Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 195/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2006

v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Alexandra Bröstla o sťažnosti Ing. K. M., bytom B., t. č. v Rakúsku, zastúpeného

advokátom JUDr. T. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Sekcie justičnej polície Policajného zboru, odboru vyšetrovania

obzvlášť závažnej trestnej činnosti pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a postupom Krajskej prokuratúry v

Bratislave v konaní sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Sekcie justičnej polície

Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti pri Ministerstve

vnútra Slovenskej republiky v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-

1998 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Sekcii justičnej polície Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej

trestnej činnosti pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a Krajskej prokuratúre v Bratislave v konaní

sp. zn. p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. K. M. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Sekcia justičnej polície Policajného zboru, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej

trestnej činnosti pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave a Krajská

prokuratúra v Bratislave s ú p o v i n n é uhradiť spoločne a nerozdielne Ing. K. M. trovy

právneho zastúpenia 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet

advokáta JUDr. T. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. mája 2004

doručené podanie Ing. K. M., bytom B., t. č. v Rakúsku (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. T. P., B., ktoré bolo označené ako „sťažnosť pre prieťahy

v prípravnom konaní“. Keďže z podania jednoznačne nevyplývali niektoré jeho náležitosti,

ústavný súd vyzval 2. júna 2004 sťažovateľa na jeho doplnenie. Sťažovateľ ústavnému súdu

doručil 14. júna 2004 doplnenie svojho podania. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ

namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Sekcie justičnej polície

Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti pri Ministerstve

vnútra Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „odbor vyšetrovania“) v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave

(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Sťažnosť sa týka trestného stíhania navrhovateľa, ktoré je v štádiu prípravného

konania. U vyšetrovateľa má číslo: ČVS: VKE-6/30-1998 a na Krajskej prokuratúre má

číslo: ...

V danom prípade bolo začaté trestné stíhanie sťažovateľa pred piatimi rokmi dňa

11. 4. 1999 a vec je dodnes v štádiu prípravného konania... Je pravdou, že v danom prípade

vyšetrovateľ postupne rozširoval obvinenia a tým by mohol vysvetľovať dĺžku trvania

vyšetrovania. Názor obhajoby je ale taký, že orgány prípravného konania videli, že

v základnej kauze privatizácie kúpeľov niet dôkazov o trestnosti a preto sa účelovo začali

stíhať rôzne ekonomické kauzy z kúpeľov (na ktoré tiež niet dôkazov). Preto zastávame

stanovisko, že rozširovanie stíhaných skutkov neodôvodňuje päťročné trvanie prípravného

konania.

Tiež je pravdou, že prokuratúra podala po dvoch rokoch obžalobu na súd, ale táto

bola vrátená na došetrenie práve z dôvodu nedostatočnosti dôkazov a porušovania práv

obhajoby krajským súdom. Prokuratúra namiesto toho, aby uznala nedobrú prácu

prípravného konania, podala proti uzneseniu krajského súdu zo 14. 9. 2001 sťažnosť,

o ktorej potom musel rozhodovať Najvyšší súd SR, ktorý uznesením z 28. 8. 2002 sťažnosť

prokurátora zamietol a tým potvrdil správnosť predošlého rozhodnutia krajského súdu.

Pri posúdení prieťahov v prípravnom konaní neuznávame, že časť z plynutia času

zabralo súdne konanie. Na súd bola podaná nepodložená obžaloba, ktorá svedčila o zlej

práci orgánov. Preto aj zdržanie veci na súde zapríčinili orgány prípravného konania.

Prieťahy nemožno vidieť iba v porovnávaní plynutia času a počtu úkonov. Treba

vidieť tiež účelnosť úkonov. Ako sme uviedli, predmetné trestné stíhanie sa začalo na

základe mediálno-politickej predstavy trestnosti a následne sa „hľadali dôkazy“. Zjavne

neexistovala podložená vyšetrovacia verzia, podľa ktorej by vyšetrovateľ postupoval.

Naopak, vyšetrovateľ vypočúval z Fondu národného majetku a z P. kúpeľov svedkov

naslepo. Dôkazom toho je, že mnohí títo svedkovia nevedeli o veci vôbec nič. Preto za

konanie s prieťahmi považujeme aj také konanie, ktoré nekoncepčne a neobjektívne síce

dôkazy vykonáva, ale tieto sú absolútne nedostačujúce a pritom uplynie dlhý čas. V tom

zmysle zaujal už aj Ústavný súd podobné stanovisko napr. v nálezoch , ,

I. 98/99, ...»

V doplnení svojej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 14. júna 2004 sťažovateľ

uviedol:

