Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ek/1111/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: J., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W., XXX XX A.., v zast.: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti povinnému: V., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C., XXX XX BT., zast.: ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčianska 672/6, 821 09 Bratislava, o vymoženie 12.267,- EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Makitom, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. , o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 22.02.2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 22.02.2019 uznesenie, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 Eur (výrok II.). V odôvodnení uznesenia uviedol, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, č.k. -41 zo dňa 22.01.2018, t.j. exekučného titulu na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia, bola dňa 28.11.2018 zrušená, nakoľko v základnom konaní došlo k nesprávnemu doručovaniu exekučného titulu povinnému. Následne na to Okresný súd Bratislava II dňa 29.11.2018 doručil právnemu zástupcovi povinného do jeho elektronickej schránky predmetný exekučný titul spolu s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -61 zo dňa 28.11.2018, ktorým súd opravil adresu trvalého bydliska povinného na jeho skutočnú správnu adresu trvalého bydliska. Vo vzťahu k trovám exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že pri zastavení exekúcie má súdny exekútor v zmysle ust. § 197 ods. 1, 2, § 198 ods. 2 a § 199c Exekučného poriadku právo na náhradu výdavkov vo výške 72,- Eur (60,- Eur náhrada paušálnych výdavkov + 12,- Eur DPH) nakoľko v predmetnej exekúcii už vykonával isté úkony, z toho dôvodu mu priznal náhradu trov konania vo výške 72,- Eur. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému a to v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, preto zaviazal oprávneného k náhrade vzniknutých trov súdnemu exekútorovi.

2/ Proti výroku II. rozhodnutia podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým mu súd uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,- Eur považoval za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že nahradiť trovy súdnemu exekútorovi uloží povinnému, resp. náhradu trov súdnemu exekútorovi neprizná. V predmetnej veci bola zo strany Okresného súdu Bratislava II zrušená doložka právoplatnosti predmetného exekučného titulu z dôvodu, že písomnosti mal súd doručovať povinnému (žalovanému ) na nesprávnu adresu. Pred zrušením právoplatnosti predmetného exekučného titulu však oprávnený disponoval riadnym exekučným titulom - Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. - 41 zo dňa 22.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2018 a vykonateľnosť dňa 25.03.2018, a preto má za to, že návrh na vykonanie

exekúcie podal dôvodne. Exekučné konanie sa začalo dňa 30.07.2018, kedy bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 07.08.2018. Oprávnený si nie je vedomý, že by k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodov na jeho strane, resp. že by mu bolo možné dôvod zastavenia exekúcie pričítať tak ako to predpokladá ust. § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku. Oprávnený nemá na skutočnosti, že došlo k zastaveniu exekúcie žiadnu vinu, a preto pokladá za nespravodlivé viazať ho k povinnosti nahrádzať trovy súdnemu exekútorovi. Zároveň podotkol, že tvrdenia povinného o tom, že nemal vedomosť o vedení súdneho sporu na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , ako aj o tom, že sa mu písomnosti nedoručovali na adresu jeho trvalého pobytu v súlade s , nepovažoval za opodstatnené s poukazom na vrátené nedoručené zásielky súdu, kde sa výslovne dôvod nedoručenia zásielok uvádza, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Naviac povinný doposiaľ odvolanie proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. - 41 zo dňa 22.01.2018, ktorý bol doručený jeho právnemu zástupcovi do jeho elektronickej schránky dňa 29.11.2018 nepodal a lehota na podanie odvolania na podanie odvolania voči tomuto rozsudku uplynula žalovanému dňa 14.12.2019. Povinný podal opravný prostriedok dňa 05.12.2019 len voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. - 44 zo dňa 28.09.2018, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania.

