Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)II. ÚS 195/05
PDF · 342.96 KB
No categories available
II. ÚS 195/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2006
v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Alexandra Bröstla o sťažnosti Ing. K. M., bytom B., t. č. v Rakúsku, zastúpeného
advokátom JUDr. T. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Sekcie justičnej polície Policajného zboru, odboru vyšetrovania
obzvlášť závažnej trestnej činnosti pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a postupom Krajskej prokuratúry v
Bratislave v konaní sp. zn. 1 Kv 35/99 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Ing. K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Sekcie justičnej polície
Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti pri Ministerstve
vnútra Slovenskej republiky v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-
1998 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní sp. zn. 1 Kv 35/99
p o r u š e n é b o l o .
2. Sekcii justičnej polície Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej
trestnej činnosti pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a Krajskej prokuratúre v Bratislave v konaní
sp. zn. 1 Kv 35/99 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. K. M. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.
4. Sekcia justičnej polície Policajného zboru, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej
trestnej činnosti pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave a Krajská
prokuratúra v Bratislave s ú p o v i n n é uhradiť spoločne a nerozdielne Ing. K. M. trovy
právneho zastúpenia 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet
advokáta JUDr. T. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. mája 2004
doručené podanie Ing. K. M., bytom B., t. č. v Rakúsku (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. T. P., B., ktoré bolo označené ako „sťažnosť pre prieťahy
v prípravnom konaní“. Keďže z podania jednoznačne nevyplývali niektoré jeho náležitosti,
ústavný súd vyzval 2. júna 2004 sťažovateľa na jeho doplnenie. Sťažovateľ ústavnému súdu
doručil 14. júna 2004 doplnenie svojho podania. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ
namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Sekcie justičnej polície
Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti pri Ministerstve
vnútra Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „odbor vyšetrovania“) v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave
(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní sp. zn. 1 Kv 35/99.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:
«Sťažnosť sa týka trestného stíhania navrhovateľa, ktoré je v štádiu prípravného
konania. U vyšetrovateľa má číslo: ČVS: VKE-6/30-1998 a na Krajskej prokuratúre má
číslo: 1 Kv 35/99...
V danom prípade bolo začaté trestné stíhanie sťažovateľa pred piatimi rokmi dňa
11. 4. 1999 a vec je dodnes v štádiu prípravného konania... Je pravdou, že v danom prípade
vyšetrovateľ postupne rozširoval obvinenia a tým by mohol vysvetľovať dĺžku trvania
vyšetrovania. Názor obhajoby je ale taký, že orgány prípravného konania videli, že
v základnej kauze privatizácie kúpeľov niet dôkazov o trestnosti a preto sa účelovo začali
stíhať rôzne ekonomické kauzy z kúpeľov (na ktoré tiež niet dôkazov). Preto zastávame
stanovisko, že rozširovanie stíhaných skutkov neodôvodňuje päťročné trvanie prípravného
konania.
Tiež je pravdou, že prokuratúra podala po dvoch rokoch obžalobu na súd, ale táto
bola vrátená na došetrenie práve z dôvodu nedostatočnosti dôkazov a porušovania práv
obhajoby krajským súdom. Prokuratúra namiesto toho, aby uznala nedobrú prácu
prípravného konania, podala proti uzneseniu krajského súdu zo 14. 9. 2001 sťažnosť,
o ktorej potom musel rozhodovať Najvyšší súd SR, ktorý uznesením z 28. 8. 2002 sťažnosť
prokurátora zamietol a tým potvrdil správnosť predošlého rozhodnutia krajského súdu.
Pri posúdení prieťahov v prípravnom konaní neuznávame, že časť z plynutia času
zabralo súdne konanie. Na súd bola podaná nepodložená obžaloba, ktorá svedčila o zlej
práci orgánov. Preto aj zdržanie veci na súde zapríčinili orgány prípravného konania.
Prieťahy nemožno vidieť iba v porovnávaní plynutia času a počtu úkonov. Treba
vidieť tiež účelnosť úkonov. Ako sme uviedli, predmetné trestné stíhanie sa začalo na
základe mediálno-politickej predstavy trestnosti a následne sa „hľadali dôkazy“. Zjavne
neexistovala podložená vyšetrovacia verzia, podľa ktorej by vyšetrovateľ postupoval.
