Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 4/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť mesta Levice, Námestie hrdinov 1,

Levice, právne zastúpeného LEGATE, s. r. o., advokátska kancelária, Gunduličova 6,

Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Vrábel, ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Levice č. k. -352

z 3. septembra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť mesta Levice o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra

2013 doručená sťažnosť mesta Levice, Námestie hrdinov 1, Levice (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Levice č. k. -352 z 3. septembra

2013 a navrhuje vydať tento nález:

„Okresný súd Levice uznesením č. k. -352 zo dňa 03. 09. 2013

porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúcu z

a právo spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Levice č. k. -352

zo dňa 03. 09. 2013 a vec vracia Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie.

Okresný súd Levice je povinný uhradiť na účet sťažovateľa náhradu trov konania

sťažovateľa do 15 dní od doručenia nálezu.“

Ako vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, sťažovateľ bol rozhodcovským rozsudkom

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn.

Rsp M-19/2009 zo 7. júna 2011 zaviazaný zaplatiť spoločnosti AMAZING CO. so sídlom

Capital City, Independence Avenue P. O. Box 1312, Victoria, Mahé, Seychelská republika

(ďalej len „žalobca“), spolu 1 055 139,20 € s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy

konania (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), všetko do troch dní od právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 6. júla 2011

a vykonateľnosť 12. júla 2011.

Sťažovateľ žalobou z 8. júla 2011 doručenou Okresnému súdu Bratislava I žiadal

vydať rozsudok, ktorým bude rozhodcovský rozsudok zrušený, a zároveň požiadal o odklad

jeho vykonateľnosti. Žalobu odôvodnil tým, že jeden z rozhodcov bol predpojatý,

v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu rovnosti účastníkov a sú dané dôvody obnovy

konania. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. -96 z 21. septembra 2011

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe

sťažovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie

žalovaný, avšak Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -333

z 30. novembra 2011 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -96

z 21. septembra 2011 potvrdil. Oba súdy vychádzali z toho, že začaté exekučné konanie by

mohlo viesť k nenapraviteľnej ujme na strane sťažovateľa, pretože navrátenie do pôvodného

stavu pri exekúcii nie je možné. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

-96 z 21. septembra 2011 sa stalo vykonateľné 30. septembra 2011.

Na základe návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie pre vymoženie povinnosti podľa

rozhodcovského rozsudku požiadal súdny exekútor JUDr. Boris Sobolovský (ďalej len

„súdny exekútor“) Okresný súd Levice o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Levice uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. -107

z 2. novembra 2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol s poukazom na to, že Okresný súd

Bratislava I uznesením č. k. -96 z 21. septembra 2011 odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, čoho dôsledkom je, že niet vykonateľného exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a namietol i zaujatosť vyššieho súdneho

úradníka, ktorý vo veci rozhodoval.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -500 z 20. septembra 2012

žalobu sťažovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a sťažovateľa zaviazal

na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 5. októbra 2012

odvolanie, o ktorom koná Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. .

Okresný súd Levice uznesením č. k. -163 z 24. septembra 2012

rozhodol o námietke zaujatosti tak, že vyššieho súdneho úradníka z prerokovania

a rozhodovania veci vylúčil.

O odvolaní žalobcu proti uzneseniu č. k. -107 z 2. novembra 2011

rozhodol sudca Okresného súdu Levice uznesením č. k. -202 z 26. novembra

2012 tak, že odvolaniu vyhovel, súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie, avšak

zároveň povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného pred

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. . Okresný súd Levice toto

rozhodnutie odôvodnil tým, že „odklad vykonateľnosti neznamená, že rozhodnutie, ktoré

vlastnosť vykonateľnosti už skôr nadobudlo, ju odkladom vykonateľnosti stratilo. Odklad

vykonateľnosti rozhodnutia nepredstavuje prekážku pre vyhovenie žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie (rozhodnutie je aj naďalej vykonateľné), spôsobuje len

dočasnú nemožnosť realizácie exekúcie a je dôvodom na súčasný odklad exekúcie.

Odkladom vykonateľnosti exekučného titulu uznesením Okresného súdu Bratislava I...

exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, ktorú nadobudol 12. júla 2011 nestratil. Odklad

vykonateľnosti exekučného titulu... z uvedeného dôvodu nebráni vydaniu poverenia

na vykonanie exekúcie. Je však zároveň dôvodom na povolenie odkladu exekúcie.“.

