandardným postupom

„odstúpil príslušnej prokuratúre na vybavenie“. GP SR poukazuje na to, že sťažovateľ

podľa jej názoru nevyužil všetky dostupné prostriedky nápravy. Vo vyjadrení GP SR sa tieto

„nevyužité všetky dostupné prostriedky nápravy“ neoznačujú, ale odkazuje sa na iné

konania, ktoré „sťažovateľ sám inicioval“ a o ktorých GP SR podľa jej názoru zákonným

spôsobom konala. Poukazuje na to, že preskúmavala štyri vyšetrovacie spisy Okresného

úradu vyšetrovania Košice II. a jeden vyšetrovací spis Okresného úradu vyšetrovania

Košice I. Nakoniec poukazuje na to, že sťažovateľ pri vyslovení viny môže byť účastným

na dobrodení spočívajúcom v tom, že súd pri druhu a výške uloženého trestu prihliadne

na prieťahy v trestnom konaní. V úplnom závere sa GP SR bráni tým, že podanie

sťažovateľa zo dňa 28. 5. 2005, spôsob vybavenia ktorého žiadal preskúmať vo svojom

opakovanom podnete GP SR zo dňa 3. 8. 2005, sa stal GP SR známy až 9. 5. 2013

a opätovne uvádza ako, podľa nej zákonným postupom vybavovala iné veci sťažovateľa.

Pre zaujatie stanoviska k predmetnému vyjadreniu GP SR považujem v mene

sťažovateľa za potrebné poukázať na to, že GP SR nijakým spôsobom neobjasnila ako by

mali súvisieť podania sťažovateľa v iných právnych veciach a jej postup pri ich vybavovaní

s namietaným porušením práv sťažovateľa pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu

zo dňa 3. 8. 2005. Keďže nielen z vyjadrenia GP SR tento súvis nevyplýva, ale nemožno ho

identifikovať ani pri sústredenom skúmaní do úvahy prichádzajúcich skutkových a právnych

okolností, je sťažovateľ toho názoru, že tieto časti vyjadrenia GP SR sú celkom zjavne bez

pomeru a vzťahu k veci, ktorá je predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky. Ani budúca nádej, že trest pre sťažovateľa bude primeraný vo svojom druhu

a výmere, prieťahom v trestnom konaní vedenom pre sťažovateľa nemá žiadny vybadateľný

vzťah k namietaným porušeným právam sťažovateľa. Predovšetkým z dôvodu, že sťažovateľ

túto formu úľavy nemôže považovať za akceptovateľnú, keďže vo všetkých skutkoch, ktoré sa

mu kladú za vinu je nevinný a od rozhodnutia súdu očakáva oslobodenie spod obžaloby

podanej po jedenástich rokoch od začatia trestného stíhania a aj preto, že podľa jeho

názoru imperatívu uvedenému v zodpovedá

povinnosť orgánov verejnej moci konať na základe , v jej medziach a spôsobom

a v rozsahu, ktorý ustanoví zákon. Tomuto imperatívu zodpovedá povinnosť orgánov

verejnej moci konať tak, aby neporušovali práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. Toto platí aj a hádam možno konštatovať, že aj

predovšetkým, pre orgány prokuratúry, ktorá podľa § 3 ods. 1 Zákona o prokuratúre chráni

práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Na čele tejto hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov stojí

generálny prokurátor. Generálna prokuratúra pritom je ústredným štátnym orgánom

a najvyšším orgánom prokuratúry nadriadeným ostatným orgánom prokuratúr

a zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora. (§ 40 ods. 1,

2 písm. a) a § 2 Zákona o prokuratúre)

K tej časti obsahu, v ktorej GP SR reaguje na skutkové okolnosti týkajúce sa jej

postupu vo veci sťažovateľa, ktorá je predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky, je potrebné uviesť nasledujúce. Z podania zo dňa 3. 8. 2005 vyslovene vyplýva,

že sťažovateľ uviedol: „s vybavením svojho vyššie uvedeného podnetu vyjadrujem

nespokojnosť“.

Ďalej sťažovateľ uviedol: „žiadam o preskúmanie zákonnosti vybavenia môjho

podnetu Krajskej prokuratúre Košice zo dňa 28. 5. 2005“.

Sťažovateľ vo svojom podaní zo dňa 3. 8. 2005 vyjadril to, čoho sa dožaduje

spôsobom identickým s textom zákonného ustanovenia. Ustanovenie § 34 ods. 1 Zákona

o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho

podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Čo je zákonným vybavením podnetu ustanovuje § 31 až 33 Zákona o prokuratúre

a § 35 až 36 Zákona o prokuratúre, ktorý okrem iného stanovuje na vybavenie podnetu

lehotu dvoch mesiacov od jeho podania a v odôvodnených prípadoch môže rozhodnúť

o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Sťažovateľ mal právo a zákonný dôvod očakávať, že pokiaľ svoj opakovaný podnet

adresoval GP SR táto ho vybaví spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Mal právo očakávať, že

pokiaľ sa domáha preskúmania zákonnosti vybavenia jeho podnetu Krajskej prokuratúre

v Košiciach, ktorý identifikoval dátumom. GP SR porozumie tomu, čoho sa svojím podaním

domáha, zvlášť, keď je predmet jeho podania vyjadrený citovaním podstatnej časti

zákonného ustanovenia, podľa ktorého mal prokurátor GP SR postupovať. K obrane GP

SR, že podnet sťažovateľa adresovaný Krajskej prokuratúre v Košiciach 28. 5. 2005 jej

nebol známy a toto podanie jej bolo doručené na jej vyžiadanie až 9. 5. 2013, sťažovateľ

považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o prokuratúre. Nakoniec

svedčí skôr pre obžalobu GP SR z takého do očí bijúceho ľahostajného a povrchného

prístupu pri vybavovaní podania sťažovateľa zo dňa 9. 5. 2005 a nie na jej obhajobu, že

toto podanie „vybavila“, pričom ako sama priznáva ani vlastne nevedela, čo vybavuje.

(...) Sťažovateľ je presvedčený o tom, že z jeho sťažnosti aj zo skutočností uvedených

vyššie v tomto vyjadrení, vyplýva nepochybne, že všetky orgány vo vzťahu ku ktorým bola

sťažnosť prijatá na konanie pred ústavným súdom, sa podieľali na porušovaní jeho práv

vo vzťahu ku ktorým bola sťažnosť prijatá na konanie pred ústavným súdom.

Spôsob, ktorým sa podieľali na porušovaní jeho práv je konkretizovaný

v jednotlivých častiach tohto vyjadrenia.

Sťažovateľ ako to vyplýva zo samotnej sťažnosti aj sťažnosti, o ktorej bolo vedené

konanie pred ústavným súdom využíval v úsilí dosiahnuť skončenie trestného

stíhania a očistenie svojho mena všetky do úvahy prichádzajúce účinné prostriedky

nápravy. Sťažovateľ samotný svojím správaním nedal žiadny dôvod k dĺžke jeho trestného

stíhania presahujúcej jedenásť rokov pred podaním obžaloby súdu.