Naopak, vyšetrovateľ vypočúval z Fondu národného majetku a z P. kúpeľov svedkov
naslepo. Dôkazom toho je, že mnohí títo svedkovia nevedeli o veci vôbec nič. Preto za
konanie s prieťahmi považujeme aj také konanie, ktoré nekoncepčne a neobjektívne síce
dôkazy vykonáva, ale tieto sú absolútne nedostačujúce a pritom uplynie dlhý čas. V tom
zmysle zaujal už aj Ústavný súd podobné stanovisko napr. v nálezoch I. 10/98, II. 64/99,
I. 98/99, I. 159/02...»
V doplnení svojej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 14. júna 2004 sťažovateľ
uviedol:
„... Po vrátení veci súdom do prípravného konania nevykonali za dlhý čas orgány
prípravného konania primeraný počet úkonov, čím opäť pokračovali v prieťahoch. Krajský
súd rozhodoval 14. 9. 2001. Namiesto toho, aby orgány prípravného konania, v tomto
prípade prokuratúra, rešpektovali názor súdu, bol podaný nedôvodný opravný prostriedok,
v dôsledku ktorého vo veci rozhodoval Najvyšší súd 28. 8. 2002, ktorý sťažnosť prokuratúry
zamietol. To je dôkaz nedôvodnosti sťažnosti prokuratúry, ktorá spôsobila ďalší ročný
prieťah. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu za ďalšie skoro 2 roky orgány prípravného
konania vykonali dožiadaním v zahraničí výsluch svedka, výsluch obvineného a nariadili
znalecké dokazovanie. Na výsluchy zo zahraničia sa dlho čakalo, ale počas tejto doby
orgány prípravného konania nevykonávali dôkazy. Dôkaz prieťahov vo forme
nevykonávania dôkazov, teda nečinnosti sa nedá podať. Ide o tvrdenie, ktoré sa dá
preukázať iba kontrolou spisu, z ktorej bude evidentné, že neboli vykonávané ďalšie dôkazy,
aspoň nie spôsobom podľa tr. por. s vedomím obhajoby.
V princípe dôvod sťažnosti spočíva v tom, že trestné orgány vzniesli nepodložené
obvinenie a následne za vyše 5 rokov nedokázali zhromaždiť usvedčujúce dôkazy.“
Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 20. júna 2005 oznámil ústavnému
súdu novú skutočnosť, ktorá má podľa neho vplyv na posúdenie prieťahov v konaní:
„Trestné orgány v prípravnom konaní dali vypracovať znalecký posudok znalcovi
Ing. M. M., ktorý mal preukazovať trestnú činnosť obvineného. Vyšetrovateľ ustanovil
znalca uznesením z 12. 2. 2004 a znalec dodal posudok 10. 12. 2004. Obhajoba súkromne
iniciovala vypracovanie kontrolného posudku Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tento posudok na jednej strane potvrdil legálnosť
konania obvineného stanovenú už predošlými posudkami obhajoby a na druhej strane
vyslovil úplnú nekompetentnosť posudku Ing. M.. Vyšetrovateľ tohto znalca ustanovil
v rozpore s jeho špecializáciou a posudok je nepoužiteľný. Pritom má tvoriť jadro dôkazov
po vrátení prvej obžaloby a veci do prípravného konania.
Z uvedeného je evidentné, že vyšetrovateľ vykonal neefektívny dôkaz, ktorého
vykonanie trvalo skoro rok a posudok je nepoužiteľný.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal
sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal nález, ktorým vysloví, že „subjekty,
proti ktorým sťažnosť smeruje:
1. Ministerstvo vnútra SR, sekcia justičnej polície PZ, odbor vyšetrovania obzvlášť
závažnej trestnej činnosti Bratislava v konaní ČVS: VKE-6/30-1998 a Krajská prokuratúra
Bratislava v konaní sp. zn. 1 Kv 35/99 porušili právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2) Ústavy SR.
2. Ministerstvu vnútra SR, sekcii justičnej polície PZ, Odboru vyšetrovania obzvlášť
závažnej trestnej činnosti Bratislava v konaní ČVS: VKE-6/30-1998 a Krajskej prokuratúre
Bratislava v konaní sp. zn. 1 Kv 35/99 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Navrhovateľovi Ing. K. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk,
z ktorých 100.000,- Sk je povinné vyplatiť mu Ministerstvo vnútra, sekcia justičnej polície
PZ, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bratislava do 30 dní od
právoplatnosti tohto nálezu a 100.000,- Sk je povinná vyplatiť mu Krajská prokuratúra
v Bratislave do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol uznesením č. k.
II. ÚS 195/05-17 z 2. septembra 2005 o jej prijatí na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. septembra 2005
sťažovateľa, riaditeľa odboru vyšetrovania a krajského prokurátora krajskej prokuratúry,
aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a ostatných dvoch zároveň
vyzval, aby sa vyjadrili aj k sťažnosti.
Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom
z 23. septembra 2005 (doručeným ústavnému súdu 26. septembra 2005), že súhlasí s tým,
aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.
Vo vyjadrení k sťažnosti z 11. októbra 2005 (doručenom ústavnému súdu 17. októbra
2005) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky okrem iného uviedlo:
«Trestná vec proti obvinenému Ing. K. M. ... stíhanému pre trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a) ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z.
a trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.
2 k § 128 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Trestného zákona bola vedená na Odbore vyšetrovania
obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie vyšetrovania a Kriminalisticko-expertíznych
činností Policajného zboru SR a následne na Odbore boja proti korupcii v Bratislave pod
ČVS: VKE-6/30-1998.
