Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 199/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti MUDr. M. P., K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou G. a

spol., s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. T. G., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C

222/2003, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. M. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom

päťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. M. P. trovy konania v

sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právneho zástupcu

Advokátskej kancelárie G. a spol., s. r. o., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2011 doručená sťažnosť MUDr. M. P., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že «Žalobou o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zo dňa 27. 10. 2003 sa...

domáhala, aby Okresný súd Košice I rozsudkom vyporiadal BSM sťažovateľky a odporcu:

V. P..., bytom ..., K., zastúpený advokátom JUDr. J. K., CSc., so sídlom ..., K. (ďalej len

„odporca“).

V prvom rade si sťažovateľka dovoľuje dať do pozornosti Ústavnému súdu, že

v konaní dochádza nedostatočnou činnosťou, či až nečinnosťou konajúceho súdu

k porušovaniu jej základného ľudského práva, a to práva na spravodlivý súdny proces.

Konajúci súd síce od podania predmetnej žaloby nariaďoval pojednávania a vykonával

čiastkové úkony, no ani dnes, teda po viac ako 8 rokoch žiadny z týchto úkonov neviedol

k právoplatnému rozhodnutiu, ktoré by odstránilo stav právnej neistoty, v ktorom sa

sťažovateľka nachádza od začiatku konania, teda od roku 2003...».

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky MUDr. M. P., trvale bytom ..., K. na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice I vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľke MUDr. M. P., trvale bytom ..., K. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 15.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Košice I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému

právnemu zástupcovi: Advokátska kancelária G. a spol., s. r. o., so sídlom ..., K., za

zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 314,18 Eur na účet na účet

vedený v ..., č. účtu: ... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -33

z 19. apríla 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či

trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda

okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 126/2011 z 9. februára 2012, ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 14. februára 2012, uviedol chronologický prehľad úkonov

okresného súdu a účastníkov konania a poukázal na skutkovú zložitosť prerokovávanej veci,

ako aj na problémy súvisiace s účasťou odporcu a jeho právneho zástupcu

na pojednávaniach. K samotnej podstate sťažnosti uviedol, že „Aj napriek skutkovej

náročnosti prejednávanej veci doterajšia dĺžka konania nezodpovedá požiadavke na rýchly

a spravodlivý proces. Vybavujúcu sudkyňu som dňa 8. 11. 2011 písomne upozornil

na vzniknuté prieťahy v konaní a uložil som jej urýchlene vo veci konať.“.

Právny zástupca sťažovateľky nevyužil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu

predsedu okresného súdu z 9. februára 2012.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh namietaného konania:

1. Žaloba sťažovateľky, ktorou sa domáha vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, bola okresnému súdu doručená 4. novembra 2003; spis bol

pridelený zákonnej sudkyni JUDr. B. a zaevidovaný pod sp. zn. .

2. Dňa 2. decembra 2003 okresný súd doručil žalobu na vyjadrenie odporcovi.

3. Dňa 27. januára 2004 okresný súd vyzval účastníkov konania na označenie

dôkazov a predloženie listinnej dokumentácie, zároveň vyzval sťažovateľku na doplnenie

žaloby (sťažovateľka ho doručila 12. februára 2004).

4. Doplnenú žalobu okresný súd 17. marca 2004 predložil na vyjadrenie odporcovi

(v lehote 20 dní).

5. Dožiadaniami z 19. júla 2004 a 27. augusta 2004 okresný súd zisťoval

v peňažných ústavoch informácie o stave finančných prostriedkov účastníkov konania.

6. Dňa 18. februára 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2005,

na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov

a pojednávanie odročil na 5. júl 2005, ktoré následne odročil na 4. august 2005.

7. Dňa 26. mája 2005 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom S. K.

(ďalej len „TU“).

8. Právny zástupca sťažovateľky okresnému súdu oznámil, že medzi účastníkmi

konania došlo k dohode o zostatkovej hodnote hnuteľných vecí (oznámenie bolo okresnému

súdu doručené 3. augusta 2005).

9. Dňa 4. augusta 2005 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľky

(jej právny zástupca bol prítomný); okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely

pokusu o mimosúdnu dohodu.

10. Dňa 16. septembra 2005 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že právny

zástupca odporcu a odporca sa na rokovaní o mimosúdnej dohode nezúčastnili.

