Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 635/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2012 predbežne prerokoval návrh Mgr. Š. N., B., zastúpeného advokátom JUDr. I. N., P., na

preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií č. VP/46/12-K z 31. júla 2012 a takto

rozhodol:

Návrh Mgr. Š. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 25. septembra

2012 doručený návrh Mgr. Š. N., B. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. I. N., P., ktorým sa podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. (ďalej len „“) domáha

preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“) č. VP/46/12-K z 31. júla 2012 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým rozhodnutím výbor pre

nezlučiteľnosť funkcií podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu uložil navrhovateľovi, ktorý v relevantnom období vykonával funkciu generálneho

riaditeľa Slovenskej televízie, pokutu v sume 12 054 € z dôvodu porušenia povinnosti podať

oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie v ustanovenej lehote podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uvádza:

«... 1. Nie je pravdou, že som ako verejný funkcionár - bývalý generálny riaditeľ

Slovenskej televízie porušil povinnosť ustanovenú v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného tým, že som v lehote ustanovenej v tomto článku

nepodal oznámenie do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej

funkcie. Oznámenie som podal včas, dokonca aj opakovane a to napriek tomu že ako ďalej

uvádzam, som toto oznámenie verejného funkcionára podať nemusel.

Verejnú funkciu som vykonával do 31. 12. 2010, oznámenie som zaslal dňa 30. 1.

2012 spolu s listom predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky P. H. Po neoficiálnej

informácii od môjho známeho poslanca kedy som sa dozvedel, že moje oznámenie do

výboru NR SR nebolo doručené, som toto iniciatívne opakovane zaslal 28. marca 2012.

Oznámenie som poslal napriek tomu, že som ani nemal povinnosť toto oznámenie

výboru NR SR zaslať, pretože som v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej

funkcie v zmysle Ústavného nerozhodol o poskytnutí

štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia

povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo individuálnych

právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám.

Výbor NR SR vychádzal pri určení mojej povinnosti podať oznámenie

z nejednoznačného a mylného písomného vyjadrenia generálnej riaditeľky RTVS v odpovedi

na list predsedu Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií M. B., v ktorom konštatuje že: „z

ustanovenia čl. 8 ods. 1 ústavného zákona prichádza do úvahy (...) podľa názoru RTVS len

odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

individuálnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Žiaľ, z tohto

nekompetentného a mylného stanoviska generálnej riaditeľky RTVS vychádzal výbor NR SR

ako smerodajného pri určení či som mal alebo nemal povinnosť funkcionára výboru zaslať.

Údaje, ktoré v liste uvádza generálna riaditeľka RTVS však nemožno považovať za

„odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

individuálnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám“ pretože sa jednalo

o odpis pohľadávky t. j. trvalé upustenie od jej vymáhania v súlade a podľa postupov

účtovania pre verejnú správu. Podľa nich trvalo upustiť od vymáhania pohľadávky možno:

- ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov

dlžníka,

- na základe oznámenia príslušného orgánu o vydaní rozhodnutia o neuznaní

pohľadávky, ako aj oznámení, že pobyt dlžníka je neznámy,

- ak zo všetkých okolností je zrejmé, že by náklady na vymáhanie pohľadávky

presiahli výťažok z nej

- ak spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra a nemá žiadny majetok

- oznámenie správcu konkurznej podstaty, že dlžník nemá majetok na uspokojenie

našej pohľadávky Zákon Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

- rozhodnutím súdu

O týchto možnostiach odpisu pohľadávky sa pojednáva i v Postupoch účtovania

upravených Opatrením ministerstva financií SR z 9. decembra 2009 č. MF/24240/2009-31,

ktorým sa dopĺňa opatrenie č. MF/16786/2007-31 z 8. 08. 2007, ustanovujúce podrobnosti

o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre verejnú správu.

Nikde v týchto predpisoch nie je konštatovanie, ani v Zákone o účtovníctve

č. , že by odpis pohľadávky trvalým upustením od vymáhania bol úľavou,

resp. štátnou pomocou, prípadne poskytnutím inej podpory, výhody alebo odpustením

povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo individuálnych

aktov fyzickým alebo právnickým osobám.

