Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o., Masarykova 2710/21,

Prešov, zastúpenej obchodnou spoločnosťou advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri

s. r. o., Velehradská 33, Bratislava (adresa na doručovanie Ľubinská 3, Bratislava),

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Geška, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o., Masarykova

2710/21, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej obchodnou spoločnosťou

advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s. r. o., Velehradská 33, Bratislava (adresa na

doručovanie Ľubinská 3, Bratislava), konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr.

Jána Geška, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. júna

2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. -429

z 20. júna 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba spoločnosti Rotodon, s. r. o., ako žalobcu

v 1. rade a sťažovateľky ako žalobkyne v 2. rade o zaplatenie 83 550 000 Sk

s príslušenstvom proti spoločnosti Chemkostav, a. s. Sťažovateľka uviedla, že pôvodným

žalobcom bol v tomto konaní JUDr. Milan Antal ako správca konkurznej podstaty

obchodnej spoločnosti TATRA DEVELOPMENT GROUP, a. s.

Sťažovateľka namieta podľa nej nesprávne a ústavne nekonformné závery okresného

súdu v prvostupňovom rozsudku, ako aj závery krajského súdu v jeho napadnutom

potvrdzujúcom rozsudku a jeho nedostatočné odôvodnenie.

Sťažovateľka v úvode sťažnosti označila za jej prílohu „splnomocnenie pre

advokáta“ a ďalšie prílohy vymedzila slovami „podľa obsahu sťažnosti“. V samotnom

odôvodnení sťažnosti sťažovateľka argumentuje proti záverom okresného súdu a krajského

súdu v ich rozsudkoch, tieto však ako dôkaz alebo prílohu sťažnosti nielen že výslovne

neoznačuje, ale ich k sťažnosti ani nepripojila.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku

krajského súdu a vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorým sa každému zaručuje právo domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde; podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd boli postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.

3Cob/236/201-528 7707201204 rozsudkom zo dňa 26. 06. 2013 porušené.

Podľa , zákona o organizácii Ústavného súdu SR

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd rozsudok

Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cob/236/2013-528 7707201204

zo dňa 26. 06. 2013 zrušuje.

Podľa , zákona o organizácii Ústavného

súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd vracia

Krajskému súdu v Košiciach vec vedenú pod sp. zn. 3Cob/236/2013-528 7707201204

na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil rozsudok krajského

súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014