„... Po vrátení veci súdom do prípravného konania nevykonali za dlhý čas orgány

prípravného konania primeraný počet úkonov, čím opäť pokračovali v prieťahoch. Krajský

súd rozhodoval 14. 9. 2001. Namiesto toho, aby orgány prípravného konania, v tomto

prípade prokuratúra, rešpektovali názor súdu, bol podaný nedôvodný opravný prostriedok,

v dôsledku ktorého vo veci rozhodoval Najvyšší súd 28. 8. 2002, ktorý sťažnosť prokuratúry

zamietol. To je dôkaz nedôvodnosti sťažnosti prokuratúry, ktorá spôsobila ďalší ročný

prieťah. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu za ďalšie skoro 2 roky orgány prípravného

konania vykonali dožiadaním v zahraničí výsluch svedka, výsluch obvineného a nariadili

znalecké dokazovanie. Na výsluchy zo zahraničia sa dlho čakalo, ale počas tejto doby

orgány prípravného konania nevykonávali dôkazy. Dôkaz prieťahov vo forme

nevykonávania dôkazov, teda nečinnosti sa nedá podať. Ide o tvrdenie, ktoré sa dá

preukázať iba kontrolou spisu, z ktorej bude evidentné, že neboli vykonávané ďalšie dôkazy,

aspoň nie spôsobom podľa s vedomím obhajoby.

V princípe dôvod sťažnosti spočíva v tom, že trestné orgány vzniesli nepodložené

obvinenie a následne za vyše 5 rokov nedokázali zhromaždiť usvedčujúce dôkazy.“

Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 20. júna 2005 oznámil ústavnému

súdu novú skutočnosť, ktorá má podľa neho vplyv na posúdenie prieťahov v konaní:

„Trestné orgány v prípravnom konaní dali vypracovať znalecký posudok znalcovi

Ing. M. M., ktorý mal preukazovať trestnú činnosť obvineného. Vyšetrovateľ ustanovil

znalca uznesením z 12. 2. 2004 a znalec dodal posudok 10. 12. 2004. Obhajoba súkromne

iniciovala vypracovanie kontrolného posudku Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz

Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tento posudok na jednej strane potvrdil legálnosť

konania obvineného stanovenú už predošlými posudkami obhajoby a na druhej strane

vyslovil úplnú nekompetentnosť posudku Ing. M.. Vyšetrovateľ tohto znalca ustanovil

v rozpore s jeho špecializáciou a posudok je nepoužiteľný. Pritom má tvoriť jadro dôkazov

po vrátení prvej obžaloby a veci do prípravného konania.

Z uvedeného je evidentné, že vyšetrovateľ vykonal neefektívny dôkaz, ktorého

vykonanie trvalo skoro rok a posudok je nepoužiteľný.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal

sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal nález, ktorým vysloví, že „subjekty,

proti ktorým sťažnosť smeruje:

1. Ministerstvo vnútra SR, sekcia justičnej polície PZ, odbor vyšetrovania obzvlášť

závažnej trestnej činnosti Bratislava v konaní ČVS: VKE-6/30-1998 a Krajská prokuratúra

Bratislava v konaní sp. zn. porušili právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v ) SR.

2. Ministerstvu vnútra SR, sekcii justičnej polície PZ, Odboru vyšetrovania obzvlášť

závažnej trestnej činnosti Bratislava v konaní ČVS: VKE-6/30-1998 a Krajskej prokuratúre

Bratislava v konaní sp. zn. sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Navrhovateľovi Ing. K. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk,

z ktorých 100.000,- Sk je povinné vyplatiť mu Ministerstvo vnútra, sekcia justičnej polície

PZ, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bratislava do 30 dní od

právoplatnosti tohto nálezu a 100.000,- Sk je povinná vyplatiť mu Krajská prokuratúra

v Bratislave do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol uznesením č. k.

-17 z 2. septembra 2005 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. septembra 2005

sťažovateľa, riaditeľa odboru vyšetrovania a krajského prokurátora krajskej prokuratúry,

aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a ostatných dvoch zároveň

vyzval, aby sa vyjadrili aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom

z 23. septembra 2005 (doručeným ústavnému súdu 26. septembra 2005), že súhlasí s tým,

aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Vo vyjadrení k sťažnosti z 11. októbra 2005 (doručenom ústavnému súdu 17. októbra

2005) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky okrem iného uviedlo:

«Trestná vec proti obvinenému Ing. K. M. ... stíhanému pre trestný čin podvodu

podľa , ods. 4

a trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.

2 k , , bola vedená na Odbore vyšetrovania

obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie vyšetrovania a Kriminalisticko-expertíznych

činností Policajného zboru SR a následne na Odbore boja proti korupcii v Bratislave pod

ČVS: VKE-6/30-1998.