Súdny exekútor doručil sťažovateľovi 28. januára 2013 upovedomenie o začatí

exekúcie č. k. EX 13259/2011-5 z 22. januára 2013, v ktorom oznámil sťažovateľovi, že

18. júla 2011 sa začalo exekučné konanie na vymoženie povinnosti uloženej

rozhodcovským rozsudkom a trov exekúcie (predbežne vo výške 40 832,70 €), vyzval

sťažovateľa na dobrovoľné splnenie povinnosti, zakázal sťažovateľovi nakladať

s majetkom, ktorý podlieha exekúcii, až do výšky vymáhanej pohľadávky a vyzval

sťažovateľa na podanie vyhlásenia o jeho majetku.

Proti exekúcii a trovám podal sťažovateľ 31. januára 2013 námietky, ktoré odôvodnil

tým, že súdny exekútor vydaním upovedomenia o začatí exekúcie marí účinky povoleného

odkladu exekúcie; poukázal na exekučnoprávnu imunitu sťažovateľa, ktorý je mestom;

argumentoval znova neexistenciou vykonateľného exekučného titulu a poukázal i na to, že

súdny exekútor postupuje neprimerane, pretože zablokoval sťažovateľovi tri bankové účty,

na ktorých sa nachádzajú prostriedky spolu v sume až 3 628 619,29 €, ktorá presahuje

vymáhanú pohľadávku. Osobitným podaním z 5. februára 2013 sťažovateľ navrhol

exekúciu zastaviť (s odôvodnením, že sa vedie exekúcia, hoci niet vykonateľného

exekučného titulu).

Okresný súd Levice uznesením vyššej súdnej úradníčky č. k. -298

z 25. marca 2013 námietky sťažovateľa proti exekúcii a trovám exekúcie, ako aj návrh

sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že

sťažovateľ neuviedol v námietkach proti exekúcii dôvody, z ktorých vyplýva, že by

po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku

alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, či iné dôvody, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná.

Odklad vykonateľnosti exekučného titulu takýmto dôvodom nie je, ako to konštatoval

Okresný súd Levice už v uznesení č. k. -202 z 26. novembra 2012. Pokiaľ

sťažovateľ namieta zablokovanie svojich bankových účtov, ide o zabezpečovací úkon, ktorý

je súdny exekútor oprávnený vykonať v prípade odkladu exekúcie, ak nejde o odklad

exekúcie zo sociálnych dôvodov; ochrana povinného je zabezpečená tým, že počas trvania

povolenia odkladu exekúcie súdny exekútor nemôže prikázať banke vykonať odpísanie

zablokovaných finančných prostriedkov z účtu povinného. Námietkam sťažovateľa proti

trovám exekúcie nevyhovel z dôvodu, že predbežné trovy exekúcie boli vyčíslené správne,

a návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že odklad vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku nespôsobuje stratu vykonateľnosti exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie z 12. apríla 2013, o ktorom

rozhodol sudca Okresného súdu Levice uznesením č. k. -352 z 3. septembra

2013 tak, že námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol a námietkam sťažovateľa proti

trovám exekúcie čiastočne vyhovel v časti hotových výdavkov v sume 300 €

a v prevyšujúcej časti ich zamietol.

Uznesenie Okresného súdu Levice č. k. -352 z 3. septembra 2013

nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2013.

Sťažovateľ tvrdenia o porušení svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

uznesením Okresného súdu Levice č. k. -352 z 3. septembra 2013 odôvodnil

tým, že Okresný súd Levice vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne

odôvodnil. Podľa presvedčenia sťažovateľa rozhodcovský rozsudok nie je exekučným

titulom, pretože nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti, keďže jeho vykonateľnosť bola

Okresným súdom Bratislava I odložená. Odkladom vykonateľnosti rozhodnutia sa účinky

jeho vykonateľnosti suspendujú a jeho nútený výkon nie je možný – odklad vykonateľnosti

bráni vo výkone exekúcie. Ak niet vykonateľného rozhodnutia, nemožno vydať poverenie

