Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 565/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti L. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. , predtým vedenom pod sp. zn.

) v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. januára 2004, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo L. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.

januára 2004 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť L. Š. trovy konania v sume

331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. R. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. septembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 28. januára 2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o nároku

vylúčenom na samostatné konanie, a to protinávrhu sťažovateľa uplatnenom na okresnom

súde ešte v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté

konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. (doručeným ústavnému súdu 29. októbra 2013), v ktorom sa

okrem iného uvádza:

„Po právnej stránke vec nie je zložitá. Po oboznámení sa s obsahom spisu musím

však pripustiť určitú zložitosť veci po skutkovej stránke. Skutková stránka veci ale

nespôsobila zjavne neprimeranú dĺžku konania. Doterajšiu dĺžku konania do značnej miery

ovplyvnili procesné úkony účastníkov konania, návrhy na nariadenie predbežných opatrení,

návrhy na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, návrhy na ustanovovanie

zástupcov z radov advokátov účastníkom konania, návrhy na vstup ďalších účastníkov

do konania, návrhy na rozšírenie žalobného návrhu a pod. Proti rozhodnutiu súdu o týchto

návrhoch podali účastníci konania niekoľkokrát odvolanie a spis bol zakaždým predložený

krajskému súdu. Súd musel niekoľkokrát vyzývať navrhovateľov na upresnenie žalobného

návrhu a tiež na predloženie potrebných dokladov. Niekoľkokrát bolo pojednávanie

odročené pre neprítomnosť účastníkov konania alebo ich zástupcov.

Dňa 27. 9. 2013 súd vo veci rozhodol. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa

11. 10. 2013 odvolanie žalobca (sťažovateľ).

Dňa 14. 10. 2013 podala odvolanie aj žalovaná v 1. rade.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 18. novembra 2013), v ktorom uviedol: „Pokiaľ ide o stanovisko

k sťažnosti podané porušovateľom, to len potvrdzuje dôvodnosť podanej sťažnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 28. januára 2004 tento priebeh a stav konania:

- 22. júla 2003 – okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na strane

navrhovateľa vstúpil S. Š. (navrhovateľ v 2. rade) a na strane odporcu A. Š. (odporkyňa

v 2. rade),

- 31. októbra 2003 – Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 5. januára 2004 – okresný súd uznesením opätovne rozhodol o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia a krajský súd následne po podaní odvolania uznesením

sp. zn. zo 17. marca 2004 napadnuté uznesenie okresného súdu v časti potvrdil

a vo zvyšnej časti zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 11. júna 2004 – po podaní odvolania proti uzneseniu okresného súdu krajský súd

uznesením sp. zn. z 30. júla 2004 uznesenie okresného súdu v časti potvrdil

a v časti zmenil,

- 8. decembra 2004 – pojednávanie vo veci bolo odročené na neurčito na účel

ďalšieho dokazovania,

- 10. mája 2005 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi v lehote 10 dní

spresniť svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia zo 7. apríla 2005,

- 16. júna 2005 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby odstránil

nedostatky podania z 19. mája 2005,

- 26. augusta 2005 – okresný súd uznesením odmietol návrh navrhovateľa v 2. rade

na vydanie predbežného opatrenia a vo vzťahu k sťažovateľovi ho zamietol,

- 22. decembra 2005 – krajský súd uznesením sp. zn. uznesenie

okresného súdu z 26. augusta 2005 zmenil tak, že odporkyni v 1. rade zakázal predmetnú

nehnuteľnosť predať, darovať alebo iným spôsobom previesť na iného, čím návrhu

sťažovateľa vyhovel,

- 17. júla 2006 – okresný súd pojednávanie odročil na 11. september 2006 na účel

ďalšieho dokazovania,

- 11. septembra 2006 – na pojednávaní bol vypočutý sťažovateľ, pojednávanie bolo

odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ bol zaviazaný v lehote 30 dní predložiť

okresnému súdu požadované dokumenty,

- 26. marca 2007 – nariadené pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu neúčasti

