Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 205/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval návrh Ing. M. O., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B., B., na

preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. z 2. februára 2012 a takto

rozhodol:

Návrh Ing. M. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. apríla 2012

doručený návrh Ing. M. O. (ďalej len „navrhovateľka“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.

VP/41/11-K z 2. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu vyplýva, že výbor namietaným rozhodnutím uložil navrhovateľke ako

verejnej funkcionárke, bývalej riaditeľke štátneho podniku H., š. p. B. (ďalej len „štátny

podnik“), pokutu v sume 3 341,50 € zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu

verejného funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného

záujmu“ alebo „ústavný zákon“) tým, „že nepodala oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného

.. v lehote stanovenej v tomto článku“.

Podľa navrhovateľky zo znenia čl. 8 ods. 5 ústavného zákona vyplýva, že „povinnosť

podľa článku 8 ods. 5 Ústavného zákona majú iba verejní funkcionári podľa odseku 1 tohto

článku. Ods. 1 článku 8 Ústavného zákona vymedzuje okruh verejných funkcionárov, na

ktorých sa vzťahujú obmedzenia po skončení výkonu verejnej funkcie.“.

V zmysle čl. 8 ods. 1 a 5 ústavného zákona, ktoré navrhovateľka v návrhu cituje,

„oznamovaciu povinnosť podľa článku 8 odsek 5 by som mala iba v prípade, ak by som

v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodla o poskytnutí štátnej

pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustení povinností

vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych

aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám“.

Navrhovateľka v odôvodnení svojho návrhu ďalej uviedla:

«... nie som si vedomá žiadneho môjho rozhodnutia počas výkonu funkcie riaditeľky

H., štátny podnik, ktoré by bolo možné podradiť pod ustanovenie článku 8 ods. 1 Ústavného

zákona.

Z príslušnej právnej úpravy týkajúcej sa postavenia a činnosti tohto štátneho podniku

vyplýva, že som ako jeho riaditeľka nerozhodovala a ani v rámci svojich kompetencií

nemohla rozhodnúť o poskytnutí štátnej pomoci. Vzhľadom na účel založenia tohto štátneho

podniku a na rozhodnutia jeho zakladateľa... regulujúce jeho činnosť, som nerozhodovala

(a ani nemohla rozhodnúť) o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustení

povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám. ...

Na základe vyššie citovaných ustanovení čl. 8 ods. 1 a 5 Ústavného zákona, ako aj

reálneho rozsahu kompetencií riaditeľa H., štátny podnik, mám za to, že som ako verejná

funkcionárka nekonala v rozpore s Ústavným zákonom, nakoľko som predmetnú

oznamovaciu povinnosť nemala, preto som ju ani nemohla porušiť.

... Výbor sa v predmetnom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov voči mne ako bývalej verejnej funkcionárke, mal predovšetkým zaoberať

otázkou, či som mala predmetnú oznamovaciu povinnosť a nie iba obmedziť rozsah

vykonaného dokazovania na preukázanie skutočnosti, či som túto povinnosť splnila alebo

nie.

Z odôvodnenia namietaného Rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, či Výbor skúmal

v mojom prípade splnenie podmienok definovaných v odseku 1 článku 8 Ústavného zákona

(a teda, či sa na mňa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa čl. 8 ods. 5 Ústavného

zákona). Z tohto dôvodu ani nie je možné zo znenia odôvodnenia namietaného Rozhodnutia

posúdiť, na základe akej skutočnosti mal Výbor za to, že som konala v rozpore s ústavným

zákonom. ...

Rovnako ani z obsahu príslušného spisu Výboru nevyplýva, že sa posúdením tejto

otázky zaoberal. ...

Výbor tým, že v mojom prípade neskúmal, či som bola verejným funkcionárom,

na ktorého sa tieto obmedzenia vzťahovali... nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň,

aplikoval príslušnú právnu normu v rozpore s jej účelom a úmyslom zákonodarcu. Konal

v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou orgánu verejnej moci zistiť správne

a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v ním rozhodovanej veci. Tým, že skonštatoval moje

porušenie povinnosti podľa čl. 8 ods. 5 Ústavného zákona a uložil mi pokutu, rozhodol

v rozpore s týmto Ústavným zákonom, ako aj ...

Mám za to, že Výbor mal v príslušnom konaní vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti. Dokazovanie

malo smerovať predovšetkým k preukázaniu skutočnosti, či som patrila medzi verejných

funkcionárov, na ktorých sa vzťahujú tzv. postzamestnanecké obmedzenia a následná

oznamovacia povinnosť. ... v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov verejný funkcionár nemá tzv. dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol

povinný preukazovať alebo vyvracať určité skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie

Výboru. ...

