Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 91/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2014

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť A. B., zastúpeného

IURISTICO s. r. o., Advokátska kancelária, Štefánikova 26, Košice, konajúca

prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Radoslava Riga, LL. M., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra

2013 doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného IURISTICO s. r. o.,

Advokátska kancelária, Štefánikova 26, Košice, konajúca prostredníctvom konateľa

a advokáta Mgr. Radoslava Riga, LL. M., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie

o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáha proti odporkyni peňažného plnenia

s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu

doručený 2. októbra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: «Dňa 19. decembra 2012 konajúci súd

vydal platobný rozkaz, ktorý však bol pre nemožnosť doručenia v zmysle ustanovenia § 173

ods. 2 uznesením zo dňa 11. marca 2013 zrušený. Podaním zo dňa 10. apríla 2013

som konajúci súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu naliehavo žiadal o čo možno

najskorší termín pojednávania uvedomujúc si čím ďalej tým viac slabnúcu

pravdepodobnosť miery uspokojenia žalovanej pohľadávky s ohľadom na vtom čase

prebiehajúce zmeny v majetkovom i personálnom postavení žalovaného, ktoré som zároveň

dával okresnému súdu do pozornosti. Nakoľko ani s odstupom jedného roka od začatia

konania v skutkovo i právne nenáročnej veci súd vo veci nerozhodol a za obdobie ôsmych

mesiacov od 11. marca 2013 - napriek mojej žiadosti zo dňa 10. apríla 2013 - neurobil

žiaden procesne relevantný úkon, ani vec nepreradil do registra „Cb“, podal som dňa 18.

septembra 2013 sťažnosť na prieťahy predsedovi konajúceho súdu v zmysle ustanovení § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Prípisom zo dňa 9. októbra 2013, ktorý

mi bol doručený dňa 15. októbra 2013, predseda Okresného súdu Košice II potvrdil, že

moja sťažnosť je dôvodná a zároveň nariadil termín pojednávania na deň 18. novembra

2013. Konanie je toho času vedené pod sp. zn. . ...

V dôsledku stále pretrvávajúceho stavu právnej neistoty, som naďalej obmedzovaný

v rozvoji svojej podnikateľskej činnosti, s ktorou je priamo spojená aj otázka nadobudnutia

a udržania si materiálnej zložky podnikania - vo forme vymožiteľnosti existujúcej

pohľadávky. Namietaný pasívny prístup konajúceho súdu v konečnom dôsledku totiž

v nemalej miere prispieva k celkovej nevymožiteľnosti mojich práv. Tento záver je

opodstatnený nielen zo samej podstaty negatívneho účinku prieťahov v konaní na reálnu

(ne)vymožiteľnosť práva, ale navyše aj s poukazom na okolnosti, že u žalovaného už dlhšie

prebiehajú očividné procesy smerujúce k „umŕtveniu“ spoločnosti - skrz zmien v jeho

osobnom i majetkovom zastúpení na osoby fiktívne (vzhľadom na obdobne pochybnú účasť

aj v iných zadĺžených spoločnostiach), na ktoré (okolnosti) som okresný súd opakovane

upozorňoval... Za danej situácie nie je pre mňa postačujúcou nápravou konštatovanie

predsedom okresného súdu, že v mojom konaní skutočne dochádza k prieťahom.»

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 €, pričom tento svoj návrh odôvodňuje takto: „... v danom prípade dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva len vyslovením porušenia, prípadne uistenie sledovania

plynulého priebehu ďalšieho konania predsedom súdu, nemôže byť adekvátne, a to aj pri

zohľadnení zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva práve so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu. Tu zároveň poukazujem na cieľ primeraného finančného zadosťučinenia, ktorým je

dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného

práva ().“

V písomnom podaní doručenom ústavnému súdu 21. novembra 2013 doplnil

sťažovateľ svoju sťažnosť o informáciu, že pojednávanie nariadené na 18. november 2013

bolo odročené na neurčito. Podľa názoru sťažovateľa «Práve odročenie nariadeného

pojednávania na „neurčito“ považujem za okolností môjho prípadu (bližšie popísaných aj

v čl. IV. bod 6. ústavnej sťažnosti) - kedy nečinnosť okresného súdu má ďalekosiahle

dôsledky majúce svoj výrazný dopad aj v mojej materiálnej zložke podnikania a celkovej

nevymožiteľnosti existujúcej pohľadávky - za postup ústavne neakceptovateľný a navyše

popierajúci akékoľvek moje nádeje na právne fungovanie súdnej moci v Slovenskej

republike.».

