Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 657/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval návrh Ing. J. P., R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. ,

s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa Mgr. A. Š., na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

č. VP/35/13-K z 25. júna 2013 a takto

rozhodol:

Návrh Ing. J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 23. septembra

2013 doručený návrh Ing. J. P., R. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou S., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa Mgr. A. Š.,

na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/35/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

Navrhovateľ v návrhu okrem iného uvádza:

«... dňa 25. 6. 2013 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií (ďalej aj ako „výbor“) v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzení rozporu

záujmov, vedenom proti Ing. J. P., bývalému členovi predstavenstva Ž., a. s. B., trvale

bytom... R. (ďalej len „Ing. J. P.“ alebo „verejný funkcionár“), rozhodol dňa 25. 6. 2013,

číslo rozhodnutia: VP/35/13-K o porušení povinnosti verejného funkcionára, ustanovenej

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len

„ústavný zákon“). Výbor zároveň rozhodol i o uložení pokuty Ing. J. P. vo výške 805,- Eur

zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára (ďalej aj ako „rozhodnutie“).

V súlade s čl. 10 ods. 2 ústavného zákona si týmto dovoľujeme v zákonnej lehote

podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru z nasledovných dôvodov.

I. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona: „Ak sa v konaní preukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom alebo zákonom, [...] rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom

je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje

aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.“

Dôležitou súčasťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie, ktorého obsah má ozrejmiť aké

dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol orgán vedený a ako sa

vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami, čo umožňuje

kontrolu rozhodnutia tak po skutkovej ako aj po právnej stránke.

Odôvodnenie rozhodnutia však neobsahuje popis priebehu dokazovania, ani popis

žiadnych dôkazových prostriedkov použitých na preukázanie, že verejný funkcionár nesplnil

predmetnú povinnosť. Výbor len konštatuje, že povinnosť bola splnená až 10. 06. 2013, a to

napriek tomu, že zo sprievodného listu k predloženému oznámeniu vyplýva, že ide len

o náhradný exemplár pre prípad, že včas podané oznámenie sa stratilo v pošte výboru.

Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona: „K písomnému oznámeniu podľa odseku 1

verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní

k dani z príjmov fyzických a právnických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely

potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny

rok.“

Výbor nerozporuje, že citovanú povinnosť Ing. J. P. splnil. Pokiaľ výbor má za to,

že Ing. J. P. nepodal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, mal sa zaoberať

otázkou, aký význam by malo priloženia o daňovom priznaní, pokiaľ by nebolo podané

samotné oznámenie, ku ktorému má byť potvrdenie podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona

prílohou.

Ústavný zákon v citovanom článku vyžaduje, aby bolo porušenie povinnosti

preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že v predmetnom prípade bolo

porušenie len konštatované bez vykonania akýchkoľvek dôkazov, hoci len preverenia knihy

došlej pošty a bez zváženia faktov a okolností vyplývajúcich z vyjadrenia Ing. J. P.

Z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť, či dokazovanie riadne prebehlo a teda

či je rozhodnutie v súlade s jeho výsledkami.

Máme za to, že podmienky na vydanie rozhodnutia o porušení povinnosti a udelení

pokuty, konkrétne preukázanie porušenia, neboli splnené.

II. Bez ohľadu na procesné pochybenia uvádzané v predošlej časti sme presvedčení,

že Ing. J. P. neporušil žiadnu povinnosť podľa ústavného zákona.

Napriek tomu, že sa javí ako akceptovaná prax, že verejní funkcionári podávajú

oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, aj po skončení funkcie, domnievame sa,

že táto prax je v priamom rozpore s textom ústavného zákona ako aj s jeho logickým

výkladom...

Ústavný zákon... jednoznačne rozlišuje medzi postavením „verejného funkcionára“

a „výkonom funkcie“, keď postavenie verejného funkcionára priznáva aj osobám, ktoré

už verejnú funkciu nevykonávajú.

