Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 209/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prorokoval sťažnosť J. M., A. S., P. K., J. K., a J. O., zastúpených advokátom

JUDr. Ladislavom Ščurym, Advokátska kancelária, Mierová 1725, Čadca, ktorou namietali

porušenie svojich základných práv podľa ) a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. júla 2013, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. a jeho uznesením z 19. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M., A. S., P. K., J. K. a J. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. decembra 2013 doručená sťažnosť J. M., A. S., P. K., J. K. a J. O. (ďalej len

„sťažovatelia“ v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich

základných práv podľa ) a (ďalej len

“ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 17. júla

2013, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. septembra 2013.

2. Zo sťažností a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovatelia boli

„navrhovateľmi – veriteľmi“ v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka:

Poľnohospodárske družstvo Čierne, so sídlom Čierne (ďalej len „dlžník“). Okresný súd

uznesením č. k. -111 zo 17. júla 2013 „konkurzné konanie dlžníka“ zastavil, lebo

dlžník „potvrdeniami o vložení hotovosti na účet navrhovateľa preukázal, že uhradil

pohľadávky vyplývajúce z uznania dlhu dlžníka zo dňa 28. februára 2013, ktorým

navrhovatelia preukázali existenciu svojich pohľadávok“. V poučení okresný súd uviedol,

že proti jeho uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Okresný súd ďalším uznesením

č. k. -125 zo 7. augusta 2013 opravil poučenie svojho uznesenia zo 17. júla 2013

tak, že proti tomuto uzneseniu je účastník konkurzného konania oprávnený podať

odvolanie. Zmenu svojho právneho názoru (záveru) okresný súd nezdôvodnil. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 19. septembra 2013 odvolanie sťažovateľov (1 až 5)

odmietol, „keďže odvolanie navrhovateľov smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné“.

3. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Dôkazné bremeno o zaplatení pohľadávok zaťažuje dlžníka. Súd nemôže rozhodnúť

o zastavení konania bez toho, aby sa navrhovatelia nevyjadrili k tvrdeniu dlžníka

o zaplatení všetkých splatných pohľadávok...

Okresný súd v Žiline nás vyzval výzvou zo dňa 19. 6. 2013 k tomu, aby sme sa

vyjadrili k podaniu dlžníka, ktorý vraj preukázal uhradenie všetkých pohľadávok voči nám

ako veriteľom. Na predmetnú výzvu sme reagovali podaním zo dňa 17. 7. 2013, kde sme

uviedli, že do dnešného dňa nám neboli uhradené pohľadávky zo strany dlžníka, i keď nám

prišli viaceré platby, ktoré však nevieme identifikovať. S poukazom na vyššie uvedené je

povinnosťou súdu rozhodnúť o zastavení konkurzného konania až po vyjadrení

navrhovateľov k tvrdeniu dlžníka o uhradení pohľadávok, pričom toto vyjadrenie sme

urobili dňa 17. 7. 2013 a v ten istý deň Okresný súd v Žiline rozhodol o zastavení

konkurzného konania. Okresný súd tak konal bez nášho vyjadrenia, resp. potvrdenia

o úhrade pohľadávok, nakoľko naše vyjadrenie bol len 17. 7. 2013 podané na odoslanie

okresnému súdu na pošte, t. j. nie je možné, aby toto bolo prvostupňovému súdu doručené

v ten istý deň, ako bolo podané na poštu.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu sme podali odvolanie, nakoľko dlžník nám

neuhradil všetky splatné pohľadávky, pričom sme dlžníkovi preukázali zaúčtovanie platieb

zo dňa 22. 7. 2013. Krajský súd v Banskej Bystrici však naše odvolanie odmietol z dôvodu,

že v predmetnej veci bolo podané odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu o zastavení

konania, ktoré je upravené v , ktorý však pri úprave tohto uznesenia

odvolanie nepripúšťa...

Týmto konaním okresného súdu ako i krajského súdu došlo k porušeniu nášho

ústavného práva deklarovaného v článku 46 ods. 2 tým

spôsobom, že nám bola odňatá možnosť konať pred súdom...