Uznesením vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti

Sekcie justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave pod ČVS: VKE-

6/30-98 zo dňa 7. 4. 1999 bolo vznesené obvinenie Ing. K. M. za trestný čin podvodu podľa

, ods. 4

Uznesením vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti

Sekcie justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave pod ČVS: VKE-

6/30-98 zo dňa 1. 10. 1999 bolo vznesené obvinenie Ing. K. M. a spol. za trestný čin

zneužívania informácií v obchodnom styku v spolupáchateľstve § 9 ods. 2 k § 128 ods. 1,

ods. 2, ods. 4 a za trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa ods.

2 k ,

Uznesením vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti

Sekcie justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave pod ČVS: VKE-

6/30-98 zo dňa 7. 12. 1999 bolo vznesené obvinenie Ing. K. M. a spol. za trestný čin

podvodu podľa , , v znení zákona č.

..

Návrh na podanie obžaloby podľa na obvineného

Ing. K. M. a spol. pre uvedené trestné činy bol podaný dňa 14. 4. 2000 a prokurátor

Krajskej prokuratúry v Bratislave dňa 30. 11. 2000 pod č. podal podľa § 176

ods. 1 obžalobu.

Predseda senátu Krajského súdu v Bratislave uznesením zo dňa 14. 9. 2001 pod

č. podľa vrátil trestnú vec obv. Ing. K.

M. a spol. prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Bratislave na došetrenie, proti ktorému

rozhodnutiu prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal sťažnosť dňa 29. 11. 2001.

Sťažnosť prokurátora Krajskému súdu v Bratislave zamietol v zmysle § 148 ods. 1

písm. c) dňa 28. 8. 2002 pod č. Najvyšší súd SR. Dňa

10. 2. 2003 zaslal Krajský prokurátor v Bratislave vec na došetrenie.

Na základe pokynu Krajského prokurátora v Bratislave z 10. 2. 2003, ktorý bol

totožný s uznesením Najvyššieho súdu SR z 28. 8. 2002 pod č. a uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 14. 9. 2001 pod č. bolo vykonané došetrenie,

ktorého úlohou bolo odstránenie vytýkaných procesných nedostatkov a pochybení pri

uplatňovaní práva obvineného zakotvených v ustanovení , ako aj práva

zúčastniť sa na procesných úkonoch prostredníctvom obhajoby a to vykonaním výsluchu

obvineného Ing. K. M., ktorý sa podľa tvrdenia súdu zdržiaval legálne v Rakúsku s platnými

cestovnými dokladmi, vôbec sa neskrýval a nevyhýbal sa tak trestnému konaniu,

prostredníctvom právnej pomoci, zopakovaním výsluchov svedkov a vykonaním ďalších

požadovaných úkonov a dôkazov najmä pribratím znalca z odboru ekonomiky podnikania,

odvetvia finančníctvo.

Dňa 30. 4. 2003 bola na Krajskú prokuratúru v Bratislave zaslaná žiadosť o právnu

pomoc z Rakúska k doručeniu uznesení o vznesení obvinenia obv. Ing. K. M. a vykonanie

jeho výsluchu.

Dňa 14. 5. 2004 bol Okresným súdom v D., Rakúsko vykonaný výsluch obvineného

Ing. K. M., na ktorom obvinený Ing. K. M. využil svoje právo a nevypovedal. Zároveň bol

sudca v priebehu výsluchu vyšetrovateľom Odboru boja proti korupcii Bratislava požiadaný

o doručenie uznesenia pod ČVS: VKE-6/30-1998 z 14. 5. 2004, ktorým bolo podľa § 163

ods. 1, ods. 4 rozšírené obvinenie Ing. K. M. za trestný čin zneužívania

informácií v obchodnom styku v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 128 ods. 1, ods. 2,

ods. 4 a trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa k

ods. 1, ods. 4 , nakoľko v priebehu

vyšetrovania vyšlo najavo, že obvinený Ing. K. M. spáchal pred vznesením obvinenia ďalší

čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia

pod ČVS: VKE-6/30-98 zo dňa 1. 10. 1999 nevzťahovalo.

Nakoľko sudca Okresného súdu v D., Rakúsku neumožnil doručenie uznesenia

z 14. 5. 2004, bola dňa 31. 5. 2004 opätovne zaslaná na Krajskú prokuratúru žiadosť

o právnu pomoc z Rakúska ku jeho doručeniu a následnému vykonaniu výsluchu

obvineného Ing. K. M. v zmysle predmetného uznesenia.

Opakovaný výsluch obvineného Ing. K. M. bol vykonaný sudcom Okresného súdu

v D., Rakúsko dňa 18. 11. 2004, obvinený využil svoje právo a nevypovedal.