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a súdny exekútor nemôže vydať ani

upovedomenie o začatí exekúcie. Skúmaním, či v prebiehajúcej exekúcii neexistuje

prekážka, pre ktorú v nej nemožno pokračovať, ktorá môže spočívať aj v okolnostiach,

ktoré spôsobujú, že ani poverenie na vykonanie exekúcie nemalo byť vydané, sa exekučný

súd musí zaoberať v každom štádiu exekučného konania. Vykonávanie exekúcie napriek

právoplatne odloženej vykonateľnosti titulu popiera zmysel inštitútu odkladu

vykonateľnosti. Splnenie povinnosti uloženej exekučnej titulom sa vynucuje už aj tým, že je

vydané poverenie, alebo povinnému je uložená povinnosť so svojím majetkom

podliehajúcim exekúcii nenakladať. Keďže vo veci sťažovateľa bolo jedným rozhodnutím

udelené súdnemu exekútorovi poverenie a súčasne aj rozhodnuté o odklade exekúcie, súdny

exekútor nebol oprávnený vydať upovedomenie o začatí exekúcie a s poukazom na § 56

ods. 5 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže

exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, nemohol

vykonať ani zabezpečenie majetku sťažovateľa. Už len samotné zablokovanie účtov

sťažovateľa a zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii malo zvlášť nepriaznivé

následky pre sťažovateľa, vyvolalo neproporcionálne následky vo vzťahu medzi účastníkmi

konania. Napriek tomu, že súdny exekútor postupoval pri vydaní upovedomenia o začatí

exekúcie protizákonne (porušil § 56 ods. 5 Exekučného poriadku), exekučný súd

sťažovateľovi neposkytol ochranu. Pokiaľ je súdny exekútor povinný už v čase

do rozhodnutia súdu o návrhu na odklad exekúcie vykonávať len úkony smerujúce

k zabezpečeniu majetku povinného, nepochybne aj po povolení odkladu nesmie postupovať

tak, aby zmaril účinky povoleného odkladu exekúcie. Odklad exekúcie znamená, že

exekútor nemôže vykonávať inak potrebné úkony pre vymoženie nároku, a teda táto

procesná okolnosť bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a odôvodňuje aj podanie

námietok. Rovnako tak aj námietky sťažovateľa smerujúce proti procesnému postupu

súdneho exekútora mal exekučný súd posúdiť z pohľadu neprípustnosti úkonov exekútora –

nezákonné blokačné úkony súdneho exekútora odôvodňujú vyhlásenie exekúcie

za neprípustnú (čím sa exekučný súd nezaoberal vôbec). Okresný súd Levice sa vôbec

nezaoberal ani námietkou sťažovateľa zdôrazňujúcou osobitnú procesnú situáciu založenú

súčasným poverením exekútora a odkladom exekúcie, za ktorej nemohlo nastať

arrestatorium. Sťažovateľ je presvedčený, že už len odklad vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku musí viesť k zastaveniu exekúcie a z tohto dôvodu bol exekučný súd povinný

exekúciu zastaviť.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je podľa

stabilnej judikatúry ústavného súdu (, , ,

) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo

na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby

konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na ujmu jedného z účastníkov súdneho

konania. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia treba považovať za integrálnu súčasť práva

na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne ). Preto

pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej

ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne

zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (m. m. ).

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že k porušeniu jeho základného práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivý proces malo dôjsť uznesením Okresného súdu Levice č. k.

-352 z 3. septembra 2013 jednak jeho nedostatočným odôvodnením a jednak

nesprávnym právnym posúdením veci.

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Okresný súd Levice uznesenie č. k. -352 z 3. septembra 2013

odôvodnil takto:

«Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie

z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. V sa kategoricky

ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného

titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí,

ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej

v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa

neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva,

ktorých spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.

Z obsahu námietok povinného vyplýva, že povinný v nich uvádza dôvody, pre ktoré

považuje exekúciu za neprípustnú a ktoré považuje za dôvody brániace vymáhateľnosti

nároku oprávneného. Povinný tvrdí, že rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č. k. zo dňa

7. 6. 2011 nie je vôbec exekučným titulom, pretože nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti

vzhľadom k tomu, že Okresný súd Bratislava I odložil vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku...

V predmetnej exekučnej veci oprávnený doručil s návrhom na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi dňa 18. 7. 2011 rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č. k. zo dňa

7. 6. 2011 (ďalej len „exekučný titul“) na ktorom právoplatnosť a vykonateľnosť potvrdil

rozhodcovský súd, ktorý ho vydal. Podľa potvrdenia sa rozhodcovský rozsudok stal

vykonateľným dňom 12. 7. 2011.