11. Dňa 26. septembra 2005 okresný súd odstúpil spis TU pre účely vypracovania

znaleckého posudku v lehote 30 dní. TU požiadala 14. novembra 2005 o predĺženie lehoty

na podanie znaleckého posudku; okresný súd uznesením z 16. novembra 2005 predĺžil

lehotu na podanie znaleckého posudku do 31. januára 2006, pričom 8. februára 2006

urgoval TU a požiadal o jeho predloženie v lehote 3 dní. (TU zaslala okresnému súdu

znalecký posudok 16. februára 2006).

12. Dňa 10. marca 2006 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného a 20. apríla

2006 nariadil pojednávanie na 22. jún 2006.

13. Pojednávanie nariadené na 22. jún 2006 bolo odročené pre neprítomnosť odporcu

na 2. november 2006. Právny zástupca odporcu požiadal 31. októbra 2006 o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie s inými povinnosťami. Okresný súd žiadosti vyhovel

a odročil pojednávanie na 11. január 2007.

14. Pojednávanie uskutočnené 11. januára 2007 bolo po oboznámení sa s priebehom

doterajšieho konania odročené na 17. máj 2007, z ktorého sa ospravedlnil právny zástupca

odporcu; okresný súd odročil pojednávanie na 6. september 2007, ktoré bolo po ďalšom

ospravedlnení odročené na 8. október 2007. Odporca oznámil okresnému súdu

26. septembra 2007 zmenu svojho právneho zástupcu.

15. Dňa 8. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci konania boli

prítomní; pojednávanie bolo odročené na 6. november 2007.

16. Na pojednávaní uskutočnenom 6. novembra 2007 účastníci konania predložili

návrhy a okresný súd pojednávanie odročil na 13. december 2007.

17. Dňa 13. decembra 2007 sa pojednávanie uskutočnilo za prítomnosti účastníkov

konania a bolo odročené na 29. február 2008 (tento termín pojednávania okresný súd

25. februára 2008 zrušil z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania).

18. Dňa 24. januára 2008 okresný súd uznesením ustanovil znalkyňu pre účely

určenia hodnoty súkromnej zubnej ambulancie sťažovateľky; spis bol znalkyni doručený

14. februára 2008.

19. Ustanovená znalkyňa predložila 13. marca 2008 okresnému súdu námietky proti

svojmu ustanoveniu. Okresný súd preto 19. marca 2008 uznesením ustanovil nového znalca

(znaleckú organizáciu M., s. r. o., K.), ktorý 9. mája 2008 doručil okresnému súdu znalecký

posudok; okresný súd 16. mája 2008 doručil znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie

(sťažovateľka sa k nemu vyjadrila v podaní doručenom okresnému súdu 29. mája 2008,

odporca sa v lehote určenej okresným súdom nevyjadril).

20. Dňa 27. júna 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. september 2008,

z ktorého sa ospravedlnil odporca z dôvodu, že jeho právny zástupca je v zahraničí; okresný

súd odročil pojednávanie na 19. september 2008, pričom aj toto pojednávanie z dôvodu

neúčasti odporcu a jeho právneho zástupcu bolo odročené na 24. október 2008.

21. Na pojednávaní uskutočnenom 24. októbra 2008 okresný súd vyhlásil rozsudok,

ktorý bol doručený sťažovateľke 7. januára 2009.

22. Proti rozsudku z 24. októbra 2008 odporca podal odvolanie (okresnému súdu

bolo doručené 9. januára 2009); po predchádzajúcej výzve sa k odvolaniu 11. marca 2009

vyjadrila sťažovateľka.

23. Odporca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd jeho

žiadosti uznesením z 14. júla 2009 nevyhovel; proti tomuto uzneseniu podal odporca

30. októbra 2009 odvolanie.

24. Okresný súd doručil 11. novembra 2009 spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia o odvolaniach odporcu. Krajský súd uznesením

z 18. marca 2010 zrušil rozsudok okresného súdu z 24. októbra 2008 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, pričom zároveň potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým nepriznal

odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

25. Dňa 27. januára 2011 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni (JUDr. M.),

ktorá s cieľom zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností dožiadala viacero realitných

kancelárií a následne nariadila pojednávanie na 24. november 2011; toto pojednávanie bolo

následne odročené na neurčito.

26. Dňa 10. januára 2012 bol spis pridelený opätovne sudkyni JUDr. B., ktorá

nariadila termín pojednávania na 3. február 2012.