Porušenie našich ústavných práv vidíme i v tom, že dlžník nám neuhradil všetky

splatné pohľadávky tak, ako to vyplýva i zo zaúčtovania platieb zo dňa 22. 7. 2013, čím nám

do dnešného dňa nevyplatil ďalšie mzdy, a teda porušil naše ústavné právo na odmenu za

vykonanú prácu v zmysle ) SR. Z uvedeného máme za to, že

prvostupňový súd nezákonne rozhodol o zastavení konkurzného práva, nakoľko neboli

splnené kumulatívne podmienky v zmysle “

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ich základného

práva „na odmenu za vykonanú prácu zaručenú v ) SR, súdnu a inú

právnu ochranu zaručenú v , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru... postupom okresného súdu... v konaní vedenom pod č. k.

a postupom krajského súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. “. Ďalej

navrhli zrušenie uznesenia okresného súdu č. k. -111 zo 17. júla 2013

a uznesenia krajského súdu sp. zn. z 19. septembra 2013 a vrátenie veci

okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne žiadali zaplatiť im náhradu trov

konania „vo výške 331,13 Eur“.

II.

5. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 v spojení s § 31

ods. 1 a 2 o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov – ďalej len „“) ústavný súd vyzval okresný súd

a krajský súd na zaujatie písomného stanoviska k opodstatnenosti sťažnosti. Súčasne

požiadal okresný súd o predloženie konkurzného spisu sp. zn. .

6.1 Predsedníčka okresného súdu v písomnom stanovisku sp. zn.

z 27. februára 2014 v podstatnom uviedla:

„Vo veci sťažovatelia namietajú najmä, že:

1. Okresný súd vo veci rozhodol bez ich vyjadrenia a odňal im tak možnosť konať

pred súdom a porušil tak právo navrhovateľov na spravodlivý súdny proces a tiež právo

na odmenu za vykonanú prácu,

2. Okresný súd podľa názoru navrhovateľov nemal rozhodnúť o zastavení konania,

nakoľko navrhovateľom boli uhradené dlžníkom iba ich pohľadávky, ktoré kvalifikovane

preukázali navrhovatelia uznaním dlhu dlžníkom - na zastavenie konania podľa názoru

navrhovateľov bolo potrebné, aby dlžník zaplatil všetky pohľadávky navrhovateľov, t. j. aj

tie, ktoré neboli predmetom návrhu

Ad námietka 1:

Nie je zrejmé, prečo by práve súd mal byť porušovateľom práva navrhovateľov na

odmenu za vykonanú prácu. Súd nie je zamestnávateľom navrhovateľov, navrhovatelia

nemajú nárok na vyplatenie mzdy voči súdu a súd tak nemohol porušiť ich ústavné právo na

odmenu za vykonanú prácu (to môže iba zamestnávateľ navrhovateľov).

Z obsahu spisu je zrejmé, že potom čo súd obdržal oznámenie dlžníka o úhrade

všetkých pohľadávok navrhovateľa dňa 12. 6. 2013, ktoré dlžník doložil potvrdeniami bánk

o úhrade súm jednotlivým navrhovateľom (pričom doložené sumy presne zodpovedali

sumám kvalifikovaným spôsobom preukázaným v návrhu navrhovateľov), vyzval právneho

zástupcu navrhovateľov na vyjadrenie k tomuto podaniu dlžníka výzvou zo dňa 19. 6. 2013

(č. 1. 102 spisu), ktorá bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 25. 6. 2013

(viď doručenka na č. 1. 101). V súdom stanovenej lehote 5 dní sa právny zástupca

navrhovateľa nevyjadril, podaním datovaným dňa 27. 6. 2013, doručeným súdu dňa

2. 7. 2013 (č. 1. 106), požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 17. 7. 2013. Treba

upozorniť, že lehota na vyjadrenie vo veci stanovená súdom je lehotou sudcovskou, ktorú

môže súd predĺžiť, v danom prípade sa tak však nestalo a bolo preto povinnosťou právneho

zástupcu sa v danej lehote vyjadriť.

Zaslanie vyjadrenia vo veci bolo u právneho zástupcu navrhovateľa urgované ešte aj

dňa 16.7.2013 mailom aj telefonicky.

