Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 17/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného JUDr. Martinom Cibuľom, M. Pišúta

919/2, Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2, a a práv podľa a 3

písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Žiline č. k. -160 z 28. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2013

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho práv

podľa , , a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -160 z 28. mája 2013 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti postupu všeobecných súdov pri rozhodovaní

o väzbe vytýka predovšetkým to, že „Krajský súd v Žiline pri rozhodovaní o sťažnosti, resp.

v konaní, ktoré predchádzalo vyneseniu... napadnutého uznesenia, porušil označené

základné práva... v tom smere, že sťažovateľovi nevytvoril žiaden priestor na obhajobu, keď

o podanej sťažnosti rozhodol hneď na druhý deň (28. 05. 2013) po tom, ako bolo uznesenie

Okresného súdu Námestovo doručené obhajcovi sťažovateľa (27. 05. 2013), hoci len

odvtedy sa najskôr mohol obhajca obvineného oboznámiť s jeho písomným odôvodnením

a konkrétnymi dôvodmi vzatia obvineného do väzby. Až doručením písomného vyhotovenia

uznesenia okresného súdu a oboznámením sa s jeho obsahom mal sťažovateľ reálnu

možnosť predniesť námietky, ktoré má proti dôvodom tohto uznesenia a až následným dňom

mohol najskôr poslať písomné odôvodnenie sťažnosti, no vtedy už odvolací súd o sťažnosti

(ústne zahlásenej) rozhodol.“. Podľa názoru sťažovateľa mal „Krajský súd v Žiline...

uvedenú situáciu riešiť ústavne konformným výkladom ust.

a o sťažnosti mal rozhodovať na verejnom zasadnutí alebo v inom termíne a umožniť tak

účasť obvineného na súdnom konaní a nie ho vylúčiť z prejednania sťažnosti“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa... na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1. ods. 3 písm.

b), c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na súdnu ochranu podľa

a v spojení s a ... Uznesením

Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 05. 2013. sp. zn.: , porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 05. 2013, sp. zn.: sa

zrušuje.

Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

6. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom.

7. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu

prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotný návrh, bez podpisu

osoby sťažovateľa alebo jeho právneho zástupcu, čím tak konal v rozpore s ustanovením

. Uvedený nedostatok nebol odstránený ani do času

rozhodovania ústavného súdu.

9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

podaní účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 napr. uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a

záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na

to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto

ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí

právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014