Dôsledok bezprecedentne dlhého trestného stíhania sťažovateľa nemožno opísať

spôsobom, ktorý by skutočne vyjadril hĺbku rozvratu, ktorý toto trestné stíhanie pre

sťažovateľa v jeho živote znamenalo. Nakoniec vyplýva to aj z vyjadrení orgánov verejnej

moci v tomto konaní pred ústavným súdom, ktoré sa so zreteľom na postavenie sťažovateľa

ako trestne stíhanej osoby neštítia voči nemu invektív ani osočovania, z ktorého by mal vyjsť

v očiach ústavného súdu ako osoba krajne nedôveryhodná.

Tento prejav neúcty voči navrhovateľovi je však len nepatrnou nepríjemnosťou

v porovnaní s tým, čo sťažovateľ zažíva v súvislosti so svojím trestným stíhaním.

Sťažovateľ sa stal osobou bez práce, bez akýchkoľvek sociálnych kontaktov.

Spoločnosť, okruh jeho známych a priateľov, sa dramatickým spôsobom zúžil

a v skutočnosti jedinou osobou, ktorá mu verí, neposudzuje ho a neodsudzuje ho, je jeho

manželka.

Napriek úsiliu po tom, čo sa jeho pracovný život v dôsledku udalostí súvisiacich

alebo priamo prameniacich v jeho trestnom stíhaní zrútil a stal sa z neho človek bez práce.

Uchádzal sa o zamestnanie v mnohých orgánoch a u právnických či fyzických osôb. Napriek

tomu, že sťažovateľ je osobou, ktorá hovorí plynule viacerými cudzími jazykmi, má za sebou

úspešnú prax vo svojom odbore, nie je preňho možné, kvôli doslova nekonečnému trestnému

stíhaniu zamestnať sa. Táto situácia trvá prakticky od začatia trestného stíhania. Už v roku

2002, keď sa sťažovateľ uchádzal o miesto v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore,

nebol prijatý do zamestnania len z dôvodu, že bol trestne stíhaný. Je pochopiteľné, že viac

než jedenásť rokov trvajúce trestné stíhanie, stav úplnej spoločenskej izolovanosti

a zúfalstva prameniaceho v nemožnosti očistiť svoje meno a dosiahnuť ukončenie trestného

stíhania malo výrazný negatívny vplyv na jeho zdravie. Sťažovateľ, ako to vyplýva

z potvrdenia psychiatričky MUDr. A. S. trpí úzkostnou poruchou s panickými atakmi,

pričom neurovegetatívne prejavy, anxiózna symptomatika a ďalšie prejavy tohto ochorenia

boli vyvolávané aj problémami, ktoré sa roky ťahajú. Sťažovateľ trpí prejavmi strachu,

úzkosti a telesná vegetatívna symptomatika tohto ochorenia sa zameriava prevažne na

kardiovaskulárne prejavy. Sťažovateľ nie je odborníkom z odboru medicíny, ale považuje za

nepochybné a všeobecne známe, že dlhotrvajúci stres, neistota a obavy z budúcnosti sú

faktormi, ktoré nielenže zhoršujú prejavy psychických ochorení, ale častokrát vyvolávajú aj

ich recidívu.

Sťažovateľ zároveň trpí aj kardiovaskulárnym ochorením, disrytmiou a hypertenziou

druhého stupňa.

Možno len opätovne zdôrazniť, že k všeobecne známym skutočnostiam patrí aj to, že

stavy stresu, strachu, neistoty sú kontraindikáciou akýchkoľvek kardiovaskulárnych

ochorení. So zreteľom na uvedené sa sťažovateľ domáha voči jednotlivým porušovateľom

jeho práva primeraného finančného zadosťučinenia vo výške uvedenej nižšie v petite tohto

vyjadrenia.

Podľa ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o organizácii ústavného súdu a o konaní pred

ním, ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten kto základné právo alebo

slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov, vrátiť vec

na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v ponižovaní základného práva alebo slobody

alebo prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred

porušením základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na skutočnosť, že ako to vyplýva z vyjadrení doručených ústavnému súdu

dňa 7. 12. 2011 bola na sťažovateľa podaná obžaloba, je bez významu, aby Ústavný súd SR

zakázal pokračovať v porušovaní základného práva alebo slobody alebo prikázať, aby

orgán, ktorý svojou nečinnosťou porušil práva sťažovateľa vo veci konal podľa osobitných

predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené a majúc na zreteli podiel každého z orgánov, proti

ktorej sťažnosť smeruje a proti ktorému bola uznesením Ústavného súdu SR II. ÚS

196/2013 zo dňa 26. 3. 2013 prijatá na konanie, navrhuje sťažovateľ, aby ústavný súd

vyniesol tento nález:

Právo sťažovateľa

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd

- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

bolo postupom Generálnej prokuratúry SR, Krajskej prokuratúry v Košiciach,

Okresnej prokuratúry Košice II, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 80.000 eur, ktoré je mu povinná vyplatiť Generálna prokuratúra SR vo výške

10.000 Eur, Krajská prokuratúra v Košiciach vo výške 10.000 Eur, Okresná prokuratúra

v Košiciach vo výške 30.000 Eur, a Okresné riaditeľstvo PZ vo výške 30.000 Eur.

Generálna prokuratúra SR, Krajská prokuratúra v Košiciach, Okresná prokuratúra

Košice II a Okresné riaditeľstvo PZ sú povinné nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto

konania. (...) Vychádzajúc analogicky z ustanovenia § 15 zákona o poskytovaní právnej

pomoci osobám v materiálnej núdzi uplatňujem si týmto v mene sťažovateľa trovy konania

v konaní pred Ústavným súdom SR v celkovej výške 699,74 Eur(...). V mene sťažovateľa

žiadam, aby mu boli Generálna prokuratúra SR, povinná nahradiť trovy konania vo výške

174,94 Eur, Krajská prokuratúra v Košiciach povinná nahradiť trovy konania vo výške

174,94 Eur, Okresná prokuratúra Košice II povinná nahradiť trovy konania vo výške

174,94 Eur a Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Košice II povinné nahradiť trovy konania vo výške 174,94 Eur a to všetko na môj bežný

účet(...)»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súvisiacich spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Košice II pod sp. zn.