Podstatou sťažnosti je v zásade tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľov, že

navrhovatelia nemali možnosť sa vyjadriť k podaniu dlžníka, v ktorom preukázal zaplatenie

pohľadávok navrhovateľov. Nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľov

uvedené na str.3 sťažnosti, keď uvádza, že Okresný súd Žilina konal bez vyjadrenia

navrhovateľov, nakoľko podľa jeho tvrdenia ich vyjadrenie bolo iba dňa 17. 7. 2013 dané

na poštu, t. j. údajne nie je možné, aby toto vyjadrenie bolo doručené v ten istý deň, ako

bolo podané na poštu. Na č. l. 109 a 110 sa však nachádza email právneho zástupcu

navrhovateľov a vyjadrenie, ktoré bolo jeho prílohou, z ktorých vyplýva, že vyjadrenie

právneho zástupcu navrhovateľov bolo súdu doručené mailom dňa 17. 7. 2013 o 15:19 hod.

Na oboznámenie sa súdu s vyjadrením navrhovateľov, tak nebolo potrebné čakať na jeho

doručenie poštou(podľa možno podanie urobiť aj elektronickými

prostriedkami, ako to bolo aj v tomto prípade) a predlžovať tak konkurzné konanie voči

dlžníkovi, z ktorého vyplývali dlžníkovi závažné zásahy a obmedzenia jeho právneho

postavenia...

Navyše z obsahového hľadiska žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie ani samotné

vyjadrenie z 17. 7. 2013 neobsahujú v zásade žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by

spochybnili dôkazy predložené dlžníkom o zaplatení pohľadávok navrhovateľov. Napriek

tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľov, že dôvodom žiadosti o predĺženie lehoty na

vyjadrenie, má byť skutočnosť, že výpisy z účtov navrhovateľom prichádzajú až začiatkom

mesiaca, žiaden výpis z účtu nedoložil do spisu do dnešného dňa. Vo vyjadrení

navrhovatelia potom uviedli, že nevedia platby na ich účty identifikovať. Platby boli na účty

navrhovateľov (presne na tie účty, ktoré vyplývajú z príloh návrhu navrhovateľov

a z fotokópií výpisov ktorých je identifikovateľné, že ide o ich účty - viď č. l. 10-12, č.1. 16-

18, č. l. 24-27, č. 1. 33-40 spisu) vložené dňa 12. 6. 2013, za viac ako mesiac navrhovatelia

údajne nedokázali identifikovať platby, ktoré im došli na účet, hoci išlo o platby presne

do centu zhodné zo sumami, pre ktoré podali návrh na konkurz dlžníka a ktoré im vkladal

na účet štatutárny orgán dlžníka. Súd nemal a nemá žiadne pochybnosti, že vložením

príslušných súm presne zodpovedajúcim výške pohľadávok kvalifikovaným spôsobom

doložených navrhovateľmi v návrhu na vyhlásenie konkurzu, uhrádzal dlžník konajúc

svojim štatutárnym orgánom tieto pohľadávky(č. l. 94-100). Na č. 1. 122 a 123 (z času

po rozhodnutí Okresného súdu) sa nachádza zmätočný list navrhovateľov, ktorí v ňom

tvrdia, že hoci im boli vložené na účty prostriedky od fyzickej osoby, tieto prostriedky

zaúčtovavajú (zrejme myslené ako započítanie) na svoje neuhradené mzdy od dlžníka(teda

právnickej osoby), avšak nelogicky nie na mzdy svojou splatnosťou najstaršie. Tento postup

navrhovateľov možno považovať za špekulatívny, keď sa snažili dosiahnuť v začatom

konkurznom konaní uspokojiť aj pohľadávky, ktoré nedoložili kvalifikovaným spôsobom...

Ad námietka 2:

Touto námietkou navrhovatelia v podstate polemizujú s názorom súdu, že zastavenie

konania podľa je dôsledkom úhrady pohľadávok vyplývajúcich z uznania dlhu

dlžníka z 28. 2. 2013, teda len tých pohľadávok, ktoré navrhovatelia kvalifikovane

preukázali a ktoré im zakladali oprávnenie na podanie návrhu...

Úplným záverom je potrebné sa vyjadriť k navrhovanému petitu sťažnosti

navrhovateľov, keď títo sa domáhajú zrušenia napadnutých rozhodnutí Okresného súdu

Žilina aj Krajského súdu Banská Bystrica a vrátenia veci daným súdom na ďalšie konanie.