Uznesením vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti
Sekcie justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave pod ČVS: VKE-
6/30-98 zo dňa 7. 4. 1999 bolo vznesené obvinenie Ing. K. M. za trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 3 písm. a) ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z.
Uznesením vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti
Sekcie justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave pod ČVS: VKE-
6/30-98 zo dňa 1. 10. 1999 bolo vznesené obvinenie Ing. K. M. a spol. za trestný čin
zneužívania informácií v obchodnom styku v spolupáchateľstve § 9 ods. 2 k § 128 ods. 1,
ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a za trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.
2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z.
Uznesením vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti
Sekcie justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave pod ČVS: VKE-
6/30-98 zo dňa 7. 12. 1999 bolo vznesené obvinenie Ing. K. M. a spol. za trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č.
Návrh na podanie obžaloby podľa § 166 ods. 3 Trestného poriadku na obvineného
Ing. K. M. a spol. pre uvedené trestné činy bol podaný dňa 14. 4. 2000 a prokurátor
Krajskej prokuratúry v Bratislave dňa 30. 11. 2000 pod č. 1 Kv 35/99 podal podľa § 176
ods. 1 Trestného poriadku obžalobu.
Predseda senátu Krajského súdu v Bratislave uznesením zo dňa 14. 9. 2001 pod
č. 1 T 51/00 podľa § 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku vrátil trestnú vec obv. Ing. K.
M. a spol. prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Bratislave na došetrenie, proti ktorému
rozhodnutiu prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal sťažnosť dňa 29. 11. 2001.
Sťažnosť prokurátora Krajskému súdu v Bratislave zamietol v zmysle § 148 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku dňa 28. 8. 2002 pod č. 4 To 59/2001 Najvyšší súd SR. Dňa
10. 2. 2003 zaslal Krajský prokurátor v Bratislave vec na došetrenie.
Na základe pokynu Krajského prokurátora v Bratislave z 10. 2. 2003, ktorý bol
totožný s uznesením Najvyššieho súdu SR z 28. 8. 2002 pod č. 4 To 59/2001 a uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 14. 9. 2001 pod č. 1 T 51/00 bolo vykonané došetrenie,
ktorého úlohou bolo odstránenie vytýkaných procesných nedostatkov a pochybení pri
uplatňovaní práva obvineného zakotvených v ustanovení § 33 Tr. poriadku, ako aj práva
zúčastniť sa na procesných úkonoch prostredníctvom obhajoby a to vykonaním výsluchu
obvineného Ing. K. M., ktorý sa podľa tvrdenia súdu zdržiaval legálne v Rakúsku s platnými
cestovnými dokladmi, vôbec sa neskrýval a nevyhýbal sa tak trestnému konaniu,
prostredníctvom právnej pomoci, zopakovaním výsluchov svedkov a vykonaním ďalších
požadovaných úkonov a dôkazov najmä pribratím znalca z odboru ekonomiky podnikania,
odvetvia finančníctvo.
Dňa 30. 4. 2003 bola na Krajskú prokuratúru v Bratislave zaslaná žiadosť o právnu
pomoc z Rakúska k doručeniu uznesení o vznesení obvinenia obv. Ing. K. M. a vykonanie
jeho výsluchu.
Dňa 14. 5. 2004 bol Okresným súdom v D., Rakúsko vykonaný výsluch obvineného
Ing. K. M., na ktorom obvinený Ing. K. M. využil svoje právo a nevypovedal. Zároveň bol
sudca v priebehu výsluchu vyšetrovateľom Odboru boja proti korupcii Bratislava požiadaný
o doručenie uznesenia pod ČVS: VKE-6/30-1998 z 14. 5. 2004, ktorým bolo podľa § 163
ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku rozšírené obvinenie Ing. K. M. za trestný čin zneužívania
informácií v obchodnom styku v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 128 ods. 1, ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona a trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 250
ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., nakoľko v priebehu
vyšetrovania vyšlo najavo, že obvinený Ing. K. M. spáchal pred vznesením obvinenia ďalší
čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia
pod ČVS: VKE-6/30-98 zo dňa 1. 10. 1999 nevzťahovalo.
Nakoľko sudca Okresného súdu v D., Rakúsku neumožnil doručenie uznesenia
z 14. 5. 2004, bola dňa 31. 5. 2004 opätovne zaslaná na Krajskú prokuratúru žiadosť
o právnu pomoc z Rakúska ku jeho doručeniu a následnému vykonaniu výsluchu
obvineného Ing. K. M. v zmysle predmetného uznesenia.
Opakovaný výsluch obvineného Ing. K. M. bol vykonaný sudcom Okresného súdu
v D., Rakúsko dňa 18. 11. 2004, obvinený využil svoje právo a nevypovedal.