ČVS: OUV-963/10-K2-2000:

Dňa 16. októbra 2000 Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru Košice II vydal

uznesenie sp. zn. ČVS: OUV 963/10-K-2000 o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia sťažovateľovi za trestné činy marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho

konania podľa a trestného činu vydierania podľa

ods. 1 na skutkovom základe, že

„- v presne nezistenom čase v mesiaci august 1998 v sídle firmy K. s. r. o. JUDr. S.,

správkyni konkurznej podstaty, po doručení uznesenia Krajského súdu Košice o vyhlásení

konkurzu pod č. -6 odmietol predložiť ako úpadca súpis aktív a pasív hnuteľného

a nehnuteľného majetku aj napriek tomu, že bol povinný tento vydať v zmysle Zákona

o konkurze a vyrovnaní č. ,

- 4. 9. 2000 v kancelárii JUDr. S., správkyni konkurznej podstaty firmy K. s. r. o., sa

vyhrážal, že ak podá na neho trestné oznámenie, že to bude jej posledný krok a môže sa

brať už na druhý svet.“.

Dňa 17. novembra 2000 vyšetrovateľ predložil na okresnej prokuratúre sťažnosť

sťažovateľa podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

Dňa 20. októbra 2000 bolo uvedené uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia doručené okresnej prokuratúre, pričom prokurátor uznesenie toho istého dňa

preskúmal a zistil, že je správne a v súlade so zákonom. Sťažnosť sťažovateľa, ktorá bola

podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, bola zamietnutá ako podaná

oneskorene.

Dňa 24. októbra 2000 prokurátor písomne požiadal vyšetrovateľa o predloženie

vyšetrovacieho spisu na účely preskúmania.

Dňa 30. októbra 2000 bol vyšetrovací spis predložený okresnej prokuratúre.

Dňa 6. novembra 2000 dozorový prokurátor preskúmal vyšetrovací spis a dôkazy,

ktoré viedli vyšetrovateľa k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia

obvinenia, a vyšetrovací spis v ten istý deň vrátil vyšetrovateľovi na ďalšie konanie.

Dňa 10. novembra 2000 bola vo veci vypočutá ako svedkyňa – poškodená JUDr. I. S.

Dňa 13. novembra 2000 bol vo veci vypočutý sťažovateľ.

Dňa 15. novembra 2000 bola vo veci vypočutá ako svedkyňa JUDr. I. S.

Dňa 17. novembra 2000 vyšetrovateľ predložil spis okresnej prokuratúre, aby

rozhodla o sťažnosti, ktorú podal sťažovateľ proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Dňa 20. novembra 2000 sa uskutočnil výsluch svedka Ing. E. L. a výsluch svedkyne

M. T.

Dňa 20. novembra 2000 okresná prokuratúra uznesením č. k. -12

zamietla sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako oneskorene

podanú. Spisový materiál bol v ten istý deň vrátený vyšetrovateľovi polície na ďalšie

konanie.

Dňa 16. decembra 2000 bolo trestné stíhanie proti sťažovateľovi prerušené

uznesením, „nakoľko pre neprítomnosť poškodeného nie je možné vec náležite objasniť“.

(Poškodená totiž oznámila polícii, že „od 10. decembra 2000 až do konca decembra 2000

je mimo územia republiky“.)

Dňa 5. februára 2001 dozorový prokurátor písomne urgoval vyšetrovateľa

na predloženie spisu s návrhom na konečné opatrenie.

Dňa 15. februára 2001 bolo uznesenie o prerušení trestného stíhania doručené

okresnej prokuratúre, pričom skutočnosť, že toto uznesenie nebolo doručené v zákonnej

lehote, bola vytknutá vyšetrovateľovi.

Dňa 19. februára 2001 bolo uznesením rozhodnuté o pokračovaní trestného stíhania

proti sťažovateľovi „nakoľko nie je dôvod na prerušenie“.

Dňa 20. februára 2001 bolo okresnej prokuratúre predložené uznesenie

o pokračovaní v trestnom stíhaní sťažovateľa.

Dňa 20. marca 2001 bola vykonaná konfrontácia medzi sťažovateľom a svedkyňou

JUDr. I. S.

Dňa 10. apríla 2001 bol vo veci vypočutý svedok L. P.

Dňa 19. apríla 2001 vyšetrovateľ uznesením prerušil trestné stíhanie sťažovateľa

„z dôvodu neprítomnosti obvineného, ktorý sa mal zdržiavať mimo územia SR“.

Dňa 23. apríla 2001 si dozorový prokurátor vyžiadal vyšetrovací spis od

vyšetrovateľa na účely previerky tohto spisu, ktorú vykonal v ten istý deň a následne ihneď

vrátil vyšetrovateľovi spisový materiál. Dozorový prokurátor zistil, že vyšetrovateľ okrem

výsluchov uvedených v tejto chronológii „zabezpečil listinné dôkazy od Č., uznesenie

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. K 256/96 zo dňa 20. 02. 1998, uznesenia Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. zo dňa 12. 01. 2000, uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. zo dňa 04. 06. 1999, uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn.

K 256/96 zo dňa 27. 05. 1997, súpis konkurznej podstaty K. s. r. o. v konkurze od správcu

konkurznej podstaty JUDr. I. S. zo dňa 03. 08. 1998, žalobu F. adresovanú Krajskému súdu

v Košiciach zo dňa 10. 10. 2010, faktúry, zmluvu o dielo zhotoviteľa K. s. r. o. zo dňa

16. 03. 1998, dohodu o zrušení zmluvy o dielo zo dňa 30. 04. 1998, zmluvu o nájme

nehnuteľnosti F. s. r. o. zo dňa 01. 04. 1998, zmluvu o nájme HIM a DHIM zo dňa

28. 08. 1998, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 28. 08. 1998, dohodu

o postúpení práv a povinností zo dňa 01. 04. 1998, zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa

01. 04. 1998, nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 1998, zmluvu o postúpení pohľadávky za

odplatu zo dňa 01. 04. 1998, zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 24. 07. 1998, kúpnu zmluvu zo

dňa 30. 10. 1997, obchodnú zmluvu medzi K. a F. s. r. o. zo dňa 31. 07. 1998, dohodu

o postúpení práv a povinností zo dňa 31. 07. 1998, zmluvu o dielo č. 20/08/98 medzi M. K.

a spoločnosťou S. a. s., dohodu o postúpení práv a povinností medzi M. K. a S. a. s. zo dňa

11. 12. 1998, dodacie listy, výpisy z obchodného registra, bankové výpisy od Č. a. s.“.

Dňa 11. mája 2001 dozorový prokurátor požiadal vyšetrovateľa o podanie správy

o stave konania.

Dňa 18. júna 2001 dozorový prokurátor opätovne požiadal vyšetrovateľa o podanie

správy o stave konania.

Dňa 25. júna 2001 bolo dozorovému prokurátorovi doručené uznesenie o prerušení

trestného stíhania sťažovateľa z 19. apríla 2001.

Dňa 31. augusta 2001 sa pokračovalo v trestnom stíhaní sťažovateľa.