Uznesením vyšetrovateľa Odboru boja proti korupcii v Bratislave pod ČVS: VKE-

6/30-1998 zo dňa 12. 2. 2004 bol podľa pribratý znalec

z odboru ekonomiky a podnikania odvetvie účtovníctvo zapísaný v zozname znalcov

Krajského súdu v Trnave Ing. M. M., ktorý dňa 9. 12. 2004 podal znalecký posudok a dňa

21. 12. 2004 bol vyšetrovateľom vykonaný jeho výsluch za prítomnosti obhajcu obv. Ing. K.

M. JUDr. T. P.. Vypracovaniu záveru znaleckého posudku predchádzalo vykonanie

zaistenia účtovných dokladov v zmysle v dňoch 6. 8. 2004 a 28. 9.

2004.

V čase od 17. 1. 2005 do 18. 2. 2005 bolo so siedmimi obvinenými a ich obhajcami

vykonávané preštudovanie vyšetrovacieho spisu podľa

a dňa 18. 2. 2005 bol originál vyšetrovacieho spisu ČVS: VKE-6/30-1998 zaslaný na Úrad

špeciálneho prokurátora v Bratislave s návrhom na podanie obžaloby podľa § 166 ods. 3

. Predmetný spisový materiál obsahuje 6155 listov.

Došetrenie bolo vykonané len v rozsahu pokynu Krajského prokurátora v Bratislave

a teda uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. 8. 2002 pod č. a uznesenia

Krajského súdu v Bratislave z 14. 9. 2001 pod č. .

Ing. K. M. prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. T. P. vo svojej sťažnosti

nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že vyšetrovateľ svojou

nečinnosťou spôsobil vo vyšetrovanej veci neodôvodnené prieťahy. Jeho presvedčenie, ktoré

vyjadril vo svojej sťažnosti vychádza z jeho subjektívneho poznania. Objektívne sa dajú

prieťahy zistiť a preukázať len dôslednou kontrolou spisového materiálu. Nadriadený orgán

vykonal dňa 6. 10. 2005 kontrolu spisu a nezistil zo strany konajúceho vyšetrovateľa žiadne

prieťahy.

Vyšetrovateľ Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie

vyšetrovania a Kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru SR a neskôr

Odboru boja proti korupcii v Bratislave postupoval pri vyšetrovaní v zmysle Trestného

poriadku, uplatňujúc pri vyšetrovaní základné zásady trestného konania vyjadrené v § 2

.

V zmysle , prokurátor je povinný stíhať všetky trestné

činy o ktorých sa dozvedel, výnimky sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej

medzinárodnej zmluvy (zásada legality). Neobstojí tvrdenie Ing. M., že: „Orgány

prípravného konania videli, že v základnej kauze privatizácie kúpeľov niet dôkazov

o trestnosti a preto sa účelovo začali stíhať rôzne ekonomické kauzy z kúpeľov (na ktoré tiež

niet dôkazov). Preto zastávame stanovisko, že rozširovanie stíhaných skutkov neodôvodňuje

päťročné trvanie prípravného konania)“.

Podľa ak je na podklade zistených skutočností

dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo

policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený. Výraz

„dostatočne“ nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota, ale stačí dostatočne odôvodnená

pravdepodobnosť.

Podľa , ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že

obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo,

vznesie vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvinenie aj pre tento ďalší skutok.

Z hore uvedenej chronológie postupného rozširovania trestného stíhania, je pritom

zjavné, že práve táto skutočnosť (odhliadnuc od doby kedy spisový materiál bol ukončený

NPO dňa 14. 4. 2000 až po dobu, kedy bol prokurátorom vrátený vyšetrovateľovi na

doplnenie vyšetrovania dňa 10. 2. 2003) zapríčinila, že doba prípravného konania trvala

tak dlho, ako v skutočnosti trvala...

Ani kontrolou časti spisového materiálu obsahujúceho listinné materiály zadovážené

vyšetrovateľom po vrátení spisového materiálu na došetrenie, neboli zo strany konajúceho

vyšetrovateľa zistené neodôvodnené prieťahy. Táto časť spisového materiálu je označená

číselným označením listov od 4561 do 6155. Neobstojí teda tvrdenie Ing. K. M., že: „Po

rozhodnutí Najvyššieho súdu za ďalšie skoro 2 roky orgány prípravného konania vykonali

dožiadaním v zahraničí výsluch svedka, výsluch obvineného a nariadili znalecké

dokazovanie.

Na výsluchy zo zahraničia sa dlho čakalo, ale počas tejto doby orgány prípravného

konania nevykonávali dôkazy.“

V zmysle , orgány činné v trestnom konaní postupujú

tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní je zisťovať skutkový stav, teda

rešpektovať zásadu objektívnej pravdy a zistiť ju v rozsahu vzťahujúcom sa na predmet

trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní môžu v rámci svojej pôsobnosti uplatniť

vlastné presvedčenie o potrebnom rozsahu dokazovania, ktorý je nevyhnutný pre náležité

zistenie skutkového stavu. Neprináleží žiadnej strane konania posudzovať rozsah

vykonaných dôkazov vyšetrovateľom...

umožňuje obvinenému ako aj poškodenému v zmysle

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli

odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa. Kontrolou

predmetného vyšetrovacieho spisového materiálu nebolo nadriadeným zistené, že by

obvinený Ing. K. M. alebo prostredníctvom svojho obhajcu žiadal v priebehu vyšetrovania

o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní.