Preto je potrebné predmetné ustanovenie ústavného zákona vykladať tak,

že povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 trvá len počas výkonu funkcie.

Funkcia Ing. J. P. skončila 25. 04. 2012, preto sa nemohol v roku 2013 dopustiť

porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Vyššie uvedenú interpretáciu podporuje aj ustanovenie čl. 9 ods. 12 ústavného

zákona, podľa ktorého „... Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa verejný funkcionár pred

hlasovaním o rozhodnutí podľa ods. 6 vzdá svojej funkcie.“

Ústavný súd vo svojom náleze -25 potvrdil, že toto ustanovenie je výbor

povinný aplikovať bez ohľadu na to, či skutočne došlo k porušeniu povinnosti verejného

funkcionára.

Preto pokiaľ pripustíme, že verejní funkcionári, ktorých funkcia skončila iným

spôsobom – napr. odvolaním či uplynutím funkčného obdobia, majú naďalej povinnosti

podľa ústavného zákona, resp. môžu byť za ich porušenie sankcionovaní, dochádzalo

by k zvýhodňovaniu verejných funkcionárov, ktorí sa vzdali funkcie, oproti verejným

funkcionárom, ktorých postavenie je vo všetkých ohľadoch identické.

Domnievame sa preto, že súčasná prax, ktorá požaduje podávanie oznámení podľa

čl. 7 ods.1 ústavného zákona je postavená na neudržateľnom výklade ústavného zákona,

ktorý je v rozpore tak s jeho textom ako aj so zásadou rovnosti v zmysle čl. 12 ods. 2

a v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu (napr.

; ).“

Navrhovateľ navrhuje, aby „Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 25. 06. 2013 č. r.

VP 35/13-K zrušil a navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

331,13 Eur vrátane DPH, ktorá predstavuje dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

právneho zastúpenia, príprava návrhu na preskúmanie rozhodnutia) a režijný paušál

v zmysle vyhlášky MS SR č. v platnom znení.»

Výbor napadnuté rozhodnutie odôvodnil takto:

«Ústavný o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení (ďalej „“)

v stanovuje verejným funkcionárom ( ) povinnosť

do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov orgánu určenému v tohto .

Verejní funkcionári v pôsobnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií [ ] sú povinní podať toto

oznámenie uvedenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Napriek tomu verejný funkcionár Ing. J. P., bývalý člen predstavenstva Ž., a. s. B.,

ktorý mal povinnosť podať predmetné oznámenie za rok 2012 do 31. 3. 2013, predmetné

oznámenie podal 10. 6. 2013.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sa s

predmetnou skutočnosťou oboznámil dňa 23. mája 2013 pri rokovaní o Prehľade Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o došlých oznámeniach

funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov za február −

máj 2013 a k 31. 3. 2013 za rok 2012 a uznesením č. 171 z 23. mája 2013 začal voči

menovanému konanie podľa . Súčasne podľa

ods. 4 tohto požiadal menovaného verejného funkcionára o stanovisko

pre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu.

Dotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo dňa

10. 6. 2013 v ktorom uviedol, že zákonnú povinnosť podať oznámenie si splnil v stanovenej

lehote voči Národnej rade Slovenskej republiky, aj voči Ministerstvu dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V prípade, že došlo k strate jeho majetkového

priznania, zasiela opätovne jeho kópiu vrátane podacieho lístka, teda dokladu o zaslaní

daňového priznania fyzickej osoby za rok 2012.

Podľa , ak sa v konaní preukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom, výbor má možnosť len konštatovať, v čom je konanie alebo opomenutie verejného

funkcionára v rozpore sústavným zákonom alebo zákonom a uložiť pokutu podľa čl. 9

ods. 10 vo výške mesačného platu verejného funkcionára (keďže

ide o porušenie povinnosti podľa podať oznámenie do 31. marca

za predchádzajúci kalendárny rok).

Podľa môže výbor rozhodnúť aj o zastavení konania,

ak sa v konaní nepreukáže, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosti

ustanovené týmto .

Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného

funkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané

skutočnosti prihliadať, keďže neumožňuje verejného funkcionára zbaviť

zodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov. Výbor oznámenie verejného

funkcionára so skorším dátumom neeviduje, a menovaný nepredložil žiadny doklad, ktorý

by potvrdzoval, že oznámenie zaslal včas. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým

sa menovanému Ing. J. P., bývalému členovi predstavenstva Ž., a. s. B. ukladá pokuta

za porušenie povinnosti uloženej v vo výške jednomesačného

platu verejného funkcionára podľa . Uvedené

rozhodnutie bolo dňa 25, júna 2013 schválené uznesením č. 233.

Podľa sa mesačným platom verejného funkcionára

rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za

výkon verejnej funkcie.»

II.

Podľa o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

(ďalej len „ústavný “ alebo „ústavný zákon ochrane verejného

záujmu“) dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia

výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1,

ktorým bola vyslovená strata mandátu, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.

Podľa (ďalej len „“) štátne orgány

môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý

vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa .

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia výboru zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore

s uvedeným , tak ho zruší, a naopak, ak po jeho preskúmaní dospeje

k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ním, tak ho potvrdí.

Z v spojení s

o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania o preskúmanie rozhodnutia

vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého

ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

výboru, je iba posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti

s príslušnými ustanoveniami o ochrane verejného záujmu. Tomu

zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu

na konanie vo veciach podľa a nasl. o ochrane verejného záujmu

sa vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh predbežne

prerokuje.

Ústavný súd podľa návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten návrh,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , , ).

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiada zrušiť rozhodnutie výboru po jeho preskúmaní

ústavným súdom v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy

označeného ako „konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov“ ( a ), tvrdiac, že si

svoju oznamovaciu povinnosť podľa splnil.

Podľa verejným funkcionárom

je na účely tohto každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v

tohto .

Podľa na účely a a na účely

konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a čl. 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú

funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia

výkonu verejnej funkcie.

Podľa verejný funkcionár je povinný

do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa verejný funkcionár podľa

odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej

funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že každý

verejný funkcionár má povinnosť podľa

podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci

rok vždy (periodicky, resp. pravidelne) do 31. marca nasledujúceho roku.

Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že podmienky na vydanie rozhodnutia neboli splnené.

Vo svojom návrhu v prvom rade namieta absenciu vykonania dokazovania výborom. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia výboru v časti,

v ktorej výbor formuloval svoje závery o vykonanom dokazovaní.

Súčasne ústavný súd poukazuje na vec vedenú pod sp. zn. , v ktorej

ústavný súd formuloval právny záver, podľa ktorého „v uvedenom konaní to bol práve

navrhovateľ, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom preukázania podania oznámenia

výboru“, pričom „záver výboru týkajúci sa nesplnenia povinnosti podať oznámenie

navrhovateľom vychádzajúci z toho, že navrhovateľom predložené dôkazy nemôžu

spochybniť tvrdenie výboru o nedoručení uvedeného oznámenia navrhovateľom, ktoré

je podložené evidenciou sekretariátu výboru (podľa tejto evidencie bolo uvedenou poštovou

zásielkou výboru doručené len oznámenie podľa )

a aj programom 16. schôdze výboru z 3. apríla 2008, do takej miery, aby založilo

odôvodnenú pochybnosť týkajúcu sa porušenia povinnosti navrhovateľa doručiť oznámenie

výboru. Vzhľadom na uvedené záver výboru o nedoručení oznámenia navrhovateľom,

z ktorého v napadnutom rozhodnutí vychádzal, podľa ústavného súdu nemožno označiť

za svojvoľný alebo arbitrárny.“.

Právny záver vyslovený ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn.

(z neho vyplýva obrana výboru aj v tejto veci, pozn.) založený na tom, že dôkazné bremeno

na preukázaní skutočnosti, že oznámenie podľa príslušných ustanovení

o ochrane verejného záujmu bolo podané riadne a včas, spočíva na dotknutom verejnom

funkcionárovi, je aplikovateľný aj na vec navrhovateľa (rovnako aj uznesenie ústavného

súdu zo 14. decembra 2012).