Dňa 31. augusta 2001 bolo uznesením sp. zn. ČVS: OUV 963/10-K2-2000

sťažovateľovi vznesené ďalšie obvinenie za trestné činy poškodzovania veriteľa podľa § 8

ods. 1 a a a trestný čin

poškodzovania veriteľa podľa na skutkovom

základe, že

«- dňa 19. 6. 1997 v sídle firmy v K., previedol obchodný podiel spoločnosti

K. s. r. o., podpísal nevýhodné zmluvy za spoločnosť K. s. r. o., prihlásil tieto zmluvné

pokuty do konkurzu v úmysle vytvoriť ďalšiu pohľadávku vo výške 102.791.612,90 Sk voči

majetku spoločnosti K. s. r. o. patriaceho do konkurznej podstaty, čím sa pokúsil zaťažiť

vec, ktorá je predmetom záväzku a tým čo aj čiastočne zmariť uspokojenie veriteľov,

- dňa 31. 7. 1997 v sídle firmy v K. podpísaním nevýhodnej zmluvy ako konateľ

spoločnosti K. s. r. o. umožnil firme F. s. r. o. v ktorej bol splnomocnenou osobou a neskôr

aj konateľom, prihlásiť túto zmluvnú pokutu do konkurzu v úmysle vytvoriť ďalšiu

pohľadávku vo výške 15.000.000,- Sk a o túto sumu zaťažiť majetok spoločnosti K. s. r. o.

patriaceho do konkurznej podstaty, čím sa pokúsil zaťažiť vec, ktorá je predmetom záväzku,

a tým čo aj čiastočne zmariť uspokojenie veriteľov,

- v presne nezistenom čase v sídle firmy v K., odpredaním kancelárskeho nábytku

patriaceho spoločnosti K. s. r. o. v hodnote 31.400,- Sk podľa znaleckého posudku, svojej

manželke za 1,- Sk v čase, keď vedel, že na firmu K. s. r. o. bude vyhlásený konkurz čím

čiastočne zmaril uspokojenie svojich veriteľov o sumu 31.399,- Sk,

- dňa 30. 6. 1998 v sídle firmy v sídle firmy v K. podpísal „Zmluvu o postúpení

pohľadávky za odplatu“ medzi Ing. V. K. ako súkromná osoba a spoločnosťou F., s. r. o.,

ktorej bol konateľom, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky, ktorú mal Ing. K. voči

spoločnosti K. s. r. o. a svoju pohľadávku vo výške 924.599,92 Sk odpredal spoločnosti

F. s. r. o. za sumu 900.000,- Sk, čím sa ako súkromná osoba obohatil o 900 000,- Sk,

- ako konateľ spoločnosti K. s. r. o. v presne nezistenom čase roku 1997 v sídle firmy

v K. previedol obchodné podiely spoločnosti K. s. r. o, na nových vlastníkov /seba a jemu

blízke osoby/, čím znemožnil správkyni konkurznej podstaty dosah na majetok a zmluvy,

ktoré uzatváral nový konateľ spoločnosti K. s. r. o. Ing. V. K., čím umožnil novému

vlastníkovi Ing. K. ako konateľovi firmy K. s. r. o. podpísať zmluvu o postúpení pohľadávky

na firmu F. s. r. o. a tým zmenšiť majetok patriaci do konkurznej podstaty o sumu

8.000.000,- Sk,

- dňa 25. 9. 1998 v sídle firmy v K., správkyni konkurznej podstaty predložil list

ktorého prílohou sú súpisy záväzkov a pohľadávok, kde uviedol nepravdivé údaje do

zoznamu aktív a pasív».

Dňa 3. septembra 2001 bolo dozorovému prokurátorovi doručené uznesenie

o pokračovaní v predmetnom trestnom stíhaní.

Dňa 15. októbra 2001 bola podaná sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. ČVS: OUV

963/10-K2-2000 právnym zástupcom sťažovateľa.

Dňa 18. októbra 2001 sa uskutočnil výsluch sťažovateľa.

Dňa 30. októbra 2001 bolo uznesením trestné stíhanie proti sťažovateľovi prerušené

„lebo nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť“. (Sťažovateľ totiž

ospravedlnil svoju neúčasť pri výsluchu, pretože „je na služobnej ceste v zahraničí“.)

Dňa 19. novembra 2001 bolo uznesením rozhodnuté o pokračovaní trestného stíhania

proti sťažovateľovi, „lebo už nie je dôvod na prerušenie“. V uvedený deň sa uskutočnil

výsluch sťažovateľa.

Dňa 21. novembra 2001 bolo dozorovému prokurátorovi doručené uznesenie

z 30. októbra 2001 o prerušení trestného stíhania. V rovnaký deň dozorový prokurátor

v rámci správovej povinnosti predložil krajskej prokuratúre kópiu uznesenia vyšetrovateľa

z 31. augusta 2001 o vznesení obvinenia sťažovateľovi „pre trestný čin poškodzovania

veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. b/, ods. 5 písm. b/ Tr. zákona účinného v čase skutku

a iné“.

Dňa 27. novembra 2001 bolo uznesením rozhodnutie o začatí trestného stíhania

z 31. augusta 2001 opravené.

Dňa 18. januára 2002 bolo uznesením prerušené trestné stíhanie proti sťažovateľovi,

„nakoľko nemožno pre neprítomnosť poškodenej vec náležite objasniť“. V ten istý deň

dozorový prokurátor požiadal vyšetrovateľa „o podanie správy o stave vyšetrovania

s popisom úkonov, ktoré bránia v meritórnom ukončení veci“.

Dňa 27. februára 2002 bolo uvedené uznesenie o prerušení trestného stíhania

doručené okresnej prokuratúre.

Dňa 28. februára 2002 dozorový prokurátor v rámci správovej povinnosti predložil

krajskej prokuratúre kópiu uznesenia vyšetrovateľa z 18. januára 2002 o prerušení trestného

stíhania sťažovateľa.

Dňa 27. mája 2002 dozorový prokurátor listom krajskej prokuratúre (k sp. zn.

KPt 2530/2001) oznámil, že dôvody prerušenia trestného stíhania sťažovateľa naďalej trvajú

„z dôvodu neprítomnosti poškodenej JUDr. I. S.“.

Dňa 24. júla 2002 dozorový prokurátor listom krajskej prokuratúre (k sp. zn.

KPt 2530/2001) oznámil, že dôvody prerušenia trestného stíhania sťažovateľa naďalej trvajú

„z dôvodu neprítomnosti poškodenej JUDr. I. S.“. V ten istý deň dozorový prokurátor

písomne žiadal vyšetrovateľa o podanie správy o stave konania, či dôvody prerušenia

trestného stíhania naďalej trvajú a či nie je dôvod na vydanie uznesenia o pokračovaní

trestného stíhania.

Dňa 20. augusta 2002 dozorový prokurátor listom krajskej prokuratúre (k sp. zn.

KPt 2530/2001) oznámil, že dôvody prerušenia trestného stíhania sťažovateľa naďalej trvajú

„z dôvodu neprítomnosti poškodenej JUDr. I. S.“.