Podľa , dozor nad zachovaním zákonnosti pred začatím

trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Počas celého prípravného

konania nebola zo strany dozorového prokurátora vytknutá vyšetrovateľovi nečinnosť alebo

zistené prieťahy vo vyšetrovaní.

Ing. K. M. vo svojej sťažnosti namieta aj osobu znalca Ing. M. tým, že v sťažnosti

uvádza: „Vyšetrovateľ tohto znalca ustanovil v rozpore s jeho špecializáciou a posudok je

nepoužiteľný. Pritom má tvoriť jadro dôkazov po vrátení prvej obžaloby a veci do

prípravného konania“.

Je potrebné zdôrazniť, že znalec Ing. M. M. je znalcom v odbore ekonomika

a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, zapísaného v zozname znalcov Krajského súdu

v Trnave...

Vyšetrovateľ dňa 21. 12. 2004 v zmysle §, 109 vykonal

výsluch znalca za prítomnosti obhajcov JUDr. T. P. a JUDr. H. H., pri ktorom výsluchu

mali možnosť obhajcovia klásť znalcovi doplňujúce otázky.

Z horeuvedených skutočností vyplýva, že sťažnosť obvineného... pre prieťahy

v prípravnom konaní je neopodstatnená a účelová, preto navrhujeme, aby túto Ústavný súd

Slovenskej republiky smerujúcu proti Ministerstvu vnútra SR, sekcii justičnej polície PZ,

Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bratislava v konaní pod sp. zn. ČVS:

VKE-6/30-1998 v plnom rozsahu zamietol ako neodôvodnenú.»

Krajská prokuratúra vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 6. októbra 2005 (doručenom

ústavnému súdu 14. októbra 2005) okrem iného uviedla:

„... Trestné stíhanie obvineného Ing. K. M. a ďalších šiestich osôb bolo začaté v roku

1999, pričom postupne bolo týmto osobám rozširované obvinenie pre ďalšie skutky a v roku

2000 bola na obvineného Ing. K. M. a spol. podaná obžaloba pre 12 skutkov.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 14. 9. 2001 predmetnú

trestnú vec v zmysle vrátil prokurátorovi na došetrenie.

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 22. 8. 2002 sťažnosť prokurátora,

ktorú podal proti uzneseniu krajského súdu, ktorým vec vrátil prokurátorovi na došetrenie

ako nedôvodnú zamietol. Predmetné uznesenie bolo tunajšej prokuratúre doručené dňa 3. 1.

2003, pričom po doručení vyšetrovacieho spisu bol tento dňa 10. 2. 2003 zaslaný

vyšetrovateľovi Ministerstva vnútra SR na došetrenie.

Krajský súd okrem iného v rámci došetrenia nariadil aj vykonanie úkonov mimo

územia Slovenskej republiky a to výsluchy svedkov vo Švajčiarsku. Švajčiarske orgány boli

o právnu pomoc požiadané žiadosťou zo dňa 29. 7. 2003 prostredníctvom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, pričom výsledky právnej pomoci boli krajskej

prokuratúre doručené dňa 26. 2. 2004.

Taktiež žiadosťou o právnu pomoc zo dňa 9. 7. 2003 boli rakúske orgány požiadané

o výsluch obvineného Ing. K. M.. Výsluch sa konal až dňa 14. 5. 2004, čo je skoro po

jednom roku od podania žiadosti. Vzhľadom k tomu, že obvinenému Ing. K. M. bolo

rozšírené obvinenie, muselo mu byť toto uznesenie, ale i predchádzajúce uznesenia

doručené formou právnej pomoci (zo dňa 2. 7. 2004) a taktiež musel byť k nemu vypočutý.

Tento výsluch sa konal dňa 18. 11. 2004.

Dňa 2. 9. 2004 bol obsah dozorového spisu Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn.

odstúpený na ďalší výkon prokurátorského dozoru z dôvodu vecnej príslušnosti

Úradu špeciálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pričom

Krajskej prokuratúre sa opätovne po prehodnotení veci Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky vrátil dňa 10. 6. 2005.

Toho času dozorujúci prokurátor vec študuje a pripravuje obžalobu k jej podaniu na

Krajský súd v Bratislave.

Vzhľadom k rozsiahlosti a náročnosti predmetnej trestnej veci som toho názoru, že

dĺžka prípravného konania do podania prvej obžaloby bola primeraná.