Na základe vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že spoločnosť ktorá vykoná

odpis pohľadávky nemá komu poskytnúť úľavu, pretože už nie je komu ani čomu. Podľa

nášho názoru úľava by znamenala keby generálny riaditeľ STV napr. znížil cenu prenájmu

za meter štvorcový niekomu alebo by zapožičal strižnú za nižšiu cenu ako je stanovená

v cenníku atď...“ „STV v prípadoch vymenovaných v liste generálnej riaditeľky RTVS

predsedovi výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcii nezostávalo nič iné, len všetky

nevymožiteľné pohľadávky - v súlade schovanou platnou legislatívou o účtovníctve,

postupujúc podľa Zákona o STV i v súlade s vnútornými predpismi organizácie - odpísať,

aby neskresľovali hospodársky výsledok verejnoprávneho média (organizácie).“

Ďalším dôkazom nepresnosti a nekompetentnosti v stanovisku generálnej riaditeľky

RTVS v liste predsedovi výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcii je konštatovanie v bode

č. 4 kde konštatuje, že „do úvahy prichádza podľa názoru RTVS len odpustenie povinností...

atd. ktoré spočíva v : 4. odpísaní dlhu v sume vyššej ako 10 000,- EUR.

Táto suma však nebola odpísaná ako štátna pomoc, podpora, výhoda či odpustenie

povinnosti, ale bola odpísaná na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -156 zo dňa 24. 4. 2007 (v prílohe) ktorý zmenil rozsudok

Okresného súdu v Bratislave II. č. k. -125 zo dňa 14. 11. 2006 (v prílohe)

vo veci navrhovateľa Slovenská televízia Bratislava proti odporcovi T. s. r. o. B.

o zaplatenie 123 000,- Sk s prísl. Táto pohľadávka bola vedená v STV na základe

predošlého rozsudku okresného súdu vo výške 10 615,42 EUR avšak po zmene rozsudku zo

strany Krajského súdu musela byť zákonite odpísaná. V rozpore s tým však generálna

riaditeľka RTVS uviedla v liste predsedovi výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcii že sa

jedná o „odpustenie povinností“... Týmto nepresným konštatovaním uviedla výbor NR SR

do omylu a domnienky že som mal povinnosť oznámenie funkcionára podať pretože som

poskytol „odpustenie povinností“ čo však nebolo pravdou.

V prílohe predkladám prvostupňový rozsudok a rozsudok odvolacieho súdu.

Predmetom konania bola pohľadávka STV voči spoločnosti T., s. r. o. vo výške 123.000,- Sk

s 20 % úrokom z omeškania od roku 1999. Vec bola právoplatne skončená zamietnutím

žaloby STV v roku 2007. Spolu s úrokom, ktorý STV účtovala do roku 2007 bola v

účtovníctve STV účtovaná istina 123.000,- Sk s úrokom vo výške 20 % x 8 rokov teda cca

160 % z istiny, t. j. cca 200.000,- Sk, teda spolu s istinou cca 323.000,- Sk čo zodpovedá

čiastke cca 10.615,42 €,.

STV nezostávalo nič iné len pohľadávku v účtovníctve stornovať s ohľadom na

rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba STV

zamietnutá.

2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. VP/46/12-K,

zo dňa 31. 7. 2012 pri stanovení pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona

č. o ochrane záujmu pri výkone verejných funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného vychádzal z nesprávnej informácie pri stanovení

pokuty za (údajné) nesplnenie uvedenej povinnosti, keď v odôvodnení rozhodnutia o uložení

pokuty vo výške 12 054,- EUR zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného

funkcionára tvrdí, že môj mesačný plat v roku 2012 bol 4 018,- Eur. V skutočnosti som bol

od 12. 1. 2011 do 29. júna 2012 ako nezamestnaný evidovaný na Úrade práce a nemal som

teda žiaden príjem.

Pretože som bol v dôsledku novely zákona o RTVS zbavený od 1. januára 2011

funkcie generálneho riaditeľa STV a následne preukázateľne som bol od 12. januára 2011

do 29. júna 2012 evidovaný na Úrade práce (viď potvrdenie z evidencie ÚP), nemal som za

celý rok 2011 žiaden príjem, nemohol som ani ako „bývalý verejný funkcionár“ v zmysle

písm. 2), 3), 4) Ústavného spôsobiť rozpor záujmov,

nenadobudol som žiaden osobný prospech, neuprednostnil som ani žiaden osobný záujem

pred verejným záujmom...»