Dňa 21. októbra 2002 dozorový prokurátor písomne žiadal vyšetrovateľa o podanie

správy o stave konania, či dôvody prerušenia trestného stíhania naďalej trvajú a či nie je

dôvod na vydanie uznesenia o pokračovaní trestného stíhania.

Dňa 20. novembra 2002 dozorový prokurátor listom krajskej prokuratúre (k sp. zn.

KPt 2530/2001) oznámil, že dôvody prerušenia trestného stíhania sťažovateľa naďalej trvajú

„z dôvodu neprítomnosti poškodenej JUDr. I. S.“.

Dňa 17. marca 2003 polícia uznesením rozhodla o pokračovaní v trestnom stíhaní

sťažovateľa „lebo už nie je dôvod na prerušenie“.

Dňa 18. marca 2003 dozorový prokurátor písomne žiadal vyšetrovateľa o podanie

správy o stave konania, či dôvody prerušenia trestného stíhania naďalej trvajú a či nie je

dôvod na vydanie uznesenia o pokračovaní trestného stíhania.

Dňa 19. marca 2003 bolo uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní doručené

okresnej prokuratúre.

Dňa 22. apríla 2003 dozorový prokurátor predložil krajskej prokuratúre (k sp. zn.

KPt 2530/2001) kópiu uznesenia vyšetrovateľa zo 17. marca 2003, ktorým bolo

pokračované v trestnom stíhaní sťažovateľa.

Dňa 2. júla 2003 dozorový prokurátor žiadal písomne podať správu o stave

vyšetrovania.

Dňa 28. júla 2003 dozorový prokurátor žiadal písomne podať správu o stave

vyšetrovania.

Dňa 1. septembra 2003 sťažovateľ podal generálnej prokuratúre žiadosť

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa.

Dňa 11. septembra 2003 dozorový prokurátor žiadal písomne podať správu o stave

vyšetrovania.

Dňa 14. októbra 2003 bola žiadosť sťažovateľa o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

prostredníctvom krajskej prokuratúry odstúpená na vybavenie okresnej prokuratúre.

Dňa 16. decembra 2003 dozorový prokurátor vykonal previerku vyšetrovacieho

spisu, vybavil žiadosť obvineného o preskúmanie postupu vyšetrovateľa a vrátil vyšetrovací

spis vyšetrovateľovi na ďalšie konanie. Preskúmaním vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že

„vyšetrovateľ zabezpečil zmluvu o nájme nehnuteľnosti F. s. r. o. zo dňa 01. 04. 1998,

zmluvu o nájme HIM a DHIM zo dňa 28. 08. 1998, zmluvu o nájme nebytových priestorov

zo dňa 28. 08. 1998, dohodu o postúpení práv a povinností zo dňa 01. 04. 1998, zmluvu

o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01. 04. 1998, nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 1998, zmluvu

o postúpení pohľadávky za odplatu zo dňa 01. 04. 1998, zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa

24. 07. 1998, kúpnu zmluvu zo dňa 30. 10. 1997, obchodnú zmluvu medzi K. a F. s. r. o.

zo dňa 31. 07. 1998, dohodu o postúpení práv a povinností zo dňa 31. 07. 1998, zmluvu

o dielo č. 20/08/98 medzi M. K. a spoločnosťou S. a. s., dohodu o postúpení práv

a povinností medzi M. K. a S. a. s. zo dňa 11. 12. 1998, dodacie listy, výpisy z obchodného

registra, bankové výpisy od Č. a. s., a k ukončeniu veci je potrebné opätovne vypočuť

svedka P., svedka K. a zástupcov Č. a. s.“.

Dňa 5. marca 2004 bol dozorový spis okresnej prokuratúry zaslaný na previerku

krajskej prokuratúre.

Dňa 19. apríla 2004 krajská prokuratúra vrátila dozorový spis okresnej prokuratúre.

Dňa 18. mája 2004 dozorový prokurátor požiadal vyšetrovateľa o podanie správy

o stave konania.

Dňa 8. júna 2004 dozorový prokurátor predložil spis krajskej prokuratúre na účely

jeho preskúmania.

Dňa 30. júna 2004 sťažovateľ podal okresnej prokuratúre žiadosť o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa.

Dňa 1. júla 2004 dozorový prokurátor si vyžiadal od vyšetrovateľa spisový materiál

na preskúmanie.

Dňa 21. júla 2004 vyšetrovateľ predložil dozorovému prokurátorovi predmetný spis.

Dňa 23. júla 2004 dozorový prokurátor preskúmal spisový materiál, pričom

vyšetrovateľovi uložil, aby do 10. septembra 2004 bolo vydané meritórne rozhodnutie

vo veci. Spis bol v ten istý deň vrátený vyšetrovateľovi.

Dňa 8. septembra 2004 dozorový prokurátor žiadal vyšetrovateľa o podanie správy

o stave konania.

Dňa 11. októbra 2004 dozorový prokurátor žiadal vyšetrovateľa o podanie správy

o stave konania.

Dňa 22. októbra 2004 dozorový prokurátor vykonal kontrolu dozorového spisu.

Dňa 3. decembra 2004 dozorový prokurátor žiadal vyšetrovateľa o podanie správy

o stave konania.

Dňa 29. decembra 2004 dozorový prokurátor žiadal vyšetrovateľa o podanie správy

o stave konania a žiadal spis na preskúmanie.

Dňa 24. februára 2005 sťažovateľ podal okresnej prokuratúre žiadosť o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa.

Dňa 7. marca 2005 dozorový prokurátor žiadal vyšetrovateľa o podanie správy

o stave konania.

Dňa 21. marca 2005 dozorový prokurátor vykonal previerku vyšetrovacieho spisu,

pričom v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

z 24. februára 2005 „zistil vo veci prieťahy“. Spis bol v ten istý deň vrátený vyšetrovateľovi

na ďalšie konanie.

Dňa 31. marca 2005 vyšetrovateľ uznesením sp. zn. ORP-1181/10-K2-2002 zastavil

trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 a 4 Trestného

zákona, ktoré bolo začaté na základe trestného oznámenia sťažovateľa.

Dňa 15. apríla 2005 vyšetrovateľ predložil okresnej prokuratúre spisový materiál

spoločne so sťažnosťou sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa z 31. marca 2005

o zastavení trestného stíhania.

Dňa 2. mája 2005 okresná prokuratúra uznesením sp. zn. zamietla

sťažnosť sťažovateľa, ktorú podal proti uzneseniu vyšetrovateľa z 31. marca 2005.

Dňa 27. mája 2005 bol krajskej prokuratúre predložený predmetný spis z dôvodu

jeho preskúmania.

Dňa 28. mája 2005 sa sťažovateľ obrátil s podnetom na krajskú prokuratúru a žiadal

„o preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry Košice II ako aj o odstránenie

prípadne zistených pochybení“, pretože „napriek opakovanému zisteniu zbytočných

prieťahov v konaní zo strany vyšetrovateľa, okresná prokuratúra neprijala účinné opatrenia

na zjednanie nápravy“.