Po vrátení veci na došetrenie krajským súdom vyšetrovateľ vykonával úkony v zmysle

uznesenia krajského súdu, pričom došetrenie bolo skomplikované úkonmi, ktoré bolo

potrebné vykonať mimo územia Slovenskej republiky, pričom treba podotknúť, že určité

prieťahy ak ich možno nazvať prieťahmi v konaní boli spôsobené práve tým, že obvinený

Ing. M. sa zdržiaval a doposiaľ zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a preto bolo

potrebné niektoré úkony vykonať formou právnej pomoci, čo je určite zdĺhavejší proces, ako

keby sa menovaný dostavil k výsluchu, resp. k iným úkonom na územie Slovenskej republiky.

Treba pripomenúť, že to boli práve orgány Rakúskej republiky, ktorým výsluch

obvineného Ing. K. M. trval viac ako jeden rok.

Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v sťažnosti obvineného Ing. K. M. a jeho obhajcu,

že v kauze privatizácie kúpeľov niet dôkazov o trestnosti a preto sa účelovo začali stíhať

rôzne ekonomické kauzy z kúpeľov, že vyšetrovateľ vypočúval svedkov naslepo, že orgány

činné v trestnom konaní vzniesli nepodložené obvinenie a nedokázali zhromaždiť

usvedčujúce dôkazy, toto je možné považovať naozaj len za názor obvineného a jeho

obhajcu, pretože vyšetrovateľ riadne vykonával úkony, ktoré považoval za nevyhnutné

k objasneniu celej trestnej činnosti.

Obvinený Ing. K. M. a jeho obhajca ďalej v sťažnosti uvádzajú, že namiesto toho,

aby krajská prokuratúra rešpektovala názor krajského súdu (o vrátení veci na došetrenie)

podala opravný prostriedok v dôsledku ktorého vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ktorý sťažnosť zamietol.

K tomu treba podotknúť, že postup, ktorý zvolila krajská prokuratúra jej umožňuje

, ktorý krajská prokuratúra využila a nemožno preto aj keď Najvyšší súd

Slovenskej republiky sťažnosti prokurátora nevyhovel, hovoriť, že týmto konaním krajská

prokuratúra spôsobila prieťah v konaní.

Je pravdou, že vyšetrovateľ vykonával došetrovanie veci v intenciách krajského súdu

skoro dva roky, čo však bolo spôsobené najmä úkonmi, ktoré sa vykonávali ako je už vyššie

uvedené mimo územia Slovenskej republiky – v Rakúsku (viac ako rok trvali dva výsluchy

Ing. K. M.) a vo Švajčiarsku, pričom niektorí svedkovia, ktorých opätovné výsluchy nariadil

krajský súd boli vypočutí až po výsluchu Ing. K. M. v Rakúsku z taktického hľadiska, keďže

nebol známy obsah jeho výpovede, aby tak vyšetrovateľ predišiel opätovným výsluchom

svedkov k otázkam ktoré by vyplynuli z jeho výpovede.

Taktiež je treba uviesť, že znalec z odboru ekonomiky vypracovával znalecký posudok

takmer jeden rok. Avšak námietku obvineného Ing. K. M. a jeho obhajcu, že vyšetrovateľ

znalca ustanovil v rozpore s jeho špecializáciou a posudok je nepoužiteľný neobstojí,

pretože ide o znalca z odboru ekonomiky a podnikania, odvetvia účtovníctvo, zapísaného

v zozname znalcov Krajského súdu v Trnave. Vyšetrovateľ tohto znalca pribral z dôvodu, že

bolo potrebné posúdiť okrem iného aj účtovné doklady. Tento znalec bol vyšetrovateľom

vypočutý za prítomnosti obhajcu JUDr. P. a JUDr. H., pričom ani jeden z nich nenamietal

tak znalecký posudok, ako aj pribratého znalca.“

Z obsahu spisu zistil ústavný súd v zásade tie isté skutočnosti.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva

upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, postupom odboru vyšetrovania v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a postupom krajskej prokuratúry v konaní

sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

už vyslovil, že uvedené základné právo sa chráni aj v prípade konania pred orgánmi

činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania ( ), keď sa

občan stáva účastníkom tohto konania ako obvinený (napr. , ,

).

Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj

v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov

v primeranej lehote.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd aj v tomto prípade

skúmal s poukazom na svoju stabilnú judikatúru, to znamená s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu a berúc do úvahy: 1. právnu a faktickú zložitosť veci, 2. správanie

sťažovateľa a 3. spôsob, akým v konaní postupovali odbor vyšetrovania, ako aj krajská

prokuratúra (obdobne napr. alebo ).