Na základe argumentácie uvedenej v návrhu sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd

napadnuté rozhodnutie podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) zrušil.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania návrhu si ústavný súd vyžiadal

vyjadrenie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Predseda výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií sa k návrhu vyjadril v prípise č. VP/46/12-K z 12. decembra 2012, v ktorom okrem

iného uviedol:

«... Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia

uvádza, že:

1. Nie je pravdou, že ako verejný funkcionár - bývalý riaditeľ Slovenskej televízie

porušil povinnosť ustanovenú v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona tým, že v ustanovenej lehote

nepodal oznámenie do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej

funkcie (ďalej „oznámenie“).

Verejnú funkciu vykonával do 31. 12. 2010, oznámenie zaslal 30. 1. 2012 spolu

s listom predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky P. H. Neskôr sa neoficiálne

dozvedel, že oznámenie výboru nebolo doručené, tak ho opakovane zaslal 28. 3. 2012.

2. Povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona mu nevznikla,

pretože nespĺňa kritériá verejného funkcionára podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Výbor

podľa jeho názoru vychádzal pri určení jeho povinnosti podať predmetné oznámenie

z nejednoznačného písomného vyjadrenia bývalej generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie

Slovenska...

Poukazuje na nekompetentnosť a nepresnosť stanoviska bývalej generálnej riaditeľky

RTVS, ktoré bolo zaslané predsedovi výboru.

2. Výbor pri svojom rozhodnutí o povinnosti podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona vychádzal z podkladov, ktoré mu boli zaslané na žiadosť výboru zo dňa

9. 4. 2012 bývalou generálnou riaditeľkou RTVS listom zo dňa 4. 5. 2012.

Čo sa týka tvrdenia, že oznámenie poslal aj napriek tomu, že nemal povinnosť takéto

oznámenie podávať uvádzame, že výbor vychádzal z rozhodovacej praxe ústavného súdu

(-59 a -20).

Výbor považoval navrhovateľa za osobu, ktorá bola povinná podať oznámenie podľa

čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, v ktorom by buď deklarovala absenciu podmienky uvedenej

v čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona, alebo by podľa čl. 8 ods. 5 písm. a) až d) ústavného

zákona deklarovala úroveň dodržiavania zákazov uložených čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) spolu

s prípadnou žiadosťou o udelenie výnimky z týchto zákazov vzhľadom na neprimeranosť

zákazu.

Výbor pri posudzovaní predmetných nálezov ústavného súdu v kontexte

s rozhodovaním v tejto veci vychádzal predovšetkým z dvoch skutočností:

a) účelom povinnosti uloženej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je umožniť výboru

výkon kontroly (nad dodržiavaním zákazov) vo vzťahu k takto vymedzeným verejným

funkcionárom s ohľadom na uplatnenie nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhláseného

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

(uverejnený 18. júna 2004 a účinný od 1. októbra 2004) zo strany verejných funkcionárov,

ktorých sa tento ústavný zákon týka (teda aj vo vzťahu k navrhovateľovi; v zmysle § 2

o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov),

b) verejný funkcionár je povinný podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 v každom

prípade. Pokiaľ by nespĺňal podmienky podľa čl. 8 ods. 5, má verejný funkcionár povinnosť

podať takéto oznámenie s prípadným uvedením týchto negatívnych skutočností

o nevykonávaní zakázaných činností.

V danom prípade však výbor nemal pochybnosti o tom, že navrhovateľ má povinnosť

podať také oznámenie, vychádzajúc z listu bývalej generálnej riaditeľky RTVS zo dňa

4. mája 2012. Výbor nemal ani dôvod skúmať predmetné vyjadrenie bývalej generálnej

riaditeľky RTVS, keďže ide o hodnoverný listinný dôkaz v konaní.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia výboru sa skutočne uvádza, že mesačný

plat bývalého generálneho riaditeľa Mgr. Š. N. v roku 2012 bol 4 018 EUR.

Pri určovaní výšky pokuty výbor vychádzal z listu generálneho riaditeľa RTVS z 8. 8.

2012, ktorý uviedol, že mesačný plat navrhovateľa v roku 2010 bol vo výške 4 018 EUR...