3/ K sťažnosti oprávneného sa vyjadril povinný a súdny exekútor. Povinný uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom napadnutého uznesenia a jeho vecným odôvodnením. Okresný súd Banská Bystrica v tomto prípade postupoval správne, keď popri výroku o zastavení exekučného konania rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie. V posudzovanom prípade došlo k splneniu všetkých podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko nedošlo k vymoženiu alebo splneniu vymáhaného nároku z majetku povinného, pričom ešte pred samotným speňažovaním majetku povinného došlo zo strany samotného súdu (na podnet povinného) vydávajúceho exekučný titul k zisteniu závažného porušenia procesných práv povinného pri doručovaní všetkých listín v tomto súdnom konaní, došlo k zrušeniu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Poprel tvrdenie oprávneného, že si svoje zásielky v súdnom konaní sp.zn. nepreberal a že tieto sa vracali ako „neprevzaté v odbernej lehote“. V súdnom spise sa nachádza niekoľko zásielok doručovaných na nesprávnu adresu Trenčianska 672/9, Bratislava namiesto Trenčianska 672/6, Bratislava s poznámkou „adresát neznámy“. Súd v súdnom konaní vylustroval inú adresu trvalého bydliska povinného, na akú mu doručoval všetky písomnosti v predmetnom súdnom konaní. Rovnako tak je nepravdivé tvrdenie oprávneného o nepodaní odvolania voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 22.01.2018 sp.zn. zo strany povinného. Toto odvolanie bolo podané v rámci plynutia odvolacej lehoty, a to v lehote dňa 11.12.2018 prostredníctvom poštového doručovateľa. Ako prílohy k svojmu vyjadreniu priložil Potvrdenie vrátení zásielky a odvolanie voči exekučnému titulu. Okrem tej skutočnosti, že nárok oprávneného je celý neoprávnený a založený na zneužití práva zo strany oprávneného, bolo celé súdne konanie, na ktorom stavia oprávnený svoj exekučný nárok, založené na závažnom porušení práva povinného na spravodlivé súdne konanie.

4/ Súdny exekútor žiadal sťažnosť oprávneného zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov. Skutková podstata prípadu jednoznačne spadá pod zákonnú úpravu ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, pretože povinný (do času kým konanie trvalo) nezaplatil sám trovy súdneho exekútora a rozhodnutie súdu v časti výroku I (zastavenie exekúcie) je ipso factu svojimi následkami vylúčením zákonného postupu povinného strpieť v tomto konaní zo svojho majetku uspokojenie trov exekútora tohto konania. Aj keby povinný bol určený v rozpore s ust. § 199c ods. 1 EP za znášateľa trov exekútora

- jednak nestrpí ich uspokojenie voči nemu, nakoľko sám namietol oprávnenosť voči nemu konať v rozsahu istiny a trov oprávneného, nieto ešte trov exekúcie a súd mu dal za pravdu. Zastavenie exekúcie na základe rozhodnutia súdu predstavuje neprelomiteľný „pokyn“ zo strany súdu zaväzujúci súdneho exekútora nekonať voči povinnému ani jeho majetku ďalšie donucovacie úkony, resp. aj jestvujúce zrušiť. Je potom vylúčené pokračovať v exekúcii na dovymoženie trov súdneho exekútora aspoň vo výške 72,- Eur z majetku povinného. Rozhodnutie súdu, ktoré by odkazovalo súdneho exekútora so svojim nárokom na uplatňovanie si ich od povinného, by tak bolo nielen nezákonné (pre rozpor s explicitným ust. § 199c EP), ale aj nevykonateľné, čím by bolo v rozpore i so základnými princípmi, na ktorých stojí právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý princíp ako kritérium pre racionálne súdne rozhodovanie vyslovil i Ústavný súd SR a síce, že rozhodnutia súdov majú byť také, aby práva z rozhodnutí neboli iba iluzórne, ale reálne naplniteľné (pozri: ). Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku aj exekútor. Právo súdneho exekútora na trovy od povinného by bez pochýb nebolo ničím iným ako iluzórnym; celkom zámerne nebolo použité slovné

spojenie „právom iluzórnym“, pretože dokonca by išlo (na základe rozporu s ust. § 199c) nie o právo, lež o neprávo. Išlo by tak (pri vyhovení súdom návrhu oprávneného) o „iluzórne neprávo“.

5/ Trovy konania sú pojmovým prvkom občianskeho procesu, aj keď sa považujú len za vedľajší produkt postupov justičných orgánov, prípadne nesúdnych orgánov ... . Zákony, ktoré upravujú postup súdnych orgánov v konaní, však spravidla obsahujú pravidlá, podľa ktorých sa platia a nahrádzajú trovy, prípadne odkazujú na základný občiansko-procesný kódex... (in MAZÁK, JÁNOŠÍKOVÁ, 2012, Občianske procesné právo, str. 419). Skončenie konania výrokom súdu o zastavení privádza nielen následok ustúpenia účinkov konania (vo vzťahu k účastníkom a zúčastneným osobám), ale opäť aj následok aplikability ustanovení Exekučného poriadku, o znášaní trov. V konkrétnej veci sa jedná výlučne o ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd pri rozhodovaní o znášaní trov zastaveného exekučného konania rozhodol (uznesením zo dňa 22.02.2019) o povinnosti nahradiť trovy oprávnenému - správnym subsumovaním zisteného skutkového stavu pod ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ustanovenie sa -vychádzajúc z jeho explicitného znenia- aplikuje pri skutkovom stave ukončenia exekúcie „z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným“.

