Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 135/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť M. P., zastúpenej

advokátkou JUDr. Miroslavou Husovskou, Weberova 2, Prešov, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra

2013 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyžiadaného spisu, zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa

v procesnom postavení navrhovateľky v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej

len „okresný súd“) domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd

prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 3. februára 2012, proti

ktorému podal odporca odvolanie. Vec bola následne okresným súdom 22. júna 2012

predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, pričom ku dňu predbežného

prerokovania sťažnosti ústavným súdom ešte nebolo o odvolaní odporcu rozhodnuté.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Dňa 20. 06. 2013, a to skoro 12 mesiacov od doručenia spisu krajskému súdu,

sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaslala na Krajský súd v Košiciach

Žiadosť o rozhodnutie, v ktorom požiadala odvolací súd, aby vo veci rozhodol, nakoľko od

času doručenia odvolania uplynulo takmer 12 mesiacov.

Následne nahliadnutím do súdneho spisu dňa 05. 09. 2013 sťažovateľka zistila, že

zhodou okolností práve v deň doručenia žiadostí o rozhodnutie odvolací súd Uznesením

zo dňa 20. 06. 2013 vrátil vec súdu prvého stupňa za účelom opravy nesprávneho

písomného vyhotovenia výroku vyhláseného rozsudku, a to z dôvodu, že zistil rozdiely medzi

písomným vyhotovením výroku rozhodnutia a medzi vyhláseným rozsudkom. Uvedené

rozdiely majú spočívať v tom, že v odseku 3 Rozsudku absentuje ekvivalent sumy

v slovenských korunách, v bode 3 v ods. 2 absentuje okrem ekvivalentu slovenských korún

aj súčet súm a v ods. 4 nie je opísaný presne text vyhláseného rozhodnutia.

Sťažovateľka bola predmetným uznesením a najmä dátumom jeho vydania značne

zaskočená, pričom v tejto súvislosti vyvstáva otázka, prečo odvolaciemu súdu trvalo takmer

jeden rok, aby zistil chyby v písaní v Rozsudku a samotným odvolaním sa zatiaľ vôbec

nezaoberal? Zároveň je sťažovateľka nútená dať do pozornosti tú skutočnosť, že odvolací

súd vrátil vec súdu prvého stupňa len z dôvodu chýb v písaní, avšak samotný odvolací súd

svoje vrátenie veci odôvodnil ust. zákona č ,

ktorý pojednáva o náhrade trov konania.

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľka dáva do pozornosti, že od podania

predmetného odvolania po vrátenie veci na opravu zo strany Krajského súdu v Košiciach

uplynulo takmer 12 mesiacov, pričom v zmysle ust. : „Len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá“ Sťažovateľka má teda za to, že už týmto konaním Krajského súdu

v Košiciach došlo k zbytočným a najmä opakovaným prieťahom v konaní.»

Sťažovateľka ďalej uvádza, že „... od doručenia spisu na súd prvého stupňa uplynulo

skoro dva mesiace a okresný súd nevykonal žiaden úkon k vydaniu opravného uznesenia

v zmysle ust. “.

Podľa názoru sťažovateľky „konaním, resp. nekonaním Krajského súdu v Košiciach

došlo a postupom Okresného sudu Košice I aj naďalej dochádza k porušovaniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom takáto nečinnosť konajúceho súdu

nemôže byť predsa na ťarchu účastníka konania, ktorý sa riadne domáha ochrany svojho

práva“.

Sťažovateľka žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

5 000 €, ktoré odôvodňuje svojou povinnosťou „trpieť stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza až do konečného rozhodnutia súdu“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po

prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky M. P... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajskému

súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľke M. P... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-

Eur, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Krajskému súdu v Košiciach ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia

ustanovenému právnemu zástupcovi: JUDr. Miroslava Husovská... za zastupovanie

v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 275,94 Eur do 1 mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľka namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to najmä z tohto dôvodu, že krajský súd do podania

sťažnosti nerozhodol o odvolaní odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti poukazuje i na prieťahy v postupe okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom v petite sťažnosti sa tiež

domáha, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať „... tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá“, avšak neuvádza, že sa domáha aj vyslovenia

porušenia označených práv vo vzťahu k postupu okresného súdu.