V danom prípade pri vyhotovovaní predmetného rozhodnutia v časti odôvodnenie

došlo k zrejmej nesprávnosti v uvedení kalendárneho roka. kde namiesto „mesačný plat

bývalého generálneho riaditeľa Mgr. Š. N. v roku 2012“ malo byť správne uvedené

„mesačný plat bývalého generálneho riaditeľa Mgr. Š. N. v roku 2010“.

Uvedená chyba v písaní nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že v konaní sa preukázalo,

že navrhovateľ porušil ústavný zákon, a že výbor rozhodol vecne správne.

3. Výbor pri stanovení pokuty vychádzal z nesprávnej informácie, keď v odôvodnení

rozhodnutia o uložení výšky pokuty tvrdí, že jeho mesačný plat v roku 2012 bol 4 018 EUR.

V skutočnosti bol od 12. 1. 2011 do 29. 6. 2012 evidovaný na úrade práce ako

nezamestnaný, a nemal žiaden príjem. Pretože bol v dôsledku novely zákona o RTVS

zbavený od 1. 1. 2011 funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a následne

preukázateľne bol od 12. 1. 2011 do 29. 6. 2012 evidovaný na úrade práce, nemal za rok

2011 žiaden príjem a nemohol ani ako bývalý verejný funkcionár porušiť ustanovenie čl. 3

ods. 1, 2 a 3 ústavného zákona.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky... po

preskúmaní rozhodnutia a nesprávnych podkladov rozhodnutie výboru v súlade s § 73

ods. 3 v znení neskorších predpisov zrušil...

S uvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že výbor

v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne,

a to z týchto dôvodov:

1. Výbor nemal pochybnosti o tom, že menovaný nepodal predmetné oznámenie, a že

využil fakt, že v čase, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, zaslal list iný predsedovi Národnej

rady Slovenskej republiky..., ktorý nemal charakter podania podľa čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona.

Výbor si vyžiadal kópiu listu zo dňa 30. 1. 2012 a zistil, že išlo o list zo dňa 30. 1.

2012 označený ako „Sťažnosť na tvrdosť zákona, diskrimináciu a poškodenia práv“...

Výbor pri posúdení tejto námietky navrhovateľa vychádzal i z rozhodovacej praxe

ústavného súdu (-19). V predmetnom konaní sa verejný funkcionár P. Č.

odvolával na skutočnosť, že oznámenie do 31. marca kalendárneho roka (oznámenie typu

B) podal v jednej obálke s oznámením po uplynutí jedného roka od skončenia výkonu

verejnej funkcie (oznámenie typu C). Ústavný súd v rozhodovaní predmetnej uviedol, že „je

vecou verejného funkcionára dostatočne preukázať, že podal predmetné oznámenie v

zákonnej lehote“. Z tohto dôvodu považoval takúto obranu za účelovú a právne

nerelevantnú. a pri svojom rozhodovaní na ňu neprihliadol.

Pri posudzovaní námietok navrhovateľa sme z označenia obálky, ktorou údajne bolo

zaslané predmetné oznámenie zistili, že nemá žiadne osobitné označenie, z ktorého by bolo

zrejmé, aké listiny táto zásielka obsahovala.

S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu uvedenú vyššie máme za to, že

navrhovateľ sa dostal rovnako do dôkaznej núdze, keďže doteraz okrem tvrdenia, že

oznámenie zaslal 30. 1. 2012 spolu s listom adresovaným predsedovi národnej rady

nepredložil žiadne iné dôkazy.

Z tohto dôvodu si dovolíme tvrdiť, že ide o účelovú obranu v rámci ktorej

navrhovateľ nevie preukázať, že oznámenie zaslal a preto vytvára fikciu, že v tomto liste

bolo aj predmetné oznámenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií č. VP/46/12-K z 31. júla 2012 s poukazom na v znení

neskorších predpisov potvrdil a nepriznal navrhovateľovi prípadnú náhradu trov konania.»

K vyjadreniu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií právny zástupca

navrhovateľa v určenej lehote zaujal stanovisko v podaní doručenom ústavnému súdu

13. decembra 2012, v ktorom okrem iného uviedol:

„... oboznámil som sa s vyjadrením výboru Národnej rady SR k nášmu návrhu... Aj

po jeho preštudovaní naďalej zotrvávame na našom stanovisku a vo veci navrhujeme

vykonať znalecký posudok – audit zo strany znalca predmetného odboru, ktorý preskúma, či

Mgr. Š. N. v skúmanom období rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci...