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 21. 9. 2011 č. k. -96

v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2011 č. k.

-333 vyplýva, že súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave vydaného

12. 7. 2011 č. k. , a to až do právoplatného skončenia konania vo veci.

V konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ide o odloženie

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom

konaní, i keď dátum vydania tohto rozhodcovského rozsudku je vo výroku uznesenia, ktorým

súd rozhodol o odklade jeho vykonateľnosti uvedený nesprávne. Zrejmá nesprávnosť

v uvedení dátumu rozhodcovského rozsudku nemá vplyv na identifikovateľnosť rozhodnutia,

ktorého vykonateľnosť bola odložená, keďže z uznesenia vyplýva označenie rozhodcovského

rozsudku, spisovej značky aj účastníkov konania. Zo žaloby podanej na Okresnom súde

Bratislava I, ktorá je vedená pod sp. zn. vyplýva, že žalobca Mesto Levice,

žiada o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 7. 6. 2011 Rozhodcovským súdom

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave v konaní č. k. .

Pokiaľ povinný uvádza, že rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého sa oprávnený

domáha vymoženia svojho nároku v exekučnom konaní, nie je exekučným titulom, pretože

nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti, keď došlo k odloženiu jeho vykonateľnosti, k tomu

súd uvádza, že odklad vykonateľnosti exekučného titulu neznamená, že exekučný titul, ktorý

vlastnosť vykonateľnosti už skôr nadobudol, ju odkladom vykonateľnosti stratil. Exekučný

titul sa stal vykonateľným dňom 12. 7. 2011. Odklad vykonateľnosti exekučného titulu,

o ktorom bolo rozhodnuté v konaní na Okresnom súde Bratislava I, ktoré je vedené

pod sp. zn. , spôsobuje len dočasnú nemožnosť realizácie exekúcie, ktorá je

dôvodom pre odklad exekúcie. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 26. 11. 2012 č. k.

-202 práve s prihliadnutím na odklad vykonateľnosti exekučného titulu

povolil podľa odklad exekúcie v tejto exekučnej veci

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod

spisovou značkou . Proti uzneseniu súdu odvolanie podané nebolo. Od dňa

povolenia odkladu exekúcie uznesením súdu súd poskytol povinnému právnu ochranu, aby

po dočasnú dobu, v uznesení súdom stanovenú, nedošlo k realizácii exekúcie.

Pokiaľ povinný namieta procesný postup súdneho exekútora, vykonávanie úkonov

súdneho exekútora napriek povolenému odkladu exekúcie, súd poukazuje na to, že

vykonanie procesných úkonov súdneho exekútora, jeho procesný postup v exekučnom

konaní, ktorých oprávnenosť a zákonnosť povinný namieta, nie je dôvodom pre vznesenie

námietok povinného proti exekúcii podľa , nakoľko

nepredstavuje dôvod, ktorý by bránil vymáhateľnosti nároku oprávneného a nepredstavuje

ani dôvod neprípustnosti exekúcie a dôvod pre jej zastavenie. Exekúcia môže postihnúť

majetok povinného len v rozsahu judikovanej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu,

jej príslušenstva a trov exekúcie. Povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol dôvody,

na základe ktorých by bolo možno dospieť k záveru o neprimeranom rozsahu exekúcie proti

povinnému. Je na zvážení súdneho exekútora, vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky,

jej príslušenstva a trov exekúcie, ktorý spôsob vykonania exekúcie je postačujúci a vhodný

na vymoženie pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ako aj trov exekúcie, pričom

súdny exekútor je povinný prihliadať na ustanovenia Exekučného poriadku. V súčasnosti,

ako povinný uviedol, je blokovaný účet povinného č... do výšky 1,7 mil. eur, pričom povinný

nepreukázal, že by sa blokácia peňažných prostriedkov na účte týkala aj peňažných

prostriedkov, ktoré nemôžu byť postihnuté exekúciou. Skutočnosť, že určitý majetok je

z exekúcie vylúčený, nie je dôvodom na podanie námietok proti exekúcii. Procesnou

obranou povinného v takom prípade je podanie návrhu na zastavenie konania.

