Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 753/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti S. K., zastúpeného advokátom JUDr.

Michalom Bečarikom, Letná 37, Spišská Nová Ves, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa postupom Okresného

súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Kežmarok, takto

rozhodol:

1. Základné právo S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. S. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť S. K. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Michala Bečarika, Letná 37, Spišská Nová Ves, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 12. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách

aj „navrhovateľ“ alebo „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 29. novembra 2005 okresnému súdu

žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku.

Sťažovateľ uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 319,39 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. (doručeným ústavnému súdu 3. marca 2014), v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.

je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov

k pozemku (záhrade). Spor po právnej stránke nepovažujem za náročný. Náročnosť sporu

po skutkovej stránke do určitej miery zvyšuje potreba znaleckého dokazovania, ktoré síce

bolo nariadené, ale nebolo doposiaľ vykonané, a jeho vykonanie nateraz závisí

od aktuálneho postoja strán k vyriešeniu sporu zmierom, prípadne mimosúdne...

Prieťahy, ktoré podľa názoru Okresného súdu Kežmarok spôsobil sťažovateľ.

 učinenie podania (žaloby), ktoré nespĺňalo predpísané náležitosti;

 nezaplatenie poplatku za žalobu v lehote splatnosti, neoznačenie ceny

predmetu sporu;

 opakovaný, nie dostatočne efektívne a sústredene realizovaný záujem o

vyriešenie veci zmierom, prípadne mimosúdne (po odmietnutí odvolania proti

nariadeniu znaleckého dokazovania a potvrdení povinnosti zložiť žalobcom

preddavok aj napriek nariadenému znaleckému dokazovaniu nezaplatenie

preddavku a žiadosť o nariadenie pojednávania za účelom uzavretia /mieru v

zmysle návrhu žalovaných);

Prieťahy, ktoré podľa názoru Okresného súdu Kežmarok boli spôsobené súdom.

 vykonanie prvého úkonu po doručení žaloby (29. 11. 2005) s dlhším časovým

odstupom cca 7 mesiacov (19. 06. 2006);

 rozsudok vyhlásený na pojednávaní konanom 29. 10. 2007 bol účastníkom

doručený (bez závad v doručovaní) až 13. 2 a 18. 2. 2008, čo aj napriek

pečiatke expedovania svedčí o nedodržaní lehoty 30 dní na jeho odoslanie

( );

 vykonanie prvého úkonu po vrátení spisu odvolacím súdom (25. 03. 2009)

až po dlhšom časovom období, po cca 10 mesiacoch (15. 01. 2010);

 odročenie pojednávaní (18. 09. 2007, 22. 02. 2010, 01. 03. 2010) bez

vyžiadania preukázania dôvodu neúčasti účastníka na pojednávaní a

následného vyvodenia dôsledkov:

 nesústredený postup a dlhšie obdobia nečinnosti, keď po pojednávaní

konanom 31. 03. 2010, kedy aj napriek uzneseniu súdu nebola vyžiadaná

správa z PÚ (pozemkový úrad, pozn.) ohľadom bonity pôdy ďalšie

pojednávanie konané až 22. 11. 2010 bolo opakovane odročené za účelom

vyžiadania rovnakej správy, keď súd odročil pojednávanie konané

18. 09. 2012 za účelom výzvy žalovaných na vyjadrenie k návrhu žalobcu

na mimosúdnu dohodu, pričom žalovaní boli na vyjadrenie k návrhu žalobcu

vyzvaní až po dobe cca 7 mesiacov...

K dĺžke konania určitou mierou prispeli aj žalovaní, ktorí sa nezúčastnili viacerých

pojednávaní a ktorí taktiež nie dostatočne efektívne a sústredene realizovali svoj záujem

o vyriešenie veci zmierom, resp. mimosúdne.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj nasledujúci prehľad

procesných úkonov vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého konania:

„29. 11. 2005 – doručenie písomnej žaloby na tunajší súd;

9. 06. 2006 – referát sudcu adresovaný VSÚ (vyššiemu súdnemu úradníkovi, pozn.)

na konanie vo veci opravy žaloby;

30. 07. 2006 – súdom vyhotovená výzva na opravu žaloby v lehote 10 dní (§ 43

);

14. 08. 2006 – súdu doručená opravená žaloba spolu s geometrickým plánom

na reálne rozdelenie pozemku z roku 2005;