Toto stanovisko bude rozhodujúce v posúdení, či mal môj mandant povinnosť zaslať

predmetné oznámenie výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií alebo nie. Stanovisko

vtedajšej riaditeľky RTVS považujme za nejednoznačné a mylné, ktoré však môže spôsobiť

veľmi závažnú ujmu môjmu mandantovi ak by sa vychádzalo pri rozhodovaní z jej

nejednoznačného a nekompetentného stanoviska...“

II.

Skutkový stav

Z návrhu, dokumentácie predloženej navrhovateľom, z vyjadrenia predsedu výboru

pre nezlučiteľnosť funkcií, ako aj z ním predloženej spisovej dokumentácie v predmetnej

veci ústavný súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ vykonával v priebehu celého roka 2010 funkciu generálneho riaditeľa

Slovenskej televízie, pričom jeho funkcia zanikla k 1. januáru 2011 v zmysle § 23 ods. 8

o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, podľa ktorého „... funkcia generálneho riaditeľa Slovenskej televízie zaniká

k 1. januáru 2011“.

Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií po zistení, že navrhovateľ nepodal v ustanovenej

lehote písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, uznesením č. 53 z 26. júna 2012 začal proti navrhovateľovi konanie vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a)

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

v liste z 26. júna 2012 predložil navrhovateľovi označené uznesenie a zároveň ho vyzval,

aby sa podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu k nemu vyjadril v

lehote 15 dní od jeho doručenia (označené uznesenie si navrhovateľ prevzal 4. júla 2012).

Navrhovateľ na výzvu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií reagoval svojím vyjadrením

z 8. júla 2012, v ktorom okrem iného uviedol:

„... Pôvodne som oznámenie za rok 2011 poslal dňa 30. januára 2012 s listom

predsedovi Národnej rady SR P. H. Telefonicky som však v marci zistil, že moje oznámenie

s prílohami sa do výboru nedostali. Obe tlačivá som si teda otvoril v počítači ešte raz,

aktualizoval v nich len dátum a poslal som ich podpísané opätovne do NR SR.

Považujem preto svoju povinnosť – v súlade s duchom, poslaním aj cieľom ústavného

za splnenú. Ostatné, v súlade s uvedeným zákonom, som si svoju

povinnosť splnil vždy aj v predchádzajúcich rokoch: 2007, 2008, 2009, 2010 i v roku 2011.

Predpokladám, že list, ktorý som dostal od Vás poštou o začatí konania – obdobne

ako isto aj konanie všetkých ostatných členov Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií –

predovšetkým vecnú a faktickú stránku možného konfliktu záujmu, resp. kontrolu nad

konfliktným konaním verejných funkcionárov. Chcem veriť, že dospejete k záveru absencie

akéhokoľvek konfliktu v mojom prípade...“

Navrhovateľ k svojmu vyjadreniu priložil fotokópiu podacieho lístka, z ktorého

vyplýva, že podľa odtlačku pošty zaslal 30. januára 2012 list vtedajšiemu predsedovi

Národnej rady Slovenskej republiky P. H. (ďalej len „predseda národnej rady“).

Súčasťou spisovej dokumentácie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je aj list

navrhovateľa z 30. januára 2012 adresovaný predsedovi národnej rady označený ako „Vec:

sťažnosť na tvrdosť zákona, diskriminácia a poškodenie práv“ (v liste sa neodkazuje na

žiadne prílohy, príp. iné písomnosti, pozn.), ako aj odpoveď riaditeľky kancelárie predsedu

národnej rady na tento list z 29. februára 2012, v ktorom nie je žiadna zmienka o tom, že

s týmto listom boli národnej rade doručené aj iné písomnosti.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s obranou navrhovateľa, že

súčasťou zásielky adresovanej predsedovi národnej rady bolo aj „oznámenie za rok 2011“,

uvádza:

«Výbor sa pri posudzovaní zaoberal i týmto vyjadrením a preveril si uvedené

skutočnosti za účelom jeho presného zistenia skutkového stavu. V tejto súvislosti si výbor

vyžiadal kópiu korešpondencie zaslanú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

a zistil, že jej obsahom neboli oznámenia ako uvádzal verejný funkcionár, ale „sťažnosť na

tvrdosť zákona, diskrimináciu a porušenie práv“. Z tohto dôvodu výbor vyhodnotil tvrdenie

verejného funkcionára ako účelovú obranu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za nesplnenie

povinnosti určenej ústavným zákonom a preto k nemu nemohol prihliadnuť.»