Dňa 31. mája 2005 bol vo veci vypočutý svedok Ing. J. L.

Dňa 10. júna 2005 bol vyšetrovateľovi vrátený spisový materiál na ďalšie konanie.

Dňa 3. augusta 2005 sťažovateľ podal opakovaný podnet na generálnej prokuratúre

a namietal „voči postupu Krajskej prokuratúry Košice vo veci môjho podnetu

z 28. 5. 2005“, pretože krajská prokuratúra na jeho podnet žiadnym „spôsobom(...)

nereagovala“.

Dňa 8. augusta 2005 generálna prokuratúra reagovala na podanie sťažovateľa,

pričom uviedla, že dala krajskej prokuratúre pokyn, aby podnet sťažovateľa z

28. mája 2005 urýchlene vybavila, a zároveň skonštatovala: „Skutočnosti, ktoré ste v

podaní z 3. augusta 2005 uviedli považujem za nedostatky v činnosti Krajskej prokuratúry v

Košiciach, preto včasnosť a úplnosť jeho vybavenia sledujem.“

Dňa 6. septembra 2005 polícia uznesením sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000

zastavila trestné stíhanie vo veci trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného

zákona a iné, ktorého sa mal dopustiť sťažovateľ voči JUDr. I. S., „lebo nie je tento skutok

trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

Dňa 9. septembra 2005 poškodená podala sťažnosť proti uzneseniu o zastavení

trestného stíhania.

Dňa 17. októbra 2005 okresná prokuratúra uznesením č. k. -200

zamietla sťažnosť poškodenej proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania ako nedôvodnú.

Dňa 25. októbra 2005 poškodená podala na generálnej prokuratúre „Podnet na

podanie sťažnosti pre porušenie zákona podľa “ proti rozhodnutiu

o zastavení predmetného trestného stíhania.

Dňa 24. marca 2006 generálny prokurátor podal na základe podnetu poškodenej

sťažnosť pre porušenie zákona.

Dňa 3. mája 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)

uznesením sp. zn. zrušil uznesenie okresného prokurátora zo 17. októbra

2005, ktorým bolo trestné stíhanie proti sťažovateľovi zastavené. Najvyšší súd rozhodol, že

právoplatným uznesením prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn.

a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech sťažovateľa.

Dňa 8. júna 2006 bol spis vrátený okresnej prokuratúre.

Dňa 9. júna 2006 okresná prokuratúra uznesením č. k. -286 zrušila

uznesenie polície sp. zn. ČVS: OUV 963/10-K2-2000 vydané 6. septembra 2005, ktorým

bolo trestné stíhanie proti sťažovateľovi zastavené.

Dňa 2. augusta 2006 bol vyšetrovací spis predložený krajskej prokuratúre na účely

jeho preskúmania.

Dňa 16. augusta 2006 bol spisový materiál vrátený vyšetrovateľovi.

Dňa 3. decembra 2006 sa sťažovateľ znovu obrátil na okresnú prokuratúru podaním

označeným ako „Sťažnosť na prieťahy; žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa“.

Dňa 16. januára 2007 okresná prokuratúra reagovala na uvedenú sťažnosť

sťažovateľa, pričom uviedla: „Preskúmaním spisového materiálu som zistil prieťahy

vo vyšetrovaní zapríčinené nečinnosťou vyšetrovateľa, ktorý od rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky 3. mája 2006 vo veci nevykonal žiadne procesné úkony.“

Dňa 30. januára 2007 bol vo veci vypočutý sťažovateľ.

Dňa 12. marca 2007 dozorový prokurátor žiadal podať správu o stave konania

s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom ukončení veci.

Dňa 2. mája 2007 bola vo veci vypočutá poškodená. Dozorový prokurátor žiadal

podať správu o stave konania s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom

ukončení veci.

Dňa 7. júna 2007 dozorový prokurátor žiadal podať správu o stave konania

s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom ukončení veci.

Dňa 25. júna 2007 vyšetrovateľ predložil okresnej prokuratúre správu o stave

konania s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré mieni vykonať.

Dňa 22. augusta 2007 polícia uznesením pribrala do konania znalca z Ekonomickej

univerzity v Bratislave – Inštitútu ekonomického znalectva a expertíz.

Dňa 17. septembra 2007 dozorový prokurátor písomne žiadal podať správu o stave

konania s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom ukončení veci.

Dňa 8. októbra 2007 vyšetrovateľ podal okresnej prokuratúre správu o stave

konania, pričom uviedol, že „v súčasnej dobe prebieha znalecké skúmanie a po obdržaní

znaleckého posudku budú vypočutí starosta M. K., konateľ spoločnosti F. L. P., opätovne

bude vypočutá poškodená JUDr. S. a obvinený Ing. K.“.

Dňa 6. decembra 2007, 11. februára 2008, 31. marca 2008, 12. mája 2008 dozorový

prokurátor písomne žiadal vyšetrovateľa podať správu o stave konania s popisom

vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom ukončení veci.

Dňa 21. mája 2008 vyšetrovateľ podal správu o stave konania, v ktorej okresnej

prokuratúre oznámil, že „dôvodom neskončenia trestnej veci je nezabezpečenie znaleckého

posudku“.

Dňa 30. júna 2008 bol polícii odovzdaný vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 17. júla 2008 vyšetrovateľ písomne oznámil okresnej prokuratúre, že vo veci

dostal znalecký posudok z Ekonomickej univerzity v Bratislave a plánuje vo veci vypočuť

svedkov JUDr. S., L. P., starostu mestskej časti K. a sťažovateľa.

Dňa 16. septembra 2008 a 27. októbra 2008 dozorový prokurátor žiadal

vyšetrovateľa podať správu o stave konania s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia

v meritórnom ukončení veci.

Dňa 27. októbra 2008 vyšetrovateľ predložil vyšetrovací spis dozorovému

prokurátorovi na preskúmanie, ktorý vykonal previerku spisu a toho istého dňa vrátil

spisový materiál vyšetrovateľovi.

Dňa 2. januára 2009 a 28. januára 2009 dozorový prokurátor požiadal vyšetrovateľa

podať správu o stave konania s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom

ukončení veci.

Dňa 13. januára 2009 vyšetrovateľ zabezpečil odpis z registra trestov sťažovateľa

a správy o jeho povesti.

Dňa 3. februára 2009 vyšetrovateľ po ukončení vyšetrovania predložil okresnej

prokuratúre spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby na sťažovateľa pre trestný čin

marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa

účinného v čase spáchania skutku a iné a návrh na zastavenie trestného stíhania proti

sťažovateľovi pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. b) a c) a

ods. 5 písm. b) účinného v čase spáchania skutku.