Namietané Rozhodnutie Výboru považujem za nepreskúmateľné, nakoľko skutkové

zistenia Výboru nie sú v odôvodnení predmetného Rozhodnutia podložené uvedením

konkrétneho dôkazu, nie je dostatočne zrejmé, z akých dôkazov a v akej ich hodnotiacej

väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého Výbor pri rozhodovaní v danej veci

vychádzal. ...

Mám za to, že v danom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov neboli vo vzťahu ku mne dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že

Výbor svoje závery oprel o nedostatočne zistený skutkový stav, a vzhľadom na to namietané

Rozhodnutie považujem za rozporné s týmito ústavnými princípmi a ako také aj za

arbitrárne. ...

V danom prípade sa v konaní pred Výborom nepreukázalo, že som „ako verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené Ústavným

zákonom alebo zákonom“, a preto mal Výbor postupovať v súlade s príkazom obsiahnutým

v čl. 9 ods. 12 prvej vete Ústavného zákona a konanie vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov, ak už bolo začaté, proti mne ako verejnému funkcionárovi

zastaviť.»

Navrhovateľka v návrhu poukázala aj na niektoré rozhodnutia ústavného súdu

v konaniach podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona (napr. ), ktoré podľa nej

potvrdzujú dôvodnosť jej námietok a návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru.

Na základe uvedeného navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd napadnuté

rozhodnutie výboru zrušil a priznal jej úhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 16. apríla 2012 sa k návrhu navrhovateľky

vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním doručeným ústavnému súdu

28. mája 2012. Predseda výboru v tomto vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s názorom

navrhovateľky, a vyjadril názor, že „výbor v predmetnej veci rozhodol v intenciách

doterajších postupov výboru, pričom mu z ústavného zákona nevyplýva povinnosť zisťovať

naplnenie čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Výbor mal za to, že posudzoval plnenie povinnosti

v kontexte s postavením verejného funkcionára, keďže išlo o riaditeľa štátneho podniku.

V bežnom hospodárskom živote a činnosti štatutárnych orgánov štátnych podnikateľských

subjektov je bežné, že rozhodujú o poskytnutí štátnej pomoci alebo inej podpory, výhod

alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne právnych predpisov alebo

z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Ide o okruh

práv a oprávnení vyplývajúcich pre štatutárny orgán štátneho podniku v predpisoch

o správe národného majetku, otázok náhrady škody, otázok výberových konaní, verejných

obstarávaní, resp. iných dôležitých aktov, ktoré patria do právomoci riaditeľa štátneho

podniku.

Každodenná rozhodovacia činnosť riaditeľa štátneho podniku priam predpokladá

takéto rozhodovanie a výnimky sa vyskytujú len v minimálnom množstve. Pokiaľ by mal

výbor takúto právomoc a povinnosť zisťovať predmetné skutočnosti, zmohol by sa len

na jednoriadkovú otázku o naplnení čl. 8 ods. 5 ústavného zákona bez akejkoľvek kontroly,

resp. ďalšieho šetrenia. Podľa môže štátny orgán

konať len na základe zákona alebo v jeho rozsahu. Príslušné procesné ustanovenia

ústavného zákona upravujú v čl. 9 ods. 14 povinnosť orgánov verejnej moci resp. jeho

oprávnenie požadovať skutočnosti od orgánov verejnej moci a právnických osôb len

v prípade, že požaduje informácie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie len

v prípade, že takéto konanie bolo začaté.

Výbor nemá oprávnenia vyšetrovacieho alebo správneho orgánu zisťovať skutkový

stav skôr, ako než začne konanie. Túto skutočnosť nie je možné považovať za pochybenie

výboru v tomto konaní. Na druhej strane práve v súlade s oprávnením podľa čl. 9 ods. 14

ústavného zákona výbor po začatí konania dodatočne zistil na základe dožiadania predsedu

výboru adresovaného terajšej riaditeľke predmetného štátneho podniku, že dotknutá verejná

funkcionárka naozaj nevykonávala činnosti uvedené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona...

Na základe vyššie uvedeného a skutočnosť, že nedošlo k splneniu podmienok

uvedených v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona porušeniu, ponechávame na rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako v predmetnej veci rozhodne.“.

