Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 239/2014
PDF · 161.92 KB
No categories available
III. ÚS 239/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2014 predbežne
prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúcou
prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tiež
porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Er 1752/2011 a jeho uznesením z 15. marca 2012 a postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoE 66/2013 a jeho uznesením
z 28. augusta 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. decembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie (ďalej len „charta“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Er 1752/2011 a jeho uznesením z 15. marca 2012 (ďalej len „napadnuté
uznesenie okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a
čl. 47 charty postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoE 66/2013 a jeho uznesením z 28. augusta 2013 (ďalej
len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou
o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky,
resp. rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský
súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku sporu.
Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať
sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade
vykonateľného exekučného titulu (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu). Okresný súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a súčasne
návrh sťažovateľky na prerušenie konania zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky
bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením krajského
súdu.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii namieta právne závery v rozhodovacej
činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vyčíta ich nesprávnosť z hľadiska
právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych
predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec za súbežného porušenia viacerých
procesných pravidiel, a tiež namieta, že tak okresný súd, ako ani krajský súd nenariadili
v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im to ukladá § 57 ods. 5 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom
od 9. augusta 2012, ako aj to, že obidva súdy veci nesprávne právne posúdili z hľadiska
vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica Rady“), pretože podľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom
nevysporiadali s tým, prečo dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve
považovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy
nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu
„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.
Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif
Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má
vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol
vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach
navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo
všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo
nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich,
aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú
vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
Sťažovateľka na základe obšírnej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol
nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a podľa čl. 47
charty a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa
čl. 1 dodatkového protokolu a podľa čl. 47 charty postupom krajského súdu v napadnutých
konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu
a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň
jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II. A.
K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutím
okresného súdu
Sťažovateľka sťažnosťou napáda postup okresného súdu v napadnutom konaní
a napadnuté uznesenie okresného súdu, ale pritom využila svoje právo podať proti
namietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresného súdu odvolanie, o ktorom
bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť
o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Preto
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
II. B.
K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
krajského súdu
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky napadnutým uznesením
krajského súdu, ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že
sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej
právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa
ústavný súd v uplynulom období už zaoberal a odmietol ich ako zjavne neopodstatnené,
a plne sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach,
napr. sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012,
sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 36/2013 z 23. januára 2013,
sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013 a tiež I. ÚS 22/2014 z 22. januára 2014.
S poukazom na uvedené prihliadajúc na zásadu efektivity a procesnej hospodárnosti
konania ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky bez odôvodnenia (§ 25 ods. 2
poslednej vety zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2014