Uznesením vyšetrovateľa Odboru boja proti korupcii v Bratislave pod ČVS: VKE-
6/30-1998 zo dňa 12. 2. 2004 bol podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku pribratý znalec
z odboru ekonomiky a podnikania odvetvie účtovníctvo zapísaný v zozname znalcov
Krajského súdu v Trnave Ing. M. M., ktorý dňa 9. 12. 2004 podal znalecký posudok a dňa
21. 12. 2004 bol vyšetrovateľom vykonaný jeho výsluch za prítomnosti obhajcu obv. Ing. K.
M. JUDr. T. P.. Vypracovaniu záveru znaleckého posudku predchádzalo vykonanie
zaistenia účtovných dokladov v zmysle § 78 Trestného poriadku v dňoch 6. 8. 2004 a 28. 9.
2004.
V čase od 17. 1. 2005 do 18. 2. 2005 bolo so siedmimi obvinenými a ich obhajcami
vykonávané preštudovanie vyšetrovacieho spisu podľa § 166 ods. 1 Trestného poriadku
a dňa 18. 2. 2005 bol originál vyšetrovacieho spisu ČVS: VKE-6/30-1998 zaslaný na Úrad
špeciálneho prokurátora v Bratislave s návrhom na podanie obžaloby podľa § 166 ods. 3
Trestného poriadku. Predmetný spisový materiál obsahuje 6155 listov.
Došetrenie bolo vykonané len v rozsahu pokynu Krajského prokurátora v Bratislave
a teda uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. 8. 2002 pod č. 4 To 59/2001 a uznesenia
Krajského súdu v Bratislave z 14. 9. 2001 pod č. 1 T 51/00.
Ing. K. M. prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. T. P. vo svojej sťažnosti
nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že vyšetrovateľ svojou
nečinnosťou spôsobil vo vyšetrovanej veci neodôvodnené prieťahy. Jeho presvedčenie, ktoré
vyjadril vo svojej sťažnosti vychádza z jeho subjektívneho poznania. Objektívne sa dajú
prieťahy zistiť a preukázať len dôslednou kontrolou spisového materiálu. Nadriadený orgán
vykonal dňa 6. 10. 2005 kontrolu spisu a nezistil zo strany konajúceho vyšetrovateľa žiadne
prieťahy.
Vyšetrovateľ Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie
vyšetrovania a Kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru SR a neskôr
Odboru boja proti korupcii v Bratislave postupoval pri vyšetrovaní v zmysle Trestného
poriadku, uplatňujúc pri vyšetrovaní základné zásady trestného konania vyjadrené v § 2
V zmysle § 2 ods. 3 Trestného poriadku, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné
činy o ktorých sa dozvedel, výnimky sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej
medzinárodnej zmluvy (zásada legality). Neobstojí tvrdenie Ing. M., že: „Orgány
prípravného konania videli, že v základnej kauze privatizácie kúpeľov niet dôkazov
o trestnosti a preto sa účelovo začali stíhať rôzne ekonomické kauzy z kúpeľov (na ktoré tiež
niet dôkazov). Preto zastávame stanovisko, že rozširovanie stíhaných skutkov neodôvodňuje
päťročné trvanie prípravného konania)“.
Podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku ak je na podklade zistených skutočností
dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo
policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený. Výraz
„dostatočne“ nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota, ale stačí dostatočne odôvodnená
pravdepodobnosť.
Podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku, ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že
obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo,
vznesie vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvinenie aj pre tento ďalší skutok.
Z hore uvedenej chronológie postupného rozširovania trestného stíhania, je pritom
zjavné, že práve táto skutočnosť (odhliadnuc od doby kedy spisový materiál bol ukončený
NPO dňa 14. 4. 2000 až po dobu, kedy bol prokurátorom vrátený vyšetrovateľovi na
doplnenie vyšetrovania dňa 10. 2. 2003) zapríčinila, že doba prípravného konania trvala
tak dlho, ako v skutočnosti trvala...
Ani kontrolou časti spisového materiálu obsahujúceho listinné materiály zadovážené
vyšetrovateľom po vrátení spisového materiálu na došetrenie, neboli zo strany konajúceho
vyšetrovateľa zistené neodôvodnené prieťahy. Táto časť spisového materiálu je označená
číselným označením listov od 4561 do 6155. Neobstojí teda tvrdenie Ing. K. M., že: „Po
rozhodnutí Najvyššieho súdu za ďalšie skoro 2 roky orgány prípravného konania vykonali
dožiadaním v zahraničí výsluch svedka, výsluch obvineného a nariadili znalecké
dokazovanie.
Na výsluchy zo zahraničia sa dlho čakalo, ale počas tejto doby orgány prípravného
konania nevykonávali dôkazy.“
V zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú
tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní je zisťovať skutkový stav, teda
rešpektovať zásadu objektívnej pravdy a zistiť ju v rozsahu vzťahujúcom sa na predmet
trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní môžu v rámci svojej pôsobnosti uplatniť
vlastné presvedčenie o potrebnom rozsahu dokazovania, ktorý je nevyhnutný pre náležité
zistenie skutkového stavu. Neprináleží žiadnej strane konania posudzovať rozsah
vykonaných dôkazov vyšetrovateľom...