Prílohou vyjadrenia výboru k návrhu navrhovateľky bolo aj vyjadrenie štátneho

podniku k výzve výboru z 23. apríla 2012 na oznámenie, či navrhovateľka ako bývalá

riaditeľka štátneho podniku spĺňa kritéria verejného funkcionára v zmysle čl. 8 ods. 1

ústavného zákona. Súčasná riaditeľka štátneho podniku vo svojom vyjadrení

z 27. apríla 2012 uviedla, že „Ing. M. O., ktorá pôsobila vo funkcii riaditeľky štátneho

podniku H., štátny podnik, v období od 01.10.2009 do 04.10.2010,vzhľadom na predmet

činnosti a účel založenia tohto štátneho podniku, ako aj na právne predpisy upravujúce

v danom období jeho činnosť a kompetencie riaditeľa, nespĺňa stanovené kritériá, t. j.

v období výkonu svojej funkcie nerozhodla o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí

alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým alebo

právnickým osobám“.

II.

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrenia výboru, ako aj z obsahu

predloženého spisového materiálu v predmetnej veci ústavný súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka vykonávala funkciu riaditeľky štátneho podniku v období od

1. októbra 2009 do 4. októbra 2010, keď bola z uvedenej funkcie odvolaná.

Výbor po zistení, že navrhovateľka nepodala v ustanovenej lehote písomné

oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, uznesením č. 177 zo 6. decembra 2011

začal proti navrhovateľke konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona.

Výbor informoval navrhovateľku o začatí konania listom zo 6. decembra 2011

(doručeným jej 20. decembra 2011), v ktorom ju zároveň vyzval, aby sa podľa čl. 9 ods. 4

ústavného zákona k predmetnému uzneseniu vyjadrila v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Navrhovateľka na výzvu výboru reagovala listom doručeným mu 21. decembra 2011,

v ktorom uviedla:

„K predmetnej veci uvádzam, že som pri plnení pracovných povinností

a starostlivosti o moju chorú 80 ročnú matku, o ktorú sa starám, zabudla splniť si túto

zákonnú povinnosť. Za vzniknutú situáciu sa veľmi ospravedlňujem. V mojom prípade to

nebol úmysel i vzhľadom na to, že som naďalej zamestnaná v tom štátnom podniku,

v ktorom som chvíľu pôsobila vo funkcii riaditeľky. Po odvolaní z funkcie som sa vrátila

na svoje pôvodné pracovné zaradenie - vedúcu odboru usporiadania majetku. V prílohe

prikladám svoje oznámenie, ktoré som zabudla Vášmu výboru doručiť.“

V rozhodnutí sp. zn. z 2. februára 2012 výbor konštatoval, že

navrhovateľka ako verejná funkcionárka – bývalá riaditeľka štátneho podniku „tým, že

nepodala oznámenie podľa ústavného .. v lehote

stanovenej v tomto článku porušila povinnosť ustanovenú v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona...

(verejnú funkciu ukončila 4.10.2010, oznámenie mala podať do 30 dni po uplynutí jedného

roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie, oznámenie podala 21.12.2011)“, za čo jej

v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona uložil pokutu v sume 3 341,50 €

zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára.

V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor ďalej uviedol:

„Podľa ústavného v znení ústavného zákona

č. , ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom, výbor má možnosť len

konštatovať, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore

s ústavným zákonom alebo zákonom a uložiť pokutu podľa čl. 9 ods. 10 vo výške

trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára (keďže ide o porušenie povinnosti

podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 a 6 ústavného zákona).

Podľa čl. 9 ods. 12 môže výbor rozhodnúť aj o zastavení konania, ak sa v konaní

nepreukáže, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosti ustanovené týmto

ústavným zákonom. ...

Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že v konaní bolo preukázané

porušenie predmetného ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa

menovanej Ing. M. O., bývalej riaditeľke H., š.p. B. ukladá pokuta za porušenie povinnosti

uloženej v čl. 8 ods. 5 a 6 ústavného zákona vo výške trojnásobku mesačného platu

verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie

bolo dňa 2. februára 2012 schválené uznesením č. 204.“

Rozhodnutie výboru z 2. februára 2012 bolo navrhovateľke doručené 6. marca 2012.

III.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o zjednotení odchylných právnych názorov

senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu sa na toto konanie vzťahuje ,

podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným

funkcionárom aj riaditeľ štátneho podniku.

Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1

písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch rokov pred skončením

výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo

povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám

alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie

zakazuje...

Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa odseku 1 je povinný

do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať

určenému výboru písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie

skutočnosti vymenované v písm. a) až d).

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona začne výbor konanie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy,

ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 8 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom,(...) rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie

alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo

zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje

aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 12 poslednej vety ústavného zákona sa konanie zastaví..., ak sa

v konaní nepreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo

obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné

okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľa ako verejného

funkcionára bolo alebo nebolo v rozpore s ustanoveniami ústavného zákona, t. j. či

povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona porušil alebo neporušil,

a teda či je z tohto hľadiska rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (výboru) z ústavného hľadiska

udržateľné a akceptovateľné.