Vrátenie veci na ďalšie konanie nemá v danej veci žiaden význam, nakoľko o návrhu

navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu by už nemohlo byť rozhodnuté, nakoľko uznesením

Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 24. 2. 2014 bol už konkurz na majetok

dlžníka na návrh SR Finančného riaditeľstva SR vyhlásený a z povahy veci nie je možné

vyhlásiť konkurz na toho istého dlžníka znova. Navrhovateľmi požadovaná právna ochrana

tak nemá žiaden praktický zmysel...“

6.2 Predseda krajského súdu v písomnom stanovisku sp. zn. Spr. 394/2014

z 25. februára 2014 v podstatnom uviedol:

«Obsahom sťažnosti sťažovateľov je predovšetkým nesúhlas s postupom Okresného

súdu Žilina, ktorý podľa zastavil konkurzné konanie dlžníka začaté na návrh

navrhovateľov z dôvodu, že dlžník preukázal zánik pohľadávok, ktoré oprávnenie

navrhovateľov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu odôvodňovali napriek tomu, že

im dlžník nezaplatil všetky splatné pohľadávky.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení ku dňu

08. 04. 2013, ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli

všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd

konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí všetkým

účastníkom konkurzného konania.

Podľa , konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len

do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného

konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania,

na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto

zákona“) sa primerane použijú ustanovenia ...

Z ust. vyplýva, že súd rozhoduje v konkurznom konaní podľa

Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie

vtedy, ak tak ustanovuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Primerané použitie

ustanovení na začatie konkurzného konania, na konkurzné

konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie

o oddlžení je podľa možné len, ak to Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

neustanovuje inak. Ak v ust. nie je upravené právo podať proti rozhodnutiu

o zastavení konania z dôvodu, že dlžník preukázal zánik všetkých splatných pohľadávok

veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania odvolanie, nemohol okresný súd

opravným uznesením, ktoré v prejednávanej veci vydal a ktorým pripustil podanie

odvolania účastníkmi konkurzného konania, takéto právo pre navrhovateľov založiť.

Poučenie súdu prvého stupňa v uznesení o zastavení konkurzného konania zo dňa 17. 07.

2013 o tom, že proti nemu nie je odvolanie prípustné bolo preto správne a nebol daný

žiaden dôvod na to, aby ho okresný súd v tejto časti opravoval tak, že proti nemu pripustil

odvolanie, pretože sa tak rozhodnutie súdu prvého stupňa v znení jeho opravného uznesenia

dostalo do rozporu s , ale aj s , v nadväznosti na , ktoré

upravuje dĺžku odvolacej lehoty v prípade nesprávneho poučenia súdu o odvolaní. Je tiež

treba uviesť, že s poukazom na § 198 ods. 1 ZoKR sa možnosť podať odvolanie proti

rozhodnutiu konkurzného súdu podľa ustanovení spravuje

len v konaní do začatia konkurzného konania.

Krajský súd sa s dôvodmi uvádzanými sťažovateľmi v odvolaní meritórne nezaoberal

z dôvodu, že pri skúmaní zákonných podmienok pre podanie odvolania, a to jeho

opodstatnenosti, včasnosti a oprávnenosti osôb na jeho podanie dospel k záveru, že pre jeho

podanie nebola splnená základná zákonná podmienka jeho prípustnosti, a to že sám Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii podanie odvolania v prejednávanej veci vylúčil.

Krajský súd je preto toho právneho názoru, že navrhovateľom nebola postupom

odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom a ani im nebolo znemožnené

realizovať ich procesné práva, a to robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom aj k právnej stránke veci a nebol im odňatý ani prístup k súdu

a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom.

K porušeniu by došlo len vtedy, ak by bola

sťažovateľom akýmkoľvek spôsobom odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o nimi podanom

odvolaní a nemal na to zákonné dôvody.

Krajský súd je ďalej toho názoru, že nedošlo ani k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru

a trvá na tom, že v prejednávanej veci rozhodol rovnako ako aj okresný súd nezávisle

a nestranne na základe riadne zisteného skutkového stavu, pričom vychádzal výlučne

z listín, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu a svoje skutkové zistenia právne zdôvodnil

s poukazom na konkrétne ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj

...