účastníkov konania a bolo odročené na 13. jún 2007; neskôr bolo odročené na 16. júl 2007,

- 16. júla 2007 – na pojednávaní bol vypočutý navrhovateľ v 2. rade, pojednávanie

bolo odročené na 17. október 2007,

- 19. septembra 2007 – okresný súd uznesením ustanovil odporkyni v 1. rade právnu

zástupkyňu advokátku JUDr. H.,

- 17. októbra 2007 – na pojednávaní boli vypočuté odporkyne v 1. a 2. rade

a predvolaný svedok, pojednávanie bolo odročené na 12. december 2007,

- 12. decembra 2007 – pojednávanie sa uskutočnilo, účastníci konania neúčasť

ospravedlnili, pojednávanie bolo odročené na 19. marec 2008, pričom toto pojednávanie sa

taktiež neuskutočnilo tak ako pojednávanie nariadené na 25. jún 2008,

- 26. augusta 2008 – v dôsledku úmrtia odporkyne v 2. rade a späťvztia návrhu

navrhovateľa v 2. rade z 25. augusta 2008 okresný súd uznesením z 19. januára 2009

konanie proti odporkyni v 2. rade zastavil (v dôsledku jej úmrtia) a vec v časti týkajúcej sa

navrhovateľov v 1. a 2. rade proti odporkyni v 1. rade vylúčil na samostatné konanie,

- 12. apríla 2010 – pojednávanie sa z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania

neuskutočnilo a bolo odročené na 28. jún 2010, uvedené pojednávanie sa taktiež

neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 22. novembra 2010 – pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 7. marec

2011, z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bol nariadený ďalší termín

pojednávania na 25. máj 2011,

- 25. mája 2011 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne

(urgentné vyšetrenie rodinného príslušníka po úraze) odročené na 18. júl 2011,

- 18. júla 2011 – pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel ďalšieho

dokazovania,

- 29. februára 2012 – pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito

s tým, že po doručení vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa bude rozhodnuté o ďalšom

procesnom postupe,

- 28. novembra 2012 – pojednávanie bolo odročené na 21. január 2013. Uvedené

pojednávanie sa uskutočnilo s tým, že bolo odročené na 11. február 2013 na účel ďalšieho

dokazovania,

- 11. februára 2013 – pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 4. marec 2013

na účel vyhlásenia rozhodnutia,

- 4. marca 2013 – okresný súd uznesením rozhodol, že bude pokračovať

vo vykonávaní dokazovania, následne pojednávanie odročil na neurčito s tým, že sťažovateľ

bude vyzvaný, „aby upresnil niektoré doklady, ktoré sú sporné v tomto konaní a prípadne

priložil iné čitateľné fotokópie týchto dokladov“,

- 6. septembra 2013 – pojednávanie bolo odročené na 27. september 2013 na účel

vyhlásenia rozhodnutia,

- 27. septembra 2013 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorý bol

po písomnom vyhotovení doručený účastníkom konania, sťažovateľ podaním doručeným

okresnému súdu 11. októbra 2013 podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie.

Odvolanie proti uvedenému rozsudku podala 14. októbra 2013 aj odporkyňa v 1. rade.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej aj „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o vzájomnom návrhu sťažovateľa v občianskoprávnej veci týkajúceho sa

nárokov vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva účastníkov konania

k nehnuteľnostiam (rodinný dom a pozemok).