28. 09. 2006 – referát sudcu na vytýčenie termínu pojednávania na 26. 10. 2006

a na výzvu žalobcu na oznámenie ceny predmetu konania za účelom vyrubenia súdneho

poplatku za žalobu: vyhotovená výzva žalobcovi na označenie ceny;

12. 10. 2006 – súdu doručené vyčíslenie predmetu sporu žalobcom;

16. 10. 2006 – súdom vyhotovená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu

doručená žalobcovi 18. 10. 2006;

26. 10. 2006 – pojednávanie odročené bez prejednania veci na základe

ospravedlnenia žalovaného v 1. rade zdravotnými dôvodmi doloženého potvrdením lekára

na 14. 11. 2006;

14. 11. 2006 – pojednávanie po prednesoch strán odročené za účelom vykonania

obhliadky pozemku 08. 12. 2006; súdom vyhotovené oznámenie o nariadení obhliadky;

19. 03. 2006 – súdom vyhotovená výzva adresovaná žalobcovi na vyjadrenie

k návrhom v lehote 15 dní;

21. 05. 2007 – výzva súdu adresovaná žalovaným na vyjadrenie k návrhu žalobcu

v lehote 10 dní doručená žalovaným 01. 06. 2007;

29. 06. 2007 – urgencia vyjadrenia: referát sudcu na nariadenie pojednávania

na 18. 09. 2007;

18. 09. 2007 – pojednávanie odročené na 25. 10. 2007 bez prejednania veci

na žiadosť žalovaného v 1. rade odôvodnenú zahraničnou pracovnou cestou a žiadosť

právneho zástupcu žalovaných odôvodnenú kolíziou pojednávaní;

25. 10. 2007 – pojednávanie, po vykonaní dokazovania odročené na 29. 10. 2007

za účelom vyhlásenia rozhodnutia;

29. 10. 2007 – vyhlásený rozsudok v merite veci;

29. 11. 2007 – rozsudok podľa spisu písomne vyhotovený v lehote, účastníkom

doručený 13. 2. a 18. 2. 2008;

26. 02. 2008 – súdu doručené odvolanie žalovaných;

04. 03. 2008 – výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie: výzva súdu

na vyjadrenie k odvolaniu v lehote 10 dní;

21. 05. 2008 – súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu;

06. 06. 2008 – spis doručený KS PO (Krajský súd v Prešove, pozn.) na rozhodnutie

o odvolaní;

25. 03. 2008 – spis vrátený odvolacím súdom s uznesením o zrušení rozsudku

a vrátení veci na ďalšie konanie: referát sudcu na doručenie uznesenia účastníkom;

15. 01. 2010 – referát sudcu na nariadenie termínu pojednávania na 22. 02. 2010;

09. 02. 2010 – pojednávanie odročené na 01. 03. 2010 na žiadosť žalovaného

v 1. rade odôvodnenú opakovane zahraničnou pracovnou cestou a žalovanej v 2. rade

odôvodnenú pracovným zaneprázdnením;

01. 03. 2010 – pojednávanie odročené na 31. 03. 2010 podľa vyjadrenia zákonnej

sudkyne pre neprítomnosť žalovaného v 1. rade (dôvod zo spisu nie je zrejmý);

31. 03. 2010 – pojednávanie po vykonaní dokazovania odročené na neurčito

za účelom doplnenia dokazovania, okrem iného vyžiadania správy z PÚ ohľadom bonity

pôdy; 1x žalovanými prednesený návrh na vyporiadanie prikázaním pozemku žalobcovi

za náhradu a predložený na ocenenie pozemku;

10. 10. 2010 – referát sudcu na nariadenie pojednávania na 22. 11. 2010;

22. 11. 2010 – pojednávanie po vykonaní dokazovania odročené na 21. 01. 2011

opakovane za účelom vyžiadania správy z PÚ ohľadom bonity pôdy;

14. 04. 2011 – súdu doručené vyjadrenie žalobcu, že súhlasí s prikázaním pozemku

jemu za náhradu: výzva súdu adresovaná žalovaným na vyjadrenie; žiadosť súdu

adresovaná PÚ na vyjadrenie ohľadne bonity pôdy;