Súd námietky povinného z vyššie uvedených dôvodov zamietol, keď povinný

nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti alebo že sú tu iné dôvody,

pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel v časti, a to pokiaľ ide

o námietky proti výške predbežných trov exekúcie v časti nákladov hotových výdavkov

vo výške 250 eur s 20 % DPH zo sumy 250 eur, t. j. s DPH 50 eur, t. j. v časti nákladov

hotových výdavkov vo výške 300 eur, nakoľko z upovedomenia o začatí exekúcie nevyplýva,

za ktoré úkony a v akej výške jednotlivo si súdny exekútor hotové výdavky vyčíslil. Súdny

exekútor len uviedol, že náklady hotových výdavkov sú 250 eur, k čomu prislúcha 20 %

DPH. V časti nákladov hotových výdavkov je upovedomenie o predbežných trovách

exekúcie nepreskúmateľné. V ostatnej časti súd námietkam povinného nevyhovel, nakoľko

pokiaľ ide o výšku predbežných trov exekúcie v časti vyčíslenej odmeny súdneho exekútora,

je vyčíslená v súlade s vyhl. č. Odmena je vypočítaná ako 10 % z celkovej

vymáhanej pohľadávky, ktorá predstavuje sumu 1.153.668,39 eur (bez úrokov z omeškania).

Keďže 10 % (t. j. 50 % z 20 % odmeny z vymáhanej pohľadávky) z predmetnej pohľadávky

predstavuje sumu vyššiu, ako je maximálna výška odmeny súdneho exekútora v zmysle § 5

ods. 1 Exekučného poriadku, predbežnú odmenu si súdny exekútor vyčíslil ako 50 %

zo sumy 33.193,92 eur, t. j. 16.596,96 eur. Nakoľko je súdny exekútor platcom DPH,

účtoval si aj 20 % DPH z odmeny 16.596,96 eur. Súdnemu exekútorovi vznikol nárok na

predbežné trovy exekúcie vo vyčíslenej odmene už z dôvodu, že mu bolo vydané poverenie

na vykonanie exekúcie.»

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia Okresného

súdu Levice dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že Okresný súd Levice

dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti

sťažovateľa neobstojí. Okresný súd Levice dal dostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré

sťažovateľ v odvolaní (proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky č. k. -298

z 25. marca 2013) nastolil. Vysvetlil, z akého dôvodu dospel k záveru o tom, že tu niet

okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku

alebo bránili jeho vymáhateľnosti, a niet tu ani iných dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia

neprípustná. Okresný súd Levice neponechal bez povšimnutia odvolacie argumenty

sťažovateľa, ktoré mali pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto

spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Sťažovateľ ďalej tvrdil, že uznesenie Okresného súdu Levice č. k.

-352 z 3. septembra 2013 je založené na nesprávnom (neústavnom) právnom

posúdení veci.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Podľa tvrdení sťažovateľa porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivý proces malo spočívať v ústavnej neakceptovateľnosti záveru Okresného súdu

Levice, podľa ktorého odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nespôsobuje zánik

jeho spôsobilosti byť exekučným titulom. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že ak bolo

rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I o odklade vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku, je ústavne neakceptovateľné na podklade takéhoto rozhodcovského rozsudku

udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, hoci súčasne je rozhodnuté

o povolení odkladu exekúcie (a pokiaľ sa tak už stalo, je nevyhnutné exekúciu bezodkladne

zastaviť).

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) doručený rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania

rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.

Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade... d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov

a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie

sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad

exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie

môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a), b) a d) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a)

sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným; b) rozhodnutie, ktoré je podkladom

na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným...,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú

exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení (§ 35 a § 40 ods. 2 zákona

o rozhodcovskom konaní), ktoré sú podkladom pre rozhodnutie o odklade vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku, samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

nemá žiaden vplyv na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Zmyslom a účelom právnej

úpravy umožňujúcej súdu na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku odložiť je zabrániť nútenému vykonaniu ním uloženej povinnosti na čas

do rozhodnutia vo veci samej (o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku), pretože

v exekučnom konaní navrátenie do pôvodného stavu nie je možné. Pokiaľ je teda odložená

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodnutím súdu, tomuto inštitútu zodpovedá

taký ďalší postup exekučného súdu, ktorý rešpektuje takto definovaný účel a zmysel

inštitútu odkladu vykonateľnosti.