Vzhľadom k tomu, že podľa odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu

o zastavení konania nie je prípustné, a to ani s poukazom na ust. ,

v súvislosti s , odvolací súd odvolanie sťažovateľov odmietol...

K samotnej ústavnej sťažnosti konštatujem, že uznesenie o zastavení konania je

procesným rozhodnutím, nepredstavuje prekážku res iudicata...»

7. Po nahliadnutí do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd

konštatuje zhodu tvrdení okresného súdu [argumentácie v stanovisku – bod 6 a)] s obsahom

predmetného konkurzného spisu, najmä existenciu podstatných skutočností z hľadiska

predmetu sťažnosti, t. j. uhradenie pohľadávok sťažovateľov dlžníkom a doručenie

vyjadrenia sťažovateľov okresnému súdu k tvrdeniu dlžníka o zaplatení dlhov (pozri bod 3).

- Na č. l. 65 súdneho spisu je uznanie dlhu dlžníkom z 28. februára 2013

s konkretizovaním sumy dlžnej mzdy podľa jednotlivých sťažovateľov za december 2012 až

február 2013 (u sťažovateľa J. O. za november 2012 až február 2013).

- Na č. l. 93 je oznámenie dlžníka z 12. júna 2013, že „sme dnešným dňom uhradili

všetky pohľadávky navrhovateľov na začatie konkurzného konania“, a to

1. J. M. mzdu v sume 1 514,31 €,

2. A. S. mzdu v sume 910,73 €,

3. P. K. mzdu v sume 1 682,36 €,

4. J. K. mzdu v sume 1 027,73 €,

5. J. O. mzdu v sume 1 256,48 €.

K oznámeniu boli pripojené na č. l. 94 až č. l. 100 doklady o platbe dlžníka z 12. júna

2013 v hotovosti na čísla účtov v jednotlivých peňažných ústavoch sťažovateľov.

- Na č. l. 104 je doklad potvrdzujúci platbu (doplatok 53,02 €) 18. júna 2013 J. O. za

december 2012.

- Na č. l. 102 je výzva okresného súdu z 19. júna 2013 adresovaná právnemu

zástupcovi sťažovateľov, aby sa vyjadril k oznámeniu dlžníka z 12. júna 2013 (č. l. 93).

- Na č. l. 110 je mailové oznámenie Advokátskej kancelárie JUDr. Ladislav Ščury

zo 17. júla 2013 o 15.19 h s textom: „V prílohe zasielam vyjadrenie vo veci PD Čierne.

Vyjadrenie Vám zasielam dnešného dňa i poštou.“.

- V predmetnom súdnom spise na č. l. 205 je uznesenie okresného súdu

zo 4. septembra 2013 (č. k. -205) o pristúpení ako účastníka konania veriteľa –

Slovenskej republiky, Finančného riaditeľstva, Daňový úrad Žilina, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 13. septembra 2013.

Keďže ústavný súd nezistil rozpor vyjadrení vo veci konajúcich všeobecných súdov

s obsahom konkurzného súdneho spisu, nepovažoval za nevyhnutné požiadať sťažovateľov

o zaujatie stanoviska k týmto vyjadreniam.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa . Podľa §

25 ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také

nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

10. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojich základných

práv podľa ) a a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. júla 2013, ako aj krajského súdu v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. septembra 2013 (body 1 a 4).

11. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

12. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

13. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojich

a dohovorom garantovaných práv napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského

súdu. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či medzi

odôvodnením napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu týkajúcich sa

najmä námietok uvedených v bode 3 a sťažovateľmi označenými základnými právami

podľa , resp. právom podľa dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by

po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody

na vyslovenie ich porušenia.

14. Podľa ) zamestnanci majú právo na spravodlivé

a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä a) právo na odmenu

za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň... Podľa

kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu

verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak

zákon neustanoví inak. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania (koncentrovanom v jeho petite, pozn.).

15. Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie ich práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru označenými rozhodnutiami menovaných súdov, ústavný súd predovšetkým

konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci

ústavného súdu zostalo iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci menovaných

všeobecných súdov v súvislosti s ich rozhodnutiami o zastavení konkurzného konania, resp.

o odmietnutí odvolania (body 1 a 3) sú zlučiteľné s označeným článkom (resp.

dohovoru).