Trestný poriadok umožňuje obvinenému ako aj poškodenému v zmysle § 167
Trestného poriadku kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli
odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa. Kontrolou
predmetného vyšetrovacieho spisového materiálu nebolo nadriadeným zistené, že by
obvinený Ing. K. M. alebo prostredníctvom svojho obhajcu žiadal v priebehu vyšetrovania
o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní.
Podľa § 174 Trestného poriadku, dozor nad zachovaním zákonnosti pred začatím
trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Počas celého prípravného
konania nebola zo strany dozorového prokurátora vytknutá vyšetrovateľovi nečinnosť alebo
zistené prieťahy vo vyšetrovaní.
Ing. K. M. vo svojej sťažnosti namieta aj osobu znalca Ing. M. tým, že v sťažnosti
uvádza: „Vyšetrovateľ tohto znalca ustanovil v rozpore s jeho špecializáciou a posudok je
nepoužiteľný. Pritom má tvoriť jadro dôkazov po vrátení prvej obžaloby a veci do
prípravného konania“.
Je potrebné zdôrazniť, že znalec Ing. M. M. je znalcom v odbore ekonomika
a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, zapísaného v zozname znalcov Krajského súdu
v Trnave...
Vyšetrovateľ dňa 21. 12. 2004 v zmysle §§ 108, 109 Trestného poriadku vykonal
výsluch znalca za prítomnosti obhajcov JUDr. T. P. a JUDr. H. H., pri ktorom výsluchu
mali možnosť obhajcovia klásť znalcovi doplňujúce otázky.
Z horeuvedených skutočností vyplýva, že sťažnosť obvineného... pre prieťahy
v prípravnom konaní je neopodstatnená a účelová, preto navrhujeme, aby túto Ústavný súd
Slovenskej republiky smerujúcu proti Ministerstvu vnútra SR, sekcii justičnej polície PZ,
Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bratislava v konaní pod sp. zn. ČVS:
VKE-6/30-1998 v plnom rozsahu zamietol ako neodôvodnenú.»
Krajská prokuratúra vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 6. októbra 2005 (doručenom
ústavnému súdu 14. októbra 2005) okrem iného uviedla:
„... Trestné stíhanie obvineného Ing. K. M. a ďalších šiestich osôb bolo začaté v roku
1999, pričom postupne bolo týmto osobám rozširované obvinenie pre ďalšie skutky a v roku
2000 bola na obvineného Ing. K. M. a spol. podaná obžaloba pre 12 skutkov.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1 T 51/00 zo dňa 14. 9. 2001 predmetnú
trestnú vec v zmysle § 188 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku vrátil prokurátorovi na došetrenie.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4 To 59/2001 zo dňa 22. 8. 2002 sťažnosť prokurátora,
ktorú podal proti uzneseniu krajského súdu, ktorým vec vrátil prokurátorovi na došetrenie
ako nedôvodnú zamietol. Predmetné uznesenie bolo tunajšej prokuratúre doručené dňa 3. 1.
2003, pričom po doručení vyšetrovacieho spisu bol tento dňa 10. 2. 2003 zaslaný
vyšetrovateľovi Ministerstva vnútra SR na došetrenie.
Krajský súd okrem iného v rámci došetrenia nariadil aj vykonanie úkonov mimo
územia Slovenskej republiky a to výsluchy svedkov vo Švajčiarsku. Švajčiarske orgány boli
o právnu pomoc požiadané žiadosťou zo dňa 29. 7. 2003 prostredníctvom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, pričom výsledky právnej pomoci boli krajskej
prokuratúre doručené dňa 26. 2. 2004.
Taktiež žiadosťou o právnu pomoc zo dňa 9. 7. 2003 boli rakúske orgány požiadané
o výsluch obvineného Ing. K. M.. Výsluch sa konal až dňa 14. 5. 2004, čo je skoro po
jednom roku od podania žiadosti. Vzhľadom k tomu, že obvinenému Ing. K. M. bolo
rozšírené obvinenie, muselo mu byť toto uznesenie, ale i predchádzajúce uznesenia
doručené formou právnej pomoci (zo dňa 2. 7. 2004) a taktiež musel byť k nemu vypočutý.
Tento výsluch sa konal dňa 18. 11. 2004.
Dňa 2. 9. 2004 bol obsah dozorového spisu Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn.
1 Kv 5/04 odstúpený na ďalší výkon prokurátorského dozoru z dôvodu vecnej príslušnosti
Úradu špeciálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pričom
Krajskej prokuratúre sa opätovne po prehodnotení veci Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky vrátil dňa 10. 6. 2005.
Toho času dozorujúci prokurátor vec študuje a pripravuje obžalobu k jej podaniu na
Krajský súd v Bratislave.