6/ Je zrejmé, že skutkový a právny stav vzniknuvší po rozhodnutí exekučného súdu a v nadväznosti naň podanej sťažnosti oprávneného, sa kvalifikuje ako stav, ktorý právna veda označuje stavom lacunae legis (medzery v zákonoch) a v dôsledku ktorého hrozí súdnemu exekútorovi ujma v podobe nenahradenia mu výdavkov, ktoré vynaložil v súvise s konaním, a vzniknutá ujma bude predstavovať porušenie jeho ústavného práva vlastniť majetok ( ). Tomuto ohrozeniu môže byť predídené rozhodnutím súdu spravodlivo rešpektujúcim zmysel a účel noriem reglementujúcich problematiku nahradenia trov (nahradenia subjektu, ktorý ich vynaložil za iného a ktorý má právo na ich „prinavrátenie“ tj. náhradu). Je tak jednoznačné, že problematika medzery v zákone/och, je riešiteľná jedine na platforme metodológie interpretácie práva, ktoré stanovisko, resp. záver vyplýva i z pojednaní právnych autorít na túto tému - viď napríklad: webovo dostupné pojednanie JUDr. Sergeja Kohuta, sudcu ústavného súdu pod názvom: „Problematika medzier v zákonoch v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky“. Súdny exekútor mal za to, že ide o zrejmú medzeru v zákone a bez pochýb, je náležité ju súdom vyplniť. Normatívna veta obsiahnutá v ustanovení (ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona) Exekučného poriadku je nielen právne záväzná, ale má charakter postulátu, u ktorého aplikabilita sa očakáva v extenzívnom výkladovom pojatí (nie doslovnom, či dokonca reštriktívnom pojatí); inak povedané ako postulát, všeobecný príkaz, predstavuje vodítko pre interpretáciu zvyšných noriem, ktorých interpretácia nesmie byť v protirečení so zmyslom postulátu. V nadväznosti na tento formulovaný príkaz sa zákonodarca domnieval, že vždy bude určiteľný z dvoch účastníkov exekučného konania ten, ktorému sa naplnenie postulátu prinavrátenia trov ( EP) bude dať uložiť za povinnosť ( EP); rozvedené na skutkové podstaty - vyslovene sa zákonodarca domnieval, že (i) pri úspechu konania to bude povinný kto trovy exekútorovi zaplatí alebo strpí ich uspokojenie z majetku a (ii) pri neúspechu (neúspechu vyslovenom súdom - zastavenie exekúcie súdom Exekučného poriadku), sa zákonodarca mylne domnieval, že také prípady budú prípadmi vždy subsumovateľnými pod niektorý z odsekov (čo napokon aj exekučný súd aplikačne vykonal pri vydaní uznesenia zo dňa 22.02.2019). Podporou práva súdneho exekútora na nahradenie mu vynaložených výdavkov vložených do konania je aj zákonodarcom sformulovaná výnimka z tohto inak generálneho pravidla; túto explicitnú výnimku (a tým žiadnu inú nepripúšťajúc) vyjadruje ust. EP, podľa ktorého ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora, odmena ani náhrada výdavkov pôvodnému exekútorovi nepatrí. Zákonodarca tak pripustil, že súdny exekútor si „nezaslúži“ trovy (dokonca ani hotové výdavky) len v prípade zmeny alebo vylúčenia, ako zaobchádzania, ktoré musí znášať v poukaze na „pozbavenie ho poverenia konať“ z dôvodov tkvejúcich na strane exekútora, t.j. z dôvodov ktoré možno pričítať exekútorovi. Argumentom a contrario potom niet pochýb o tom, že aspoň náhrady výdavkov (či iba náhrady výdavkov) by nemal byť „pozbavený“ ak sa zhostil zákonnej povinnosti konať a konal. Aj pri nízkej miere zavinenia, oprávnený sám určitú mieru zavinenia nesie a s touto mierou pojal vôľu iniciovať exekučné konanie a preto je spravodlivé zaťažiť ho touto povinnosťou pri úplnej výlučenosti povinného ako platiteľa trov, je jedinou právne akceptovateľnou normou, pod ktorú je skutkový stav subsumovateľný norma ust. EP.