16. Po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu č. k. -111

zo 17. júla 2013 ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým

zastavil konkurzné konanie dlžníka, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia

vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených

právnych záverov:

„... Uznesením č. k. -76 zo dňa 29. 05. 2013, zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 106/2013 zo dňa 04. 06. 2013 súd rozhodol o začatí konkurzného konania.

Uznesením č. k. -81 zo dňa 10. 06. 2013 vyzval súd dlžníka na osvedčenie

platobnej schopnosti a na vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Podaním zo dňa 12. 06. 2013, doplneným dňa 27. 06. 2013 a dňa 02. 07. 2013 dlžník

oznámil, že pohľadávky navrhovateľov uhradil. Úhradu pohľadávok dlžník preukázal

potvrdeniami o vklade, z ktorých vyplýva, že pohľadávky navrhovateľov uhradil.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení...

Dlžník, potvrdeniami o vložení hotovosti na účet navrhovateľov preukázal, že uhradil

pohľadávky vyplývajúce z Uznania dlhu dlžníka zo dňa 28. 02. 2013, ktorým navrhovatelia

preukázali existenciu svojich pohľadávok. Vzhľadom na to, že dlžník preukázal zánik

pohľadávok zakladajúcich oprávnenie navrhovateľov na podanie návrhu, súd rozhodol

o zastavení konania.“

V poučení okresný súd uviedol, že proti tomuto uzneseniu „nie je odvolanie

prípustné“ (pozri tiež body 2 a 7).

17. Ústavný súd konštatuje, že dôvody predmetného uznesenia okresného súdu sú

zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu

a aplikácie relevantnej právnej normy. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho

názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím súdu a namietaným

porušením práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím

na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom práva

na spravodlivé súdne konanie (a tiež aj základného práva na súdnu ochranu) nie je právo

na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. K uvedenému ústavný súd už iba dodáva, že aj podľa jeho názoru

„... predpokladom na zastavenie konania je zaplatenie splatných pohľadávok, ktorými

veriteľ preukazuje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedený záver

vychádza z toho, že veriteľovi zakladá postavenie účastníka konania len tá pohľadávka, na

základe ktorej je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorá vyvolá povinnosť

súdu po splnení ostatných podmienok, začať konkurzné konanie. Ak táto pohľadávka

zanikne splnením, logicky by mal dlžník stratiť postavenie účastníka konania. Prijatie

výkladu, ktorý by vyžadoval pre zastavenie konania zaplatenie všetkých splatných

pohľadávok veriteľov (účastníkov konania), by vyvolalo potrebu širšieho dokazovania pri

zisťovaní oprávnenosti tých pohľadávok, ktoré veriteľ nedokladoval spôsobom, ktorý zákon

vyžaduje na preukázanie oprávnenosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.“ (pozri

M. Ďurica. In: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: CH. Beck 2012.

s.102).

19. Sťažovatelia súčasne namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru aj uznesením sp. zn. z 19. septembra

2013, ktorým krajský súd odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu

„... zo dňa 17. júla 2013 v znení opravného uznesenia... zo dňa 7. augusta 2013...“

odmietol.

20. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto

predpisom v posudzovanej veci je o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákon

č. v znení neskorších predpisov.

21. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie všeobecných súdov, ktoré

je v súlade s platnou právnou úpravou, nezakladá porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru. Je vecou všeobecného súdu, ktorú normu

z právneho poriadku v danom prípade aplikuje a ako ju interpretuje. Všeobecné súdy

vychádzajú pri rozhodovaní o veci samej zo zákonnej, a nie ústavnej úpravy. Ústavný súd je

však oprávnený posúdiť len neústavnosť konania (rozhodovania) všeobecných súdov (napr.

, , ).

22. Po oboznámení sa s namietaným uznesením krajského súdu sp. zn.

z 19. septembra 2013 ústavný súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie

obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho

výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu.

23. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia po oboznámení skutkových

a právnych záverov prvostupňového rozhodnutia a odvolacej argumentácie sťažovateľov

svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina ako konkurzný súd konkurzné konanie

dlžníka začaté na návrh navrhovateľov uznesením č. k. -76 zo dňa 29. 05. 2013

(zverejnené v Obchodnom vestníku č. 106/2013 zo dňa 04. 06. 2013) zastavil podľa § 17

ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii z dôvodu, že dlžník preukázal

zánik pohľadávok zakladajúcich oprávnenie navrhovateľov na podanie návrhu.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ),

ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné

pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie

bezodkladne uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí všetkým účastníkom konkurzného

konania.