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranom čase podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR boli porušené v konaní Okresného

súd Košice Uvedenom pod sp. zn. .

Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré

je Okresný súd Košice II povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania v sume

578,43 € na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

z okresného súdu príslušný spis a zároveň požiadal o vyjadrenie k sťažnosti. K sťažnosti sa

vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. zo 4. decembra 2013,

v ktorom predložil ústavnému súdu tento prehľad procesných úkonov v namietanom konaní:

„- dňa 2. 10. 2012 doručená žaloba žalobcu o zaplatenie 6.830 € s prísl.,

- výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 23. 11. 2012,

- dňa 10. 12. 2012 zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu,

- platobný rozkaz zo dňa 19. 12. 2012,

- uznesenie o zrušení platobného rozkazu zo dňa 11. 3. 2013 z dôvodu nemožnosti

doručiť platobný rozkaz žalovanému,

- dňa 10. 4. 2013 spis prevedený do registra Cb na prejednanie a rozhodnutie

sudcovi Okresného súdu Košice II JUDr. Ladislavovi Hreňovi,

- dňa 1. 10. 2013 nariadený termín pojednávania na 18. 11. 2013,

- dňa 11. 11. 2013 oznámené zrušenie termínu pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti sudcu,

- vo veci doteraz nie je právoplatne rozhodnuté.“

Predseda okresného súdu v označenom prípise ďalej uviedol, že „S poukazom na

vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať, že v konaní došlo

k prieťahom od pridelenia veci do registra Cb do nariadenia pojednávania, posúdenie

dôvodnosti prieťahov nechávam na zváženie ústavnému súdu. Z uvedenej doby je ale podľa

môjho názoru potrebné vyňať čerpanie dovolenky zákonným sudcom v trvaní 30 dní.

V tejto súvislosti pokladám za dôležité uviesť, že pojednávanie dňa 18. 11. 2013 bolo

odročené z objektívneho dôvodu, vo veci konajúci sudca je od 7. 11. 2013 do súčasnosti

práceneschopný, práceneschopnosť zákonného sudcu z dôvodu jej trvania zatiaľ

neumožňuje orgánom riadenia a správy súdu vykonať v súlade so zákonom a rozvrhom

práce opatrenia smerujúce k prerozdeleniu veci.

Zároveň pokladám za potrebné zdôrazniť, že aj keď v konaní došlo k prieťahom,

ktorých opodstatnenosť posúdi ústavný súd, ich trvanie v žiadnom prípade neodôvodňuje

priznanie finančného zadosťučinenia.“.

Z vyžiadaného súdneho spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že prehľad

procesných úkonov poskytnutý predsedom okresného súdu zodpovedá obsahu spisu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(napr. , , ).

Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v časti II tohto uznesenia, ústavný súd

konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie, ktoré do dňa

predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá 16 mesiacov, pričom v jeho

doterajšom priebehu sa vyskytli obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti

sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

[porovnaj a (napr. )].

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru, že doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní je síce poznamenaný

prieťahmi, avšak tieto nedosahujú takú intenzitu, že by ich bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , a preto sťažnosť podľa zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že

v prípade, ak bude okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní bez relevantného

dôvodu nečinný, resp. v ňom bude postupovať neefektívne, nič nebráni sťažovateľovi, aby

opätovne podal sťažnosť podľa , ktorou sa bude domáhať ochrany

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014