Dňa 31. júla 2012 na svojej 4. schôdzi výbor pre nezlučiteľnosť funkcií prijal

napadnuté rozhodnutie, v ktorého bode „A“ sa konštatuje, že navrhovateľ nepodal

oznámenie podľa čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote ustanovenej

týmto ústavným zákonom, čím „porušil povinnosť ustanovenú v čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona...“, a preto uložil „verejnému funkcionárovi Š. N... v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. c)

ústavného zákona... pokutu v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného

funkcionára“ (bod „B“ napadnutého rozhodnutia). Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií

zároveň poveril svojho predsedu „prípravou, vyhotovením a doručením písomného

rozhodnutia...“.

Listom z 1. augusta 2012 predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií adresovaným

Rozhlasu a televízii Slovensko (ďalej len „RTVS“) požiadal o oznámenie mesačného platu,

ktorý poberal navrhovateľ za výkon verejnej funkcie v roku 2010. Generálny riaditeľ RTVS

reagoval listom z 8. augusta 2012, v ktorom oznámil, že „mesačný plat bývalého

generálneho riaditeľa STV Mgr. Š. N. v roku 2010 bol 4 018,- €“. Na tomto základe sa v

písomnom vyhodnotení výrokovej časti napadnutého rozhodnutia pokuta uložená

navrhovateľovi konkretizovala sumou 12 054 €. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa

v tejto súvislosti uvádza: „Listom V. M., generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie

Slovenska č. 26882/2012 zo dňa 8. augusta 2012, bolo Výboru... oznámené, že mesačný plat

bývalého generálneho riaditeľa Mgr. Š. N. v roku 2012 bol 4 018 €. Z tohto dôvodu bola

výška pokuty uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia určená v uvedenej sume.“

Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 23. augusta 2012.

III.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na

preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné

okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu

na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa

vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Navrhovateľ sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií, pričom vo svojom návrhu formuluje proti nemu tieto námietky:

1. Oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podal

včas, keďže ho zaslal 30. januára 2012 spolu s listom predsedovi národnej rady (ďalej len

„prvá námietka“);

2. V období dvoch rokov pred skončením verejnej funkcie nerozhodoval o veciach

uvedených v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a preto nemal

povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona (ďalej len „druhá

námietka“);

3. Výbor v napadnutom rozhodnutí nesprávne určil pokutu podľa čl. 9 ods. 10

písm. c) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže vychádzal z nesprávnej

informácie, podľa ktorej mal mať v roku 2012 mesačný plat verejného funkcionára vo výške

4 018 €, hoci v skutočnosti bol nezamestnaný a nemal žiadny príjem (ďalej len „tretia

námietka“).

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní návrhu zameral na preskúmanie, či

možno námietky navrhovateľa považovať za opodstatnené.

III.1 K prvej námietke navrhovateľa

Námietku navrhovateľa, podľa ktorej podal oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu včas, keďže ho zaslal spolu s listom z 30. januára 2012

predsedovi národnej rady, považuje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v zmysle vyjadrenia

svojho predsedu za účelovú (takto je vyhodnotená aj v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia – pozri časť II tohto uznesenia, pozn.) poukazujúc

a) na zistenie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, podľa ktorého zásielka navrhovateľa

z 30. januára 2012 adresovaná predsedovi národnej rady obsahovala len list označený ako

„Vec: Sťažnosť na tvrdosť zákona, diskrimináciu a porušenia práv“ a neobsahovala

predmetné oznámenie,

b) na doterajšiu rozhodovaciu prax ústavného súdu ().

Ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. na základe porovnateľného

skutkového stavu (v tejto veci mal navrhovateľ povinnosť podať oznámenie nielen podľa

čl. 8 ods. 5, ale aj oznámenie podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, pričom tvrdil, že chýbajúce oznámenie podľa čl. 8 ods. 1 tohto ústavného zákona

zaslal v jednej obálke spolu s oznámením podľa čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona, pozn.)

formuloval právny záver, podľa ktorého „V uvedenom konaní to bol práve navrhovateľ,

ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom preukázania podania oznámenia výboru“, pričom

„záver výboru týkajúci sa nesplnenia povinnosti podať oznámenie navrhovateľom

vychádzajúci z toho, že navrhovateľom predložené dôkazy nemôžu spochybniť tvrdenie

výboru o nedoručení uvedeného oznámenia navrhovateľom, ktoré je podložené evidenciou

sekretariátu výboru (podľa tejto evidencie bolo uvedenou poštovou zásielkou výboru

doručené len oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona) a aj programom 16. schôdze

výboru z 3. apríla 2008, do takej miery, aby založilo odôvodnenú pochybnosť týkajúcu sa

porušenia povinnosti navrhovateľa doručiť oznámenie výboru. Vzhľadom na uvedené záver

výboru o nedoručení oznámenia navrhovateľom, z ktorého v napadnutom rozhodnutí

vychádzal, podľa ústavného súdu nemožno označiť za svojvoľný alebo arbitrárny.“.

Právny záver vyslovený ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn.

(na ňom je založená obrana výboru aj v tejto veci, pozn.) založený na tom, že dôkazné

bremeno na preukázaní skutočnosti, že oznámenie podľa príslušných ustanovení ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu podal riadne a včas, spočíva na dotknutom verejnom

funkcionárovi, je aplikovateľný aj na vec navrhovateľa.

Za týchto okolností záver výboru vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,

podľa ktorého výbor vzhľadom na zistenie, že zásielka navrhovateľa z 30. januára 2012

adresovaná predsedovi národnej rady neobsahovala oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu, „vyhodnotil tvrdenie verejného funkcionára ako

účelovú obranu...“, ústavný súd ani v posudzovanom prípade nepovažuje za svojvoľný,

príp. zjavne neodôvodnený. Ústavný súd preto považuje prvú námietku navrhovateľa za

zjavne neopodstatnenú.

III.2 K druhej námietke navrhovateľa

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. u) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento

ústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu

verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu.

Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1

písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch rokov pred skončením

výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo

povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám

alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie

zakazuje

a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu

u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok

minimálnej mzdy,

b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,

c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,

d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu,

zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve

alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,

e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.

Podľa čl. 8 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa

odseku 1 sa vzťahuje aj na verejného funkcionára, ktorého rozhodnutie alebo súhlas bol

nevyhnutnou podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Ak bolo rozhodnutie

alebo súhlas vydaný kolektívnym orgánom, vzťahuje sa zákaz na každého verejného

funkcionára, ktorý bol členom tohto kolektívneho orgánu a ktorý hlasoval za toto

rozhodnutie alebo súhlas.

Podľa čl. 8 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa

odseku 1 sa vzťahuje aj na verejného funkcionára, ktorý

a) v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie uzatvoril v mene

obstarávateľa zmluvu s uchádzačom vo verejnom obstarávaní vykonanom nadlimitnou

metódou alebo podlimitnou metódou alebo

b) v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie vykonával

zriaďovateľskú pôsobnosť voči právnickým osobám.

Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa odseku 1 je povinný

do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať

určenému výboru písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie

skutočnosti vymenované v písm. a) až d).

V rámci svojej druhej námietky navrhovateľ tvrdí, že nemal povinnosť podať

oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže

v relevantnom čase (počas výkonu verejnej funkcie) nerozhodoval o veciach uvedených

v čl. 8 ods. 1 tohto ústavného zákona. Predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

vo svojom vyjadrení k tejto námietke poukázal na skutočnosť, že výbor vo vzťahu

k interpretácii povinnosti podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu vychádzal z doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu vo veciach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. okrem iného uviedol:

«... verejný funkcionár podľa osobitného ustanovenia čl. 8 ods. 1 ústavného zákona je

vymedzený nielen funkciou, ale aj ďalšou skutočnosťou, a síce tou (o čom svedčí aj veta

začínajúca vzťažným zámenom „ktorý“), že v období dvoch rokov pred skončením výkonu

verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia

povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám, t. j. aj podielom na taxatívne uvedenej

rozhodovacej činnosti. So zreteľom na túto skutočnosť sú koncipované aj zákazy

formulované v čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) ústavného zákona.