Podľa , konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len

do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného

konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania,

na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto

zákona“) sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa , súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením.

Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo

v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani

mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je

prípustné.

Konkurzné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, a zák.

č. o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje procesné ustanovenia, ktoré

v konkurznom konaní majú prednosť pred procesnými ustanoveniami občianskeho súdneho

konania. Pokiaľ teda úprava určitých procesných inštitútov, týkajúcich sa tak konania súdu,

ako aj účastníkov konania je obsiahnutá aj v , aj v , pričom je táto úprava

odlišná, majú prednosť procesné ustanovenia v . Iba v prípade, ak vôbec

neupravuje určité procesné inštitúty alebo ich upravuje len čiastočne, a tieto sú upravené

v . aplikujú sa príslušné ustanovenia aj na konkurzné konanie (rovnako

na reštrukturalizačné konanie a na konanie o oddlžení) primerane.

Rozhodovanie súdu v konaní podľa (teda druhy rozhodnutí vydávaných súdom),

ako aj riadny opravný prostriedok (odvolanie) v je upravené v cit.

Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam podľa vychádza z opačného princípu, ako

prípustnosť odvolania ako riadneho opravného prostriedku podľa Odvolanie

v konaní podľa je prípustné len vtedy, ak to pri jednotlivých uzneseniach

upravených v výslovne pripúšťa. Samozrejme, pokiaľ by určité rozhodnutie vôbec

neupravoval, prípustnosť odvolania je potrebné riešiť podľa ust.

V predmetnej veci bolo podané odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu

o zastavení konania, ktoré je upravené v cit. , zákon však pri úprave tohto

uznesenia odvolanie nepripúšťa. Ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané po začatí

konkurzného konania vyššie uvedeným uznesením okresného súdu, teda o rozhodnutie

vydané v konkurznom konaní. V zmysle cit. odvolanie proti tomuto

uzneseniu prípustné nie je. S poukazom na cit. , možnosť podať odvolanie

proti rozhodnutiu konkurzného súdu sa podľa ust. spravuje iba v konaní do začatia

konkurzného konania.

Poučenie súdu prvého stupňa v uznesení č. k. -111 zo dňa 17. 07. 2013

o tom, že proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie nie je prípustné bolo preto správne

a nebol dôvod na vydávanie opravného uznesenia.

Odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu o zastavení konania podľa

nie je v tomto prípade prípustné ani s poukazom na ust. (v súvislosti

s ), ktoré upravuje dĺžku odvolacej lehoty v prípade nesprávneho poučenia súdu

o odvolaní. V ust. je upravená odvolacia lehota do 3 mesiacov od

doručenia rozhodnutia v prípade, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje nesprávne

poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto

prípade, ktoré je potrebné posudzovať v znení jeho opravného uznesenia, obsahovalo

nesprávne poučenie o odvolaní v opačnom znení, teda že pripúšťalo odvolanie v takom

prípade, kde zákon odvolanie nepripúšťa. Poučenie súdu prvého stupňa v tomto prípade je

preto v rozpore so zákonom.

Keďže odvolanie navrhovateľov smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.»

24. Vychádzajúc z uvedeného, s prihliadnutím na obsah súdneho spisu okresného

súdu sp. zn. (bod 7) ústavný súd konštatuje, že nie je žiadna spojitosť medzi

posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením práva na spravodlivý

proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa

, pozn.). Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto jej časti odmietol podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

25. Z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd odmietol sťažnosť aj v časti

namietajúcej porušenie základného práva na odmenu za vykonanú prácu zaručeného čl. 36

písm. a) a základného práva na súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy zaručeného (pozri tiež body 14 a 4) pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označenými uzneseniami menovaných všeobecných súdov (body

1 a 4) a týmito základnými právami.

26. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľov uvedenými v petite sťažnosti nezaoberal.

27. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že napadnuté rozhodnutia

všeobecných súdov majú povahu procesných rozhodnutí, ktoré nezakladajú prekážku

rozhodnutej veci (res iudicata).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014