29. 04. 2011 – súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade (nesúhlas so zmierom

sčasti náhrady a trov konania; súdom nariadený termín pojednávania na 27. 06. 2011;

27. 06. 2011 – pojednávanie, na ktorom strany neuzavreli zmier, odročené za účelom

vyhlásenia rozsudku na 07. 07. 2011;

01. 07. 2011 – súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k návrhu na zmier;

06. 07. 2011 – pojednávanie odročené na neurčito za účelom pokračovania

v dokazovaní;

15. 11. 2011 – referát VSÚ na nariadenie znaleckého dokazovania;

23. 11. 2011 – uznesenie sudcu o nariadení znaleckého dokazovania so zameraním

na skutočné rozmery pozemku, možnosti jeho reálneho rozdelenia, určenie jeho všeobecnej

hodnoty;

12. 12. 2011 – súdu doručené odvolanie žalovaného v 1. rade proti uzneseniu,

vrátane výroku o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

20. 12. 2011 – súdu doručené odvolanie právneho zástupcu žalobcu proti výroku

uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

21. 12. 2011 – referát sudcu na doručenie odvolaní na vyjadrenie v lehote 15 dní;

15. 02. 2012 – spis predložený KS PO na rozhodnutie;

29. 05. 2012 – spis vrátený súdu s uznesením o odmietnutí odvolania proti výroku

o nariadení znaleckého dokazovania a potvrdení vo výroku o povinnosti zložiť preddavok;

16. 07. 2012 – výzva súdu adresovaná žalobcovi na zloženie preddavku; súdu

doručená žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania za účelom opakovaného pokusu

o zmier;

02. 08. 2012 – referát sudcu na nariadenie termínu pojednávania na 18. 09. 2012

za účelom opakovaného pokusu o vyriešenie sporu zmierom:

18. 09. 2012 – pojednávanie len v prítomnosti žalobcu, ktorý predložil návrh

na vyriešenie sporu mimosúdne, odročené na neurčito za účelom vyjadrenia žalovaných

k návrhu žalobcu na prerušenie konania za účelom zrealizovania mimosúdnej dohody

vo veci a následne späťvzatie žaloby;

10. 04. 2013 – výzva žalovaných na vyjadrenie k návrhu: 09. 05. 2013 – opakovaná

výzva žalovaným;

24. 05. 2013 – súdu doručené podanie žalovanej v 2. rade, ktorým trvá na znaleckom

dokazovaní;

23. 06. 2013 – spis doručený znalcovi za účelom vykonania znaleckého dokazovania

v lehote 30 dní od doručenia spisu;

21. 08. 2013 – urgencia súdu adresovaná znalcovi na predloženie posudku, doručená

znalcovi 13. 09. 2013;

15. 11. 2013 – uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalcovi;

21. 11. 2013 – súdu doručené podanie žalovaných, ktorými oznamujú, že súhlasia

so zmierom navrhovaným žalobcom;

09. 12. 2013 – podanie doručené žalobcovi na vyjadrenie v lehote 7 dní;

17. 12. 2013 – súdu doručené vyjadrenie žalobcu, že súhlasí so zmierom a žiada

nariadiť pojednávanie;

08. 01. 2014 – referát sudkyne na vyžiadanie spisu od znalca bez ohľadu

na vyhotovenie posudku;

03. 02. 2014 – urgencia súdu znalcovi na vrátenie spisu;

12. 02. 2014 – uznesenie o uložení ďalšej poriadkovej pokuty znalcovi;

13. 02. 2014 – opakovaná urgencia znalcovi na vrátenie spisu súdu;

21. 02. 2014 – spis osobne po telefonických urgenciách vrátený súdu.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 18. marca 2014), v ktorom okrem iného uviedol:

„Navrhovateľ zotrváva na svojom stanovisku k prieťahom v konaní uvedenom

v ústavne sťažnosti. Zároveň uvádzame, že navrhovateľ do 9 dní od výzvy na opravu žaloby

túto opravil a to v lehote, ktorá mu bola daná Okresným súdom v Kežmarku. Navrhovateľ

vo svojej žalobe jasne uviedol svoj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

a zároveň niekoľkokrát súhlasil s návrhmi odporcov na uzavretie zmieru. Nie je pravdou, že

by dostatočne neefektívne, resp. nesústredene realizoval svoj záujem na vyriešenie veci. Čo

sa týka nezaplatenia preddavku na znalecké dokazovanie, sám navrhovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu navrhoval, že súhlasí s návrhom, ktorý počas konania predložili

odporcovia a to, že by mu bola vyplatená peňažná suma za jeho podiel a žiadal sudkyňu,

aby v tejto veci takto rozhodla a aby preto nebolo zbytočne nariadené znalecké

dokazovanie, keďže odporcovia navrhli vyplatenie podielu navrhovateľa. O tomto postupe

bol právny zástupca telefonicky kontaktovaný zo strany súdu, aby sa vyjadril k postupu súdu

znaleckým dokazovaním.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 25. februára 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu. Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada

aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o žalobe sťažovateľa v občianskoprávnej veci o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva účastníkov konania k pozemku.

Ústavný súd v zhode s názorom predsedníčky okresného súdu uvedeným

vo vyjadrení k sťažnosti nepovažuje vec za právne zložitú. Určitú mieru skutkovej zložitosti

možno podľa názoru ústavného súdu pripustiť vzhľadom na nutnosť vykonania znaleckého

dokazovania, čo však nemôže ospravedlniť to, že napadnuté konanie nebolo ani po viac ako

ôsmich rokoch od jeho začatia právoplatne skončené.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní pred okresným súdom mohlo dôjsť

k zbytočným prieťahom v zmysle .

Ústavný súd pripúšťa určitý podiel sťažovateľa na spomalení priebehu napadnutého

konania v súvislosti s tým, že podaná žaloba nespĺňala predpísané náležitosti, že nebola

dostatočne špecifikovaná hodnota predmetu sporu, a napokon, že sťažovateľ realizoval

aktivity smerujúce k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, ktoré dosiaľ neboli úspešné. Uvedené

však podľa názoru ústavného súdu zásadnejším spôsobom neovplyvnilo dĺžku napadnutého

konania a najmä nezbavilo okresný súd zodpovednosti za stav konania v čase meritórneho

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či mohlo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , bol postup okresného

súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zistil, že okresný súd postupoval v preskúmavanom konaní v zásade

plynulo, pričom niektoré krátkodobejšie obdobia nečinnosti nemohli mať rozhodujúci vplyv

na jeho predĺženie.

Postup okresného súdu v napadnutom konaní však hodnotí ako neefektívny

a nesústredený, o čom svedčí najmä skutočnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.

z 19. februára 2009 zrušil rozsudok okresného súdu z 29. októbra 2007 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení uznesenia mu vytkol viaceré procesné

pochybenia, poukazujúc na to, že:

„Prvostupňový súd oproti ust. § 142 O. z. v odôvodnení svojho rozhodnutia

neuviedol ako sa vyporiadal so zákonnou podmienkou pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva a to účelným využitím veci. Súd prvého stupňa postupoval tak, napriek

tomu, že žalovaní poukazovali aj na rozdielnu bonitu rôznych častí nehnuteľností

(pozemku). Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo zásady účelného

využitia veci a túto zásadu ani nezohľadňuje, v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa

nepreskúmateľné...

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom

na súdnu ochranu podľa SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku

nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. , dochádza nielen

k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich

nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdmi ochranu nie je naplnené

reálny obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom

ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie, ktorého vylučuje svojvôľu ich postupe, pričom

vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinností svoje

rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako

súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval

pri svojom rozhodovaní vo veci samej.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ďalšiu procesnú vadu napadnutého

rozsudku a to nevykonateľnosť III. výroku rozsudku, z ktorého nie je zrejmé, v akom podiele

2

bola žalovaným prikázaná nehnuteľnosť parc. č. 2524/1 o výmere 1734 mdo ich

podielového spoluvlastníctva.“

V súvislosti so zisteným neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu

ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre zdôraznil, že nielen nečinnosť, ale

aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak

činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.

, , , ).

Ústavný súd napokon dodáva, že z ústavnoprávneho hľadiska nemožno akceptovať,

aby konanie pred všeobecným súdom nebolo po viac ako ôsmich rokoch od jeho začatia

právoplatne skončené.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 319,39 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na pocit „nadobudnutej

nedôvery v rýchlosť rozhodovania súdov, nespravodlivosti a márnosti ako sprievodných

znakov porušenia jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Michalom Bečarikom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2014