7/ Pokiaľ by súd vyhovel sťažnosti oprávneného zmeniac výrok II tak, ako to navrhuje oprávnený, že „náhradu trov súdnemu exekútorovi neprizná“, v takom prípade by súd zasiahol do ústavného

práva súdneho exekútora (ako každého iného človeka), a to práva vlastniť majetok podľa . Pokiaľ súd uloží túto náhradu oprávnenému, potom ju uloží subjektu, ktorý na podklade noriem predpisu č. bude oprávnený a to so zaručeným úspechom sa domôcť prinavrátenia takto zaplatených trov do svojho majetku; tzv. konanie o náhradu škody spôsobenej oprávnenému nesprávnym úradným postupom súdu (vyznačiacim doložku vykonateľnosti na exekučný titul, hoc doložka vyznačená byť nemala). Pokiaľ by však súd rozhodol, že súdnemu exekútorovi trovy nepriznáva, súdny exekútor by nemal oporou v citovanom predpise a teda ani riadnym a bdelým uplatňovaním svojho práva možnosť sa ničoho domôcť, pretože nie je nositeľom aktívnej legitimácie vo vzťahu k právam vyplývajúcim z predpisu č. (už nehovoriac vôbec o tom, že nepriznávajúce uznesenie exekučného súdu by znášaním škody zaťažilo súdneho exekútora, hoc ani neporušil povinnosť a ani nezavinil škodný následok).

8/ Na záver exekútor ešte uviedol, že náhrada hotových výdavkov má charakter paušalizovanej náhrady, čím sa formálne podobá súdnemu poplatku, ktorý si nárokuje za svoje konanie súd, a ktorý je taktiež paušalizovanou náhradou za spoplatnený úkon požadovanou vopred. Na rozdiel od súdneho poplatku za vydanie poverenia, ktorý prináleží exekučnému súdu 16,50 Eur (žiadaného zo strany exekučného súdu vopred uhradiť, ako podmienky konania), je súdnemu exekútorovi priznané právo uplatňovať si poplatok za svoje úkony až ex post (tj. následne). Svojím účelom a podstatou sa však poplatok 16,50 Eur a „exekučný poplatok“ 60,- Eur + 12,- Eur DPH (= 72,- Eur) nepochybne podobajú, pretože sú paušalizovanou náhradou priznanou orgánom, ktoré sú povolané zúčastniť sa, respektíve viesť určitý typ právneho procesu. Je teda nepochybné, že exekučný súd, si napriek neúspešnému konaniu (ktorého neúspešnosť si oprávnený nepričíta za svoju vinu) paušalizovanú náhradu za svoj úkon vydania poverenia ponechá (nevráti ho zo štátneho rozpočtu oprávnenému) a rovnako je nepochybné, že oprávnený zaplativší túto náhradu (poplatok) má právo si prinavrátenie do svojho majetku toho, čo mu zaplatením poplatku z majetku ušlo, žiadať nie od exekučného súdu, ale od vydavateľa exekučného titulu, resp. jeho zástupcu cestou "škodového procesu" na základe hmotných práv prináležiacich mu z noriem predpisu č. . Potom ak by exekučný súd (ponechávajúci si poplatok 16,50 Eur za svoj úkon exekučnom konaní), rozhodol, že súdnemu exekútorovi v rovnakom konaní neprizná náhradu výdavkov za tieto úkony, bola by to len "ukážka" nerovnakého zaobchádzania, ktorej by sa dopustil orgán povolaný byť garantom rovnosti a spravodlivosti.

9/ Podľa druhá veta (ďalej len „“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11/ Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12/ Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

13/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14/ Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

15/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trov exekútora podľa tohto zákona.

16/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinný a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

17/ Exekučné konanie v posudzovanej veci sa začalo dňa 30.07.2018 doručením návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, č.k. -41 zo dňa 22.01.2018. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia bola jeho pôvodcom v priebehu exekúcie zrušená (dňa 28.11.2018), čím došlo k strate základného predpokladu vedenia exekúcie - vykonateľného exekučného titulu. Následkom bolo zastavenie exekúcie podľa § 61 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku pri zastavení exekúcie zároveň rozhodol o trovách exekúcie (súdneho exekútora) tak, že povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku majúc za to, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému.