27. Na pojednávaní uskutočnenom 3. februára 2012 okresný súd vyhlásil v poradí

druhý rozsudok vo veci samej; proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie (vec nie je

právoplatne skončená).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

porušenie základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, je

rozhodovanie o jej žalobe, ktorou sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie vo veciach vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

okresných súdov, pričom v tejto oblasti existuje stabilizovaná judikatúra všeobecných

súdov, a preto nemožno vec sťažovateľky z právneho hľadiska považovať za zložitú.

Ústavný súd pripúšťa, že vec možno (vzhľadom na potrebu vykonať časovo náročnejšie

dokazovanie) z faktického hľadiska považovať za zložitejšiu. Zároveň ale konštatuje, že

faktickou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať stav, v akom sa namietané konanie

nachádzalo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu. Ústavný súd prihliadol

na skutočnosť, že aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení poukázal na skutkovú

náročnosť prerokovávanej veci, ale zároveň uviedol, že doterajšia dĺžka konania

nezodpovedá požiadavke na rýchly a spravodlivý proces.

2. Vo vzťahu k druhému kritériu, uplatnením ktorého zisťuje, či v namietanom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd konštatuje, že na doterajšiu neprimeranú

dĺžku namietaného konania nemalo negatívny vplyv správanie sťažovateľky ako účastníčky

konania. Sťažovateľka bola v jeho doterajšom priebehu aktívna, na súdom nariadených

pojednávaniach sa zúčastňovala, bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,

na výzvy okresného súdu reagovala v určených lehotách a aj prostredníctvom sťažnosti

adresovanej predsedovi okresného súdu sa domáhala urýchlenia postupu okresného súdu.

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v namietanom konaní

ústavný súd poukázal na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty (, , ). Rovnako tak

môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS

33/99).

Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v časti II tohto nálezu ústavný súd

konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní je poznamenaný predovšetkým

neefektívnou a nesústredenou činnosťou; okresný súd síce relatívne plynulo nariaďoval

pojednávania, ale väčšinu z nich z rôznych dôvodov následne odročil bez meritórneho

prerokovania veci, resp. vykonania efektívneho dokazovania. Okresný súd toleroval

neúčasť, resp. opakované ospravedlnenia odporcu a jeho právneho zástupcu z účasti

na nariadených pojednávaniach, a k jeho aktivizácii nevyužíval poriadkové opatrenia podľa

(pokuta, príp. hrozba pokutou). Ako neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup

okresného súdu súvisiaci so zabezpečovaním znaleckého dokazovania. V dôsledku

nesústredeného postupu okresného súdu bol krajským súdom (jeho uznesením z 18. marca

2010) zrušený aj v poradí prvý rozsudok okresného súdu z 24. októbra 2008. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa odôvodnenia zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu okresný súd pochybil, keď vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov k nehnuteľnostiam v cenách ku dňu rozvodu manželstva, a nie v cenách v čase

rozhodovania súdu (vyporiadania). Podľa názoru ústavného súdu predovšetkým v dôsledku

neefektívnej a nesústrednej činnosti okresného súdu nie je vec sťažovateľky ani po takmer

9 rokoch od začatia konania právoplatne skončená, čo je z ústavnoprávneho hľadiska

neprijateľné a neospravedlniteľné (obdobne pozri , ,

).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v namietanom konaní došlo

k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa tiež domáhala, aby ústavný súd okresnému súdu uložil konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania o sťažnosti nebolo

namietané konanie ešte právoplatne skončené, a preto ústavný súd prikázal okresnému súdu,

aby v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

V zmysle a ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo

slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €

s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty, ktorý „nepriaznivo vplýva na psychiku

sťažovateľky, pretože v dôsledku zlej finančnej situácie sťažovateľka ťažko komunikuje

so svojimi deťmi, ktoré sa predovšetkým pod ekonomickým vplyvom otca často prikláňajú

na jeho stranu...“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku namietaného

konania, intenzitu neefektívnej a nesústrednej činnosti okresného súdu, ako aj správanie

sťažovateľky ako účastníčky konania a rešpektujúc určitú mieru faktickej zložitosti veci

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom (bod 4 výroku tohto nálezu). Za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2011 patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov odmena 123,50 €, čo spolu s režijným paušálom

(7,41 €) predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby 130,91 €. Ústavný súd priznal

úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné

vyhotovenie sťažnosti) v sume 261,82 € (2 x 130,91 €), ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 %

DPH (52,36 €), keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH. Celková úhrada trov

konania tak predstavuje sumu 314,18 €, ktorú je okresný súd povinný uhradiť v určenej

lehote na účet právneho zástupcu sťažovateľky (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012