Navrhovateľka vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru

namieta, že jej povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona nevznikla,

pretože nespĺňa kritériá verejného funkcionára uvedené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.

Napadnutému rozhodnutiu výboru vytýka nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočne

zisteného skutkového stavu v otázke, či sa na ňu uvedená oznamovacia povinnosť vzťahuje.

Navrhovateľka argumentuje tým, že v konaní pred výborom nebolo preukázané, že jej

takáto povinnosť ako verejnej funkcionárke vznikla, a preto nepodanie oznámenia podľa

čl. 8 ods. 5 ústavného zákona nemožno kvalifikovať ako porušenie ústavného zákona.

Napadnuté rozhodnutie preto považuje za arbitrárne.

Ústavný súd preskúmal uvedené námietky navrhovateľky a dospel k záveru, že sú

neopodstatnené.

Ústavný súd konštatuje, že základnou otázkou v danom prípade je otázka pôsobnosti

ústavného zákona upravenej v čl. 2 a čl. 8 ústavného zákona a s ňou súvisiaci vznik, resp.

existencia povinnosti navrhovateľky podať výboru oznámenie v zmysle čl. 8 ods. 5

ústavného zákona.

Článok 8 ústavného zákona sa týka právnej úpravy obmedzení po skončení výkonu

verejnej funkcie; na účely čl. 8 (ako to vyplýva z čl. 3 ods. 1 ústavného zákona v spojitosti

s čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 8, sa

osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období

jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Z dikcie čl. 8 ods. 1 ústavného

zákona tiež vyplýva, že okruh verejných funkcionárov uvedených v tomto ustanovení nie je

totožný s okruhom verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona.

Verejný funkcionár podľa osobitného ustanovenia čl. 8 ods. 1 ústavného zákona je

vymedzený nielen funkciou, ale aj ďalšou skutočnosťou, a síce tou (o čom svedčí aj veta

začínajúca vzťažným zámenom „ktorý“), že v období dvoch rokov pred skončením výkonu

verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia

povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám, t. j. aj podielom na taxatívne uvedenej

rozhodovacej činnosti. So zreteľom na túto skutočnosť sú koncipované aj zákazy

formulované v čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) ústavného zákona.

Ústavný súd už uviedol (napr. ), že účelom povinnosti uloženej v čl. 8

ods. 5 ústavného zákona je umožniť výboru výkon kontroly (nad dodržiavaním zákazov)

vo vzťahu k takto vymedzeným verejným funkcionárom s ohľadom na uplatnenie

nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhláseného ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (uverejneného 18. júna 2004 a účinného

od 1. októbra 2004) zo strany verejných funkcionárov, ktorých sa tento ústavný zákon týka

(teda aj vo vzťahu k navrhovateľovi; v zmysle § 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov).

Výbor vydal uznesenie podľa označeného ústavného zákona a jeho príslušných

ustanovení voči osobe, ktorú je potrebné považovať za verejného funkcionára na účely čl. 8

ústavného zákona, a teda za osobu, ktorá bola povinná podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona, v ktorom by buď deklarovala absenciu podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1

až 3 ústavného zákona (t. j. že v období dvoch rokov nerozhodovala o skutočnostiach

taxatívne vymedzených v tomto odseku), alebo by podľa čl. 8 ods. 5 písm. a) až d)

deklarovala úroveň dodržiavania zákazov uložených čl. 8 ods. 1, písm. a) až e) spolu

s prípadnou žiadosťou o udelenie výnimky z týchto zákazov vzhľadom na neprimeranosť

zákazu so zreteľom na povahu konania podľa čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona.

Ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľka ako verejná funkcionárka nesplnila

povinnosť, ktorá jej vyplynula z čl. 8 ústavného zákona, teda nepodala oznámenie podľa

čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, v ktorom by deklarovala skutočnosť, že nespĺňa kritériá

uvedené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Navrhovateľka uvedenú skutočnosť nenamietala

ani v ďalšom priebehu konania pred výborom, naopak, vo svojom vyjadrení k začatiu

konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov uviedla, že svoju

povinnosť opomenula, a oznámenie dodatočne podala. V dôsledku uvedeného postupu

navrhovateľky výbor ďalej postupoval podľa čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona a uložil jej

pokutu za nesplnenie tejto povinnosti.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľky proti

namietanému rozhodnutiu uvedené v jej návrhu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také

dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné

posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh navrhovateľky ako

celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012