Vychádzajúc z uvedeného, navrhovateľ bol v namietanom konaní zaťažený

dôkazným bremenom preukázania podania predmetného oznámenia výboru. Navrhovateľ

sa v rámci konania pred výborom dostal do dôkaznej núdze.

Preskúmaním návrhu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru, že výbor sa počas

rokovania 23. mája 2013 oboznámil so skutočnosťou, že navrhovateľ ako verejný

funkcionár, bývalý člen predstavenstva Ž., a. s., B., ktorý svoju funkciu skončil 25. apríla

2012, si nesplnil svoju povinnosť verejného funkcionára podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

Výbor v rozhodnutí uviedol, že neevidoval oznámenie

navrhovateľa so skorším dátumom, pričom „menovaný nepredložil nijaký doklad, ktorý

by potvrdzoval, že oznámenie zaslal včas“ – z čoho vyplynulo, že mal k dispozícii

iba oznámenie podané po jeho výzve navrhovateľovi z 23. mája 2013, ktoré mu bolo

doručené 10. júna 2013. Po vyhodnotení skutočností, ktoré navrhovateľ uviedol v liste

z 10. júna 2013 na obhajobu svojho tvrdenia, že zákonnú povinnosť podať oznámenie

si splnil včas, výbor dospel „po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného

funkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané

skutočnosti prihliadať“, a preto je toho názoru, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť

ustanovenú v podať oznámenie do 31. marca

za predchádzajúci kalendárny rok, a z toho dôvodu mu uložil pokutu za nesplnenie uvedenej

povinnosti. Ústavný súd taký postup výboru pokladal za odôvodnený.

V ďalšej časti návrhu navrhovateľ tvrdí, že vzhľadom na skončenie jeho funkcie

25. apríla 2012 „sa nemohol v roku 2013 dopustiť porušenia tejto povinnosti podľa čl. 7

ods. 1 “, pretože «pokiaľ výslovne dáva povinnosť len

verejným funkcionárom, ktorí spĺňajú zužujúcu podmienku „počas výkonu funkcie“,

nemožno ho uplatňovať aj na verejných funkcionárov podľa druhej vety čl. 3 ods. 1

, teda takých, ktorí funkciu už nevykonávajú.». V tejto súvislosti ústavný

súd poukazuje na uznesenie č. k. PLz. -10 zo 7. júla 2010, ktorým plénum

ústavného súdu prijalo podľa zjednocujúce stanovisko

k právnemu názoru vo veci vedenej pod sp. zn. a k právnemu názoru

vyjadrenému v nálezoch vedených pod sp. zn. z 31. januára 2008, sp. zn.

z 10. apríla 2008 a sp. zn. z 11. septembra 2008. Podľa tohto

zjednocujúceho stanoviska „verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť

podať oznámenie podľa o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

č. za dobu výkonu funkcie v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny

výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku“. Týmto zjednocujúcim

stanoviskom ústavný súd prekonal judikatúru, na ktorú poukazuje navrhovateľ, a senáty

sú ním v ďalšom konaní od prijatia tohto zjednocujúceho stanoviska podľa § 6 zákona

o ústavnom súde viazané.

Ústavný súd považoval postup, ako aj napadnuté rozhodnutie výboru č. VP 35/13-K

z 25. júna 2013, že navrhovateľ, ktorý skončil funkciu člena predstavenstva akciovej

spoločnosti 25. apríla 2012, porušil povinnosť ustanovenú v

č. tým, že oznámenie za rok 2012, ktoré mal podať do 31. marca 2013, podal

až po výzve výboru 10. júna 2013, za správne a odôvodnené, nezakladajúce dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť

po prijatí návrhu na ďalšie konanie, a preto odmietol návrh navrhovateľa podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013