Ústavný súd je v zmysle viazaný návrhom na

začatie konania, pričom táto viazanosť sa týka v prvom rade návrhu na rozhodnutie (petitu)

predloženého navrhovateľom (sťažovateľkou). Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní nezaoberal preskúmavaním postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , pričom časť odôvodnenia sťažnosti, v ktorej

sťažovateľka poukazuje aj na prieťahy v postupe okresného súdu, považoval len za súčasť

jej právnej argumentácie. Navyše ústavný súd poukazuje na svoj nález sp. zn.

z 3. júla 2012, v ktorom už vyslovil porušenie základného práva podľa

a jej práva dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

Na účely preskúmania opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal súdny spis

sp. zn. , z ktorého zistil, že vec bola predložená krajskému súdu na

rozhodnutie o odvolaní 22. júna 2012. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu sa spis

nachádzal na okresnom súde po tom, čo mu ho krajský súd uznesením sp. zn.

z 20. júna 2013 vrátil na opravu nesprávneho písomného vyhotovenia

výroku vyhláseného rozsudku. Spis bol po vykonaní opravy opätovne predložený krajskému

súdu 17. decembra 2013 na rozhodnutie o odvolaní.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (20. novembra

2013) bol spis mimo dispozície krajského súdu, a to až do 17. decembra 2013, t. j. v tom

čase nemohol porušovať základné právo sťažovateľky podľa ani jej

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na túto skutočnosť ale podľa názoru ústavného súdu

nemožno aplikovať už citovanú ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej ústavný súd odmietne

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak v konaní pred všeobecným súdom vznikne taká

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré reálne nepripúšťajú porušovanie toho

základného práva, ktorého porušenie v danom prípade sťažovateľka namieta, a to preto, že

v čase doručenia sťažnosti okresný súd len opravoval chyby v písomnom vyhotovení svojho

rozsudku sp. zn. z 3. februára 2012 na základe pokynu krajského súdu, ktorý

mu bol daný uznesením sp. zn. z 20. júna 2013. V odôvodnení tohto

uznesenia krajský súd uviedol: „Po vykonanej oprave opäť súd prvého stupňa predloží vec

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.“

Z uvedeného dôvodu ústavný súd považoval za potrebné zaujať hodnotiaci postoj

k doterajšiemu priebehu konania pred krajským súdom z hľadiska toho, či v ňom v dôsledku

postupu krajského súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom.

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(napr. , , ).

Vychádzajúc zo svojich zistení, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych

okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie prebiehajúce na krajskom súde, ktoré do dňa

predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá už dlhšie ako 1,5 roka, pričom

ale na ťarchu krajského súdu nemožno pripísať obdobie od 20. júna 2013 do 17. decembra

2013 (takmer 6 mesiacov), počas ktorého bol spis mimo dispozície krajského súdu, keďže

ho odvolací súd vrátil súdu prvého stupňa na opravu rozsudku. Ústavný súd nespochybňuje

tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd mohol v namietanom konaní postupovať aj

efektívnejšie, napriek tomu ale zastáva názor, že prieťahy v postupe krajského súdu

nemožno v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy, a teda porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že postup

krajského súdu v namietanom konaní nie je poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že by

ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , a preto ju

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,

ak krajský súd bude v ďalšom priebehu namietaného konania nečinný, resp. bude konať

neefektívne, odmietnutie sťažnosti nebráni tomu, aby sa sťažovateľka opätovne uchádzala

prostredníctvom sťažnosti podľa o ochranu svojho základného práva

podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2014