18/ Podstatou sťažnosti podanej oprávneným nebola vec sama (zastavenie exekúcie), ale trovy súdneho exekútora. Súdny exekútor sa na účely rozhodovania o jeho trovách v tejto časti konania považuje za účastníka konania ( posledná veta Exekučného poriadku). má komplexnú úpravu trov (šiesta časť Exekučného poriadku).

19/ Oprávnený mal za to, že mu nie je možné pričítať zastavenie exekúcie, nakoľko sám jej zastavenie nezavinil. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie disponoval vykonateľným exekučným titulom, v dôsledku čoho sa exekúcia začala dôvodne. Ani k zrušeniu právoplatnosti rozhodnutia, ktoré malo byť exekučným titulom, nedošlo z dôvodu, ktorý by mu bolo možné pričítať. Žiadal, aby súd povinnosť náhrady trov uložil povinnému, alebo aby rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov neprizná. S jeho názorom nesúhlasili ani povinný ani súdny exekútor. V rámci rozhodovania o sťažnosti však bolo bezpredmetné zaoberať sa otázkou nastolenou oprávneným, či voči rozhodnutiu, na podklade ktorého sa viedla exekúcia, podal povinný odvolanie, pretože oprávnený sťažnosťou nenapadol rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka aj čo do výroku o zastavení exekúcie. V dôsledku uvedeného potom výrok o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť a v exekúcii na podklade rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. -41 zo dňa 22.01.2018 už nemožno pokračovať v rámci tohto exekučného konania. Pokiaľ by oprávnený chcel opätovne viesť exekúciu, musel by podať nový návrh na vykonanie exekúcie (na podklade vykonateľného rozhodnutia).

20/ K samotnej náhrade trov exekúcie súdneho exekútora sudca prisvedčil názoru exekútora, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade mal súd za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného nároku povinným (solúciou), ale jej zastavením, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, preto sudca ďalej posudzoval, či možno povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora uložiť oprávnenému.

21/ V exekučnom konaní oprávnený nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Aj keď oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, na ktorom bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, išlo o nesprávne vyznačenú doložku, pretože Okresný súd Bratislava II. ju neskôr v priebehu exekúcie zrušil, nakoľko rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom vykonávanej exekúcie, nebolo doručené povinnému a tak ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd nie je doložkou vykonateľnosti viazaný (porovnaj R 4/2000). Vykonateľnosť rozhodnutia nenastáva rozhodnutím súdu ani vyznačením doložky vykonateľnosti na rozhodnutí (táto nekonštituuje vykonateľnosť), ale priamo zo zákona, na základe splnenia procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj jeho riadne doručenie. Rozhodnutie, ktoré malo byť exekučným titulom, nebolo v základnom konaní povinnému riadne doručené a nemohlo tak nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Práve pre nesprávne doručovanie bola doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na ňom vyznačená neskôr samotným Okresným súdom Bratislava II. zrušená. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nebolo vykonateľné už v čase začatia exekučného konania, a to i napriek tomu, že na ňom bola vyznačená doložka vykonateľnosti, čo potom možno považovať za dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (obdobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2014, sp. zn. ). Zároveň treba podotknúť, že procesné zavinenie na zastavení exekúcie nie je možné

vyvodzovať zo základného konania, a preto sa sudca nezaoberal ďalšími, oprávneným uvádzanými dôvodmi (že povinný nepravdivo uvádzal, že nemal vedomosť o vedení súdneho sporu na Okresnom súde Bratislava II a že sa mu písomnosti nedoručovali adresu jeho trvalého pobytu).

22/ Na základe vyššie uvedeného tak sudca konštatoval, že boli naplnené zákonné predpoklady na znášanie povinnosti úhrady trov súdneho exekútora oprávneným podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku (exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať) a sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 250 ods. 1 Exekučného poriadku zamietol. Na záver ešte dodáva, že pokiaľ by nesprávnym vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti Okresným súdom Bratislava II došlo k nesprávnemu úradnému postupu, oprávnený je tým subjektom, ktorý si môže uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej týmto postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.