Vzhľadom k rozsiahlosti a náročnosti predmetnej trestnej veci som toho názoru, že
dĺžka prípravného konania do podania prvej obžaloby bola primeraná.
Po vrátení veci na došetrenie krajským súdom vyšetrovateľ vykonával úkony v zmysle
uznesenia krajského súdu, pričom došetrenie bolo skomplikované úkonmi, ktoré bolo
potrebné vykonať mimo územia Slovenskej republiky, pričom treba podotknúť, že určité
prieťahy ak ich možno nazvať prieťahmi v konaní boli spôsobené práve tým, že obvinený
Ing. M. sa zdržiaval a doposiaľ zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a preto bolo
potrebné niektoré úkony vykonať formou právnej pomoci, čo je určite zdĺhavejší proces, ako
keby sa menovaný dostavil k výsluchu, resp. k iným úkonom na územie Slovenskej republiky.
Treba pripomenúť, že to boli práve orgány Rakúskej republiky, ktorým výsluch
obvineného Ing. K. M. trval viac ako jeden rok.
Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v sťažnosti obvineného Ing. K. M. a jeho obhajcu,
že v kauze privatizácie kúpeľov niet dôkazov o trestnosti a preto sa účelovo začali stíhať
rôzne ekonomické kauzy z kúpeľov, že vyšetrovateľ vypočúval svedkov naslepo, že orgány
činné v trestnom konaní vzniesli nepodložené obvinenie a nedokázali zhromaždiť
usvedčujúce dôkazy, toto je možné považovať naozaj len za názor obvineného a jeho
obhajcu, pretože vyšetrovateľ riadne vykonával úkony, ktoré považoval za nevyhnutné
k objasneniu celej trestnej činnosti.
Obvinený Ing. K. M. a jeho obhajca ďalej v sťažnosti uvádzajú, že namiesto toho,
aby krajská prokuratúra rešpektovala názor krajského súdu (o vrátení veci na došetrenie)
podala opravný prostriedok v dôsledku ktorého vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ktorý sťažnosť zamietol.
K tomu treba podotknúť, že postup, ktorý zvolila krajská prokuratúra jej umožňuje
Trestný poriadok, ktorý krajská prokuratúra využila a nemožno preto aj keď Najvyšší súd
Slovenskej republiky sťažnosti prokurátora nevyhovel, hovoriť, že týmto konaním krajská
prokuratúra spôsobila prieťah v konaní.
Je pravdou, že vyšetrovateľ vykonával došetrovanie veci v intenciách krajského súdu
skoro dva roky, čo však bolo spôsobené najmä úkonmi, ktoré sa vykonávali ako je už vyššie
uvedené mimo územia Slovenskej republiky – v Rakúsku (viac ako rok trvali dva výsluchy
Ing. K. M.) a vo Švajčiarsku, pričom niektorí svedkovia, ktorých opätovné výsluchy nariadil
krajský súd boli vypočutí až po výsluchu Ing. K. M. v Rakúsku z taktického hľadiska, keďže
nebol známy obsah jeho výpovede, aby tak vyšetrovateľ predišiel opätovným výsluchom
svedkov k otázkam ktoré by vyplynuli z jeho výpovede.
Taktiež je treba uviesť, že znalec z odboru ekonomiky vypracovával znalecký posudok
takmer jeden rok. Avšak námietku obvineného Ing. K. M. a jeho obhajcu, že vyšetrovateľ
znalca ustanovil v rozpore s jeho špecializáciou a posudok je nepoužiteľný neobstojí,
pretože ide o znalca z odboru ekonomiky a podnikania, odvetvia účtovníctvo, zapísaného
v zozname znalcov Krajského súdu v Trnave. Vyšetrovateľ tohto znalca pribral z dôvodu, že
bolo potrebné posúdiť okrem iného aj účtovné doklady. Tento znalec bol vyšetrovateľom
vypočutý za prítomnosti obhajcu JUDr. P. a JUDr. H., pričom ani jeden z nich nenamietal
tak znalecký posudok, ako aj pribratého znalca.“
Z obsahu spisu zistil ústavný súd v zásade tie isté skutočnosti.
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, postupom odboru vyšetrovania v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a postupom krajskej prokuratúry v konaní
sp. zn. 1 Kv 35/99.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
už vyslovil, že uvedené základné právo sa chráni aj v prípade konania pred orgánmi
činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (§ 160 Trestného poriadku), keď sa
občan stáva účastníkom tohto konania ako obvinený (napr. II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02,
Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj
v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov
v primeranej lehote.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd aj v tomto prípade
skúmal s poukazom na svoju stabilnú judikatúru, to znamená s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu a berúc do úvahy: 1. právnu a faktickú zložitosť veci, 2. správanie
sťažovateľa a 3. spôsob, akým v konaní postupovali odbor vyšetrovania, ako aj krajská
prokuratúra (obdobne napr. II. ÚS 74/97 alebo I. ÚS 70/98).