Dňa 9. februára 2009 dozorový prokurátor vrátil vec vyšetrovateľovi na doplnenie

vyšetrovania s tým, že mu uložil vykonať ďalšie dôkazy, ktoré boli potrebné na vydanie

meritórneho rozhodnutia, pričom prokurátor vyšetrovateľovi uložil zabezpečiť výpisy

z účtov spoločnosti sťažovateľa K. s. r. o., opätovne vypočuť svedkov L. P. a Ing. H. K.,

zabezpečiť od sťažovateľa mimoriadnu účtovnú uzávierku spoločnosti K. s. r. o., a vypočuť

zástupcu mestskej časti K.

Dňa 27. apríla 2009 dozorový prokurátor žiadal podať správu o stave konania

s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom ukončení veci.

Dňa 2. mája 2009 bola vo veci vypočutá svedkyňa – poškodená.

Dňa 13. mája 2009 vyšetrovateľ oznámil okresnej prokuratúre, že k ukončeniu veci je

potrebné zabezpečiť podklady pre znalecké skúmanie.

Dňa 11. septembra 2009 a 24. septembra 2009 dozorový prokurátor žiadal

písomným pokynom podať správu vyšetrovateľom o stave konania s popisom vyšetrovacích

úkonov, ktoré bránia v meritórnom ukončení veci.

Dňa 6. októbra 2009 vyšetrovateľ požiadal o výpisy z účtov U., a. s., O., a. s.,

a T., a. s.

Dňa 7. októbra 2009 bol vo veci vypočutý sťažovateľ a svedkovia L. P. a Ing. H. K.

Sťažovateľ bol v rovnaký deň vyzvaný na vydanie veci v zmysle § 89 ods. 1 Trestného

poriadku.

Dňa 8. októbra 2009 bol vo veci vypočutý svedok R. R.

Dňa 19. októbra 2009 bola vo veci vypočutá JUDr. I. S.

Dňa 26. októbra 2009 bola vypočutá svedkyňa Ing. H. K. a svedok J. K.

Dňa 10. novembra 2009 bol dozorový spis okresnej prokuratúry a vyšetrovacie spisy

polície na generálnej prokuratúre, odbore organizačnom a kontrolnom.

Dňa 22. júna 2010 dozorový prokurátor po tom, čo si telefonicky vyžiadal koncept

vyšetrovacieho spisu, vykonal previerku vyšetrovacieho spisu.

Dňa 7. októbra 2010 boli spisy z generálnej prokuratúry vrátené okresnej

prokuratúre.

Dňa 14. októbra 2010 dozorový prokurátor žiadal vyšetrovateľa podať správu

o stave konania s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom ukončení veci.

Dňa 13. decembra 2010 polícia uznesením opätovne rozhodla o pribratí znalca

na vypracovanie doplnku k pôvodnému znaleckému posudku.

Dňa 16. decembra 2010 ustanovená znalecká organizácia podala sťažnosť proti

uzneseniu o pribratí znalca.

Dňa 14. februára 2011 polícia vyhovela sťažnosti a zrušila svoje uznesenie o pribratí

znalca.

Dňa 4. marca 2011 dozorový prokurátor vykonal previerku predmetného

vyšetrovacieho spisu, ktorý si telefonicky vyžiadal od vyšetrovateľa, pričom spis bol

vrátený vyšetrovateľovi v rovnaký deň.

Dňa 16. mája 2011 dozorový prokurátor písomne požiadal vyšetrovateľa podať

správu o stave konania s popisom vyšetrovacích úkonov, ktoré bránia v meritórnom

ukončení veci.

Dňa 23. mája 2011 boli vo veci vypočutí svedkovia (za poškodených) Z. L.,

JUDr. V. J. a Mgr. Š. T.

Dňa 24. mája 2011 boli vo veci vypočutí svedkovia – poškodení JUDr. J. H.,

JUDr. M. V., A. P. a Ing. M. H.

Dňa 26. mája 2011 bola okresnej prokuratúre doručená písomná správa vyšetrovateľa

o stave vyšetrovania.

Dňa 1. júna 2011 bola vo veci vypočutá svedkyňa (za poškodenú stranu) Ing. D. S.

Dňa 12. júla 2011 bol vo veci vypočutý svedok (za poškodenú stranu) Ing. M. K.

Dňa 13. júla 2011 bola vo veci vypočutá svedkyňa (za poškodenú stranu) Mgr. D. H.

Dňa 14. júla 2011 bola vo veci vypočutá svedkyňa (za poškodenú stranu) J. B.

Dňa 26. júla 2011 bol vo veci vypočutý svedok (za poškodenú stranu) JUDr. M. D.

Dňa 1. augusta 2011 bola vo veci vypočutá svedkyňa (za poškodenú stranu)

JUDr. J. Z.

Dňa 4. októbra 2011 vyšetrovateľ predložil na okresnú prokuratúru spisový materiál

s návrhom na podanie obžaloby na sťažovateľa.

Dňa 11. októbra 2011 dozorový prokurátor vrátil vec vyšetrovateľovi na doplnenie

vyšetrovania s tým, že mu uložil vykonať ďalšie dôkazy, ktoré boli potrebné na vydanie

meritórneho rozhodnutia.

Dňa 28. novembra 2011 bolo prípravné konanie sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000

ukončené a polícia podala návrh na podanie obžaloby.

Dňa 7. decembra 2011 okresná prokuratúra podala na sťažovateľa obžalobu. Okresný

súd Košice II obžalobu prijal a koná o nej pod sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom generálnej

prokuratúry, krajskej prokuratúry, okresnej prokuratúry a polície v súvislosti s konaním

vedeným na polícii pod sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000 došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , v listiny a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (a rovnako aj listiny) a práva podľa

dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej uvedené základné práva

sa chránia aj v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného

stíhania (napr. , , ).

Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v (a obdobne aj v listiny a

dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa

ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa

primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu

do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí

posudzovať prísnejšie (). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha

predmetných trestných činov si vyžadovala osobitnú starostlivosť orgánov činných

v trestnom konaní o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány

činné v trestnom konaní majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v okolnostiach danej trestnej veci mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci

s nutnosťou nariadenia znaleckého dokazovania vo veci, ako aj nutnosťou vykonať

rozsiahle vyšetrovanie (vyšetrovací spis obsahoval asi 1 300 strán), avšak doterajší

neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého trestného konania ústavný súd nemôže pripísať na

vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci (pozri ďalej bod III/3 tohto nálezu).

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom konaní

k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ využil možnosti podať opravné prostriedky podľa

, avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými

predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v trestnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis ). Využitím práv na podanie opravných

prostriedkov teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní,

avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia

v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom polície, okresnej prokuratúry, krajskej

prokuratúry a generálnej prokuratúry v napadnutom konaní.

