Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 4/2014
PDF · 131.43 KB
No categories available
I. ÚS 4/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 4/2014-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o., Masarykova 2710/21,
Prešov, zastúpenej obchodnou spoločnosťou advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri
s. r. o., Velehradská 33, Bratislava (adresa na doručovanie Ľubinská 3, Bratislava),
konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Geška, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 236/2013 a jeho rozsudkom z 26. júna 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o., Masarykova
2710/21, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej obchodnou spoločnosťou
advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s. r. o., Velehradská 33, Bratislava (adresa na
doručovanie Ľubinská 3, Bratislava), konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr.
Jána Geška, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 236/2013 a jeho rozsudkom z 26. júna
2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 Cb 42/2007-429
z 20. júna 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba spoločnosti Rotodon, s. r. o., ako žalobcu
v 1. rade a sťažovateľky ako žalobkyne v 2. rade o zaplatenie 83 550 000 Sk
s príslušenstvom proti spoločnosti Chemkostav, a. s. Sťažovateľka uviedla, že pôvodným
žalobcom bol v tomto konaní JUDr. Milan Antal ako správca konkurznej podstaty
obchodnej spoločnosti TATRA DEVELOPMENT GROUP, a. s.
Sťažovateľka namieta podľa nej nesprávne a ústavne nekonformné závery okresného
súdu v prvostupňovom rozsudku, ako aj závery krajského súdu v jeho napadnutom
potvrdzujúcom rozsudku a jeho nedostatočné odôvodnenie.
Sťažovateľka v úvode sťažnosti označila za jej prílohu „splnomocnenie pre
advokáta“ a ďalšie prílohy vymedzila slovami „podľa obsahu sťažnosti“. V samotnom
odôvodnení sťažnosti sťažovateľka argumentuje proti záverom okresného súdu a krajského
súdu v ich rozsudkoch, tieto však ako dôkaz alebo prílohu sťažnosti nielen že výslovne
neoznačuje, ale ich k sťažnosti ani nepripojila.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku
krajského súdu a vo veci rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa každému zaručuje právo domáhať sa svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde; podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd boli postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.
3Cob/236/201-528 7707201204 rozsudkom zo dňa 26. 06. 2013 porušené.
Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu SR
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd rozsudok
Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cob/236/2013-528 7707201204
zo dňa 26. 06. 2013 zrušuje.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného
súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd vracia
Krajskému súdu v Košiciach vec vedenú pod sp. zn. 3Cob/236/2013-528 7707201204
na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,
ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil rozsudok krajského
súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2014