Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 121/2014
PDF · 121.65 KB
No categories available
I. ÚS 121/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Č., K., zastúpeného advokátom Mgr. A. B., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 14/2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. Č. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. januára 2014 doručená sťažnosť Ľ. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 14/2013.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 28. januára 2013 podal sťažovateľ
na okresnom súde žalobu o zaplatenie 49 904, 88 € s príslušenstvom z dôvodu závažných
vád diela, a teda podstatného porušenia zmluvy žalobcom. Takmer o štyri mesiace neskôr,
t. j. 15. mája 2013, sťažovateľ adresoval tomuto súdu „Urgenciu“, a keďže sa domnieval,
že okresný súd ani naďalej v danej veci nekonal, podal sťažnosť adresovanú predsedníčke
tohto súdu na postup súdu z titulu zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovateľovi bolo
následne z okresného súdu doručené „Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“,
v ktorom predsedníčka tohto súdu označila sťažnosť sťažovateľa „z časti za opodstatnenú“,
avšak okrem iného tiež uviedla, že dôvodom nekonania súdu je vysoký nápad v senáte
a potreba vybavovať veci podľa poradia s prednostným vybavovaním vecí v závislosti
od predmetu konania. Z dôvodu, že podľa sťažovateľa nebola jeho sťažnosť riadne
vybavená, adresoval Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) „Žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti“. Predseda krajského súdu vo svojej korešpondencii síce
uznal, že od určitého obdobia dochádza k prieťahom v konaní, avšak tiež dodal, že uvedené
je spôsobené objektívnou príčinou spočívajúcou v preťaženosti súdu, a nie zákonným
sudcom. V závere predseda krajského súdu uviedol, že sťažnosť sťažovateľa adresovaná
predsedníčke okresného súdu bola riadne vybavená a správne kvalifikovaná.
3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne o nej rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 14/2013 porušil jeho
základné práva zakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby
zároveň prikázal príslušnému okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
V závere požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €,
ktoré je okresný súd povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu, ako aj úhradu
trov právneho zastúpenia advokátovi vo výške 284, 08 € do 15 dní od právoplatnosti nálezu.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa
na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že
táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
8. V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup okresného súdu, ktorým boli
podľa jeho názoru spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ním označené práva.
9. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného
súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho
konania v spojení s vyhodnotením doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 28. januára 2013 žalobu o zaplatenie sumy 49 904, 88 €
s príslušenstvom a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (20. január 2014) toto
konanie pred okresným súdom trvá menej ako dvanásť mesiacov.
10. Z judikatúry ústavného súdu, ktorú ak by právny zástupca sťažovateľa poznal, tak
by zbytočne nezaťažoval ústavný súd neprejednateľnými sťažnosťami, vyplýva, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade,
v ktorom ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00)
alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
11. Aj keď postup okresného súdu nie je celkom bez prieťahov, ich intenzita –
s prihliadnutím na predmet posudzovaného konania a celkovú dĺžku doby jeho trvania
(necelých dvanásť mesiacov) – nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie
základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že
až pokračujúca nečinnosť okresného súdu presahujúca 2 – 3 roky by mohla/môže spôsobiť
porušenie tohto základného práva sťažovateľa, čo však ústavný súd v súčasnom období
nemôže priznať.
12. Ústavný súd uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie
záveru, že by doteraz zistené prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe na celkovú
doterajšiu dĺžku konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný
súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
13. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2014