Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 239/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2014 predbežne

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tiež

porušenie a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. marca 2012 a postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 28. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie (ďalej len „charta“) a tiež porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. marca 2012 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru, dodatkového protokolu a

čl. 47 charty postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta 2013 (ďalej

len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky,

resp. rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský

súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku sporu.

Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať

sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade

vykonateľného exekučného titulu (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu). Okresný súd

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a súčasne

návrh sťažovateľky na prerušenie konania zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky

bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením krajského

súdu.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii namieta právne závery v rozhodovacej

činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vyčíta ich nesprávnosť z hľadiska

právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych

predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec za súbežného porušenia viacerých

procesných pravidiel, a tiež namieta, že tak okresný súd, ako ani krajský súd nenariadili

v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im to ukladá § 57 ods. 5 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom

od 9. augusta 2012, ako aj to, že obidva súdy veci nesprávne právne posúdili z hľadiska

vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „smernica Rady“), pretože podľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom

nevysporiadali s tým, prečo dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve

považovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy

nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu

„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif

Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má

vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny

súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol

vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach

navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo

všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo

nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich,

aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú

vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe obšírnej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu a podľa

charty a tiež porušenie , dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv

podľa a , práv podľa dohovoru, podľa

čl. 1 dodatkového protokolu a podľa čl. 47 charty postupom krajského súdu v napadnutých

konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu

a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň

jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II. A.

K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutím

okresného súdu

Sťažovateľka sťažnosťou napáda postup okresného súdu v napadnutom konaní

a napadnuté uznesenie okresného súdu, ale pritom využila svoje právo podať proti

namietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresného súdu odvolanie, o ktorom

bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Preto

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II. B.

K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami

krajského súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky napadnutým uznesením

krajského súdu, ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že

sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej

právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa

ústavný súd v uplynulom období už zaoberal a odmietol ich ako zjavne neopodstatnené,

a plne sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach,

napr. sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012,

sp. zn. z 18. septembra 2012, sp. zn. z 23. januára 2013,

sp. zn. z 31. januára 2013 a tiež z 22. januára 2014.

S poukazom na uvedené prihliadajúc na zásadu efektivity a procesnej hospodárnosti

konania ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky bez odôvodnenia (§ 25 ods. 2

poslednej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2014