Ústavný súd v zhode s už vysloveným názorom v náleze sp. zn.

z 28. januára 2004, ako aj s názorom predsedu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti

nepovažuje vec za právne zložitú. Určitú mieru skutkovej zložitosti možno pripustiť, avšak

na druhej strane touto okolnosťou nemožno ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie

nebolo napriek nálezu ústavného súdu z 28. januára 2004, ktorým už bolo vyslovené

porušenie označených práv sťažovateľa, dosiaľ právoplatne skončené.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní pred okresným súdom mohlo dôjsť

k zbytočným prieťahom v zmysle a dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že v období po právoplatnosti nálezu sp. zn.

z 28. januára 2004 nezistil na strane sťažovateľa také skutočnosti, ktoré by významným

spôsobom ovplyvnili doterajšiu dĺžku napadnutého konania. Pokiaľ predseda okresného

súdu v súvislosti s predĺžením konania poukazuje na procesné úkony realizované

účastníkmi konania (napr. návrhy na nariadenie predbežných opatrení, priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, ustanovenie zástupcov z radov advokátov, vstup ďalších

účastníkov do konania a pod.), ústavný súd poznamenáva, že ide o štandardný a legitímny

postup v súlade s príslušnými ustanoveniami , ktorý má

za následok predĺženie konania, avšak ho nemožno pripísať na ťarchu sťažovateľa, ale ani

na ťarchu okresného súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

V období priebehu konania od 7. augusta 2003 do 22. decembra 2005 postupoval

okresný súd podľa názoru ústavného súdu neefektívne. V uvedenom období sa okresný súd

zaoberal iba rozhodovaním o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia, pričom

až uznesením krajského súdu z 22. decembra 2005, teda asi po jeden a pol roku, bolo

o predmetnom návrhu definitívne rozhodnuté v prospech sťažovateľa.

Obdobím nečinnosti podľa názoru ústavného súdu je obdobie od 19. januára 2009

(okresný súd uznesením konanie voči odporkyni v 2. rade zastavil a vec v časti voči

odporkyni v 1. rade vylúčil na samostatné konanie) do 22. novembra 2010 (uskutočnilo sa

ďalšie pojednávanie).

Aj nasledujúce obdobie až do 29. februára 2012 sa vyznačuje nečinnosťou okresného

súdu. Pojednávania v tomto období nariadené na 25. máj 2011 a 18. júl 2011 sa

neuskutočnili.

Napriek tomu, že pojednávanie uskutočnené 11. februára 2013 bolo odročené

na 4. marec 2013 na účel vyhlásenia rozsudku, okresný súd rozsudok napokon na tomto

pojednávaní nevyhlásil a uznesením rozhodol, že bude pokračovať vo vykonávaní

dokazovania a vyzve sťažovateľa, „aby upresnil niektoré doklady, ktoré sú sporné v tomto

konaní“. Uvedené nesvedčí o efektívnosti a sústredenosti postupu okresného súdu

v napadnutom konaní.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného

súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty

účastníkov súdneho konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“

(napr. , , , , )

Ani po vyhlásení rozsudku na pojednávaní uskutočnenom 27. septembra 2013 nebolo

napadnuté konanie právoplatne skončené. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal

sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 11. októbra 2013 a 14. októbra 2013

podala odvolanie aj odporkyňa v 1. rade.

Ústavný súd poukazuje na to, že napriek nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 28. januára 2004, ktorý porušenie základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru v napadnutom konaní už vyslovil,

predmetné konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Hodnotiac uvedené obdobie

a berúc do úvahy aj celý doterajší priebeh napadnutého konania, ústavný súd konštatuje, že

nečinnosťou a neefektívnym postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu sp. zn. z 28. januára 2004

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľom označených práv.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany

označených práv vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že v dôsledku postupu

okresného súdu v napadnutom konaní „úplne stratil dôveru, že v prípade akéhokoľvek

porušenia práva je tu garancia nápravy zo strany autority, akou by mal byť súd...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä skutočnosť, že

posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené

napriek tomu, že ústavný súd svojím nálezom sp. zn. z 28. januára 2004 už

vyslovil porušenie práv označených sťažovateľom, ústavný súd považoval priznanie sumy

3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. R.

K. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže advokát je platcom

dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia

o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 331,13 €.

Ústavný súd podanie právneho zástupcu sťažovateľa doručené mu 18. novembra

2013 nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako

podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013