Pri vyhodnotení doterajšieho konania odboru vyšetrovania v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998, ako aj postupu krajskej prokuratúry v konaní sp. zn.

podľa uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zistil, že ide o trestné

stíhanie proti sťažovateľovi obvinenému pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 3

písm. a), neskôr aj ods. 4 , ktorým sa

mení a zákon o priestupkoch, ako aj pre trestný čin zneužívania informácií

v obchodnom styku v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 128 ods. 1, 2 a 4 Trestného

zákona a pre trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 a 4

, ktorým sa mení a zákon

o priestupkoch. Trestná vec sťažovateľa je pomerne zložitá najmä s poukazom na zisťovanie

rozhodných skutočností a na rozsah dokazovania aj v tomto štádiu prípravného trestného

konania. O zložitosti veci svedčia aj obsah a rozsah vyšetrovacieho spisu, materiály získané

z došetrenia veci po jej vrátení najvyšším súdom [o. i. veľký počet vypočutých osôb

(vrátane výsluchov v zahraničí), zadovážených listinných dôkazov, znalecké posudky].

Z hľadiska hodnotenia povahy veci ústavný súd vychádzal zo všeobecnej zásady

uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „európsky súd“),

premietnutej aj do judikatúry všeobecných súdov v Slovenskej republike, podľa ktorej sa

primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do

sféry osobných práv a slobôd, ktorý je spravidla spojený s trestným procesom, musí

posudzovať prísnejšie. V uvedených súvislostiach ústavný súd musel vziať do úvahy aj

celkovú doterajšiu dĺžku prípravného konania, keď trestné stíhanie sťažovateľa trvá takmer

sedem rokov (od vydania uznesenia o vznesení obvinenia zo 7. apríla 1999) a v trestnej veci

sťažovateľa zatiaľ nedošlo k podaniu obžaloby ani k inému spôsobu uzavretia prípravného

trestného stíhania.

2. Správanie sťažovateľa v priebehu doterajšieho konania treba posudzovať

komplexne. Ústavný súd zobral do úvahy špecifikum trestného konania, že obvinení nemajú

osobitnú povinnosť aktívne prispievať k urýchleniu trestného stíhania alebo spolupracovať

s vyšetrovateľom vo svojej trestnej veci. Návrhy, žiadosti, podnety a sťažnosti sú súčasťou

ich práva na obhajobu a sú v konečnom dôsledku motivované snahou dosiahnuť priaznivé

rozhodnutie ešte v priebehu prípravného konania (zastavenie trestného stíhania). Ústavný

súd nezistil v preskúmavanej veci v tomto období nijakú významnú skutočnosť v správaní

sťažovateľa, ktorá by odôvodňovala namietanú dĺžku konania (oficiálne miesto pobytu

sťažovateľa v zahraničí, v Rakúskej republike, úkony prostredníctvom právnej pomoci

takisto prebiehali v zahraničí – Rakúsko, Švajčiarsko).

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v konaní bol postup odboru vyšetrovania v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:

VKE-6/30-1998, ako aj postup krajskej prokuratúry v konaní sp. zn. .

Ústavný súd posudzoval spoločne postup odboru vyšetrovania a krajskej prokuratúry

v dvoch obdobiach:

a) Prvé hodnotené obdobie sa týka prípravného konania od vydania uznesenia

o vznesení obvinenia až po opätovné vrátenie trestnej veci na došetrenie (t. j. od 7. apríla

1999 do 28. augusta 2002).

Konanie v počiatočnej fáze od vydania uznesenia o vznesení obvinenia prebiehalo

v zásade plynulo a bez zbytočných prieťahov a návrh na podanie obžaloby bol spracovaný

14. apríla 2000 (po vrátení veci na došetrenie však boli konštatované závažné procesné

nedostatky v činnosti orgánov prípravného konania práve v tomto období, ktoré sa týmto

v konečnom dôsledku premietli aj do celkovej dĺžky tohto konania).

V dôsledku podania odvolania zo strany sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) uznesením sp. zn. zo 14. septembra 2001 podľa § 188 ods. 1

písm. c) trestnú vec sťažovateľa vrátil prokurátorovi krajskej

prokuratúry na došetrenie. Po vrátení trestnej veci sťažovateľa na došetrenie prokurátor

podal 29. novembra 2001 sťažnosť proti označenému rozhodnutiu krajského súdu o vrátení

veci na došetrenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

sp. zn. z 28. augusta 2002 túto sťažnosť prokurátora zamietol.

Od 14. apríla 2000 do 28. augusta 2002, t. j. viac ako dva roky, sa teda konalo

a rozhodovalo o ďalšom priebehu označeného trestného konania na príslušných

všeobecných súdoch (krajský súd, najvyšší súd) v zmysle trestného práva procesného.

b) Druhé hodnotené obdobie sa týka obdobia po 28. auguste 2002.

