Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 662/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. E. E., občana Spojených štátov amerických, t. č.

vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. M. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , 3 a 4, a Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. E. E. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra

2013 doručená sťažnosť M. E. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , 3 a 4, a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s konaním vedeným Krajským

súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je občanom Spojených štátov amerických

a nerozumie slovenskému jazyku ( ). Na území Slovenskej

republiky bol obvinený z trestného činu podvodu a z trestného činu falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov. Okresný súd viedol proti

nemu konanie pod sp. zn. . Sťažovateľ poukazuje v sťažnosti na jednotlivé

zápisnice o úkonoch trestného konania od jeho začatia až po hlavné pojednávanie

a rozhodnutia vrátane rozhodnutí o väzbe, ktoré neboli preložené do anglického jazyka,

v súvislosti s čím namieta:

„Poukazujeme na to, že sťažovateľ sa počas súdneho konania domáhal prekladov

dokumentov, rovnako napádal skutočnosť, že Bruno Sluka nie je zapísaný v zozname

tlmočníkov a prekladateľov a preto nemôže vykonávať riadne tlmočenie. Túto skutočnosť,

že B. S. nie je zapísaný v zozname prekladateľov sa dozvedel sťažovateľ až na niektorom

z posledných pojednávaní. Počas konania na súde mal tlmočník niekedy problémy

s pretlmočením toho, čo povedal sudca, rovnako sťažovateľ si nie je istý, že tlmočník

preložil sudcovi všetko, čo povedal. Sťažovateľ dôveroval súdu, že zabezpečil osobu

na tlmočenie, ktorá môže takúto činnosť vykonávať a je zapísaná v zozname tlmočníkov.“

Sťažovateľ uvádza, že mal právo, aby boli vyhotovené preklady písomností

minimálne pri vznesení obvinenia, pri rozhodnutí o pozbavení osobnej slobody,

pri obžalobe a pri rozsudkoch. Namieta tiež, že v konaní malo byť zabezpečené tlmočenie

tlmočníkom, ktorý je zapísaný v zozname tlmočníkov a prekladateľov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, čo žiadal v priebehu konania, jeho

žiadosti však nebolo vyhovené. V dôsledku toho sťažovateľ „nemohol efektívne využívať

zákonné prostriedky na svoju obhajobu v trestnom konaní, nevedel sa vyjadriť ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a nepoznal obsah dokumentov, na základe ktorých

bol odo dňa 03. 11. 2011 pozbavený osobnej slobody. Advokát zastupujúci obžalovaného

rozumie anglickému jazyku čiastočne na úrovni bežnej hovorovej reči.“.

Ústavný súd zistil, že trestné konanie vo veci sťažovateľa bolo právoplatne skončené,

sťažovateľ bol uznaný za vinného a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere

12 rokov. Krajský súd mu znížil výmeru trestu odňatia slobody na 10 rokov. Sťažovateľ

uvádza, že vyčerpal všetky právne prostriedky, ktorými sa mohol domáhať nápravy

pochybení, ktoré namieta, a preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti

týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa na:

- právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa SR,

- právo na rovnosť v konaní podľa SR,

- právo na tlmočníka podľa SR,

- právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa SR a

- právo na poskytnutie čas a možnosti na prípravu obhajoby podľa čl. 50 ods. 3

SR

2. Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Bratislava II a rozsudok Krajského

súdu Bratislava, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia

slobody.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000 € (slovom

tridsaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000 € (slovom

dvadsaťtisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 275,94 € za 2 úkony právnej

pomoci (prevzatie a príprava zastupovania, vypracovanie a podanie ústavnej

sťažnosti) v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách

advokátov (jeden úkon právnej pomoci 130,16 € + 7,81 € režijný paušál) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že boli porušené

jeho základné práva podľa , 3 a 4, a postupom

okresného súdu a krajského súdu a v nadväznosti na tento výrok, aby zrušil rozsudok

okresného súdu a rozsudok krajského súdu. Iné práva, ktoré sťažovateľ uviedol v sťažnosti

(podľa čl. 5 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), nie sú predmetom

posúdenia sťažnosti na predbežnom prerokovaní, pretože tieto sťažovateľ neuviedol v petite

svojej sťažnosti.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané

náležitosti. Petit nie je formulovaný v súlade s

v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z (sťažovateľ

neoznačil namietané konania spisovou značkou a rozsudky dátumom vyhlásenia),

na základe takto formulovaného petitu by ústavný súd nemohol o veci rozhodnúť. Tieto

údaje okrem spisovej značky konania vedeného okresným súdom nemožno zistiť

ani z odôvodnenia sťažnosti. Sťažovateľ nepripojil k sťažnosti ani kópie napadnutých

súdnych rozhodnutí ( ).

Ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti nedostatky

v zákonom predpísaných náležitostiach sťažnosti, ak je sťažovateľ zastúpený advokátom

(napr. ). Účelom povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom je vzhľadom na podmienky konania o sťažnosti upravené v

podanie kvalifikovaného návrhu. Advokát je v súlade s

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ).

Ústavný súd však zistil, že je aj iný dôvod na odmietnutie sťažnosti, a to v časti

proti postupu a rozsudku okresného súdu pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie a v časti proti postupu a rozsudku krajského súdu pre neprípustnosť.

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uvádza, že jeho právomoc poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám sa riadi princípom subsidiarity a je daná iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, ktoré sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ mal na účely ochrany svojich práv proti postupu a rozsudku okresného

súdu k dispozícii riadny opravný prostriedok, ktorý aj využil, a o tomto bol príslušný

rozhodnúť v odvolacom konaní krajský súd. Právomoc všeobecného súdu v tomto prípade

vylučuje, aby mohol ústavný súd rozhodovať o poskytnutí ústavnej ochrany vo vzťahu

k rozsudku okresného súdu. Je preto daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti

podľa pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom

a rozsudkom krajského súdu

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv tým, že v trestnom konaní bol pribratý

tlmočník z jazyka anglického, ktorý nie je zapísaný v zozname tlmočníkov, neboli

vyhotovené preklady písomností (návrhov, zápisníc a rozhodnutí) nevyhnutné pre riadne

uplatňovanie jeho práv a jeho obhajca ovládal anglický jazyk len na úrovni bežnej

hovorovej reči, v dôsledku čoho sa nevedel vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu

kládli za vinu, a nemohol efektívne využívať zákonné prostriedky na svoju obhajobu

v trestom konaní.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ nevyčerpal pred podaním sťažnosti všetky

účinné právne prostriedky na ochranu svojich práv a ešte má k dispozícii mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý je oprávnený podať v trestnom konaní z tých dôvodov, ktoré

uvádza v sťažnosti ústavnému súdu a ktoré možno podradiť pod dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c) , podľa ktorého bolo zásadným spôsobom porušené právo

na obhajobu. Podľa obsahu sťažnosti a zistenia ústavného súdu sťažovateľ dovolanie zatiaľ

nepodal.

Ústavný súd opäť poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Iba za predpokladu, že sťažovateľ využil

všetky jemu dostupné právne prostriedky ochrany svojho základného práva v systéme

všeobecného súdnictva a nebol s ich uplatnením úspešný, je splnená podmienka prípustnosti

sťažnosti podľa . Sťažovateľ pritom nemá na výber, ktorý z oboch

ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej

ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný

ústavný súd.

Z právnej úpravy trestného konania vyplýva, že dovolanie je pre sťažovateľa

dostupný opravný prostriedok, ktorého uplatnením sa môže domáhať preskúmania

zákonnosti právoplatného rozhodnutia, ako aj konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo,

na základe námietok subsumovateľných pod niektorý z dovolacích dôvodov. Ústavný súd

v tejto súvislosti poznamenáva, že na posúdenie prípustnosti dovolania je zásadne príslušný

dovolací súd. Ústavný súd v rámci svojej právomoci nemôže autoritatívne rozhodnúť o tom,

či sťažovateľove tvrdenia v skutočnosti spĺňajú, alebo nespĺňajú dôvody dovolania v zmysle

, pretože príslušným súdom na ich posúdenie je Najvyšší

súd Slovenskej republiky. Ústavný súd však tiež musí rešpektovať ústavný príkaz vyjadrený

v a svoju právomoc uplatňovať v súlade s ústavným princípom

subsidiarity, a teda až po tom, ako námietky sťažovateľa posúdi príslušný všeobecný súd.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd v záujme právnej istoty sťažovateľa

poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia (napr. m. m. , ,

, , ), v ktorých vyslovil, že lehota na prípadné

podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov,

keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. V prípade, ak by dovolací súd dospel

k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa

smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť

pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 8. novembra 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04,

alebo rozsudok z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti smerujúcej proti okresnému

súdu podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie a v časti smerujúcej proti krajskému súdu podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53

ods. 1 ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013