Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 121/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Č., K., zastúpeného advokátom Mgr. A. B., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a práva na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. Č. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. januára 2014 doručená sťažnosť Ľ. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 28. januára 2013 podal sťažovateľ

na okresnom súde žalobu o zaplatenie 49 904, 88 € s príslušenstvom z dôvodu závažných

vád diela, a teda podstatného porušenia zmluvy žalobcom. Takmer o štyri mesiace neskôr,

t. j. 15. mája 2013, sťažovateľ adresoval tomuto súdu „Urgenciu“, a keďže sa domnieval,

že okresný súd ani naďalej v danej veci nekonal, podal sťažnosť adresovanú predsedníčke

tohto súdu na postup súdu z titulu zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovateľovi bolo

následne z okresného súdu doručené „Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“,

v ktorom predsedníčka tohto súdu označila sťažnosť sťažovateľa „z časti za opodstatnenú“,

avšak okrem iného tiež uviedla, že dôvodom nekonania súdu je vysoký nápad v senáte

a potreba vybavovať veci podľa poradia s prednostným vybavovaním vecí v závislosti

od predmetu konania. Z dôvodu, že podľa sťažovateľa nebola jeho sťažnosť riadne

vybavená, adresoval Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) „Žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti“. Predseda krajského súdu vo svojej korešpondencii síce

uznal, že od určitého obdobia dochádza k prieťahom v konaní, avšak tiež dodal, že uvedené

je spôsobené objektívnou príčinou spočívajúcou v preťaženosti súdu, a nie zákonným

sudcom. V závere predseda krajského súdu uviedol, že sťažnosť sťažovateľa adresovaná

predsedníčke okresného súdu bola riadne vybavená a správne kvalifikovaná.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru, keďže

okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne o nej rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho

základné práva zakotvené v v spojení s dohovoru, a aby

zároveň prikázal príslušnému okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

V závere požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €,

ktoré je okresný súd povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu, ako aj úhradu

trov právneho zastúpenia advokátovi vo výške 284, 08 € do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa

na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že

táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

8. V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup okresného súdu, ktorým boli

podľa jeho názoru spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ním označené práva.

9. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného

súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho

konania v spojení s vyhodnotením doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 28. januára 2013 žalobu o zaplatenie sumy 49 904, 88 €

s príslušenstvom a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (20. január 2014) toto

konanie pred okresným súdom trvá menej ako dvanásť mesiacov.

10. Z judikatúry ústavného súdu, ktorú ak by právny zástupca sťažovateľa poznal, tak

by zbytočne nezaťažoval ústavný súd neprejednateľnými sťažnosťami, vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , , ). V prípade,

v ktorom ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

11. Aj keď postup okresného súdu nie je celkom bez prieťahov, ich intenzita –

s prihliadnutím na predmet posudzovaného konania a celkovú dĺžku doby jeho trvania

(necelých dvanásť mesiacov) – nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie

základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že

až pokračujúca nečinnosť okresného súdu presahujúca 2 – 3 roky by mohla/môže spôsobiť

porušenie tohto základného práva sťažovateľa, čo však ústavný súd v súčasnom období

nemôže priznať.

12. Ústavný súd uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie

záveru, že by doteraz zistené prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe na celkovú

doterajšiu dĺžku konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný

súd sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

13. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný

súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014