Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/65/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu EPOGROUP s.r.o., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica 974 01, IČO: 45 904 138, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o., Jókaiho 121/16, Lučenec 98401, IČO: 47 241 331, proti žalovanému AK Investment s.r.o., Hurbanova 20, Trenčín 911 01, IČO: 35 922 907, práv. zast. advokátska kancelária Hulín s.r.o., Hurbanova 20, Trenčín 911 01, IČO: 50 647 679, o zaplatenie 651.352,35 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -138 zo dňa 24.10.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -138 zo dňa 24.10.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 651.352,35EUR s prísl., titulom náhrady škody. Spoločnosť ObaB, s.r.o. listom zo dňa 25.5.2016 vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady škody v sume 1.843.922,19 EUR, nakoľko porušením odbornej starostlivosti v konaní o ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. zavinil odmietnutie sťažnosti, čím jej znemožnil pokračovať vo vymáhaní jeho pohľadávky vo výške 1.843.922,19 EUR s prísl. pôvodne uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. . Súdny exekútor JUDr. Ján Franek vydal dňa 11.8.2016 exekučný príkaz č. k. EX 247/2016-23 na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorú má povinný (ObaB, s.r.o.) voči svojmu dlžníkovi (žalovanému) celkom v sume 651.352,35 EUR. Okresný súd Michalovce rozsudkom č. k. -429 zo dňa 20.6.2011 zamietol žalobu žalobcov v 1. rade Rotodon, s.r.o. a ObaB, s.r.o. o zaplatenie 2.773.351,92 EUR s prísl. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -528 zo dňa 26.6.2013. Ústavný súd SR uznesením č.k. -14 zo dňa 22.1.2014 odmietol sťažnosť spoločnosti ObaB, s.r.o. pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd SR postup Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudok z 26.6.2013 preskúmal a uznesením č. k. -19 zo dňa 12.5.2015 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca sa v konaní domáhal vyplatenia pohľadávky, ktorá mala vzniknúť povinnému (spoločnosti ObaB, s.r.o.) ako nárok na náhradu škody v súvislosti s porušením odbornej starostlivosti žalovaného v konaní o vymoženie pohľadávky zo Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002), a to tým, že nepodal kvalifikovanú ústavnú sťažnosť a Ústavný súd by ju neodmietol.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom prípade by ani žalobcom tvrdené porušenie povinností advokáta (podanie nekvalifikovane formulovanej ústavnej sťažnosti, nevrátenie dokladov, nedostatok potrebných odborných vedomostí) nemohli mať za následok zväčšenie majetku dlžníka povinného, ku ktorému by v zmysle žaloby malo dôjsť úspešným uplatnením a vymožením pohľadávky v konaní pred Okresným súdom Michalovce. Žalobca v žalobe argumentoval, že dôvodom neúspechu spoločnosti ObaB, s.r.o. bola najmä skutočnosť, že právne názory všeobecných súdov prezentované v označených rozhodnutiach mali podobu nezákonného excesu, ktorý mohol byť napravený prostredníctvom kvalifikovane podanej ústavnej sťažnosti. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -19 (uvedeným uznesením bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti druhého žalobcu, ktorý napádal rovnaké uznesenie Krajského súdu v Košiciach, aké svojou ústavnou sťažnosťou napadla aj spoločnosť ObaB, s.r.o.) vyplýva, že ani v prípade podania kvalifikovanej ústavnej sťažnosti by táto zrejme úspešná nebola a rovnako by bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia bolo zrejmé, že v čase rozhodovania neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a tými sú existencia škody a príčinná súvislosť. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka J. L., ktorý bol konateľom spoločnosti ObaB, s.r.o., ktorý by sa mal vyjadriť ku skutočnostiam, že žalovaný až s veľkým odstupom času doručil klientovi uznesenie Ústavného súdu a nevrátil mu žiadne dokumenty po skončení zastupovania. Žalovaný navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch svedkov JUDr. K. V., JUDr. J. D. a JUDr. E. D., ktorí by sa mali vyjadriť k zastupovaniu spoločnosti ObaB, s.r.o. v konaní pred Ústavným súdom. Keďže skutočnosti, ku ktorým sa mali navrhovaní svedkovia vyjadriť, neboli pre rozhodnutie o žalovanom nároku podstatné, súd návrh žalobcu ako aj žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. , , a Uviedol, že naďalej trvá na všetkých svojich tvrdeniach obsiahnutých v podanej žalobe a vyjadrení a rovnako trvá aj na vykonaní dôkazov, ktoré navrhol. Naďalej zastáva názor, že žalovaný pri výkone advokácie nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, čím zmaril vymáhanie pohľadávky a právnemu predchodcovi zmaril vymáhanie pohľadávky a týmto spôsobom spôsobil právnemu predchodcovi žalobcu škodu vo výške žalovanej sumy t.j. 651.352,35 EUR. Zároveň už nie je žalovaný vedený, ako advokát, resp. advokátska kancelária a za podivných okolností došlo jednak ku zmenám v osobách štatutárov a spoločníkov ako aj v predmetoch činnosti. Žalobca má za to, že bolo jednoznačne preukázané, jednak pochybenia pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Poukázal na fakt, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku súdu. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nárok žalobcu nie je jeho vlastným nárokom, ale jedná sa o exekučne prikázanú pohľadávku uplatnenú tzv. poddlžníckou žalobou. Žalobca podal túto žalobu o zaplatenie exekučne prikázanej pohľadávky, nakoľko mu to ukladala zákonná povinnosť v zmysle Exek. poriadku. Súd postupoval nesprávne aj pri rozhodnutí o náhrade trov konania, keď nezohľadnil osobité okolnosti daného prípadu.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a ohľadne námietky žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia by malo byť nedostatočné, poukazuje na skutočnosť, že takéto tvrdenie žalobcu nie je v odvolaní bližšie špecifikované. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí o náhrade trov konania nezohľadnil osobité okolnosti daného prípadu, najmä nezohľadnil zákonnú povinnosť žalobcu uplatniť prikázanú pohľadávku na súde. Žalobca totiž v zmysle § 109 ods. 1 Exekučného poriadku žiadnu zákonnú povinnosť nemal, naopak, mal oprávnenie poddlžnícku žalobu podať, za čo nesie plnú zodpovednosť. Neobstojí ani poukázanie žalobcu na znenie § 109 ods. 2 EP. V tejto súvislosti žalovaný považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca by zodpovedal povinnému za škodu iba v prípade, ak sa preukázalo, že pohľadávka voči žalovanému skutočne existovala a bola vymáhateľná. Tomu však v danom prípade nenasvedčujú skutkové tvrdenia a navrhnuté dôkazy uvedené v žalobe. Avšak bez ohľadu na to, aký by bol zodpovednostný vzťah za

nepodanie poddlžníckej žaloby voči žalovanému medzi žalobcom a povinným, je žalobca za podanie žaloby v celom rozsahu zodpovedný vo vzťahu k žalovanému.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.3.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu spisu je zrejmé a taktiež i z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -19 zo dňa 12.5.2015, že v čase rozhodovania neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a tými sú existencia škody a príčinná súvislosť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade by ani žalobcom tvrdené porušenie povinností advokáta, a to podanie nekvalifikovane formulovanej ústavnej sťažnosti, nevrátenie dokladov, nedostatok potrebných odborných vedomostí, nemohli mať za následok zväčšenie majetku dlžníka povinného, ku ktorému by v zmysle žaloby malo dôjsť úspešným uplatnením a vymožením pohľadávky v konaní pred Okresným súdom Michalovce. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní úspešný.

10. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

11. Vzhľadom k tomu, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie a vzhľadom k tomu, že odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne, v ďalšom sa odvolací súd obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust.

ods. 2 , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

13. Tento rozsudok bolo členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).