Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 279/2014
PDF · 155 KB
No categories available
II. ÚS 279/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja
Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. Z., Ing. T. L. a J. M.,
zastúpených advokátom JUDr. Jurajom Tibenským, Advokátska kancelária, Štefánikova 15,
Nitra, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na vlastníctvo podľa
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
4 Obo 65/2012-285 z 30. septembra 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. B. Z., Ing. T. L. a J. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra
2013 doručená sťažnosť Ing. B. Z., Ing. T. L. a J. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na vlastníctvo podľa čl. 20
ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k.
4 Obo 65/2012-285 z 30. septembra 2013 a navrhujú vydať tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľov Ing. B. Z..., Ing. T. L... a J. M... na súdnu a inú
právnu ochranu podľa 2 hlavy, 7 oddielu Ústavy SR právoplatným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4 Obo 65/2012-285 zo dňa 30. 09. 2013 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľov Ing. B. Z..., Ing. T. L... a J. M...vlastniť majetok
podľa 2 hlavy, 2 oddielu Ústavy SR právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.:
4 Obo 65/2012-285 zo dňa 30. 09. 2013 porušené bolo.
3. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4 Obo 65/2012-285 zo dňa 30. 09. 2013
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania v sume 275,94 €
na účet ich právneho zástupcu JUDr. Juraja Tibenského, Štefánikova 15, Nitra, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ako vyplynulo zo sťažnosti, sťažovatelia boli ako navrhovatelia účastníkmi konania
vedeného pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.
9 Cbi 28/2010, v ktorom sa proti Mgr. P. Z., správcovi konkurznej podstaty úpadcu
Vodohospodárske stavby, a. s., Nitra (ďalej len „žalovaný“), domáhali vylúčenia zo súpisu
konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.
6 K 105/01 nehnuteľnosti (pozemkov a administratívnej budovy). Svoj návrh odôvodnili
tým, že nehnuteľnosť riadne nadobudli kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi nimi ako
kupujúcimi a úpadcom ako predávajúcim 11. júla 2000, stalo sa tak ešte pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu a žalovaný zaradil túto nehnuteľnosť do súpisu konkurznej
podstaty neoprávnene.
Krajský súd rozsudkom č. k. 9 Cbi 28/2010-230 z 31. mája 2012 žalobe sťažovateľov
vyhovel, nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty vylúčil a sťažovateľom priznal právo
na náhradu trov konania.
O odvolaní žalovaného proti rozsudku krajského súdu č. k. 9 Cbi 28/2010-230
z 31. mája 2012 rozhodol najvyšší súd rozsudkom č. k. 4 Obo 65/2012-285 z 30. septembra
2013 tak, že napadnutý rozsudok zmenil, žalobu sťažovateľov zamietol a žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania.
Rozsudok krajského súdu č. k. 9 Cbi 28/2010-230 z 31. mája 2012 v spojení
s rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 4 Obo 65/2012-285 z 30. septembra 2013 nadobudol
právoplatnosť, avšak sťažovatelia 9. decembra 2013 podali proti nemu dovolanie.
Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie ich základného práva
na súdnu ochranu a základného práva na vlastníctvo odôvodnili tým, že rozsudok
najvyššieho súdu č. k. 4 Obo 65/2012-285 z 30. septembra 2013 je arbitrárny, príliš
formalistický, vychádza z nesprávneho skutkového zistenia i právneho posúdenia veci,
konajúci súd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľov, je nedostatočne
odôvodnený, nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, neposkytol sťažovateľom konajúcim
v dobrej viere a s dôverou v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností primeranú ústavou
garantovanú ochranu, naopak, zvýhodnil účastníka konania, ktorý mal sám údajnú
neplatnosť právneho úkonu spôsobiť a v konečnom dôsledku tým porušil aj základné právo
sťažovateľov na vlastníctvo, najmä princíp rovnakého zákonného obsahu a ochrany
vlastníctva všetkých vlastníkov, keď zvýhodnil žalovaného na úkor sťažovateľov, ktorí
navyše riadne zaplatili kúpnu cenu (108 452,90 €) za predmetné nehnuteľnosti, užívali ich
v presvedčení o svojom vlastníctve takmer desať rokov, a to všetko s poukazom na neurčité
a nejasné ustanovenia zákona vykladané na ťarchu sťažovateľov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie
dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže
konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich.
Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony
na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv
a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám
zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia
porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy
a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu č. k.
4 Obo 65/2012-285 z 30. septembra 2013.
Podstatou námietok sťažovateľov je právne posúdenie postupu najvyššieho súdu
a jeho rozsudku z hľadiska rešpektovania ich základného práva na súdnu ochranu
upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy,
v dôsledku namietaného porušenia ktorého sa domáhajú, tak v konaní pred ústavným
súdom, ako aj podaním dovolania najvyššiemu súdu zrušenia namietaného rozhodnutia
a vrátenia veci na ďalšie konanie krajskému súdu.
V danom prípade sťažovatelia akceptovali subsidiárne postavenie ústavného súdu pri
ochrane základných práv a slobôd tým, že podali vo svojej právnej veci dovolanie ešte
predtým, ako doručili ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. V okolnostiach
daného prípadu sťažovatelia podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 ústavy vedome vytvorili stav „dvojkoľajnosti konania“, keď by o tej istej veci mali
súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný
súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne
aprobovateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu
v danej veci predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie
sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o poslednom procesnom
prostriedku, ktorý bol sťažovateľmi využitý, za predčasné. Ústavný súd môže prijať
sťažnosť na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť až vtedy, ak príslušné orgány
verejnej moci už nemajú možnosť namietaný stav zásahu do základných práv alebo slobôd
napraviť.
Ústavný súd zaujal tiež názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09,
IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 145/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania ako efektívneho opravného prostriedku) a súbežne podanej sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí
o dovolaní.
Ústavný súd v súlade so svojou aktuálnou judikatúrou zastáva právny názor, podľa
ktorého v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie)
spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako
neprípustný, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu
všeobecného súdu (napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010). To však
platí, len pokiaľ je sťažnosť uplatnená na ústavnom súde do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dovolanie ako neprípustné odmietnuté.
Nie je preto dôvodné, aby sťažovatelia v prípade podania dovolania podali zároveň aj
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel
k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť
pre jej oneskorenosť.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, keďže podaním dovolania zo strany sťažovateľov by o tej istej veci mali
súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu – najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný
súd, teda ústavný súd vzhľadom na okolnosti danej veci nemá právomoc rozhodovať
o ústavnej sťažnosti sťažovateľov.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2014