Účelom povinnosti uloženej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je umožniť výboru

výkon kontroly (nad dodržiavaním zákazov) vo vzťahu k takto vymedzeným verejným

funkcionárom s ohľadom na uplatnenie nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhláseného

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

(uverejnený 18. júna 2004 a účinný od 1. októbra 2004) zo strany verejných funkcionárov,

ktorých sa tento ústavný zákon týka (teda aj vo vzťahu k navrhovateľovi; v zmysle § 2

o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov).

Výbor vydal uznesenie podľa označeného ústavného zákona a jeho príslušných

ustanovení voči osobe, ktorú je potrebné považovať za verejného funkcionára na účely čl. 8

ústavného zákona, a teda za osobu, ktorá bola povinná podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona, v ktorom by buď deklarovala absenciu podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1

až 3 ústavného zákona (t. j. že v období dvoch rokov nerozhodovala o skutočnostiach

taxatívne vymedzených v tomto odseku), alebo by podľa čl. 8 ods. 5 písm. a) až d)

deklarovala úroveň dodržiavania zákazov uložených čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) spolu

s prípadnou žiadosťou o udelenie výnimky z týchto zákazov vzhľadom na neprimeranosť

zákazu so zreteľom na povahu konania podľa čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona» (obdobne

).

Ústavný súd nemá dôvod ani vo veci navrhovateľa postupovať inak, ako vo svojej

doterajšej judikatúre. V posudzovanom prípade mal navrhovateľ nepochybne povinnosť

podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže

v predchádzajúcom období vykonával verejnú funkciu podľa čl. 2 ods. 1 písm. u) tohto

ústavného zákona (funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, pozn.) a jeho

povinnosťou bolo v oznámení deklarovať skutočnosti vyplývajúce z dikcie čl. 8 ods. 1 až 3

tohto ústavného zákona. Z uvedeného dôvodu v prípade, ak výbor pre nezlučiteľnosť

funkcií vo veci navrhovateľa vychádzal pri interpretácii jeho povinnosti podať oznámenie

podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu z doterajšej judikatúry

ústavného súdu, nemožno považovať ani druhú námietku navrhovateľa za opodstatnenú.

III.3 K tretej námietke navrhovateľa

Tretia námietka navrhovateľa je založená na tvrdení, že výbor pre nezlučiteľnosť

funkcií v napadnutom rozhodnutí nesprávne určil výšku pokuty. Vychádzajúc zo svojich

zistení ústavný súd konštatoval, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií určil výšku pokuty

podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, podľa ktorého

sa pokuta ukladá v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného

funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 8.

V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľ porušil povinnosť vyplývajúcu mu

z čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (konkrétne čl. 8 ods. 5), pričom jeho

mesačný plat verejného funkcionára (generálneho riaditeľa Slovenskej televízie) v roku

2010 (teda v roku, keď ešte vykonával túto verejnú funkciu, a v roku, vo vzťahu ku ktorému

mal podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona, pozn.) predstavoval podľa

oznámenia generálneho riaditeľa RTVS sumu 4 018 €. Za týchto okolností výbor pre

nezlučiteľnosť funkcií postupoval podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným

spôsobom, keď určil výšku pokuty v napadnutom rozhodnutí ako trojnásobok sumy 4 018 €,

t. j. v sume 12 054 €, a túto sumu premietol do výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Námietka navrhovateľa je v danom prípade opodstatnená len v tej časti, v ktorej

tvrdí, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nesprávne uvádza, že v roku 2012

poberal mesačný plat 4 018 €. Vychádzajúc zo svojich zistení (pozri časť II tohto uznesenia)

ústavný súd konštatuje, že v texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je text „mesačný

plat bývalého generálneho riaditeľa Mgr. Š. N. v roku 2012 bol 4 018 €“ skutočne

nesprávny, keďže namiesto číslovky „2012“, tam mala byť číslovka „2010“, ale túto

nesprávnosť možno v okolnostiach posudzovanej veci posudzovať len ako zjavnú pisársku

chybu, ktorá nezakladá pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by bolo možné

vyhovieť návrhu navrhovateľa a zrušiť napadnuté rozhodnutie. Po zrušení napadnutého

rozhodnutia by totiž výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nemohol postupovať inak, ako opraviť

túto zjavnú pisársku chybu a rozhodnúť opätovne tak, ako už rozhodol.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

námietky navrhovateľa smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu výboru sú zjavne

neopodstatnené, a preto rozhodol podľa tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012