Pri vyhodnotení doterajšieho konania odboru vyšetrovania v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998, ako aj postupu krajskej prokuratúry v konaní sp. zn.
1 Kv 35/99 podľa uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zistil, že ide o trestné
stíhanie proti sťažovateľovi obvinenému pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 3
písm. a), neskôr aj ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., ktorým sa
mení Trestný zákon a zákon o priestupkoch, ako aj pre trestný čin zneužívania informácií
v obchodnom styku v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 128 ods. 1, 2 a 4 Trestného
zákona a pre trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 a 4
Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., ktorým sa mení Trestný zákon a zákon
o priestupkoch. Trestná vec sťažovateľa je pomerne zložitá najmä s poukazom na zisťovanie
rozhodných skutočností a na rozsah dokazovania aj v tomto štádiu prípravného trestného
konania. O zložitosti veci svedčia aj obsah a rozsah vyšetrovacieho spisu, materiály získané
z došetrenia veci po jej vrátení najvyšším súdom [o. i. veľký počet vypočutých osôb
(vrátane výsluchov v zahraničí), zadovážených listinných dôkazov, znalecké posudky].
Z hľadiska hodnotenia povahy veci ústavný súd vychádzal zo všeobecnej zásady
uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „európsky súd“),
premietnutej aj do judikatúry všeobecných súdov v Slovenskej republike, podľa ktorej sa
primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do
sféry osobných práv a slobôd, ktorý je spravidla spojený s trestným procesom, musí
posudzovať prísnejšie. V uvedených súvislostiach ústavný súd musel vziať do úvahy aj
celkovú doterajšiu dĺžku prípravného konania, keď trestné stíhanie sťažovateľa trvá takmer
sedem rokov (od vydania uznesenia o vznesení obvinenia zo 7. apríla 1999) a v trestnej veci
sťažovateľa zatiaľ nedošlo k podaniu obžaloby ani k inému spôsobu uzavretia prípravného
trestného stíhania.
2. Správanie sťažovateľa v priebehu doterajšieho konania treba posudzovať
komplexne. Ústavný súd zobral do úvahy špecifikum trestného konania, že obvinení nemajú
osobitnú povinnosť aktívne prispievať k urýchleniu trestného stíhania alebo spolupracovať
s vyšetrovateľom vo svojej trestnej veci. Návrhy, žiadosti, podnety a sťažnosti sú súčasťou
ich práva na obhajobu a sú v konečnom dôsledku motivované snahou dosiahnuť priaznivé
rozhodnutie ešte v priebehu prípravného konania (zastavenie trestného stíhania). Ústavný
súd nezistil v preskúmavanej veci v tomto období nijakú významnú skutočnosť v správaní
sťažovateľa, ktorá by odôvodňovala namietanú dĺžku konania (oficiálne miesto pobytu
sťažovateľa v zahraničí, v Rakúskej republike, úkony prostredníctvom právnej pomoci
takisto prebiehali v zahraničí – Rakúsko, Švajčiarsko).
3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v konaní bol postup odboru vyšetrovania v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:
VKE-6/30-1998, ako aj postup krajskej prokuratúry v konaní sp. zn. 1 Kv 35/99.
Ústavný súd posudzoval spoločne postup odboru vyšetrovania a krajskej prokuratúry
v dvoch obdobiach:
a) Prvé hodnotené obdobie sa týka prípravného konania od vydania uznesenia
o vznesení obvinenia až po opätovné vrátenie trestnej veci na došetrenie (t. j. od 7. apríla
1999 do 28. augusta 2002).
Konanie v počiatočnej fáze od vydania uznesenia o vznesení obvinenia prebiehalo
v zásade plynulo a bez zbytočných prieťahov a návrh na podanie obžaloby bol spracovaný
14. apríla 2000 (po vrátení veci na došetrenie však boli konštatované závažné procesné
nedostatky v činnosti orgánov prípravného konania práve v tomto období, ktoré sa týmto
v konečnom dôsledku premietli aj do celkovej dĺžky tohto konania).
V dôsledku podania odvolania zo strany sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 T 51/00 zo 14. septembra 2001 podľa § 188 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku trestnú vec sťažovateľa vrátil prokurátorovi krajskej
prokuratúry na došetrenie. Po vrátení trestnej veci sťažovateľa na došetrenie prokurátor
podal 29. novembra 2001 sťažnosť proti označenému rozhodnutiu krajského súdu o vrátení
veci na došetrenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením
sp. zn. 4 To 59/2001 z 28. augusta 2002 túto sťažnosť prokurátora zamietol.
Od 14. apríla 2000 do 28. augusta 2002, t. j. viac ako dva roky, sa teda konalo
a rozhodovalo o ďalšom priebehu označeného trestného konania na príslušných
všeobecných súdoch (krajský súd, najvyšší súd) v zmysle trestného práva procesného.
b) Druhé hodnotené obdobie sa týka obdobia po 28. auguste 2002.