Prokurátor krajskej prokuratúry 10. februára 2003 zaslal vec na došetrenie odboru

vyšetrovania s pokynmi vyplývajúcimi z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

na odstránenie procesných nedostatkov a pochybení v predchádzajúcom konaní (najvyšší

súd v predmetnom uznesení o. i. konštatoval závažné chyby procesného charakteru zo

strany vyšetrovateľa, keďže vznesenie obvinenia nebolo skutočne a nepochybne, ako ani

osobne oznámené obvinenému, nestačí doručiť odpis uznesenia o vznesení obvinenia len

jeho obhajcovi, teda ide o rozpor aj s čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd; konanie v súvislosti s uznesením z 30. novembra 2000, že trestné

stíhanie bude vedené proti sťažovateľovi ako proti ušlému, neprebiehalo v zmysle

požiadaviek na takéto konanie vo vzťahu k obhajcovi sťažovateľa; podrobne špecifikoval

požiadavky na vykonanie dokazovania smerujúceho k doplneniu a objasneniu skutkového

stavu veci, na ktoré už poukázal aj krajský súd ).

V súvislosti s oznámením obvinenia a výsluchom obvineného žiadosť o poskytnutie

právnej pomoci z Rakúskej republiky bola zaslaná 30. apríla 2003 krajskej prokuratúre.

Okresný súd D. vykonal 14. mája 2004 výsluch sťažovateľa (obvineného), t. j. po viac ako

jednom roku. Orgány prípravného konania v tomto období nepreukázali v tomto smere

žiadnu činnosť a pripísali celkovú dĺžku konania dožiadaným rakúskym orgánom.

Keďže v rámci výsluchu sťažovateľa (obvineného) nedošlo k doručeniu uznesenia

o rozšírení obvinenia proti sťažovateľovi (čo možno pripísať na vrub krajskej prokuratúre,

ktorá tento úkon nezahrnula do žiadosti o právnu pomoc, čím prispela k následnému

procesu smerujúcemu k jeho zopakovaniu), opäť bola zaslaná 31. mája 2004 žiadosť

o právnu pomoc a opakovaný výsluch sťažovateľa Okresný súd v D. vykonal 18. novembra

2004.

Uznesením z 12. februára 2004 bol pribratý znalec z odboru ekonomika

a podnikanie, odvetvia účtovníctvo (k jeho ustanoveniu došlo až po piatich rokoch od

vznesenia obvinenia proti sťažovateľovi). Ustanovený znalec podal 9. decembra 2004

znalecký posudok. Ďalšie doplnenie vyšetrovania prebehlo v zásade bez prieťahov (pokiaľ

ide o právnu pomoc zo Švajčiarska).

Vyšetrovací trestný spis vo veci sťažovateľa bol ďalej s poukazom na novelu

() predložený 18. februára 2005 Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len

„úrad špeciálnej prokuratúry“), ktorý opatrením sp. zn. VII Gv 295/04 z 15. apríla 2005

určil, aby dozor vo veci sťažovateľa podľa vykonával naďalej

prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Slovenskej republiky zrušil

23. mája 2005 príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry a úrad špeciálnej prokuratúry tento

návrh vrátil 23. júna 2005 krajskej prokuratúre s tým, že je v záujme zabezpečenia

efektívnosti konania, aby v nej dozor vykonávala i naďalej krajská prokuratúra. Až do

obdobia odoslania spisového materiálu ústavnému súdu koncom októbra 2005 v predmetnej

veci návrh na obžalobu nebol podaný príslušnému súdu.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším

postupom odboru vyšetrovania v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998, ako

aj postupom krajskej prokuratúry v konaní sp. zn. , t. j. v prípravnom trestnom

konaní, ktoré začalo 7. apríla 1999 a trvá už takmer sedem rokov, došlo k zbytočným

prieťahom v období po vrátení veci na došetrenie neefektívnou činnosťou označených

orgánov prípravného konania v období od 28. augusta 2002, t. j. po vrátení veci na

došetrenie, predovšetkým v priebehu roka 2003, ako aj od mája 2004 až do novembra 2004

vo vzťahu k základným úkonom v trestnom stíhaní voči sťažovateľovi (obvinenému), čím

bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

III.

V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 v zmysle ústavný súd prikázal

odboru vyšetrovania v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a krajskej

prokuratúre v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia podľa . Dospel pritom

k záveru, že v danom prípade je postačujúci výrok o porušení základného práva, a preto

finančné zadosťučinenie sťažovateľovi, ktorý požadoval sumu 200 000 Sk, nepriznal.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli

v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. T. P.,

ktoré vyčíslil sumou 9 340 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za 1. polrok 2003. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 530 Sk

a dvakrát režijný paušál 140 Sk.

Trovy konania sú odbor vyšetrovania a krajská prokuratúra povinné zaplatiť spoločne

a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa (

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2006