3.1 Posúdenie postupu Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-963/10-K2-2000

Pokiaľ ide o postup polície v napadnutom konaní, predovšetkým treba konštatovať,

že prípravné konanie v danej veci sa začalo 16. októbra 2000 (v uvedený deň bolo vznesené

obvinenie sťažovateľovi) a bolo ukončené návrhom na podanie obžaloby 18. novembra

20011. Predmetné prípravné konanie trvalo teda viac ako 10 rokov (a to aj v prípade, ak sa

prihliadne na to, že vec bola asi osem mesiacov právoplatne skončená), pričom táto

extrémna dĺžka prípravného konania je už sama osebe neprimeraná.

Okrem uvedeného aj z chronológie úkonov (bod II tohto nálezu) vyplýva, že

vyšetrovateľ polície bol v danej veci opakovane bez akýchkoľvek zákonných alebo iných

dôvodov nečinný, konkrétne napr. od 17. marca 2003 do 31. marca 2005 (dva roky),

od 9. júna 2006 do 30. januára 2007 (sedem mesiacov), od 26. októbra 2009 do

13. decembra 2010 (trinásť mesiacov). Uvedená nečinnosť vyšetrovateľa polície nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas 3,5 rokov nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako obvinený

v predmetnej veci počas trestného konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku , listiny a dohovoru (mutatis mutandis

). Uvedené obdobie nečinnosti vyšetrovateľa polície z hľadiska čl. 48 ods. 2

, listiny a dohovoru je netolerovateľné, pričom vec bolo

potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej povahu (podľa ESĽP „mimoriadne citeľný zásah do

sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený“) a význam

pre sťažovateľa. K uvedeným prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu vyšetrovateľa polície. Navyše, ústavný súd nemohol

prehliadnuť skutočnosť, že vyšetrovateľ polície dlhú dobu doslova ignoroval pokyny

dozorujúceho prokurátora, ktorý napr. po previerke spisu 21. marca 2005 tiež „zistil vo veci

prieťahy“. Na skutočnosť, že v napadnutom konaní pôsobilo až šesť vyšetrovateľov polície,

ktorí „sa museli nanovo oboznamovať s rozsiahlym spisovým materiálom“, nebolo možné

prihliadnuť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo

porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval

postup polície, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo

postupom konkrétneho vyšetrovateľa polície. V tejto súvislosti treba uviesť, že

nedostatočné personálne obsadenie polície a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť trestné konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (mutatis mutandis

, , ). v zaväzuje predovšetkým

orgány činné v trestnom konaní, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

vecí bez zbytočných prieťahov. Z vyjadrenia polície a okresnej prokuratúry nevyplýva

prijatie účinných opatrení v danej veci.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

a práva sťažovateľa zo strany polície na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , listiny a dohovoru tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3.2 Posúdenie postupu Okresnej prokuratúry Košice II a Krajskej prokuratúry

v Košiciach v napadnutom konaní

Ústavnému súdu neušlo pozornosti úsilie okresnej prokuratúry a krajskej

prokuratúry, ktoré sa v rámci svojej právomoci snažili zabezpečiť, aby napadnuté prípravné

konanie bolo bez zbytočných prieťahov. Na túto skutočnosť ústavný súd nemohol

neprihliadnuť pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia

sťažovateľovi. Ako to z chronológie súvisiacich spisov vyplýva, okresná prokuratúra, ale aj

krajská prokuratúra opakovane vytýkala nečinnosť vyšetrovateľa polície alebo urgovala

vykonanie úkonov v danej veci, avšak tieto prostriedky nápravy sa ukázali byť neúčinné,

teda iba formálne. Skutočnosť, že okresná prokuratúra a krajská prokuratúra napr. počas

dvoch rokov nečinnosti vyšetrovateľa polície (od 17. marca 2003 do 31. marca 2005), hoci

o tom mala informácie (pozri chronológiu v bode II tohto nálezu), neposkytla efektívnu

ochranu sťažovateľovi, nemožno hodnotiť inak ako porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Neposkytnutie efektívnej

ochrany je však v okolnostiach danej veci charakteristické na celé napadnuté konanie.

Vzhľadom na uvedené podstatné dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva a práva sťažovateľa aj zo strany okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, listiny a dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

3.3 Posúdenie postupu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v napadnutom

konaní

Je nesporné, že sťažovateľ v snahe riešiť zbytočné prieťahy v napadnutom konaní aj

generálnej prokuratúre adresoval 3. augusta 2005 podanie „označené ako podnet“.

Z vyjadrenia generálnej prokuratúry však vyplýva, že obsah tohto „podania zo dňa

28. 5. 2005, v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre vybavujúci

prokurátor podanie vyhodnotil ako podnet, ktorý štandardným postupom odstúpil príslušnej

prokuratúre na vybavenie. Sťažovateľ voči uvedenému postupu nenamietal a v priebehu

ďalšieho konania nevyužil ďalší zákonný prostriedok nápravy, a to opakovaný podnet podľa

§ 34 a nasl. zákona o prokuratúre.“. Treba prisvedčiť generálnej prokuratúre, že za týchto

okolností „nemala žiadny zákonný podklad vstúpiť do konania vedeného proti sťažovateľovi

a to, či už prostriedkami trestného práva, respektíve prostriedkom vybavenia opakovaného

podnetu podľa zákona o prokuratúre“.

Vzhľadom na uvedené podstatné dôvody je aj ústavný súd toho právneho názoru, že

generálna prokuratúra „svojím postupom neovplyvnila, a ani nemohla ovplyvniť dĺžku

prípravného konania vedeného proti sťažovateľovi, ktorý nevyužil všetky dostupné

prostriedky nápravy“, a preto ústavný súd vo vzťahu ku generálnej prokuratúre nevyslovil

porušenie základného práva a práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , listiny a

dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 5.

4. Vzhľadom na to, že 7. decembra 2011 okresná prokuratúra podala na sťažovateľa

obžalobu, pričom Okresný súd Košice II obžalobu prijal, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 80 000 €, pretože

v dôsledku extrémne dlhého trestného stíhania má vážne zdravotné problémy a najmä preto,

že „(...) sa stal osobou bez práce, bez akýchkoľvek sociálnych kontaktov. Spoločnosť, okruh

jeho známych a priateľov, sa dramatickým spôsobom zúžil a v skutočnosti jedinou osobou,

ktorá mu verí, neposudzuje ho a neodsudzuje ho, je jeho manželka.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím aj

na povahu veci (ako aj na to, že nejde o náhradu škody) a na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa, ako aj na podiel jednotlivých orgánov činných v trestnom

konaní na vzniknutých prieťahoch považuje vo vzťahu k polícii za primerané vo výške

3 500 €, vo vzťahu k okresnej prokuratúre vo výške 1 500 € a vo vzťahu ku krajskej

prokuratúre vo výške 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o finančnom zadosťučinení pre

sťažovateľa tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 23. mája 2013 a podanie

písomného stanoviska k vyjadreniam orgánov činných v napadnutom trestnom konaní

12. júna 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát

po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 275,94 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 55,18 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú

celkove sumu 331,12 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013