Prokurátor krajskej prokuratúry 10. februára 2003 zaslal vec na došetrenie odboru
vyšetrovania s pokynmi vyplývajúcimi z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 59/2001
na odstránenie procesných nedostatkov a pochybení v predchádzajúcom konaní (najvyšší
súd v predmetnom uznesení o. i. konštatoval závažné chyby procesného charakteru zo
strany vyšetrovateľa, keďže vznesenie obvinenia nebolo skutočne a nepochybne, ako ani
osobne oznámené obvinenému, nestačí doručiť odpis uznesenia o vznesení obvinenia len
jeho obhajcovi, teda ide o rozpor aj s čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd; konanie v súvislosti s uznesením z 30. novembra 2000, že trestné
stíhanie bude vedené proti sťažovateľovi ako proti ušlému, neprebiehalo v zmysle
požiadaviek na takéto konanie vo vzťahu k obhajcovi sťažovateľa; podrobne špecifikoval
požiadavky na vykonanie dokazovania smerujúceho k doplneniu a objasneniu skutkového
stavu veci, na ktoré už poukázal aj krajský súd ).
V súvislosti s oznámením obvinenia a výsluchom obvineného žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci z Rakúskej republiky bola zaslaná 30. apríla 2003 krajskej prokuratúre.
Okresný súd D. vykonal 14. mája 2004 výsluch sťažovateľa (obvineného), t. j. po viac ako
jednom roku. Orgány prípravného konania v tomto období nepreukázali v tomto smere
žiadnu činnosť a pripísali celkovú dĺžku konania dožiadaným rakúskym orgánom.
Keďže v rámci výsluchu sťažovateľa (obvineného) nedošlo k doručeniu uznesenia
o rozšírení obvinenia proti sťažovateľovi (čo možno pripísať na vrub krajskej prokuratúre,
ktorá tento úkon nezahrnula do žiadosti o právnu pomoc, čím prispela k následnému
procesu smerujúcemu k jeho zopakovaniu), opäť bola zaslaná 31. mája 2004 žiadosť
o právnu pomoc a opakovaný výsluch sťažovateľa Okresný súd v D. vykonal 18. novembra
2004.
Uznesením z 12. februára 2004 bol pribratý znalec z odboru ekonomika
a podnikanie, odvetvia účtovníctvo (k jeho ustanoveniu došlo až po piatich rokoch od
vznesenia obvinenia proti sťažovateľovi). Ustanovený znalec podal 9. decembra 2004
znalecký posudok. Ďalšie doplnenie vyšetrovania prebehlo v zásade bez prieťahov (pokiaľ
ide o právnu pomoc zo Švajčiarska).
Vyšetrovací trestný spis vo veci sťažovateľa bol ďalej s poukazom na novelu
Trestného poriadku (zákon č. 537/2004 Z. z.) predložený 18. februára 2005 Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len
„úrad špeciálnej prokuratúry“), ktorý opatrením sp. zn. VII Gv 295/04 z 15. apríla 2005
určil, aby dozor vo veci sťažovateľa podľa § 174 Trestného poriadku vykonával naďalej
prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Slovenskej republiky zrušil
23. mája 2005 príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry a úrad špeciálnej prokuratúry tento
návrh vrátil 23. júna 2005 krajskej prokuratúre s tým, že je v záujme zabezpečenia
efektívnosti konania, aby v nej dozor vykonávala i naďalej krajská prokuratúra. Až do
obdobia odoslania spisového materiálu ústavnému súdu koncom októbra 2005 v predmetnej
veci návrh na obžalobu nebol podaný príslušnému súdu.
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším
postupom odboru vyšetrovania v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998, ako
aj postupom krajskej prokuratúry v konaní sp. zn. 1 Kv 35/99, t. j. v prípravnom trestnom
konaní, ktoré začalo 7. apríla 1999 a trvá už takmer sedem rokov, došlo k zbytočným
prieťahom v období po vrátení veci na došetrenie neefektívnou činnosťou označených
orgánov prípravného konania v období od 28. augusta 2002, t. j. po vrátení veci na
došetrenie, predovšetkým v priebehu roka 2003, ako aj od mája 2004 až do novembra 2004
vo vzťahu k základným úkonom v trestnom stíhaní voči sťažovateľovi (obvinenému), čím
bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
III.
V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal
odboru vyšetrovania v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VKE-6/30-1998 a krajskej
prokuratúre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kv 35/99 konať bez zbytočných prieťahov.
Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Dospel pritom
k záveru, že v danom prípade je postačujúci výrok o porušení základného práva, a preto
finančné zadosťučinenie sťažovateľovi, ktorý požadoval sumu 200 000 Sk, nepriznal.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli
v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. T. P.,
ktoré vyčíslil sumou 9 340 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za 1. polrok 2003. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 530 Sk
a dvakrát režijný paušál 140 Sk.
Trovy konania sú odbor vyšetrovania a krajská prokuratúra povinné zaplatiť spoločne
a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde
v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2006