Sudca Okresného súdu Levice uznesením č. k. -202 z 26. novembra

2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, avšak zároveň povolil odklad

exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I

pod sp. zn. . Tento jeho postup nenarúša zmysel a účel inštitútu odkladu

vykonateľnosti, pretože pokiaľ je povolený odklad výkonu exekúcie, je vylúčené, aby došlo

k vytvoreniu stavu, ktorý je charakteristický tým, že nenávratne zmení postavenie

povinného.

Pokiaľ sťažovateľ argumentuje tým, že odkladom vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku nastal stav, ktorý je charakteristický absenciou vykonateľného rozhodnutia

(exekučného) titulu, a musí preto viesť k zastaveniu exekúcie, ústavný súd sa stotožňuje

s právnym názorom vysloveným v uznesení Okresného súdu Levice č. k. 13 Er 806/2011-

202 z 26. novembra 2012, podľa ktorého „odklad vykonateľnosti neznamená, že

rozhodnutie, ktoré vlastnosť vykonateľnosti už skôr nadobudlo, ju odkladom vykonateľnosti

stratilo. Odklad vykonateľnosti spôsobuje len dočasnú nemožnosť realizácie exekúcie a je

dôvodom na súčasný odklad exekúcie.“. Pokiaľ preto Okresný súd Levice udelil súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie za súčasného rozhodnutia o jej odklade,

rešpektoval účel a zmysel citovaných zákonných ustanovení a niet ani dôvodu, aby pri

rozhodovaní o námietkach sťažovateľa v dôsledku existencie rozhodnutia Okresného súdu

Bratislava I o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku mal dospieť k záveru

o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia. Neobstojí teda názor sťažovateľa, podľa

ktorého odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musel viesť k zastaveniu

exekúcie.

Sťažovateľ ďalej namietal, že postup súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie

o začatí exekúcie a zablokoval jeho bankové účty napriek tomu, že bol povolený odklad

exekúcie, je okolnosťou, ktorá odôvodňuje vyhovenie námietkam sťažovateľa proti

exekúcii, pretože ide o okolnosť, ktorá bráni jeho vymáhateľnosti alebo je iným dôvodom,

pre ktorý je exekúcia neprípustná.

Tento názor sťažovateľa nemôže obstáť už len z toho dôvodu, že procesný postup

súdneho exekútora nemôže založiť neprípustnosť exekúcie ako celku a nemôže spôsobiť ani

zánik vymáhaného nároku, či brániť jeho vymáhateľnosti. Navyše, ako vyplýva aj z tvrdení

samotného sťažovateľa, súdny exekútor v doterajšom priebehu exekúcie nevykonal žiadny

úkon, ktorým by zbavil sťažovateľa jeho vlastníckeho práva alebo sťažovateľovi patriacej

pohľadávky. Ústavný súd súhlasí so sťažovateľom, pokiaľ tento konštatoval, že rozhodnutie

o odklade exekúcie z dôvodu odkladu vykonateľnosti exekučného titulu je špecifickým

prípadom v exekučnom konaní. Nemožno však iba z tejto okolnosti vyvodiť závery,

ku ktorým dospieva sťažovateľ. Špecifickosť danej situácie vyžaduje aj pri posudzovaní

následkov povolenia odkladu exekúcie zohľadniť účel a zmysel inštitútu odkladu

vykonateľnosti rozhodnutia. Zákaz nakladania s majetkom sťažovateľa podliehajúcim

exekúcii je síce obmedzením výkonu jeho vlastníckeho práva, avšak nemá povahu nevratnú,

nevytvára situáciu vylučujúcu obnovenie prechádzajúceho stavu. Nemožno súhlasiť ani

s názorom sťažovateľa, ktorý považuje zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim

exekúcii vyslovený mu súdnym exekútorom za vynucovanie splnenia povinnosti. Takýto

zákaz má zabezpečovaciu funkciu, pri posúdení proporcionality je potrebné zohľadniť

nielen jeho význam pre povinného, ale aj pre oprávneného, pretože dosiaľ je rozhodcovský

rozsudok naďalej právoplatným rozhodnutím, ktoré sťažovateľa právoplatne zaväzuje

na plnenie.

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom a postupom Okresného súdu Levice vyjadreným

v napadnutom uznesení nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok

prijateľnosti ich sťažnosti.

Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby uznesením Okresného súdu

Levice č. k. -352 z 3. septembra 2013 mohlo dôjsť k porušeniu základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa alebo práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014